Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-226-2020.pdf
PDF · 151.47 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/226/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky A. J., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom H. XXXX/X, T., právne zastúpenej Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO 51 643 359 a otca W. P., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom X.., právne zastúpeného JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Partizánska 7571/58, Trenčín, o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností a úpravy styku k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý T. P., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. sumou 170,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2021.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým T. nasledovne:
- každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 10.00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 10.00 hod. do 15.8. do 10.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 21.12 od 10.00 hod. do 29.12. do 10.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 10.00 hod.
V. Počas uvedených prázdnin a sviatkov stretávanie otca s maloletým tak ako je v bežnom roku neprebieha.
VI. Otec si maloleté dieťa prevezme od matky a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.
VII. Týmto sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/273/2010-704 zo dňa 19.05.2014 v časti zverenia, rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/184/2016-59 zo dňa 04.07.2017 a rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/55/2017-20 zo dňa 08.02.2018.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.09.2020 prostredníctvom právneho zástupcu, matka navrhovala, aby súd zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70,- Eur mesačne, styk otca s maloletým T. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým T. každý párny víkend v kalendárnom roku, vždy od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., okrem: letných prázdnin v každom roku v čase od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07 do 10:00 hod. nepretržite a v čase od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod nepretržite a vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 21.12 od 10:00 hod. do 29.12 do 10:00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku v čase od 29.12 od 10:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10:00 hod. a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2014, č. k. 30P/273/2010-704 bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti otca, právo zastupovať a spravovať majetok maloletého bolo priznané obom rodičom a matke bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletému T. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2017, č. k. 31P/184/2016-59 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa matke dieťaťa zvýšila vyživovacia povinnosť za obdobie od 01.10.2016 do 28.02.2017 z doterajších 27,13,- Eur mesačne na 55,- Eur mesačne a za obdobie od 01.03.2017 naďalej z doterajších 27,13,- Eur mesačne na 70,- Eur mesačne, čím súčasne došlo k zmene Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2014, č. k. 30P/273/2010-704 v časti výživného. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.02.2018, č. k. 31P/55/2017-20 bolo rozhodnuté o schválení rodičovskej dohody, na základe ktorej má matka maloletého právo stretávať sa s maloletým T. každý párny víkend v kalendárnom roku, vždy od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., okrem letných prázdnin v každom roku v čase od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 10:00 hod. nepretržite a v čase od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod nepretržite a vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 21.12 od 10:00 hod. do 29.12 do 10:00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku v čase od 29.12 od 10:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10:00 hod.. V čase rozhodnutia o zverení maloletého do starostlivosti otca a následného určenia úpravy styku s maloletým, existovali viaceré okolnosti, na základe ktorých došlo k vydaniu vyššie uvedených rozhodnutí. Matka dieťaťa napríklad po ukončení spolužitia s otcom spočiatku žila v obci K. so svojimi rodičmi, teda nie v mieste, kde by mal maloletý zázemie a bol naň navyknutý. Rovnako boli za účelom určenia toho, komu má byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti vypracované aj znalecké posudky, ktoré súd využil pri svojom rozhodovaní. Matka mala za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane a rovnako aj na strane maloletého dieťaťa. Prvou podstatnou skutočnosťou je, že matka maloletého už v súčasnosti býva v T. (t. j. neďaleko miesta pobytu maloletého), v dvojizbovom byte na sídlisku S., ktorý má vo svojom osobnom vlastníctve. Matka tak má na rozdiel od času, kedy sa rozhodlo o zverení maloletého do starostlivosti otca, k dispozícií vlastné bývanie a vie riadne zabezpečiť bytové potreby maloletého. Ďalšou dôležitou, a zrejme aj najdôležitejšou, skutočnosťou je, že sám maloletý pri osobnom kontakte s matkou viackrát výslovne prejavil vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti matky, a teda žiť s ňou v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na vek maloletého uviedla, že možno predpokladať jeho dostatočnú rozumovú a vôľovú vyspelosť a schopnosť posúdiť a rozpoznať rodinné prostredie oboch rodičov a určiť, ktoré bude pre neho najvhodnejšie, v jeho najlepšom záujme a bude korešpondovať jeho zdravému a priaznivému telesnému a duševnému vývinu. Matka dodala, že otec dieťaťa v súčasnosti žije v partnerskom vzťahu so svojou priateľkou, ktorá má v osobnej starostlivosti z predchádzajúceho vzťahu maloletého syna vo veku 16 rokov. Zároveň sa im v minulosti vo vzťahu narodilo aj ich spoločné maloleté dieťa. V tejto súvislosti mala matka za to, že maloletý môže nájsť u matky väčšiu mieru súkromia a kľudu, ktorú ako dospievajúci jedinec v pubertálnom veku potrebuje. V prípade zmeny rozsudku vo vzťahu k určeniu starostlivosti o maloletého matka tiež poukázala na to, že táto zmena by nemala na maloletého žiadny negatívny dosah. Matka dokáže v plnej miere pokryť jeho materiálne potreby, no zároveň aj z hľadiska sociálneho a psychického vývinu maloletého, by zmena v otázke určenia starostlivosti pre neho neznamenala žiadny negatívny zásah. Miesto bydliska matky je neďaleko miesta bydliska maloletého. Maloletý v čase podania návrhu navštevoval posledný ročník základnej školy. Matka uviedla, že ak by maloletý chcel študovať na strednej škole v mieste aktuálneho bydliska alebo blízkom okolí, spojenie medzi uvedenými miestami a T., kde matka býva, je pravidelné a bezproblémové. Matka býva v byte na sídlisku S., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Matka pracuje ako zdravotná asistentka, pričom poberá
mesačný príjem vo výške 815,- Eur brutto. Uviedla, že jej mesačné výdavky sú - hypotéka - 150,- Eur, poplatky za byt - 130,- Eur, inkaso - 40,- Eur, cestovné výdavky - 40,- Eur, strava - 150,- Eur, drogéria - 20,- Eur, televízia, internet, telefón - 30,- Eur, výživné na maloletého T. vo výške 70,- Eur. Matka dodala, že si plne uvedomuje dôležitosť úlohy otca vo výchove a nemá žiadny záujem v tomto ako otcovi, tak maloletému, akokoľvek zabraňovať. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti matka navrhla, aby bol otec dieťaťa zaviazaný k úhrade rovnakej sumy, ako v súčasnosti platí matka, t. j. 70,- Eur mesačne. Matka nepozná aktuálne majetkové pomery otca, ani jeho výdavky. Dodala, že výška výživného nie je dôvodom podania tohto návrhu.
2. K návrhu matky sa písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 01.06.2021 vyjadril otec, ktorý žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na názor samotného dieťaťa vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom (č.l. 53), t.j. že chce ostať bývať u otca, nechce od otca odísť a pod.. Za nie úplne vhodný pre danú právnu vec otec hodnotil návrh, s ktorým prišiel výlučne kolízny opatrovník počas osobného rozhovoru s dieťaťom, t.j. návrh striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“). Poukázal na to, že to nenavrhovala ani samotná matka v návrhu vo veci samej. V danom smere poukázal najmä na obsah a závery a výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v rámci konania vedenom na tunajšom súde vedenom pod sp.zn. 30P/273/2010, t.j. najmä znalecký posudok č. 19/2011 a kontrolný znalecký posudok č. 3/2013. V tom čase ani jedna zo súdnych znalkýň N.. D. K. a N.. H. K., N.. neodporučili I. najmä z dôvodov značných rezerv rodičov vo vzájomnej komunikácii, vrátane komunikácie ohľadom SOS. Znalkyňa konštatovala, že rodičia nie sú schopní konštruktívne participovať a kooperovať na výchove mal. T.. Rovnako tak znalkyňa uviedla, že kontakt rodičov je len telefón, čo nie je dostatočná forma kooperácie na výchove maloletého. Znalkyňa dokonca označila matkin prístup k dosahovaniu riešenia ohľadom výchovy a starostlivosti o mal. dieťaťa, vrátane SOS za skôr konfrontačný ako kooperatívny. Celkovo vyhodnotila tento prístup matky ako obštrukčný. Takýto prístup zo strany matky otec dieťaťa pozoruje aj v súčasnosti, na tomto sa nič nezmenilo ani plynutím času. Otec mal za to, že takéto konanie a správanie zo strany matky nie je vhodným prostredím pre fungujúcu SOS. Aj keď od uvedených znaleckých posudkov uplynul určitý čas, v otázke kooperácie a komunikácie medzi rodičmi nedošlo k zmene, rodičia komunikujú len prostredníctvom SMS. Otec poukázal na to, že matka nekomunikuje s otcom dieťaťa osobne ani inak o podstatných veciach ohľadom mal. T.. Matka najmä nekomunikuje s otcom vôbec o čase styku nad rámec stanovenej úpravy, ale len a priamo s maloletým. Predmetné veľa krát vyvoláva nežiaduce situácie, že otec nevedel, kde sa maloletý nachádza, nakoľko bol s matkou mimo stanovený čas úpravy styku, ale matka to otcovi nedala vedieť a už vôbec to s ním vopred neodkomunikovala. Matka podstatné veci ohľadom starostlivosti o maloletého nekomunikuje s otcom, ale priamo cez maloletého, čo nie je vhodné ani žiaduce, najmä s ohľadom na skutočnosť, že už v minulosti obe znalkyne konštatovali, že maloletý trpí konfliktnosťou vzájomného vzťahu rodičov, je angažovaný do konfliktu rodičov, čo sa prejavilo v minulosti prostredníctvom porúch správania v podobe úzkosti a pocitoch viny. Mal za to, že návrhom matky na zmenu zverenia, nepriamym návrhom kolízneho opatrovníka na SOS, sa opakuje situácia z minulosti, ktorá nie je žiaduca, naviac samotný kolízny opatrovník sám vo svojej správe pre súd zo dňa 25.03.2021 v závere konštatoval, že vzhliadol, že maloletý je pri svojom rozhodovaní vystavený konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Otec poukázal na manipulatívnu povahu matky, ktorá v minulosti, ale aj dnes neguje pred dieťaťom domácnosť otca, správanie a výchovu otca, plnenie povinností dieťaťa v domácnosti otca, T. vzťah so súrodencom a pod.. Otec žiadal súd o vykonanie dôkazu, t.j. výsluch mal. T. mimo pojednávania po vykonanom pojednávaní, ktoré je nariadené na 09.08.2021. Ak by súd trval na výsluchu maloletého, otec chcel využiť svoje právo na kladenie otázok maloletému sprostredkovane resp. nepriamo, t.j. prostredníctvom listinného predloženia otázok súdu.
3. Zo záznamu z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 25.03.2021 a vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti u oboch rodičov. Vyjadrenie maloletého pri šetrení pomerov bolo neurčité, v priebehu rozhovoru uviedol, že nechce od otca odísť, bola blbosť hovoriť mame, že by išiel k nej, pričom záverom uviedol, že nevie čo by teraz chcel. Vzhľadom na túto skutočnosť kolízny opatrovník dohodol s maloletým telefonický rozhovor o dva dni neskôr, pri ktorom sa maloletý vyjadril, že by chcel bývať s matkou. Na otázku, či povedal túto jeho predstavu matke alebo otcovi uviedol, že nie. Ďalší rozhovor uskutočnil kolízny opatrovník s maloletým dňa XX.XX.XXXX (č.l. 79), pri ktorom maloletý uviedol, že má s odstupom času vo veci zmeny zverenia jasnejšie a chce byť na 100% u matky, má jasno v tom, že nechce byť u otca. Zároveň opísal skutočnosti, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli. Na pojednávaní kolízny opatrovník, po vykonanom dokazovaní vrátane výsluchu maloletého, navrhol zveriť maloletého
matke, pričom zverenie matke považoval za v záujme maloletého. Konštatoval, že u matky maloletý pociťuje istotu a potrebu ostať s ňou. Dieťa bolo kolíznym opatrovníkom motivované neodstrihnúť otca zo života. Styk navrhol upraviť každý druhý víkend od soboty do nedele a prázdniny podľa návrhu matky. Výšku výživného vzhľadom na príjem otca navrhol určiť minimálne 150 Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom maloletého, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom matky, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov, správou z prešetrenia pomerov od UPSVAR Trenčín, odpoveď od bývalého zamestnávateľa matky, zápis o výsluchu maloletého od kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi na pojednávaní, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/273/2010, 31P/184/2016 a 31P/55/2017 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
5. Maloletý T. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Naposledy bolo o zverení maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2014, č. k. 30P/273/2010-704, ktorým bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti otca, právo zastupovať a spravovať majetok maloletého bolo priznané obom rodičom a matke bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletému T. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2017, č. k. 31P/184/2016-59 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa matke dieťaťa zvýšila vyživovacia povinnosť za obdobie od 01.10.2016 do 28.02.2017 z doterajších 27,13,- Eur mesačne na 55,- Eur mesačne a za obdobie od 01.03.2017 naďalej z doterajších 27,13,- Eur mesačne na 70,- Eur mesačne, čím súčasne došlo k zmene Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2014, č. k. 30P/273/2010-704 v časti výživného. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.02.2018, č. k. 31P/55/2017-20 bolo rozhodnuté o schválení rodičovskej dohody, na základe ktorej má matka maloletého právo stretávať sa s maloletým T. každý párny víkend v kalendárnom roku, vždy od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., okrem letných prázdnin v každom roku v čase od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 10:00 hod. nepretržite a v čase od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod nepretržite a vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 21.12 od 10:00 hod. do 29.12 do 10:00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku v čase od 29.12 od 10:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10:00 hod.. V čase posledného rozhodnutia súdu v zverení maloletého mal maloletý T. 8,5 roka. Otec býval v 3-izbovom byte s jeho rodičmi, pracoval ako príslušník U. s príjmom 907,24 Eur mesačne a poberal rodinný prídavok na jedno dieťa 23,52 Eur mesačne. Matka žila u svojich rodičov v K. J., bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi 61,60 Eur mesačne.
6. Maloletý T. bude mať 16 rokov, v septembri 2021 nastupuje na do 1. triedy na T. Q. v R. A.. Je dispenzarizovaný v zubnej ambulancii. Platené krúžky nemá. Výdavky má primerané veku.
7. Otec dieťaťa žije niekoľko rokov v 3-izbovom byte v R. A., ktorý vlastní v podielovom spoluvlastníctve s partnerkou. Žije tam s partnerkou, maloletým T. a ich spoločným synom K. P., nar. XX.XX.XXXX. Partnerka otca má aj XXročného syna Q. C., ktorý býval spočiatku s nimi, ale kvôli silnej cukrovke a škole v T. asi pred 3 rokmi odišiel bývať k jeho starým rodičom v T.. Otec stále pracuje ako N... Čistý priemerný mesačný príjem otca za rok 2020 predstavoval 1520 Eur a za rok 2021 1530 Eur. Otec vlastním podiel v byte, kde žije, garáž v R. A.. automobil J. P. r.v. XXXX. K mesačným výdavkom otec uviedol: bytový fond 165 Eur, hypotéka 200 Eur, spotrebný úver 127 Eur braný za účelom zariadenia bytu, splátka úveru za garáž a auto 200 Eur, elektrina 40 Eur, plyn 5 eur, TV internet 20 Eur, mobil 10 Eur, sporenie maloletému T. 26 Eur, životná poistka 17 Eur, úrazová poistka 15 Eur, poistenie auta 2,50 Eur mesačne, bežné výdavky 400 Eur, na zdravie 50 Eur, PHM 100 Eur. Partnerka otca Q. C. pracuje v W. ako opatrovateľka s príjmom 800 Eur mesačne, pracuje na živnosť.
8. Matka býva v 2-izbovom byte v T., byt má v osobnom vlastníctve. Je od 14.12.2020 zamestnaná v N. P. a.s. Priemerný príjem matky predstavuje 680 Eur netto. Matka vlastní byt, kde žije a auto F. N. r.v. XXXX. Výdavky matky predstavujú 150 Eur hypotéka, bytový fond 130 Eur, elektrika 30 Eur, 12 Eur plyn, internet, TV, telefón 42 Eur, poistky a úvery nemá. Matka sa s maloletým stretáva pravidelne každý druhý víkend od piatka do nedele a počas prázdnin a sviatkov v zmysle súdneho rozhodnutia. Uviedla,
že od zverenia maloletého otcovi sa styk s maloletým neuskutočnil len dvakrát z dôvody choroby na strane matky.
9. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Z ustanovenia § 26 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo dohode o výkone rodičovských práv a povinností, ktorou je zmena pomerov, pričom musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru a môže spočívať v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa. Tieto okolnosti musia prevažovať nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Záujem maloletého je rozhodujúci a má prednosť pred záujmami záujem jedného alebo druhého rodiča.
23. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
24. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
25. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o zmene úprave výkonu rodičovských práva povinností a úpravy styku k maloletému, nakoľko sa podstatne zmenili pomery na strane matky a maloletého. Matka sa presťahovala do T., má vlastné bývanie a vie zabezpečiť potreby maloletého. Maloletý sám prejavil viackrát pred matkou vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec s návrhom matky nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť a zveriť maloletého matke.
26. Matka na pojednávaní zotrvala na dôvodoch návrhu na začatie konania. Uviedla, že s otcom maloletého nekomunikujú. Maloletý sám prejavil vôľu byť zverený matke, nakoľko sa v domácnosti otca cíti nespokojný, otec ho stále kontroluje, v domácnosti otca sú nainštalované kamery, nerozumie si s partnerkou otca. Nespokojnosť u otca maloletý začal spomínať cca pred dvomi rokmi. Matka konštatovala, že z vyjadrení T. nikdy nevycítila, že mi nemal rád otca, ale vadí mu aký má otec prístup k nemu.
27. Otec na pojednávaní potvrdil zapojenie kamery vo svojej domácnosti, pričom uviedol, že išlo o jednu kameru - komunikátor zakúpenú asi pred dvoma rokmi. Kameru kúpil z dôvodu cukrovky syna priateľky Q.. Kamera spočiatku zapojená nebývala, bola v skrini. Prvý moment, kedy sa kamera dala do detskej izby bolo keď mladší syn K., nechcel spať a posúval stoličku, aby sa zistilo ako to je. Maloletý T. o kamere vedel, nepovedal, že by mu to prekážalo. Kamera bola celkovo zapojená asi 10krát v období 6 mesiacov, išlo dohromady o 8 hodín pustenia, ale nahrávanie neprebiehalo. Kamera bola komunikátor, keď otec potreboval mohol sa cez Bluetooth mobilu v čase keď bola pustená napojiť na ňu a vidieť čo sa deje v izbe. Vzťah T. s partnerkou otca a maloletým K. popisoval ako dobrý. Otec poukazoval na vlastnosti matky maloletého, o ktorých mal vedomosť z doby, keď boli s matkou partneri, najmä že vie ľudí presviedčať, manipulovať a spochybňoval schopnosť matky sa riadne postarať o maloletého T.. V tejto súvislosti poukazoval na závery znaleckých posudkov vypracovaných v konaní tunajšieho súdu 30P/273/2010 a na obsah listinných dôkazov z roku 2012 predložených otcom na pojednávaní (nachádzajúcich sa na č.l. 71, 72 a v prílohovej obálke). Otec mal za to, že matka sa je členkov spolku, ktorého pevné jadro sa nazýva „babinec“ a v ktorom členky riešia duchovné záležitosti medzi nebom a zemou.
28. Vzhľadom na vyjadrenie maloletého pri šetrení pomerov kolízneho opatrovníka (správa zo dňa 25.03.2021 na č.l. 52) súd považoval za potrebné uskutočniť výsluch maloletého pred súdom. C. maloletého zo dňa 14.07.2021 (na č.l. 79) bolo súdu predložené kolíznym opatrovníkom až na pojednávaní. Výsluch maloletého súd vykonal s ohľadom na jeho vek a rozumové schopnosti, pričom vzhľadom na vek maloletého a hospodárnosť konania nepovažoval súd za žiadúce uskutočniť výsluch v iný deň ako bolo vytýčené pojednávanie a mimo pojednávacej miestnosti. Obsahom otázok kladených maloletému boli aj skutočnosti, ktoré navrhol otec zistiť pri výsluchu maloletého (na č.l. 80). Maloletý vyjadril vôľu, že jeho výpoveď môže byť sprístupnená rodičom, prípadne tretím osobám. Maloletý pôsobil uvoľnene, pokojne, komunikoval plynule. Maloletý pri výsluchu opätovne zotrval na vyjadreniach pred kolíznym opatrovníkom v dňoch 24.03.2021 a 14.07.2021, že chce byť zverený matke. Uviedol, že pri prvom rozhovore s kolíznym opatrovníkom dňa 22.03.2021 bol neistý v názore na zverenie, pretože nevedel že kolízny opatrovník príde do ich domácnosti. Vyjadril sa, že nad rozhodnutím ísť bývať k matke rozmýšľal už niekoľko rokov, pred asi štyrmi rokmi sám prišiel na políciu s tým, že nechce byť u otca. Rodičia o tejto skutočnosti vedeli. Uviedol, že matka sa ho sama od seba na otca nepýta, maloletý sám začne o otcovi rozprávať, na čo mu matka povie, že na neho nemá nadávať, že je to jeho otec. Maloletý si nevedel spomenúť, či s matkou telefonoval medzi rozhovormi s kolíznym opatrovníkom v dňoch 22.03. - 24.03.2021, vyjadril sa, že skôr netelefonoval. K otcovi uviedol, že je dobrý, rýchlo sa vynervuje. K matke uviedol, že je dobrá rozumná, starostlivá, rozumie mu a ak sa niekomu zverí, je to matka. Vzťah k bratovi K. označil ako dobrý, vzťah s partnerkou otca označil ako veľmi zlý. Maloletý
zotrval na vyjadrení zo dňa 14.00.2021 ohľadne z jeho pohľadu neprimeranej kontroly otca. Uviedol, že mu boli v minulosti zobraté kľúče, mobil. Otec ho počas dištančného vzdelávania niekoľkokrát za deň telefonicky kontroloval. Tvrdil, že s určitosťou otec v domácnosti nainštaloval minimálne dve kamery v detskej izbe a v obývačke. Kedy ich zakúpil nevedel. Uviedol, že nemal vedomosť o zapojení kamier, súhlas s tým nevyjadril, otec to s ním nekonzultoval. Kládol dôraz na vyjadrenia ohľadne partnerky otca, s ktorou nemá dobrý vzťah, partnerka sa k nemu zle správa, je nepríjemná, protivná, nepáčila sa mu jej komunikácia. Uviedol, že partnerka otca mu vadí ako osoba. Dobré na partnerke nevedel uviesť nič. Spomenul príhodu, kedy v čase keď maloletý nemal kľúče, napriek tomu, že partnerka otca bola doma, neotvorila mu a tvárila sa, že nie je doma, maloletý sa niekoľko hodín nemohol dostať domov. Vyjadril sa, že deň pred pojednávaním mu partnerka otca povedala, že bude rada, keď maloletý z ich domácnosti už konečne vypadne. Zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že v čase keď je partnerka otca pracovne v W., maloletý sa musí dlhý čas starať o maloletého K., nakoľko otec starostlivosť o oboch synov a domácnosť v tomto čase nezvláda, je nervózny a T. to obmedzuje v možnosti riadne sa venovať štúdiu. Uviedol, že v domácnosti otca mu je nepríjemne a bol by najradšej, keby tam už nemusel chodiť vôbec. V prípade, že súd rozhodne o styku maloletého s otcom počas víkendov a prázdnin bude rešpektovať. Ďalej sa vyjadril, že nemá vedomosť, žeby matka bola členkou nejakého spolku, v júli 2021 bol maloletý s matkou celý mesiac a matka bola buď v práci, s ním alebo boli spoločne u starých rodičov v K. J.. Uviedol, že matka počas tejto doby sama nikam počas voľného času neišla. V prípade zverenia matke konštatoval, že cestovanie z bydliska matky do strednej školy v R. A. by mu neprekážalo. Mal už presne zistené spoje a čas trvania cesty.
29. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý T. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Naposledy bolo o zverení maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2014, č. k. 30P/273/2010-704, ktorým bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti je doposiaľ. V danom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie dvomi znaleckými posudkami, prvým a kontrolným, pričom zo záverov oboch vyplynulo, že otec dieťaťa má lepšie predpoklady pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloletého T.. Striedavá osobná starostlivosť vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi odporúčaná nebola. Matka aktuálne prispieva na výživu T. sumou 70,- Eur a stretáva sa s maloletým pravidelne každý druhý víkend od piatka do nedele a počas sviatkov a prázdnin v zmysle súdneho rozhodnutia. Matka inú vyživovaciu povinnosť okrem T. nemá, býva sama. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému 8-ročnému K. P., býva spolu s partnerkou (matkou maloletého K.) a maloletým T.. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pričom posudzoval zmenu pomerov, ku ktorej došlo od času posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletého Súd mal za osvedčené, že od času posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletého T. došlo k zmene pomerov na strane matky i maloletého. Matka sa preťahovala do bytu v jej osobnom vlastníctve v T., t.j. podstatne bližšie k aktuálnemu bydlisku maloletého. Maloletý je vekovo starší, prešiel na druhý stupeň základnej školy, ktorý v júni 2021 ukončil a od septembra 2021 nastupuje na T. Po vykonanom dokazovaní vrátane šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka mal súd za osvedčené, že obaja rodičia spĺňajú podmienky riadnej starostlivosti o maloletého a taktiež ich bytové pomery sú v tejto súvislosti vyhovujúce. Po posúdení veci, s dôrazom na vyjadrenia maloletého pri jeho výsluchu, za vhodnejšie výchovné prostredie pre maloletého považoval domácnosť matky. Maloletý sa s matkou od posledného rozhodnutia z roku 2014 o zverení pravidelne stretával každý druhý víkend od piatka do nedele aj s prespatím, ako i počas sviatkov a prázdnin, matka uviedla, že za celú dobu sa styk neuskutočnil len dvakrát z dôvodu choroby na strane matky. Maloletý pri výsluchu pred súdom opätovne deklaroval svoju vôľu byť zverený matke. Súd má za to, že dieťa takmer vo veku 16 rokov má rozumové a vôľové schopnosti, aby vedelo prezentovať vlastný názor s kritickým pohľadom na situáciu a posúdiť čo považuje za pre seba vhodné. Dieťa v tomto veku je jednoznačne schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi, pričom k jeho prianiam je namieste prihliadnuť, zvlášť pokiaľ korešpondujú so záverom zisteným dokazovaním a stanoviskom kolízneho opatrovníka. Pri prvom výsluchu kolízneho opatrovníka dňa 22.07.2021 bol názor maloletého neistý, čo možno pripisovať rôznym skutočnostiam (nachádzal sa v domácnosti otca, bol zaskočený príchodom kolízneho opatrovníka). Súd je však názoru, že viackrát prezentovaný názor maloletého zostať u matky bol vyjadrený po dlhšej úvahe, kedy maloletý zvážil v ktorej domácnosti sa cíti bezpečnejšie, spokojnejšie a rozmýšľal i nad okolnosťami žitia v mieste bydliska matky v T., pričom uvedené deklaruje jeho vyjadrenie o akceptácii dochádzania do strednej školy v R. A., vyhľadaných spojoch a čase dochádzania. Z vyjadrení maloletého bolo zrejmé, že sa v domácnosti otca cíti doslova nepríjemne. Uvedené odôvodnil viacerými skutočnosťami na strane otca i partnerky otca, ich osobnosťami a ich konaním v konkrétnych situáciách. Na stranu matky sa vyjadroval len pozitívne. Súdu sa súladne s
názorom kolízneho opatrovníka javí, že zlý vzťah maloletého s partnerkou otca mal vplyv i na zmenu vzťahu maloletého s otcom.
30. Otec spochybňoval schopnosť matky sa riadne postarať o maloletého T. s poukazom na závery znaleckých posudkov vypracovaných v poslednom konaní o zverení maloletého a s poukazom na obsah listinných dôkazov z roku 2012 predložených otcom na pojednávaní, ktoré podľa otca vyvolávajú pochybnosti o duševnom zdraví matky. V priebehu posledného súdneho konania o zverení maloletého boli vypracované dva znalecké posudky za účelom zistenia najvhodnejšieho výchovného prostredia pre maloletého. Ako vodnejšie výchovné prostredie bola odporučená osobná starostlivosť otca s odôvodnením, že má lepšie predpoklady pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloletého. Nedostatky v starostlivosti neboli zistené ani na strane jedného rodiča,, i keď znalkyňa konštatovala určité nedostatky v prístupe oboch rodičov. V predmetnom konaní nebolo nijak spochybňované duševné zdravie matky, žiadne zistenia v tejto súvislosti v profile jej osobnosti zistené neboli. Listinné dôkazy predložené otcom pochádzajú z roku 2012, t.j. ešte z obdobia pred vydaním rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/273/2010-704 zo dňa 19.05.2014 o zverení maloletého T.. Otec uviedol, že s ohľadom na závery znaleckých posudkov nepovažoval za potrebné listinné dôkazy predkladať súdu. Matka na pojednávaní po oboznámení sa s listinnými dôkazmi poprela, že písomnosti sú písané ňou, uviedla, že ona píše tlačeným písmom, rovnako poprela jej účasť v spolku, resp. spoločenstve zaoberajúcom sa duchovnými či inými vecami. C. K.. S. C. (na č.l. 71) a K.. E. K. (na č.l. 72) boli vypracované v roku 2012 na základe listinných dôkazov, ktoré im otec predložil. Otec však v tom čase nemal a doposiaľ s určitosťou nemá za preukázané, že listiny písala matka. Súd konštatuje, že otec pracuje ako pedagóg v B. X. a K.. S. C. pôsobí ako väzenský psychológ v B. X.. K.. E. K. pôsobí ako lekár - psychiater v W. Matka uviedla, že na psychiatrii nikdy liečená nebola, ambulantnou ani ústavnou formou, tabletky neberie, má sama vyštudovanú strednú zdravotnícku školu a pracovala dlhšie i ako zdravotná asistentka. Matka je dlhodobo riadne zamestnaná, spláca hypotéku na byt v jej osobnom vlastníctve. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vrátane šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka a vyjadrenia maloletého, že nemá vedomosť o účasti matky v nejakom spolu a stykoch s osobami zaoberajúcimi sa duchovnými či inými vecami, súd nemal za osvedčené, že duševný stav matky by ohrozoval riadnu výchovu maloletého alebo ju neumožňoval riadne vykonávať, pričom súd zdôrazňuje, že podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tejto súvislosti súd nepripustil návrh otca na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom za účelom prešetrenia duševného stavu matky. Rovnako súd nepovažoval s ohľadom na vek maloletého za dôvodné a potrebné vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia či maloletý nie je manipulovaný zo strany matky. Nariadenie znaleckého dokazovania nepovažoval za potrené ani kolízny opatrovník s tým, že vzhľadom na vek dieťaťa, z vyjadrení maloletého je zrejmé, že jeho postoj je nemenný a je žiaduce uspokojiť vôľu a potreby maloletého. Mal za to, že počas znaleckého dokazovania predošlom súdnom konaní o zverení maloletého by boli preukázané poruchy matky, prípadne by znalec z odboru psychológie odporučil znalecké dokazovanie znalcom z iného odboru. Takisto poukázal na to, že od roku 2014 otec nijak nenamietal starostlivosť matky o maloletého ani nepoukazoval na jej zlý duševný stav.
31. Napriek tomu, že otec ani matka striedavú osobnú starostlivosť nenavrhovali, súd zisťoval ich názor na túto formu starostlivosti. Obaja rodičia vyjadrili nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec uviedol, že nesúhlasí, ale bolo by to pre neho menšie zlo ako zveriť maloletého matke. Matka uviedla, že radšej by súhlasila, aby maloletý zostal u otca ako takáto forma. Ako dôvod prečo striedavú osobnú starostlivosť nepovažujú za v záujme maloletého obaja rodičia uviedli primárne skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi je nulová, na tomto sa od posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletého nič nezmenilo. Maloletý T. taktiež so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasil s odôvodnením, že u otca sa cíti nepríjemne a zaťažovalo by ho prenášanie vecí.
32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s čl. 5 zákona o rodine mal súd súladne s názorom kolízneho opatrovníka za to, že je v najlepšom záujme maloletého zmeniť výchovné prostredie a byť zverený matke.
33. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Ohľadne vyživovacej povinnosti otca v prípade zverenia maloletého matke matka navrhla sumu výživného 70 Eur, kolízny opatrovník navrhol minimálne 150 Eur, pričom s touto sumou otec na pojednávaní vyjadril súhlas. Súd mal za preukázaný priemerný aktuálny príjem otca 1530 Eur a matky 680 Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému
X-ročnému K., matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S poukazom na odôvodnené potreby maloletého zodpovedajúce jeho veku, kedy T. nastupuje v septembri 2021 do prvého ročníka strednej školy, a príjmové a výdavkové pomery rodičov súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého T. sumou 170 Eur mesačne. Uvedená suma korešponduje s odôvodnenými potrebami maloletého s prihliadnutím na jeho vek a stupeň školskej dochádzky, je v limitoch vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňuje zodpovedajúcou mierou tiež právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni matky i otca. O povinnosti otca prispievať na výživu maloletého súd rozhodol s účinnosťou od 01.09.2020, nakoľko celý mesiac august 2021 bude maloletý na základe dohody rodičov o letných prázdninách v domácnosti otca. Zároveň od XX.XX.XXXX T. nastupuje na strednú školu.
34. Matka navrhovala rozhodnúť i o úprave styku maloletého s otcom v rovnakom rozsahu, ako sa matka doposiaľ v rámci súdnej úpravy styku stretávala s maloletým T., t.j. každý druhý víkend od piatka do nedele a počas sviatkov a prázdnin v zmysle rozhodnutia súdu. I keď sa maloletý vyjadril, že by do domácnosti otca najradšej už nechodil vôbec, súd považoval za žiaduce a k tomu bol i maloletý motivovaný, aby vzťah otca s maloletým, ako i T. s bratom K., nebol prerušený, ale stretávali sa i naďalej. Súd však prihliadol na názor maloletého vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení pomerom i pred súdom, aby počas víkendov sa styk realizoval len od soboty do nedele, preto rozhodol o úprave styku tak ako je uvedené vo výroku IV. Až VI. tohto rozhodnutia. Súd zdôrazňuje, že styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Pre splnenie tohto cieľa by mali obaja rodičia vytvoriť priaznivé podmienky, a to bez ohľadu na existenciu rozporov, ktoré medzi nimi sú.
35. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/273/2010-704 zo dňa 19.05.2014 v časti zverenia, rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/184/2016-59 zo dňa 04.07.2017 o zvýšení výživného a rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/55/2017-20 zo dňa 08.02.2018 o úprave styku v celosti.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.