Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/30/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci nedobrovoľnej hospitalizácie Ing. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, D., t. č. umiestnenej na Psychiatrickom oddelení Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom ulica O. XXX/XX, XXX XX D., za účasti Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -12 zo dňa 01. júla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -12 zo dňa 01. júla 2021 podľa určil, že k prevzatiu umiestnenej Ing. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, D. do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená bolo prípustné. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že potom, ako sudca osobne vzhliadol osobu umiestenej v zdravotníckom zariadení a po vykonaní jej výsluchu, rovnako po prihliadnutí na výpoveď ošetrujúceho lekára, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by umiestnená pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohla ohroziť seba alebo svoje okolie. V prípade danej osoby ide o osobu, ktorá je v dispenzárii pedopsychiatrickej starostlivosti príslušného psychiatra minimálne už od roku 2008, ako sa sama vyjadrila, kde z dôvodu danej duševnej poruchy, a to bipolárnej afektívnej poruchy tejto zároveň bol priznaný nárok na invalidný dôchodok. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z výsluchu ošetrujúceho lekára vzhľadom na anamnézu a konanie prevzatej osoby vyplýva, že u tejto je momentálne prítomná manická epizóda v sprievode s psychotickými príznakmi, rezonantná (euforická) forma, čomu by zodpovedalo aj súčasné správanie sa danej osoby (gestikulácia, mimika, komunikácia, tempo). Uvedené správanie bolo potvrdené aj z údajov poskytnutých rodinnými príslušníkmi, ktorí sa mali vyjadriť, že jej stav sa zhoršil v posledných 2 - 3 týždňoch, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa stala aktívnou, rozhadzovačnou, vulgárnou, prestala spávať, resp. spáva len pár hodín, museli sa začať pred ňou zamykať, vtedy sa im vyhráža, že ich zabije alebo zabije seba, že vyskočí z okna, nechce užívať lieky, nechodí na kontroly, má stavy, že ani nevníma, čo sa okolo nej deje. Vzhľadom na skutočnosť, že u prevzatej osoby sa javila existencia súčasnej fázy bipolárnej afektívnej poruchy (BAP), ktorá je závažným psychickým ochorením vyznačujúcim sa poruchou vyšších mozgových funkcií, pri ktorej poruche dochádza k ťažko ovládateľnému výkyvu nálad, k pocitom nekonečnej eufórie až k pocitom depresií, pričom práve v manickej fáze sa človek správa nadmerne energicky až euforicky, čo ho zbavuje všetkých zábran a súdnosti, je sprevádzaná aj psychotickými príznakmi, čomu by zodpovedala aj inak veľmi kultivovaná výpoveď prevzatej osoby pri jej vzhliadnutí sudcom, mal súd prvej inštancie za to, že prevzatie umiestenej osoby v zdravotníckom

zariadení bolo prípustné, keďže u nej práve vzhľadom na predpokladané neužívanie predpísaných liekov hrozí nebezpečenstvo nepredvídateľného konania, v dôsledku ktorého môže ohroziť predovšetkým svoje okolie, čo sa prejavilo zatiaľ v brachiálnej agresivite voči blízkym osôb a v jej disimulačnom správaní sa.

2. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie umiestená, ktorá uviedla, že nesúhlasí s napadnutým uznesením a tvrdí, že jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení je nezákonné. Popiera pritom neopodstatnené a nepreukázané tvrdenia jej príbuzným o tom, že by mohla byť pre seba alebo pre iných nebezpečná. Uvedené skutočnosti neboli zo strany súdu nijakým spôsobom verifikované. Nikdy nikoho neohrozila, nevyhrážala sa zabitím, ani smrťou. Nebolo voči nej ani vedené trestné stíhanie, ani nebola volaná policajná hliadka z dôvodu, že by sa mala správať spôsobom, ktorým by potenciálne ohrozovala seba alebo okolie. Z hľadiska základných práv a slobôd v danom prípade ide o závažný zásah do základného práva umiestnenej na osobnú slobodu, nakoľko umiestnená stratila možnosť voľného pohybu a styku s vonkajším svetom. Takýto zásah do osobnej slobody jednotlivca bez jeho súhlasu alebo dokonca proti jeho vôli je dovolený len vtedy, ak spoločenský záujem preváži nad záujmom chorého. V danej veci nebol žiaden takýto záujem preukázaný, preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konštatoval, že prevzatie umiestenej do zdravotníckeho zariadenia nebolo prípustné alebo vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená tak, že menovaná Ing. I. C. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 30.06.2021 o 21:20 hod., pričom pacientka bola prijatá bez kritického náhľadu na svoje ochorenie. Problematiku ochorenia sa podľa zariadenia snaží disimulovať, pri pokuse o ambulantnú liečbu pacientka nespolupracuje. Do zariadenia bola prijatá na základe aktuálneho klinického obrazu, kde boli pri prijatí prítomné známky závažnej afektívnej poruchy. Napokon zdravotnícke zariadenie konštatovalo, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, nielen ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, ale aj ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, čomu daný klinický stav plne zodpovedal a hrozilo vysoké riziko z premeškania a nepredvídateľného konania.

4. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario toto rozhodnutie v zmysle potvrdil ako vecne správne.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

7. Článok 17 ods. 6 určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon.

8. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje v ustanoveniach až ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, jednak posudzovanie držania osoby v zariadení už umiestnenej. Podľa zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie ( ) o

vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia (ak konanie nezačalo na návrh), v ktorom môže prevzatému ustanoviť opatrovníka ( ). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Ak je výsluch na ujmu umiestneného, súd umiestneného vzhliadne. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ( ). V zmysle do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa , súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie sa doručí umiestnenému, zákonnému zástupcovi, ďalej jeho opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu. Umiestnenému sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa . Skutočnosť, že určitá osoba bola v zdravotníckom zariadení umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol podľa ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala postavenie procesne nespôsobilého účastníka konania. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v a (výsluch umiestnenej osoby, zistenie názoru ošetrujúceho lekára a obsahu zdravotnej dokumentácie). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať podstatu konania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

9. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie súdu o zákonnosti zadržania garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou, či zadržanie bolo zákonné alebo nie.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ ustálil, že k prevzatiu umiestnenej do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. V. S. je zrejmé, že umiestnená mohla byť v čase umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia objektívne nebezpečná pre seba a pre svoje okolie. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy vykonal okresný súd (po tom, ako začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení - viď uznesenie č. k. -12 zo dňa 01.07.2021) dňa 01.07.2021 výsluch ošetrujúcej lekárky, ktorá konštatovala u umiestnenej dušenú poruchu, a to bipolárnu afektívnu poruchu. Umiestnená bola riadne procesne poučená ( a ). Keďže bolo preukázané, že k jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo spôsobom zohľadňujúcim jej aktuálny zdravotný stav, súd prvej inštancie správne konštatoval zákonnosť jej prevzatia v zdravotníckom zariadení v zmysle . Na základe uvedeného odvolací súd nemohol vec posúdiť inak, iba uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle potvrdiť. Krajský súd mal teda za to, že postup súdu prvej inštancie prebehol v rámci procesných pravidiel i zákonných lehôt vymedzených , resp. . Umiestnená preukázateľne vykazovala znaky správania ohrozujúceho ju samotnú i okolie, z čoho možno vyvodiť správnosť namietaného zásahu, a teda aj napadnutého uznesenia. Navyše odvolací súd konštatuje, že podľa tiež stanovuje, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti nielen ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, ale aj ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, čomu daný klinický stav umiestnenej zodpovedal, pričom hrozilo vysoké riziko z premeškania a nepredvídateľného konania.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa s použitím .

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )