Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-12-2021.pdf
PDF · 115.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Csp/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava- Ružinov práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX V., v spotrebiteľskom spore o zaplatenie 1.501,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.501,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.08.2018 do zaplatenia, ktorú sumu jej súd povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy do každého 20.teho dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná 20. deň po nadobudnutí právoplatnosti výroku tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a to na účet vedený vo VÚB číslo účtu U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX BIC: U., variabilný symbol: XXXXXXX.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov v plnom rozsahu, ktoré mu je žalovaná povinná zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.03.2021 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 1501,43 Eur s prísl. titulom neuhradenej časti úveru poskytnutého žalovanej na základe zmluvy o pôžičke č. 6217529/59894609 zo dňa 22.09.2015 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 2.500,- Eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 72,1 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.326,- Eur. Do dnešného dňa uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.426,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 27.06.2018 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.08.2018 úver zosplatnil, o čom bola Žalovaná informovaná listom z dňa 22.08.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa Žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 Občianskeho
zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.501,43 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 179,23 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala Žalovaná uhradiť sumu 3.927,43 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur) 34 72,1 2451,4 1476,03 = 3.927,43 Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaná uhradila sumu 2426 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky Žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady Žalobca eviduje v Prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“) vo výške 0 Eur. Istina + Náklady - Úhrady = Dlžná suma 3.927,43 Eur + 0 Eur - 2.426,- Eur = 1.501,43 Eur. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 1.680,66 Eur, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 179,23 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 12.05.2021 pod číslom 5Csp/12/2021 platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v dôsledku čoho tunajší súd uznesením zo dňa 03.06.2021 zrušil vydaný platobný rozkaz a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. Podaný odpor žalovaná odôvodnila tým, že dlh voči jej osobe je premlčaný. Žalobca nedefinuje na základe akého obdobie došlo k vyčísleniu žalovanej sumy, teda za aké obdobie je žalovaný čiastka, z akých splátok sa skladá žalobný návrh a najmä, že jednotlivé splátky za určité mesačné obdobie nekorešpondujú s vyčíslenou žalovanou sumou. Žalovaná uhradila v roku 2018 sumu vo výške 215,60 eur, 144,- eur, 220,- eur, 43,- eur a teda zo žaloby nie je zrejmé doteraz, aká je vlastne žalovaná suma, t.j. za aké obdobie údajne mala byť v omeškaní. Ak žalobca zaúčtoval tieto sumy na iné splátky za iné časové obdobie, tak nie je to zrejmé zo žaloby, ako bolo so splátkami naložené a na akú splátku a na aké obdobie bolo zaúčtované. Teda zo žaloby nie je jasné, že splátky v akom časovom rozpätí boli splácané a ako boli zaúčtovávané, teda či žalobca si nenárokuje na splátky, ktorú sú už premlčané, napr. rok 2017. Teda ak som ja platila v roku 2018 vyššie uvedené sumy, tak to nekorešponduje so žalovanou sumou a prinajmenšom od žalovanej sumy mi mali byť tieto splátky odpočítané. Je to zrejmé aj zo samotných dôkazov zo strany žalobcu, keď žalobca uvádzal, že mám zaplatil dlh vo výške 1.764,43 eur (22.08.2018) a zrazu žalujú sumu 1.501,43 eur. Teda je zjavná pochybnosť o tom ako dospel žalobca k žalovanej sume. Teda aké splátky boli zameškané a následne by som sa vyjadrila či žalujú premlčané splátky. Zároveň nesúhlasím s predčasným splatením úveru predčasne ako to mi doručil žalobca. Zároveň nie je vyšpecifikované, že splátka vo výške 72,10 eur z čoho pozostáva z čoho ide táto suma na istinu a čo na zmluvne dojednané úroky. Žalovaná ako spotrebiteľ rozporuje, že by žalobca mal zákonné oprávnenie si účtovať úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky. Bol 9.2 zmluvy, kde sa skrývajú 2 plnenia úroky z úrokov. A to v splátke 72,10 eur je určite určitá časť účtovaná na úrok a zároveň je teraz táto suma účtovaná ako istina. Teda ak žalobca odstúpil od úveru, tak mal vyšpecifikovať splátky avšak bez zmluvných úrokov do budúcna a nie si účtovať úrok zmluvný aj na splátky do budúcna. Toto je v rozpore s dobrými mravmi a najmä, že ide o skryté úroky a o dvojité účtovanie úrokov. Teda ako slabšia strana sporu trvá na tom, aby súd preskúmal, či vôbec žalobca bol oprávnený predčasne ukončiť zmluvný vzťah. Zároveň trvá na preskúmaní, prečo si žalobca účtuje splátky do budúcna so zmluvným úrokom, podľa názoru žalovanej je to možné len do odstúpenia. Nárok na zmluvný
úrok v splátke 72,10 eur nemá ani zákonný ani zmluvný podklad. Zároveň poprela, že by žalobca mal mať nárok na zmluvné úroky do budúca, ktoré žalobca nevyšpecifikoval a najmä, že toto ustanovenie v zmluve považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď považuje žalobca zmluvu za zrušenú. Teda ak je zrušená tak je potrebné si vrátiť len vzájomné plnenia a nie plnenia do budúcna.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 21.06.2021 k podanému odporu (č.l.50-52 spisu) zotrval na svojej argumentácii, keď že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odkazujeme okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Vo vzťahu k námietke premlčania je žalobca toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr. F. Sedlačka Phd. Podľa ktorého: "V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok." Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje odcitovať ustanovenia zmluvy ako aj právnych predpisov, ktoré majú dopad na právne posúdenie prejednávaného sporu. V prvom rade žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvných podmienok, kde sa v čl. 9 bod 9.2 uvádza: „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“ Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na aktuálne Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 34. splátok evidoval úhradu 30. splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 31. splátkou splatnou dňa 20.04.2018. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 9 bod 9.2 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.07.2018, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.07.2021. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je
premlčaný. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky, žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená listina nikde neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.04.2018. Samotný text uvádza, že v prípade neuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil. Nakoľko platné právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné meniť toto oprávnenie na povinnosť, nakoľko tým dochádza k zásahu do jeho zákonných práv. V prípade ak by súd konštatoval, že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke osobitne. Nad rámec uvedeného žalobca uvádza, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ ako všeobecného ustanovenia o plynutí premlčacej doby, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.04.2018, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 21.07.2018, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Je taktiež neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uvádza, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného.
5. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
6. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že po podaní žaloby neuhradila žiadnu čiastku, snažila sa dohodnúť aj so žalobcom ohľadne dlžnej sumy. Výšku nesplateného zostatku uznala, tak ako táto bola vyčíslená zo strany žalobcu, splátky ktoré namietala v odpore boli zohľadnené už pri podávaní žaloby a premietli sa do celkového zostatku nezaplatenej istiny. Ďalej poukázala na svoju súčasnú situáciu, keď úver prestala splácať z dôvodu, že bola chorá, hospitalizovaná v nemocnici, bez práce a bez príjmu, v podstate od 18.08.2020 je nezamestnaná, dostala príspevok 300,- eur od humanitárnej pomoci, býva v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zamestnaný ako aj so synom, ktorý je aktuálne nezamestnaný. Keďže spláca ďalšie dva úvery, po 50,- eur bola by schopná dlžnú sumu uhradiť len v primeraných mesačných splátkach.
7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.59894609 zo dňa 22.09.2015 právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- eur pri priemernej hodnote RPMN 18,01%, RPMN 26,98%, fixná ročná úroková sadzba 26,98%, ktorý úver sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných 60. mesačných splátkach po 72,10 eur s tým, že 1. splátka je splatná dňom 20.10.2015, všetky ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia t.j. do mesiaca 09/2020. Celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 1.826,- eur (zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l.12-15 spisu). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l.16-17 spisu) informácia o RPMN (č.l.17/rub spisu), udelenie
súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov (č.l.18-19 spisu). Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.06.2018 (č.l.21/rub spisu) VÚB banka a.s. vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 216,30 eur do 05.08.2018, v opačnom prípade ak nedôjde k úrade splátky splatnej v mesiaci 04/2018, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Oznámením zo dňa 22.08.2018 (č.l.22/rub spisu) doručeným žalovanej dňa 10.09.2018 (č.l.22 spisu) VÚB banka a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť úveru č.6217529. Ide o prehľad splátok realizovaných žalovanou za obdobie od októbra 2015 do 31.01.2021. žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia tejto spoločnosti s VÚB a.s. (notárska zápisnica N3283/2017 zo dňa 11.12.2017 (č.l.6-9 spisu)).
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a./ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený vyššie uvedenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom dňa 22.09.2015, keď ide o spotrebiteľský typ zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasled. Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z. z., keď
predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý bezúročný spotrebiteľský úver 2.500,- eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 26,98% ročne, RPMN 26,98%, priemerná hodnota RPMN 18,01%, odplata vo výške 26,98% pričom najvyššia prípustná výška odplaty predstavuje 27%. Pokiaľ ide o jednotlivé náležitosti predmetnej zmluvy, keď žalovaná poukázala na nedostatok, nakoľko zmluva neobsahuje rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, v tejto súvislosti súd poukazuje na ustálený judikovaný záver, v zmysle ktorého je postačujúce, keď rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, v danom prípade v predloženom splátkovom kalendári je členenie mesačnej splátky na istinu a úrok z úveru. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou v podanom odpore ako aj na pojednávaní, pre posúdenie premlčania dlhu je rozhodujúca splatnosť splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu, pričom žalobca svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru využil v súvislosti s neuhradenou splátkou splatnou dňa 20.07.2018, pričom žalovaná sa dostala do omeškania s 31. splátkou splatnou dňa 20.04.2018, s poukazom na čl.9 bod 9.2 zmluvných podmienok žalobca, respektíve jeho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu celého úveru pre neuhradenie splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace. Keďže splátka splatná 20.04.2018 nebola uhradená viac ako 3 mesiace, tak potom z dôvodu neuhradenia splátky splatnej 20.07.2018 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom od momentu splatnosti tejto splátky plynie trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 20.07.2021, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 30.03.2021, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Námietky vznesené žalovanou súd teda neuznal za dôvodné, dlžná istina je vyčíslená správne, nárok nie je premlčaný, taktiež súd nevzhliadol žiaden rozpor predmetnej zmluvy s ustanoveniami právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Žalobca má nárok na zmluvný úrok z istiny tak, ako bol tento dojednaný, pričom podanou žalobou si tento nárok neuplatňuje ďalej do budúcna. Žalovaná mala ku dňu podania žalobného návrhu uhradiť žalobcovi celkove sumu 3.927,43 eur, pričom preukázateľne ku dňu podania žalobného návrhu uhradila sumu 2.426,- eur čo medzi stranami nie je sporné, dlžná suma teda predstavuje 1.501,43 eur, ktorá doposiaľ uhradená nebola. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, uplatňuje si len zostatok neuhradenej istiny 1.501,43 eur.
11. Keďže táto suma doposiaľ zo strany žalovanej uhradená nebola, súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.501,43 eur, pričom súd povolil s poukazom na § 232 ods. 3 CSP splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur pod následkom straty výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Tak zohľadnil súčasnú situáciu žalovanej, v ktorej možnostiach nie ju uhradiť celú dlžnú sumu naraz, vzhľadom k tomu, že je nezamestnaná, bez príjmu, uhrádza aj ďalšie úvery.
12. Zároveň súd priznal žalobcovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 28.08.2018 do zaplatenia, teda od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko samotné oznámenie bolo zasielané obyčajnou listovou zásielkou, bežná doba doručenia predstavuje 5 dní. Úrok z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/95 Z. z..
13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.