Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/170/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, O., t. č. O. do života so sídlom M. Q. 2, O., a otca - V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, O., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

I. Súd dočasne zveruje mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

II. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

III. Súd ukladá povinnosť matke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde podľa obvyklého pobytu dieťaťa návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.07.2021, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2021 (doručeným dňa 03.08.2021) domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého by zveril maloletú S. do jej osobnej starostlivosti, pričom by zaviazal otca maloletej povinnosťou platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne k rukám matky. Styk požadovala neupraviť, t. j. nechať na dohode rodičov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti v dome jeho rodičov spolu s jej dcérou z predošlého manželstva, s dvomi dcérami otca maloletej z jeho predošlého manželstva a s ich spoločnou dcérou S.. Vo vzťahu rodičov začali postupne vznikať nezhody týkajúce sa ďalšieho fungovania, a to najmä od narodenia ich spoločnej dcéry S.. Po prepuknutí prvej vlny pandémie koronavírusu musela matka zostať s deťmi doma, zabezpečovať všetkým vyučovanie, učiť sa s deťmi, starať sa o ne i o domácnosť. Čoraz viac sa začali v domácnosti vyskytovať hádky, nervozita otca pri príchode z práce, pričom dané problémy mala navrhovateľka záujem riešiť prostredníctvom psychologičky, čo však jej partner/ otec maloletej odmietol. Dňa 18.05.2021 hádky a napätie vyvrcholilo, po výbuchu otca maloletej matka partnerovi opísala správanie sa jeho dcéry voči

nej čoho dôsledkom bol jeho útok voči matke maloletej, pričom tú držala v tom čase na rukách. Obe sa následne udreli do ladičky, druhá dcéra navrhovateľky začala od strachu plakať, pričom otec maloletej sa k nej rozbehol s nadávkami, chytil ju a sotil k zemi. Matka ho zachytila, odsotila a v tom jej dal druhú silnú ranu, spadla pri stenu pri balkónových dverách aj s ich spoločnou dcérou, ktorá si tiež buchla hlavu. Následnom daného útoku bola modrina pri ľavom oku navrhovateľky, rozbité ústa, krvácanie z nosa a natrhnutý jazyk. Okrem toho otec maloletej vyhodil maloletú a jej matku spolu s jej dcérou z domu. Prvý týždeň bývala matka s deťmi na dolnom poschodí ich domu, pričom otec so svojimi deťmi obýval vrchnú časť domu. Jeho rodičia sa snažili dať partnerov dokopy, čo sa aj podarilo. Otec maloletej však prestal brať lieky, nechcel svoju situáciu riešiť tak ako mu radili doktori, pre matku bol opísaný zážitok traumou a šokom, pričom z jej partnera mala strach, preto vyhľadala pomoc psychológa a kvôli pretrvávajúcim bolestiam hlavy pohotovosť. Dňa 02.07.2021 bol otec maloletej veľmi výbušný, matka preto chcela uchrániť svoju staršiu dcéru a odniesť ju k svojím rodičom, nakoľko po útoku na ne mala a stále má z partnera matky veľký strach, no ten jej nechcel požičať auto. Znovu bol agresívny, hovoril, že môžu u rodičov rovno zostať a nemusia sa ani vracať naspäť domov. Navrhovateľka odvetila, že ak bude agresívny alebo im niečo urobí, zavolá políciu. Partner začal byť agresívnejší, vyhadzoval ich opätovne z domu, obom im nadával. Následne prišiel otec navrhovateľky, tá zavolala políciu v sprievode ktorej si zobrala z domu základné veci pre ňu a deti a odišla bývať k svojím rodičom. Ďalej matka vo svojom návrhu uviedla, že poberá rodičovský príspevok, otec maloletej sa o ňu vôbec nezaujíma, odo dňa opustenia spoločnej domácnosti ich ani nekontaktoval. Po návšteve domu v ktorom spoločne bývali matka zistila, že otec maloletej pobalil jej veci a hračky do dielne na kopu. Na základe uvedeného sa už navrhovateľka nechce vrátiť k svojmu partnerovi, má strach z jeho agresivity, z možných útokov adresovaných jej či ich spoločnej dcére, pričom ani otec maloletej nemá záujem s nimi žiť.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými. v návrhu, rodným listom maloletej a potvrdením o oznámení priestupku zo dňa 08.07.2021.

4. Lustráciou poručenských spisov v databáze súdov cez súdny manažment bolo zistené, že ohľadne maloletej nebolo vedené dosiaľ žiadne súdne konanie.

5. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

9. Podľa ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 16. Podľa je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

19. Podľa , súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

20. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

24. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

30. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

31. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

32. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov

konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

33. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

34. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

35. Z obsahu rodného listu maloletej mal súd preukázané, že rodičmi maloletej sú A. D. a V. W., ktorí vzhľadom aj na obsah spisu nie sú dosiaľ manželmi, doposiaľ žili v spoločnej domácnosti, pokiaľ sa matka na základe jednostranného rozhodnutia vyprovokovaného útokmi otca s maloletou neodsťahovala do bytu svojich rodičov a následne do krízového centra. Komunikácia medzi rodičmi je narušená, medzi rodičmi boli neustále hádky, čoho svedkom boli maloleté deti oboch partnerov. Medzi rodičmi pretrváva partnerský konflikt, ktorého obeťou sú deti, rodičia nevedia spolu riadne a vecne komunikovať. Matka sa neplánuje s maloletou nasťahovať naspäť k jej otcovi (úradný záznam na č. l. 9 ) a otec sa o maloletú a jej matku od opustenia spoločnej domácnosti nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní. O maloletú sa vzhľadom na jej vek (1 rok a 8 mesiacov) osobne stará navrhovateľka.

36. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere čo do zverenia maloletej do starostlivosti matky. Matka má vytvorené vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloletú, ktorá s ohľadom na jej vek potrebuje stabilné a bezpečné prostredie na svoj život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jej zdravý psychický a sociálny vývin. Otec sa o maloletú odo dňa odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti nezaujíma, nekontaktoval ich, ani nevie, kde sa zdržujú.

5.3

6.3

7.3

8.3

9.3

10.3

11.3

12.3

13.3

14.3

15.3

16.3

17.3

18.3

19.3

20.3

21.3

22.3

23.3

24.3

25.3

26.3

27.3

28.3

29.3

30.3

31.3

32.3

33.3

34.3

35.3

36.3

37.3

38.3

39.3

37. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa, táto časť jej návrhu spĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa . Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca.

38. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.

39. Lustráciou v Sociálnej poisťovne ohľadom príjmu rodičov mal súd preukázané, že otec maloletej je zamestnaný od 01.01.2021 vo Verejno prospešných službách Ružinov pris. organ., pričom za obdobie od 01.2021 do 04.2021 mal priemerný vymeriavací základ vo výške cca 1.122,- eur. Od 06.06.2021 je zamestnancom firmy K. D. s. r. o. na základe dohody o pracovnej činnosti. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú S.. Výdavky na maloleté dieťa matka v návrhu neuviedla, ani nekonkretizovala pracovnú schopnosť či nezamestnanosť otca maloletej, či ich spoločnú finančnú situáciu. O dieťa je podľa jej návrhu schopná sa postarať a vie ju uchrániť pred násilníckym správaním sa otca maloletej. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihladil na vek maloletej (1 rok a 8 mesiacov) a s tým súvisiace zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté dieťa v tak útlom veku, ktorú zabezpečuje matka a rovnako na zárobkové pomery otca a skutočnosť, že ten na výživu maloletej neprispieva. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby

výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade existuje preto potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej S., keďže v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu otec na výživu neprispieva a vyživovacia povinnost nebola doposiaľ určená súdnym rozhodnutím ani dohodou rodičov. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd uložil povinnosť prispievať otcovi na výživu maloletej sumou 100,- eur, pričom otcovi nič nebráni prispievať na výživu maloletej vyššou sumou, ak chce a dovoľujú mu to jeho majetkové možnosti a schopnosti.

40. Súd v predmetnej veci poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Na žiadosť matky nebol styk otca s maloletou upravený neodkladným opatrením.

41. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

42. Podľa a (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

43. Z obsahu návrhu a aj lustráciou v manažmente súdu mal súd preukázané, že doposiaľ matka nepodala návrh vo veci samej ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Nakoľko vydané neodkladné opatrenie má len dočasný charakter , súd osobitným výrokom (III.) uložil matke povinnosť podať si návrh vo veci samej. Pritom návrh je povinná podať na ten okresný súd, v obvode ktorého sa mieni naďalej zdržiavať aj s maloletou, t.j. v obvode ktorého bude mať maloleté dieťa svoj „obvyklý pobyt“.

44. Záverom dáva súd do pozornosti možné konanie vo veci samej v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.

45. Súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletej dcére. Vzájomnou komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletej. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu.

46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).