Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Ek-2390-2021.pdf
PDF · 102.53 KB
Case nature
Subarea
20Ek/2390/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti povinnému 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. a povinnému 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., obaja právne zastúp. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o vymoženie 16.857,02 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno pod sp.zn. 408EX 1077/22, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2390/2021 zo dňa 1. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2390/2021 zo dňa 1. augusta 2023 z a m i e t a.
II. Súd povinnému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.08.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 20Ek/2390/2021, ktorým zamietol návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a zároveň rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.06.2021 domáhal od povinného 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vymoženia sumy vo výške 16.857,02 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 1Zm/763/09-16 zo dňa 04.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.04.2010 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoUNEK“). Dňa 19.12.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Lucii Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu v Brezne, ktorá ju vedie pod č. 408EX 1077/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrhy povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, o ktorých tunajší súd rozhodol vyššie označeným uznesením.
3. Povinní v podaných návrhoch na zastavenie exekúcie nesúhlasili s vedením exekúcie a vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k celému vymáhanému nároku, nakoľko mali za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oneskorene, pretože uplynula doba 1 roka znamenajúca spočívanie premlčacej doby v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“). Citovali tiež ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý rieši problematiku tzv. absolútnej objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynie bez ohľadu na plynutie iných premlčacích dôb nezávisle od vedenia akýchkoľvek súdnych či iných konaní. Povinný 1) aj
povinný 2) mali za to, že doba 10 rokov, v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, uplynula dňa 04.03.2020, teda po uplynutí 10 rokov od vydania exekučného titulu v tejto veci - rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/763/09-16 zo dňa 04.03.2010, a teda akékoľvek vedenie exekúcie pre vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z tohto exekučného titulu je ďalej neprípustné.
4. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení z 01.08.2023 uviedol, že v prejednávanom prípade sa jedná o „pokračovanie“ v tzv. starej exekúcii vedenej pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom (ako nástupcom odvolaného súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka) pod sp. zn. EX XX/ XXXX-X, a to na základe poverenia Okresného súdu Revúca pod sp.zn. 3Er/424/2012. „Stará“ exekúcia bola zastavená dňa 04.08.2020 doručením Upovedomenia o zastavení exekúcie vydaného súdnym exekútorom Okresnému súdu Revúca. Následne dňa 18.06.2021 podal oprávnený „opätovný“ návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu na Okresnom súde Banská Bystrica, kde sa vedie pod sp. zn. 20Ek/2390/2021.
5. Vo vzťahu k namietanému premlčaniu nároku oprávneného vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade sa jedná o vymáhanie nároku z obchodnoprávneho vzťahu , pretože nárok oprávneného vyplýva z Úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 23.10.2006 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi oprávneným a spoločnosťou DREVKO, spol. s.r.o., Muráň 214, 049 01 Muráň, IČO: 36 636 339, a z Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi oprávneným, spoločnosťou DREVKO, spol. s.r.o. a avalistami, ktorými sú povinní v tomto exekučnom konaní. Dňa 30.10.2009 sa stala pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi z úverovej zmluvy splatnou v celom rozsahu a keďže si dlžník neplnil svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas, tak oprávnený pristúpil k vyplneniu Zmenky. Nakoľko sa v danom prípade jedná o vymáhanie nároku z obchodnoprávneho vzťahu, bolo potrebné aplikovať vo vzťahu k námietke premlčania ustanovenia Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o absolútnu premlčaciu dobu v obchodnoprávnych vzťahoch podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto uplynula počas vedenia zastavenej (starej) exekúcie. Premlčacia doba začala plynúť dňa 30.10.2009, kedy sa stala splatnou pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi z úverovej zmluvy v celom rozsahu a uplynula tak dňa 30.10.2019. Jej uplynutie počas vedenia starej exekúcie však nespôsobuje dôvodnosť vznesenia námietky premlčania počas prebiehajúceho konania o výkon rozhodnutia, keď na nútený výkon súdneho rozhodnutia už uplynutie uvedenej premlčacej doby vplyv nemá, ako vyplýva z ustanovenia § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka o premlčaní je právnou normou všeobecnou vo vzťahu k § 9 ods. 2 ZoUNEKu, ktorý pre všetky premlčacie doby (či už podľa Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka, či iných právnych predpisov) zaviedol právne záväzné pravidlo, podľa ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa ZoUNEKu nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnený tak mal možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia zastavenej starej exekúcie bez toho, aby bolo možné vzniesť úspešne námietku premlčania nároku. Stará exekúcia bola ukončená dňa 04. 08. 2020 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.06.2021. Oprávnený tak uplatnil nárok na vymáhanie pohľadávky priznanej mu exekučným titulom v 1-ročnej lehote od ukončenia starej exekúcie, teda na premlčanie jeho nároku dopadá právna norma ustanovená § 9 ods. 2 ZoUNEKu a námietka premlčania tak nie je vznesená dôvodne. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že nárok z exekučného titulu nie je premlčaný a súd ex offo nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, preto návrh povinného 1) a povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I. a II.). Čo sa týka náhrady trov exekúcie, vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený mal v konaní úspech, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, avšak tento si žiadne trovy neuplatnil. Preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nepriznal (III. výrok).
6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinných doručené dňa 17.08.2023, podali povinní dňa 04.09.2023 sťažnosť. Súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
7. V podanej sťažnosti povinní žiadali zastaviť exekúciu pre nevymáhateľnosť nároku z dôvodu jeho premlčania, pričom opätovne poukázali na ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je lex specialis k ustanoveniu §402 ObZ, ako aj k iným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že § 408 ods. 1 ObZ vylučuje aplikáciu § 402 ObZ. až 407 ObZ. Premlčacia doba končí aj bez ohľadu na prípady, kedy by inak došlo k predĺženiu premlčacej doby, a to aj zo zákona (a to aj
podľa zákona č. 233/2019 Z. z. –ZoUNEK, ktorý navyše z hľadiska zákazu retroaktivity nemôže byť vykladaný v neprospech povinných, nakoľko tento ešte nebol účinný jednak v čase splatnosti pohľadávky 30.10.2009 a jednak nebol účinný ani v čase uplynutia 10-ročnej premlčacej doby ku dňu 30.10.2019, keď tento zákon ZoUNEK nadobudol účinnosť až dňa 01.01.2020). Na plynutie premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 ObZ nemá vplyv podanie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže s návrhom na vykonanie exekúcie nie je spojené spočívanie premlčacej doby. Premlčacia doba je 10 - ročná a plynie odo dňa, kedy začala po prvý raz plynúť (od splatnosti záväzku). Povinní v podanej sťažnosti poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu ČR ako aj Ústavného súdu SR vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka, pričom obsah podanej sťažnosti v podstatnom rozsahu kopíruje dôvody uvedené v návrhoch na zastavenie exekúcie. Záverom podanej sťažnosti povinní namietli postup súdu v tom smere, že exekučný súd nedoručoval (minimálne na vedomie) pred svojim rozhodnutím vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, a tak povinní nemali možnosť oboznámiť sa s týmito vyjadreniami pred vydaním rozhodnutia zo dňa 01.08.2023, a tak rozhodnutie exekučného súdu možno považovať za predčasné a prekvapivé. Takýmto postupom súd narušil spravodlivý proces a rovnosť zbraní, v spojitosti so zásadou kontradiktórnosti. S poukazom na uvedené povinní majú za to, že súd svojim uznesením zo dňa 01.08.2023 dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä čo sa týka určenia začiatku plynutia, otázky priebehu plynutia, dátumu ukončenia a spočívania premlčacej doby, pri ktorej má povinní za to, že táto už uplynula s odkazom na ust. § 408 ods. 1 ObZ, čo má za následok zánik vymáhaného nároku a navyše súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane povinného, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď povinným pred svojim rozhodnutím zo dňa 01.08.2023 nedoručoval ani len na vedomie vyjadrenia oprávneného k návrhom povinných na zastavenie exekúcie. V konečnom dôsledku povinní navrhli, aby súd zrušil napádané uznesenie sp.zn. 20Ek/2390/2021 zo dňa 01.08.2023 a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby toto priamo zmenil tak, že prebiehajúcu exekúciu zastaví z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. a), d) Exekučného poriadku. Zároveň si povinní uplatnili aj nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
8. Súd zaslal podanú sťažnosť na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril v tom zmysle, že považuje podanú sťažnosť za nedôvodnú v celom rozsahu. Zotrval na názore, že vymáhaný nárok oprávneného nie je premlčaný, pričom zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k návrhom povinných na zastavenie exekúcie. Nosným argumentom oprávneného pritom je, že nakoľko oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie voči povinným dňa 18.06.2021, t. j. pred uplynutím jedného roka od ukončenia starej exekúcie, nemohlo dôjsť v súlade ustanoveniami zákona o ukončení niektorých exekučných konaní k premlčaniu pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii.
9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
16. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
17. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
18. Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. (ZoUNEK), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
22. Podľa § 402 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka), premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
23. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
24. Súd prvej inštancie po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia, nakoľko toto považuje za pomerne vyčerpávajúce, jasné a zrozumiteľné. Vyšší súdny úradník sa v ňom dostatočným spôsobom zaoberal argumentáciou povinných v súvislosti s namietaným premlčaním nároku oprávneného na vymoženie pohľadávky z exekučného titulu.
25. Sudca sa oboznámil s napadnutým uznesením, konaním ktoré mu predchádzalo vrátane pôvodného exekučného konania vedeného Okresným súdom Revúca pod sp.zn. 3Er/424/2012, s obsahom súdneho spisu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami oprávneného, podaniami povinných a ich prílohami, pričom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
26. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu, konkrétne Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 1Zm/763/09-16 zo dňa 04.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.04.2010. Uvedené rozhodnutie sa stalo exekučným titulom dňa 22.04.2010, a to momentom nadobudnutia vykonateľnosti. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Povinní z exekučného titulu boli zaviazaní splniť uloženú povinnosť do 3 dní od doručenia predmetného zmenkového platobného rozkazu, pričom následne mohla byť povinnosť vymáhaná nútene, prostredníctvom súdneho exekútora. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení strán vyplýva, že povinní si povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu dobrovoľne nesplnili.
27. Ďalej považuje sudca za dôležité uviesť, že v danom prípade sa v tejto časti jedná o exekúciu, ktorá sa začala podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaj) v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti vyšší súdny úradník správne postupoval, keď najprv preskúmal, či došlo k ukončeniu starej exekúcie. Z listín, ktoré tvoria obsah spisu vyplýva, že bola vedená stará exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom pod č. EX XX/XXXX-X (Okresný súd Revúca sp.zn. 3Er/424/2012). Súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie dňa 26.06.2020 s tým, že toto doručil následne dňa 04.08.2020 exekučnému súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj). Súdu bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie doručený dňa 18.06.2021, čiže je možné konštatovať, že bol podaný včas.
28. Nakoľko oprávnený po zastavení starej exekúcie podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK už dňa 18.06.2021, vzťahuje sa v takom prípade na plynutie premlčacej doby ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK, podľa ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný do 1 roka od ukončenia exekučného konania zastaveného podľa ZoUNEK totiž vyvoláva účinky spojené s riadnym priebehom exekučného konania v uvedenom čase, teda samotný ZoUNEK poskytuje oprávnenému výhodu v tom, že mu umožňuje opätovným podaním návrhu na výkon rozhodnutia odvrátiť námietku premlčania.
29. K otázke premlčania nároku sudca ďalej konštatuje, že v prípade exekučného titulu, ktorým je rozsudok súdu, platí v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že sa právo premlčuje za desať rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Premlčacia doba tak začala podľa exekučného titulu plynúť 20.04.2010 (deň vykonateľnosti exekučného titulu). Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Počas trvania exekučného konania Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 3Er/424/2012, kde exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom (predtým Mgr. Štefanom Marčekom) pod EX XX/XXXX-X, odo dňa 28. 01. 2013 (deň začatia exekúcie, t.j. deň doručenia poverenia na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi) do dňa 04. 08. 2020 (deň skončenia exekučného konania, t.j. deň doručenia upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu) tak premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynula. Právo exekučne vymáhať právo priznané oprávnenému exekučným titulom tak podľa § 110 ods. 1 v spojení s § 112 Občianskeho zákonníka premlčané nie je, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 20. 04. 2010 a neplynula od 28. 01. 2013 do 04. 08. 2020 počas vedenia exekúcie, teda 10 ročná premlčacia doba exekučného titulu neuplynula.
30. Pokiaľ ide o absolútnu premlčaciu dobu v obchodnoprávnych vzťahoch podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto uplynula počas vedenia zastavenej (starej) exekúcie. Uplynutie premlčacej doby počas vedenia exekúcie však nespôsobuje dôvodnosť vznesenia námietky premlčania počas prebiehajúceho konania o výkon rozhodnutia, keď na nútený výkon súdneho rozhodnutia už uplynutie uvedenej premlčacej doby vplyv nemá, ako vyplýva z ustanovenia § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré výslovne umožňuje nútený výkon súdom priznaného obchodnoprávneho nároku aj po uplynutí 10-ročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie §
408 ods. 1 Obchodného zákonníka o premlčaní je právnou normou všeobecnou vo vzťahu k § 9 ods. 2 ZoUNEK, ktorá pre všetky premlčacie doby (či už podľa Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka, či iných právnych predpisov) zaviedla právne záväzné pravidlo, podľa ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa zákona č. 233/2019 Z.z. nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnený tak mal možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia zastavenej starej exekúcie bez toho, aby bolo možné vzniesť úspešne námietku premlčania nároku. Stará exekúcia bola ukončená dňa 04. 08. 2020 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.06.2021. Oprávnený tak uplatnil nárok na vymáhanie pohľadávky priznanej mu exekučným titulom v 1-ročnej lehote od ukončenia starej exekúcie, teda na premlčanie jeho nároku dopadá právna norma ustanovená § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. a námietka premlčania tak nie je zo strany povinných vznesená dôvodne.
31. Vzhľadom na uvedené sudca prvej inštancie konštatuje, že nárok oprávneného vzhľadom na predchádzajúce vedenie exekúcie podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaný nie je, keď jeho premlčaniu bráni ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK a preto bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie tak, ako o tom rozhodol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení.
32. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol povinnými splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
33. S poukazom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinní nepreukázali dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie, súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2390/2021 zo dňa 01.08.2023 ako nedôvodnú zamietol.
34. Záverom tohto uznesenia sa súd prvej inštancie v krátkosti venuje aj námietke povinných prezentovanej v podanej sťažnosti, týkajúcej sa porušenia zásady kontradiktórnosti konania a zásady rovnosti zbraní. Na tomto mieste je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 200 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. Výkladom uvedeného zákonného ustanovenia možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že tieto typické prostriedky sporového kontradiktórneho procesu sa v exekučnom konaní neuplatňujú, nakoľko ich aplikácia by nebola vhodná pre špecifiká exekučného konania. Z tohto dôvodu súd nemá v exekučnom konaní povinnosť doručovať vyjadrenia protistrany na opätovné vyjadrenie (tzv. replika a duplika v sporovom konaní), preto možno konštatovať, že exekučný súd neporušil pred vydaním rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka žiadnu svoju povinnosť a jeho rozhodnutie nemožno v žiadnom prípade označiť za prekvapivé či predčasné.
35. Čo sa týka náhrady trov exekúcie uplatnených zo strany povinných v rámci sťažnostného konania, túto náhradu im súd nepriznal, nakoľko sťažnosť bola súdom prvej inštancie zamietnutá ako nedôvodná, preto v súlade s procesnou zásadou úspechu povinným náhrada trov sťažnostného konania neprislúcha. Oprávnený si nárok na náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnil a žiadne trovy mu ani preukázateľne nevznikli, preto súd o tejto náhrade nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 30. apríla 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa