Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/218/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. A. L., narodené XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. S. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Indonézskej republiky, bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpená

- advokátska kancelária AL legal, s.r.o., IČO: 51 778 904, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, a otec - A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 8, XXX XX I., zastúpený - VESTENICKÁ&BD advokátska kancelária, IČO: 502 17 020, so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 17.06.2021, č.k. -18, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V, uznesením, zo dňa 17.06.2021, č.k. -18, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu matke opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky, na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, považujúc návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, pre neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov ( ). Vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu vo veci samej (sp.zn. ), že rodičia nie sú manželia (rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -112, zo dňa 08.06.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletá bola schválenou rodičovskou dohodou zverená do osobnej starostlivosti matky), nekomunikujú navzájom, matka uvádza, že otcovi nedôveruje. Skonštatoval, že otec doposiaľ žijúci v Holandsku, sa od svojho návratu na Slovensko v r. 2020, domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, s ktorou matka nesúhlasí. Uviedol, že zákaz ktorého uloženia matke sa otec domáha, je závažným zásahom do rodičovských práv matky, s neprimeraným obmedzením spočívajúcom v možnosti s maloletou absolvovať hoc aj krátkodobý pobyt v zahraničí za účelom dovolenky alebo výletu. Vyhodnotiac doposiaľ zistené skutočnosti týkajúce sa rodinných pomerov, za otcom osvedčené nepovažoval jeho tvrdenia o tom, že matka podniká konkrétne kroky k trvalému premiestneniu maloletej do zahraničia - Indonézie. Pokiaľ má aj matka záujem s maloletou ísť na svadbu svojej sestry do domovskej krajiny, túto okolnosť súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obavu z trvalého premiestnenia maloletej matkou z miesta jej obvyklého pobytu na Slovensku. Poukázal na otcom podané trestné oznámenie, v ktorom sám uvádza, že matka sa mu nikdy nevyhrážala odchodom s maloletou do Indonézie. Pokiaľ poukazoval na vyjadrenie

matky ešte v roku 2014 jeho rodičom, že chce maloletú zaniesť svojej matke do Indonézie, aby sa o ňu postarala, súd prvej inštancie skonštatoval, že ide len o rovinu tvrdenia otca, pričom matka takto nikdy nekonala. Navyše od uvedeného času uplynula podstatne dlhá doba, okolnosti na strane matky ktorá od roku 2013 žije na Slovensku sa zmenili, matka uzavrela nové manželstvo a spolu s manželom okrem maloletej vychovávajú aj ďalšie spoločné dieťa. Mal za to, že matku nemožno za daných okolností obmedziť vo vycestovaní s maloletou, keď v prípade krátkodobého pobytu v zahraničí nejde o podstatnú otázku týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Obaja rodičia môžu rozhodovať samostatne v bežných veciach, ktoré súvisia s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa, pričom krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do zahraničia (krátky výlet, dovolenka) je bežnou záležitosťou. Druhý rodič má však právo byť o takejto ceste vopred informovaný. Uviedol, že vyhovenie návrhu by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia, keď by matku i maloletú neprimerane obmedzovalo v ich ústavnom práve na slobodu pohybu. Obavy otca ostávajú len v hypotetickej rovine, nebolo osvedčené, že matka podniká kroky k trvalému odchodu s maloletou zo Slovenska, pričom vybavovanie pasu ešte samo o sebe takýto úmysel matky nepreukazuje. Uviedol, že ak by matka bez súhlasu otca premiestnila maloletú mimo územia Slovenskej republiky, bol by daný dôvod na postup podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vec právne posúdil podľa , ,, ,, , , , o trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa h) odvolanie otec, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil existenciou dôvodnej obavy, že po podaní návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, začala matka podnikať kroky vedúce k jej vycestovaniu s maloletou do Indonézie a to bez jeho vedomia a súhlasu. Podľa jeho názoru, sa matka snaží zabrániť vydaniu rozhodnutia v jeho prospech vo veci samej vycestovaním s maloletou do zahraničia. Uvedené osvedčuje listinami, z ktorých vyplýva, že matka od neho požadovala cestovný pas maloletej, ktorý vybavoval sám z dôvodu jej jazykovej bariéry, žiadosť matky na príslušný úrad o vydanie nového cestovného pasu pre maloletú v zrýchlenej lehote a v neposlednom rade aj informácia od maloletej, že matka plánuje vycestovať do rodnej Indonézie. Tieto vyplynuli aj z vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom. Mal za to, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Pokiaľ v odôvodnení uznesenia konštatuje neosvedčenie konkrétnych krokov matky vedúcich k trvalému vycestovaniu, poukázal na vyjadrenie maloletej, že nechce ísť s matkou do Indonézie, čo podľa neho vyplýva z traumy z poslednej návštevy. Aj keď matka po návšteve sociálnych pracovníčok prisľúbila, že s maloletou do zahraničia nevycestuje, tento prísľub zjavne nemá v záujme dodržať o čom svedčí jej konanie, kedy v zrýchlenej lehote vybavovala maloletej cestovný pas. Skutočnosť, že na Slovensku má manžela a aj ďalšie dieťa, ešte bez ďalšieho neznamená, že nemá dôvod s maloletou vycestovať. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v prípade krátkodobého pobytu nejde o podstatnú otázku týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Otázku vycestovania mimo územia jej obvyklého pobytu nepovažuje za bežnú vec a to aj vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu vo svete, keď obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva rozhodovať o veciach týkajúcich sa maloletej. Uviedol, že matka ho vôbec neinformuje o akejkoľvek ceste maloletej do zahraničia. Nakoľko matka aj v tomto smere porušuje jeho rodičovské práva, nič jej nebráni v tom, aby s maloletou vycestovala do zahraničia aj bez jeho súhlasu a vedomia, tak ako doposiaľ. Namietal argumentáciu súdu, že ak by k presťahovaniu maloletej matkou zo Slovenska skutočne došlo, má právo sa domáhať návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, keď nielenže Indonézia nie je zmluvným štátom tohto dohovoru, ale naviac súd prvej inštancie takto poprel primárny účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých, ktorým je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením a ohrozením.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že nikdy nebránila v styku otca s maloletou, od októbra 2020 sa otec s maloletou stretáva aj nad rámec rozsudku, každý týždeň v pondelok, stredu a každý druhý víkend od piatka do pondelka. Takto dohodnutý rozšírený styk funguje, maloletá si naň zvykla a nie je potrebné ho v súčasnosti meniť. K otcom navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti má výhrady

z dôvodu, že doposiaľ nebol preukázaný záujem maloletej vystaviť ju režimu, ktorý nezabezpečuje pre ňu istotu životných podmienok. Poprela tvrdenia otca, že z dôvodu jeho návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej začala podnikať kroky vedúce k jej vycestovaniu maloletej do Indonézie. Takéto tvrdenia otec nepreukázal a neuviedol ani žiadne konkrétne skutočnosti a neoznačil dôkazy. Svoje tzv. obavy oprel iba o „nezmyselný konflikt“, ktorý vznikol pri vydaní pasu maloletej, keď ju bezdôvodne obvinil že plánuje s maloletou vycestovať do Indonézie a podal na ňu na OR PZ v Bratislave V, trestné oznámenie za prečin únosu podľa . Preto dňa 09.06.2021 musela podať na polícií vysvetlenie, že nemala v pláne vycestovať do Indonézie, ale chcela ísť s maloletou iba na samozber jahôd do Rakúska. Uviedla, že naopak otec, bez jej vedomia dal vyhotoviť maloletej 2 pasy a ani na opakované vyžiadanie jej ani jeden nevydal a účelovo podal na ňu trestné oznámenie, vediac, aké psychické problémy jej spôsobí. Komunikácia otca s ňou je naďalej veľmi konfliktná a nedáva predpoklady pre ich spoluprácu pri spoločnej výchove maloletej. Pokiaľ otec tvrdí, že jej úmysel s maloletou vycestovať potvrdila samotná maloletá, a že má traumu z Indonézie nie je pravdivé, keď maloletá rozhodne nemá žiadnu traumu z Indonézie, spomienky, ktoré má z poslednej návštevy sú naopak pozitívne a rozhodne sa tam na návštevu rodiny chce vrátiť. Rada komunikuje so starými rodičmi cez videohovory a hovorí, že sa teší na ich návštevu, keď sa skončí zlá pandemická situácia. Pokiaľ sociálnym pracovníčkam povedala, že sa bojí, jej obavy ako napokon zistila pramenia z vplyvu otcovej matky, ktorá jej nahovorila, že ju v Indonézii chce nechať samotnú. Otázkou zostáva, či takéto konanie starej matky, nebolo súčasťou tohto celého plánu otca. Namietala tvrdenia otca, že po návšteve sociálnej kurately prisľúbila, že nikam do zahraničia s dcérou nevycestuje, keď uviedla, že sa chystajú na samozber jahôd do Rakúska a na prípadnú dovolenku, ak to pandemická situácia dovolí, s tým že sa momentálne do Indonézie vzhľadom na pandemickú situáciu nechystá. Zdôraznila, že otec bol vopred informovaný o tom, že maloletá chce ísť na jahody do Rakúska, čo bol dôvod vybavenia jej pasu v zrýchlenej lehote. Poukázala na pravidelný kontakt otca s maloletou, s ktorou môže komunikovať priamo cez mobilný telefón a môže si overiť kde sa nachádza. Potvrdila nedostatočnú komunikáciu s otcom, avšak uvedené je dôsledok traumy, ktorú jej v minulosti spôsobil až v takom rozsahu, že musela chodiť na terapiu. Zdôraznila, že niekoľko rokov žije na Slovensku, má tu zázemie, prácu a manžela, s ktorým má ďalšie dieťa, ktorých by nikdy neopustila, ale taktiež by nikdy nenechala maloletú samu v Indonézii.

5. Otec odvolanie doplnil podaním zo dňa 20.07.2021, poukazujúc na postup súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej sp. zn. , v ktorej nariadil termín ďalšieho pojednávania až na deň 27.10.2021, do kedy má matka dostatok času na podniknutie krokov, aby zabránila zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Preto potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania v zmysle jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je daná.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom smere neboli splnené.

7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodiča bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

8. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

9. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. K návrhu musia byť priložené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povalenie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súdu.

15. V danom prejednávanom prípade sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia uložením zákazu matke s maloletou opustiť územie Slovenskej republiky až do nadobudnutia právoplatnosti konečného rozhodnutia v konaní sp.zn. , pre nesplnenie podmienok ust. . Pokiaľ sa otec domáha tak závažného zásahu do rodičovských práv matky a jej práva na slobodu pohybu, uložením zákazu opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky, dôvodiac jej úmyslom premiestniť maloletú do cudziny, je jeho povinnosťou osvedčiť tvrdenia o ktoré návrh opiera. Za takéto osvedčenie rozhodne nemožno považovať pripojený listinný dôkaz, ktorým je Zápisnica o podanom trestnom oznámení na matku zo dňa 02.06.2021, alebo žiadosť matky o vyhotovenie cestovného pasu pre maloletú, navyše za situácie, keď otec ani na opakovanú žiadosť maloletej, jej pas neposkytol, hoci si ho nechal vystaviť v dvoch vyhotoveniach (komunikácia otca s maloletou z 24.05. 2021 - 27.05.2021).

Pokiaľ poukazuje na vyjadrenie maloletej pri zisťovaní jej názoru kolíznym opatrovníkom v rámci súdom nariadeného šetrenia rodinných pomerov, tu odvolací súd udáva, že z obsahu správy zo dňa 24.05.2021 a vyjadrení maloletej, rovnako nevyplýva žiadny zámer matky odchodu do Indonézie. Odvolací súd preto konštatuje, že otec nielenže neosvedčil akékoľvek konanie matky, ale ani dôvodnosť podozrenia nasvedčujúceho jej snahu premiestniť (vysťahovať) maloletú do Indonézie. Ďalšie skutočnosti uvedené otcom v jeho návrhu, odporujú jeho vyjadreniu, ktoré je obsahom Zápisnice po podaní trestného oznámenia na matku z 02.06.2021 (najmä týkajúce sa podniknutých krokov matky smerujúcich k zmene miesta pobytu maloletej). Súhlasí však s argumentáciou otca, pokiaľ poukazuje na nesprávny záver súdu prvej inštancie o uplatnení postup podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v prípade neoprávneného trvalého premiestnenia maloletej matkou do Indonézie, ktorá nie je zmluvným štátom Dohovoru. Avšak pokiaľ ide o právne a skutkové okolnosti, vyplývajúce v danom prípade z osvedčených skutočností, odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu týkajúceho sa rozhodovania Okresného súdu Bratislava V vo veci maloletej, vrátane jeho pripojeného spisu č.k. a v ňom doposiaľ vykonaného dokazovania, dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že otcom požadované obmedzenie práva matky a maloletej na súkromný život a slobodu pohybu a to aj v rámci členských štátov Európskej únie, okamžitým zásahom do pomerov účastníkov konania bez vykonania dokazovania, nebol daný.

16. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že nezistil žiadne konkrétne kroky (konanie) matky, smerujúce k trvalému premiestneniu maloletej (ale ani vycestovaniu) do Indonézie. Z obsahu podaní rodičov nevyplýva, že by matka nebola dostatočne spolupracujúcim rodičom pri starostlivosti o maloletú, konala akýmkoľvek spôsobom v rozpore s jej záujmami, práve naopak, otcovi umožňuje pravidelný styk s maloletou aj nad rámec posledného rozhodnutia súdu. Nebolo zistené, a ani také okolnosti otec neuvádza, že by sa matka v minulosti dopustila obdobného konania, alebo, že by tak maloletú vystavila akejkoľvek ohrozujúcej situácii (takéto skutočnosti neoznámil ani v priebehu odvolacieho konania). Práve naopak, bola to matka, ktorá musela hneď po narodení maloletej a po rozhodnutí otca odísť žiť a pracovať do zahraničia, maloletú sama v pre ňu cudzej krajine vychovávať a postarať sa o ňu. Preto jej údajné tvrdenie z roku 2014, na ktoré sa otec odvoláva, že by maloletú odniesla svojej matke aby sa o ňu postarala, môže byť z pohľadu jej vtedajšej situácie pochopiteľné, avšak za súčasnej dôkaznej situácie irelevantné. Doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť matky o maloletú, alebo jej prípadné návštevy svojej rodiny v Indonézii otec nenamietal (podľa vyjadrení maloletej, tam bola iba raz). Pokiaľ sa otec rozhodol po 6 rokoch vrátiť v roku 2020 späť na Slovensko a domáha sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v 2 týždňových intervaloch, čo je bezpochyby jeho právo, je potrebné rešpektovať aj postoj matky, ktorá sa zatiaľ, a v takejto forme s jeho návrhom nestotožňuje. Je tiež otázne tvrdenie otca, z akého dôvodu zažiadal o vydanie cestovného pasu maloletej v 2 vyhotoveniach, keď matka, tak ako vyplýva aj z jej ďalšieho konania, zjavne nemá jazykovú, ani inú bariéru pri vybavení takéhoto dokladu pre maloletú. Matka sa doposiaľ o maloletú starala výlučne sama, sama vybavovala podstatné náležitosti súvisiace s potrebami a záležitosťami maloletej (škola, mimoškolské aktivity, zdravotná starostlivosť a pod.). Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a v ňom osvedčených skutočností, že matka, ktorá pochádza z Indonézie, žije od roku 2013 na Slovensku, so svojou novou rodinou, manželom a maloletým synom, na Slovensku pracuje a aktuálne a ani v minulosti bez vedomia otca s maloletou do Indonézie nevycestovala (prípadne nevycestovala na dlhšiu dobu, čo vyplýva z výsluchu otca na polícii), neindikujú bez ďalšieho potrebu ochrany maloletej súdnym rozhodnutím pred údajným rodičovským únosom.

17. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa .

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa .

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).