Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10T/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. augusta 2021 takto

rozhodol:

Obžalovaní 1. Š. B., nar. XX. XX. XXXX vo D. Y., trvale bytom D. Y. 2. I. H., nar. XX.XX.XXXX vo D. Y., trvale bytom Ž. X, D. Y.

s ú v i n n í , ž e

- dňa 26.09.2020 v presne nezistenom čase po zotmení v meste D. Y. na ul. T., obvinení Š. B. a I. H. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli k zarastenému priestranstvu neďaleko D. H., kde má obydlie poškodený Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, D. Y., o ktorého veku vedeli a ktorý na tomto mieste žil ako bezdomovec, ku ktorému pristúpil obvinený Š. B., ktorý si zo stromu vedľa matraca poškodeného odlomil haluz, ktorou viackrát udrel do oblasti hlavy, rúk a nôh poškodeného Š. Y., obvinená I. H. stála vedľa obvineného Š. B. a vlastnou baterkou svietila na poškodeného, následne obvinená I. H. najmenej dvakrát haluzou, ktorú jej podal obvinený Š. B. udrela poškodeného v oblasti rúk, pričom ako obvinení bili poškodeného žiadali od neho peniaze a cigarety, avšak poškodený im tieto nedal, obvinený Š.U. B. násilím otočil ležiaceho poškodeného na brucho a z jeho zadného pravého vrecka vybral peňaženku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 300,- v bankovkách nominálnej hodnoty 2ks 100,- eur, 1 ks 50,- eur, 1 ks 20,- eur, 1ks 10,- a asi 4 ks 5,- eur, doklady na meno poškodeného a to občiansky preukaz, vodičský preukaz a kartu poistenca a tak isto odcudzili rádio poškodeného zn. Sencor, s ktorými obaja utiekli, finančnú hotovosť minuli pre vlastnú potrebu, čím poškodenému Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, D. Y., spôsobili zranenia inventerované hematómy na dorse oboch rúk vpravo aj na zápästí s dobou liečby do 7 dní a škodu odcudzením peňaženky a finančnej hotovosti vo výške 300,- eur

teda

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a čin spáchali na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

čím spáchali

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2, písm. c) d) Tr. zák s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

za to sa odsudzujú

1. obžalovaný Š. B.

Podľa § 188 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) § 37 písm. m), § 38 odsek 2 § 39 odsek 1, 3 písm. d) Tr. zák na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa 48 odsek 2 písm. b) Tr. zák sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.

2. obžalovaná I. H.

Podľa § 188 odsek 2 Tr. zák s použitím § 38 odsek 2 § 39 odsek 1, 3 písm. d) Tr. zák na trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zák sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u je do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd u k l a d á obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vo výške 300,- eur poškodenej H. C. nar. X.X.XXXX, bytom H.. T. XXX/XX D. Y.

Podľa súd poškodenú H. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.

odôvodnenie:

Dňa 23. 01. 2021 podal na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši obžalobu na obžalovaných Š. B. a I. H. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 píssm. c), d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Po začatí hlavného pojednávania obžalovaný B. učinil vyhlásenie podľa . Potom, ako obžalovaný kladne odpovedal na otázky podľa , , , , , súd na návrh prokurátora jeho vyhlásenie o vine prijal. Ďalšie dokazovanie zameral na otázku viny u obžalovanej H. a na druh a výšku trestu u obžalovaného.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že nič nespravila. S B. žili ako druh a družka. Poškodeného nepoznala, dal jej 5 Eur a poslal ju kúpiť rum. B. ju čakal na zastávke pri D., povedal jej, že poškodeného dobil a vzal mu peniaze a rádio. Na polícií vypovedala pod nátlakom.

Obžalovaný B. uviedol, že H. pri tom nebola, bol tam sám. Na polícií ho zbili, vypovedal pod nátlakom.

Svedkyňa D. H., matka obžalovanej uviedla, že k nej obžalovaní prišli s fľašou rumu a B. povedal, že napadli nejakého bezdomovca. Pýtala sa ho, či pri tom bola aj dcéra, povedal, že nie.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými dôkazmi tak ako je uvedené v zápisniciach z hlavného pojednávania.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného je jeho vina nesporná. Súd sa zameral na preukazovanie viny obžalovanej. Obžalovaná je usvedčovaná predovšetkým výpoveďou poškodeného z prípravného konania (pred začatím hlavného pojednávania zomrel), ktorý síce obžalovaných neopoznal a z jeho popisu je zrejmé len to, že išlo o muža a ženu rómskeho pôvodu. V prospech obžalovanej je výpoveď spoluobžalovaného B. a čiastočne aj matky. Napriek vyhláseniu obžalovaného B. súd musel zhodnotiť aj jeho výpoveď s prihliadnutím na možnú vinu spoluobžalovanej. Súd poukazuje, že v príbytku obžalovaných sa našlo odcudzené rádio. Obžalovaný B. sa ku skutku priznal, uviedol však, že H. pri tom nebola. Na druhej strane ale uviedol, že pri tom nikto iný nebol, útok spáchal sám. Táto časť výpovede je tak v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne uviedol, že ho napadli a zbili dve osoby - muž a žena. Pokiaľ by súd mal pracovať s verziou, že na poškodeného boli útoky dva (1. B., 2. nestotožnení muž so ženou), táto nemá žiaden reálny základ, poškodený vypovedal len o jednom útoku. Že sa ho dopustil práve B. je okrem jeho priznania preukázané aj nájdením doličného predmetu (rádia) v jeho príbytku. K napadnutiu sa priznal aj pred matkou spoluobžalovanej. Pokiaľ mal teda súd jednoznačne preukázané, že skutku sa dopustil Š. B., s prihliadnutím na výpoveď

poškodeného považuje za preukázané, že spolupáchateľkou bola aj iná osoba. Poškodený nemal žiaden motív, aby uvádzal viac útočníkov ako v skutočnosti bolo. Súd preto považuje jeho výpoveď za vierohodnú. Podozrivou zo spáchania skutku sa tak stala družka obžalovaného, s ktorou žijú túlavým spôsobom života. Pokiaľ obžalovaná uviedla, že bol na ňu vyvíjaný nátlak, súd poukazuje, že pri výsluchu (rozhodovanie o väzbe) mohla pred súdom vypovedať slobodne a bez nátlaku, vtedy sa však ku skutku priznala. Neobstojí tvrdenie, že nevedela ako to chodí. Súd taktiež neuveril tvrdeniu obžalovaného o nátlaku a bitke na polícií, pretože túto skutočnosť mal možnosť oznámiť súdu alebo prokuratúre. On však uviedol, že trestné oznámenie podávať nebude. Poukazovanie na nedostatočné poučenie je irelevantné. Kompletné poučenie je súčasťou zápisnice a obvinený má možnosť sa s ním oboznámiť. Pokiaľ je takúto skutočnosť namietaná u 7x súdne trestaného obvineného vyznieva to naivne. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaní prišli spolu po čine k svedkyni D. H. a B. povedal, že zbili bezdomovca. Nepovedal, že ho zbil sám. Až následne mal svedkyni uviesť, že obžalovaná H. tam nebola. Z časového hľadiska je nepravdepodobné, aby obžalovaní navštívili poškodeného, ktorý pošle obžalovanú do LIDLA pre rum (cca 300 metrov), následne sa tam „náhodne“ zjaví iná žena rómskeho pôvodu, s ktorou B. napadne poškodeného. Tá potom stihne odísť a obžalovaný B.Á. na zastávke vyčká na návrat H. z W. a potom idú spolu na návštevu. Pravdepodobnejšia je verzia uvedená v obžalobe. Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný B. vypovedal tak, aby pomohol obžalovanej H. a pokúsil sa ju „rytiersky“ chrániť. Výpoveď obžalovanej súd považuje za tendenčnú so snahou vyviniť sa zo spáchaného skutku. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak ako je uvedené v obžalobe. Obaja obžalovaní sa skutku dopustili na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, pričom o jeho veku vedeli (uviedli, že má okolo 70 rokov) a čin spáchali so zbraňou (haluz).

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu obžalovaným súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľov.

Obžalovaný B. sa ku skutku priznal a úprimne oľutoval. Súd mu preto priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Z obce a z ÚnVV je hodnotený všeobecne, raz bol riešený v blokovom konaní. Z evidencie priestupkov má súd zistené, že sa dopustil 9 priestupkov, pričom súd prihliadol len na majetkové (krádež) a proti občianskemu spolunažívaniu. V odpise registra trestov má 7 záznamov, pričom u šiestich platí fikcia neodsúdenia a hľadí sa naň akoby nebol odsúdený. Z uložených trestov boli dva nepodmienečné (z toho jeden zahladený). Súd tak vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. Zák. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedochádza k modifikácií dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby. Podľa § 188 ods. 2 Tr. Zák. mohol súd uložiť trest vo výmere 7 až 12 rokov. Súd sa nestotožnil s návrhom prokuratúry o treste v strednej časti trestnej sadzby. Obžalovanému už síce boli uložené 2 nepodmienečné tresty (z toho jeden po premene) avšak v nízkej výmere, preto súd nevidel dôvod na uloženie trestu v strednej časti trestnej sadzby. Naopak priklonil sa k obhajobe a pri aplikácií ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák uložil trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Predovšetkým je súd presvedčený o neprimeranosti trestu pre obžalovaného v takto určenej hranici. Súd prihliadol najmä na jeho priznanie a úprimnú ľútosť. Obžalovaný deklaroval snahu zaradiť sa do života a súd mu znížením trestu chcel dať impulz, ktorým by mu naznačil správny smer. Prihliadol aj sociálny status obžalovaného, ktorý žije núdznym a túlavým spôsobom, hoci pokiaľ by myslel len na seba, mal kde bývať (u matky). Súd dospel k záveru, že uložený trest vo výmere 6 rokov je dostatočným trestom tak z hľadiska prevýchovy ako aj ochrany spoločnosti. Keďže obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokov pred skutkom už bol vo výkone trestu, súd ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaná H. sa ku skutku nepriznala. Z obce a z ÚVV je hodnotená všeobecne, raz bola riešená v blokovom konaní. Z evidencie priestupkov má súd zistené, že sa dopustila 6 priestupkov, pričom súd prihliadol len na majetkové (krádež) a proti občianskemu spolunažívaniu. Nemá žiaden záznam v registri trestov. Vzhľadom ku spáchaným priestupkom a spôsobu života jej súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť a nevzhliadol ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0) nedochádza k modifikácií dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby. Podľa § 188 ods. 2 Tr. Zák. mohol súd uložiť trest vo výmere 7 až 12 rokov. Súd sa nestotožnil s návrhom prokuratúry o treste v dolnej hranici trestnej sadzby a pri aplikácií ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. Zák. uložil trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby pretože ho považuje za neprimerane prísny pre obžalovanú. Súd prihliadol najmä na jej doterajšiu bezúhonnosť a absenciu priťažujúcich okolností. Prihliadol aj sociálny status obžalovanej a dospel k záveru, že uložený trest vo výmere 5 rokov je dostatočným trestom tak z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie. Obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu, súd ju preto zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd zaviazal obžalovaných podľa k náhrade škody v prospech dcéry poškodeného tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Dedička poškodeného si uplatnila aj náklady pohrebu. Súd však nemá preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaných a úmrtím poškodeného. V tejto časti preto odkázal poškodenú na civilné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).