Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-71S-61-2022.pdf
PDF · 164.04 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-71S/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: DS Recovery, a.s. v likvidácii, so sídlom Na letisko 2088/15, 058 01 Poprad, , IČO: 36 377 210, právne zastúpený: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, IČO: 52 735 354 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101628929/2022 zo dňa 1.6.2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101628929/2022 zo dňa 1.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ako ,,správca dane” alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty – žalobcu (do 28.6.2021 DaPS, a.s.) v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok”) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH”) podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH”) za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, január 2016 až september 2016, november 2016, december 2016. O výsledku daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č. 101075096/2021 zo dňa 21.6.2021. Predmetný protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101075096/2021 zo dňa 21.6.2021 doručený daňovému subjektu dňa 23.6.2021. 2. Správca dane preveroval uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 54 zákona o DPH v zdaňovacom období december 2015 od dodávateľa SK Cloud s.r.o. (od 19.6.2014 do 16.11.2016), dobrovoľný výmaz, IČO: 31400353, DIČ: 2020322326, právny nástupca JÄGERCLUB s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava 831 06, IČO: 46184121, DIČ: 2023311180 (od 17.11.2016 do 26.1.2018) od 27.1.2018 dobrovoľný výmaz, právny nástupca R.S.I. Holding a.s. (od 27.8.2014 do 26.1.2018) a od 27.1.2018 BLOOM INVEST a.s., Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO: 46470107 na základe dodávateľských faktúr:
- č. 150112097 (interné číslo 872/2015) od dodávateľa SK Cloud s.r.o., dátum dodania 31.12.2015, základ dane 235 000 EUR, daň 47 000 EUR, celkom 282 000 EUR za dodanie prevedených stavebných prác Lemešany podľa objednávky a priloženého súpisu prác,
- č. 150112101 (interné číslo 873/2015) od dodávateľa SK Cloud s.r.o., dátum dodania 31.12.2015, základ dane 22 000 EUR, daň 4 400 EUR, celkom 26 400 EUR, predmetom dodania bola doprava Lemešany podľa objednávky. 3. Na predloženej faktúre č. 150112097 od dodávateľa SK Cloud s.r.o. (interné číslo 872/2015) je ako predmet dodania uvedené: Fakturujeme Vám za prevedené stavebné práce Lemešany podľa Vašej objednávky a priloženého súpisu prác. V dokladoch daňového subjektu sa však objednávka ani súpis prác nenachádzal. Rovnako pri faktúre sa uvedené dokumenty nenachádzali. 4. Daňový subjekt DaPS, a.s. ako objednávateľ a spoločnosť SK Cloud s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorili Zmluvu o dielo zo dňa 5.1.2015, ktorej predmetom bolo vykonať stavebné práce vrátane záverečného po kolaudačného vypratania staveniska pri diele objednávateľa ,,Prevádzková budova PS Východ“. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo v rozsahu stanovenom touto zmluvou najneskôr v termíne do 15.12.2015 a vypratať stavenisko do 31.12.2015. Miestom plnenia zmluvy bol areál ,,Prevádzkovej budovy PS Východ – katastrálne územie obce Obišovce.“ Cena za zhotovenie diela ako aj vykonanie všetkých s tým bezprostredne súvisiacich činností v rozsahu zmluvy bola na základe dohody strán dojednaná v celkovej výške 257 000 EUR bez DPH. Uvedená zmluva mala obsahovať prílohu č. 1 Výkaz výmer nákladov súvisiacich s dodaním prác a činností nevyhnutne potrebných pre realizáciu diela v zmysle zmluvy. Žiadna príloha s uvedeným výkazom sa v predložených dokladoch nenachádzala. Správca dane mal za to, že nebolo zdokladované, aké konkrétne práce mali byť vykonané vrátane predloženia objednávky na odvoz a uloženie prípadne likvidáciu sute, potvrdenia o umiestnení a spracovaní vyvezeného odpadu. Čo sa týka fakturácie za prepravu faktúrou č. 150112101 (interné číslo 873/2015), nebol preukázaný počet ubehnutých kilometrov, na ktorú skládku bol odpad z vypratania staveniska po kolaudácii vyvezený, koľko ton odpadu bolo vyvezených, potvrdenie od skládky o prijatí, spracovaní a uskladnení odpadu. 5. Dňa 12.2.2021 bola so svedkom A. B. C., ktorý bol predsedom predstavenstva daňového subjektu v čase od 20.12.2014 do 10.3.2020 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100252207/2021. Menovaný na ústnom pojednávaní predložil zmluvu o dielo zo dňa 5.1.2015 a odovzdávací a preberací protokol zo dňa 31.12.2015. Objednávateľ a zhotoviteľ svojimi podpismi potvrdili, že dielo malo byť odovzdané riadne a včas za podmienok dojednaných v zmluve. V čase spísania protokolu o diele neboli zistené žiadne vady alebo nedorobky. Menovaný ďalej uviedol, že práce vykonané spoločnosťou SK Cloud s.r.o. boli ďalej fakturované pre Bratislavskú Teplárenskú a.s. a pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu a.s., jednalo sa o stavebné práce. Ďalej bolo predložené ,,Vyhlásenie o poskytovaní stavebnej činnosti spoločnosti SK Cloud, s.r.o.“. V uvedenom vyhlásení je uvedené, že v roku 2015 spoločnosť SK Cloud, s.r.o. mala poskytovať stavebné činnosti pre spoločnosť DaPS, a.s. Práce mali byť vykonané k vzájomnej spokojnosti, odovzdané a nakoniec riadne uhradené. Vyhlásenie bolo podpísané prokuristom spoločnosti SK Cloud s.r.o. p. D. E.. 6. Za účelom preverenia dodania stavebných prác a dopravy a údajov uvedených dodávateľom na faktúrach a ich pravdivosti dňa 18.5.2021 správca nahliadol do spisu daňového subjektu SK Cloud s.r.o., o čom bol spísaný úradný záznam č. 100860251/2021. Na základe uvedeného bolo zistené, že Daňový úrad Bratislava vykonal daňovú kontrolu od 12.4.2016 do 17.3.2017 za zdaňovacie obdobia január 2015 – november 2015. Daňový subjekt predložil ku kontrole daňové doklady len za obdobie január až jún 2015. Doklady za ostatné obdobie neboli predložené ani po zaslaní výzvy na predloženie dokladov. Prevažujúcim predmetom podnikania v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2015 – november 2015 boli softvérové práce, reklama, stavebné práce, elektroinštalačné práce. Niektorí preverovaní dodávatelia boli nekontaktní a na adrese nezastihnutí, niektorí dodávatelia boli kontaktní, avšak predmet ich podnikania pre SK Cloud s.r.o. nebol zhodný s predmetom dodania SK Cloud, s.r.o. pre DaPS a.s., prípadne dátum dodania bol skorší o viac ako 3 mesiace. Správca dane taktiež nahliadol do informačných programov ISFS a DRSCAN, z ktorých vyplýva, že posledné daňové priznanie spoločnosť SK Cloud s.r.o. podala v zdaňovacom období november 2015. Za zdaňovacie obdobie december 2015 a nasledujúce obdobia spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznania na DPH ani kontrolný výkaz. Spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Z uvedeného vyplýva, že daň z tovarov a služieb, ktoré mali byť dodané spoločnosťou Cloud s.r.o. pre daňový subjekt v zdaňovacom období december 2015 nebola priznaná ani odvedená. 7. Dňa 26.5.2021správca dane nahliadol do daňového spisu BLOOM INVEST s.r.o. (David Laban – predseda predstavenstva, B. F. XXX, G., F. H., posledné daňové priznanie na DPH podal v septembri 2014 rovnako posledné podané kontrolné výkazy boli za zdaňovacie obdobie september 2014). Uvedená spoločnosť sa na drese sídla nenachádza a pre správcu dane je tento subjekt nekontaktný. 8. Dňa 31.1.2022 správca dane oboznámil daňový subjekt s úkonmi so zisteniami správcu dane pri výkone vyrubovacieho konania po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia september 2015,
december 2015 a november 2016 a so spôsobom ich zistenia. Vo vyrubovacom konaní daňový subjekt vo vyjadrení sa k zisteniam k protokolu zo dňa 5.8.2021 pod ev.č.6/08688697/2021 v časti týkajúcej sa faktúry č. 150112097 od spoločnosti SK Cloud, s.r.o. predložil:
- Súpis prác obsahujúci údaj: Prevádzkovo - administratívna budova Lemešany, PS Východ objekt: SO 01 vlastný objekt, ako objednávateľ je uvedený DaPS s.r.o. zo dňa 27.12.2015. Cena celkom 282 000,00.
- Zadanie s výkazom výmer rovnako zo dňa 27.12.2015 na sumu celkom 282 000 EUR (43 položiek). 9. Dňa 7.10.2021 sa na Daňovom úrade Banská Bystrica konalo ústne pojednávanie vo veci vypočutia svedka B. I. B., ktorý bol v období od 19.6.2014 do 16.11.2016 konateľom spoločnosti SK Cloud s.r.o., keďže táto spoločnosť mala byť dodávateľom stavebných prác a prepravných služieb v zdaňovacom období december 2015 v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica č. 101888820/2021. Svedok p. B. sa vyjadril, že dôvodom zlúčenia SK Cloud s.r.o. do spoločnosti JÄGERCLUB s.r.o., bolo, že predstavy ohľadom podnikania boli medzi konateľom Mgr. Petrom Mezeyom a prokuristom D. E. rozdielne, a preto sa ich pracovné cesty rozišli. Vzájomne sa dohodli už v polovici roka 2015, že spoločnosť prevezme p. D. E.. Zlúčenie vybavil právny zástupca, svedok nepoznal osobu v nástupnickej spoločnosti JÄGERCLUB s.r.o. Doklady spoločnosti SK Cloud s.r.o. pri ústnom pojednávaní svedok nemal k dispozícii. D. E. bol prokuristom spoločnosti SK Cloud s.r.o. a mal rovnaké právomoci ako konateľ spoločnosti, mohol konať za spoločnosť samostatne, disponovať s účtom aj podpisovať zmluvy. Obaja sa poznali dlhodobo. Na otázku správcu dane koľko zamestnancov mala v roku 2015 spoločnosť SK Cloud s.r.o., aké mala technické vybavenie a akú činnosť vykonávala svedok uviedol, že on bol zodpovedný za činnosť káblovej spoločnosti UPC pri zavádzaní chello internetu. Práca spočívala vo výmene konektorov v bratislavských panelákoch a aj na iných miestach Slovenska. Pracovali pre neho zamestnanci na dohodu aj živnostníci. Pán E. mal okrem spoločnosti SK Cloud s.r.o. aj iné spoločnosti a viacero aktivít. V iných spoločnostiach mohol mať p. E. aj majetok, svedok to však nevedel presne uviesť. Uviedol, že p. E. mal vodiča, ktorý jazdil na nákladnom automobile LIAZ, svedok predpokladal, že vozidlo patrilo spoločnosti SK Cloud s.r.o. Nevedel uviesť, či mal p. E. zamestnancov. Vyjadril sa, že nepozná zamestnancov daňového subjektu DaPS, a.s., nevedel sa vyjadriť k priebehu obchodných rokovaní, nevedel čo bolo predmetom dodania pre spoločnosť DaPS a.s., ani kde mali byť práce vykonávané a v akom rozsahu. K predloženým faktúram pre odberateľa DaPS a.s. uviedol, že vystavil ich p. E.. Bolo dohodnuté, že p. E. bude vystavovať všetky faktúry spoločnosti SK Cloud s.r.o. aj za služby poskytnuté svedkom B.. Podľa vyjadrenia svedka mali byť uvedené faktúry zaúčtované, daň na výstupe priznaná a zaplatená. Ohľadom vykonaných a fakturovaných prác pre DaPS a.s. nemal svedok žiadnu vedomosť, bol to obchodný prípad p. E., nevedel sa vyjadriť kde sa nachádzajú Lemešany a Obišovce, nevedel sa vyjadriť k lehotám na vypratanie staveniska a miestu realizácie, kde mali byť práce vykonané ani nevidel žiadne zmluvy. Nevypracoval ani zadanie s výkazom a výmerom jednotlivých stavebných prác, nevedel uviesť dodávateľov stavebných prác, nebol a ani nevykonával kontrolu na stavbe, nevedel sa vyjadriť ani k fakturovanej preprave. Svedok uviedol, že nevie potvrdiť, či došlo k dodaniu stavebných prác v zmysle predložených faktúr. Taktiež uviedol, že na konci roka 2015 sa dohodol s p. E., že spoločnosť SK Cloud, s.r.o. prevezme on. Pán I. B. si v januári 2015 založil vlastnú spoločnosť Elektroservis PM s.r.o. a v decembri 2015 už spoločnosť SK Cloud s.r.o. riadil p. E.. Spoločnosť mala dve kancelárie na Hraničnej ulici 2 v Bratislave a tam ostali aj účtovné doklady. Svedok uviedol, že dôvod, pre ktorý nebolo podané daňové priznanie v decembri 2015 je, že ho mal podať už p. E.. Svedok mal predložiť protokol o odovzdaní dokladov spoločnosti SK Cloud, s.r.o. nástupnickej spoločnosti. Dňa 2.11.2021 bola správcovi dane zaslaná Zápisnica o odovzdaní zo dňa 21.10.2016 medzi preberajúcim p. B. I. a p. I. B., v ktorej p. B. I. potvrdil fyzické prevzatie kompletnej firemnej agendy spoločnosti SK Cloud s.r.o. Pán I. si podľa uvedenej zápisnice doklady prekontroloval, bola mu odovzdaná mzdová a účtovná evidencia v listinnej podobe, ako aj ďalšie písomnosti spojené s podnikaním. 10. Dňa 15.12.2021 sa na Daňovom úrade Banská Bystrica konalo ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 102575857/2021 vo veci vypočutia svedka D. E., bývalého prokuristu spoločnosti SK Cloud s.r.o. od 19.6.2014 do 16.11.2016. Svedok uviedol, že v spoločnosti SK Cloud, s.r.o. mal ako prokurista rovnaké oprávnenia ako konateľ, mal dispozičné oprávnenie k podnikateľskému účtu, jeho náplňou práce bolo kompletné vedenie spoločnosti ako aj zabezpečovanie obchodných zákaziek. Podľa vyjadrenia svedka bol p . B. informovaný o obchodných aktivitách. Účtovníctvo spoločnosti SK Cloud s.r.o. viedol synovec alebo bratranec konateľa p. I. B., ktorému p. B. odovzdával faktúry vstavené svedkom p. E.. Svedok vystavoval všetky faktúry aj za zákazky p. B.. Správca dane položil svedkovi otázku ohľadom vykonávaných činností spoločnosti SK Cloud s.r.o., štruktúry zamestnancov a technického vybavenia spoločnosti. Svedok si údaje nepamätal presne, práce malo vykonávať 6 zamestnancov, on pracoval na dohodu a p. B. nebol zamestnaný. Zamestnancami mali byť robotníci,
elektrikári a stavebníci. Technickým vybavením spoločnosti boli stavebné mechanizmy – stavebné stroje (bez bližšej špecifikácie) nakladač, nejaké vozidlá osobné, nákladné Tatra. Priestory spoločnosti boli prenajaté. Kancelárske priestory sa nachádzali na Hraničnej ul. v Bratislave a skladové priestory na Kopčianskej ulici v Petržalke. Podľa vyjadrenia svedka dňa 3.5.2016 to bolo 5 zamestnancov, 3 vozidla na lízing, a prenajaté priestory na Hraničná 12, Bratislava a prenajaté skladové priestory na Račianskej a Kopčianskej ulici v Bratislave. Svedok taktiež uviedol, že sa párkrát stretol s p. C., uviedol jeho telefónne číslo, popis osoby. Pri osobnom stretnutí p. E. a p. C. podpísali zmluvu, stretnutia boli v Bratislave a asi dva-tri krát na stavbe. Rozpočet vypracoval svedok p. E. so svojim rozpočtárom. Mailovú komunikáciu ohľadom zákazky so spoločnosťou DaPS, a.s. svedok nemal, nakoľko už má nový počítač. Svedok sa vyjadril, že predmetom dodania pre spoločnosť DaPS a.s. boli stavebné práce, administratívna budova, kde sa robili pozemné práce a vnútorné omietky, krov, zateplenie a nejaké izolácie proti vlhkosti. Svedok uviedol, že si myslí, že sa dodával stavebný materiál a boli vykonávané len stavebné práce. Doprava mala byť fakturovaná za odvoz materiálu zo staveniska, svedok sa nevedel vyjadriť, či sa doprava vykonala spoločnosťou SK Cloud s.r.o. alebo bola zabezpečovaná iným spôsobom. Malo sa jednať o likvidáciu stavebného odpadu, prepravu sute zo staveniska na skládku. Nevedel uviesť, či bolo na odvoz sute použité vozidlo Tatra, ktoré malo byť majetkom spoločnosti SK Cloud s.r.o., možno bolo aj majetkom inej z jeho spoločností. Túto informáciu chcel preveriť v technických preukazoch vozidla. Svedok neuviedol, na ktorú skládku mala byť suť odvezená, nepredložil doklady o uskladnení stavebného odpadu, potvrdenie zo skládky o likvidácii odpadu ani žiadne iné dokumenty ohľadom likvidácie odpadu svedok nepredložil. Svedok potvrdil, že podpis na Vyhlásení, kde je uvedené, že ako bývalý prokurista spoločnosti SK Cloud, s.r.o. vyhlasuje, že v roku 2015 poskytol stavebné práce pre spoločnosť DaPS, a.s. je jeho. Svedok potvrdil, že sporné faktúry vystavil a podpísal a nepamätal si, že by pracoval aj na iných zákazkách pre daňový subjekt DaPS a.s. Daň z uvedených faktúr mala byť zaúčtovaná, na vstupe priznaná a zaplatená. Za podávanie daňových priznaní bol zodpovedný účtovník p. J. K., synovec alebo bratranec p. B.. Uviedol, že daňové priznania boli podávané, kým bola spoločnosť platiteľom DPH. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu, prečo k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015, daňový subjekt SK Cloud s.r.o. nepredložil dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobia júl 2015-november 2015. K skutočnosti prečo neboli služby pre DaPS a.s. uhradené 18 mesiacov sa vyjadril, že zálohy podľa jeho názoru neboli uhradené. Myslel si, že úhrady boli realizované po vykonaní diela. Tieto úhrady urgoval, lebo musel zaplatiť DPH. V súvislosti s uvedením miesta prevedenia stavebných prác v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 sa svedok vyjadril, že na stavbe bol možno dva-tri krát a uvedené miesta by mali byť hneď vedľa seba, vedľa bola elektráreň. Práce mali dodať ľudia p. E., nejaké práce boli dodané subdodávateľsky živnostníkmi. Zmluvy so živnostníkmi a daňové priznanie za december 2015 prisľúbil správcovi dane dodatočne dodať, čo však nebolo doručené. Ďalej uviedol, že si nepamätá termíny prevzatia diela, mal byť spísaný protokol o prevzatí stavby. On osobne pri prevzatí stavby nebol. Stavebný denník mal byť vedený osobou zo spoločnosti DaPS a.s., nepamätá si, či dielo bolo odovzdané načas, alebo došlo k omeškaniu odstraňovali sa bežné závady. Taktiež uviedol, že materiál zabezpečovaný nebol, nevedel uviesť ani dodávateľov, nepredložil žiadne zmluvy so živnostníkmi ani iné doklady. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností Daňový úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie č. 100236511/2022 zo dňa 4.2.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku kontrolovanému daňovému subjektu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 51 400 EUR za zdaňovacie obdobie december 2015 a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu služieb tak, ako deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými dodávateľskými faktúrami od dodávateľa SK Cloud s.r.o. Správca dane dospel k záveru, že dodávateľovi SK Cloud s.r.o. nevznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach a teda kontrolovanému daňovému subjektu nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane, postup správcu dane pri nepriznaní tohto nároku v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH bol v súlade s právnymi predpismi. Poukázal aj na to, že výpoveď p. B. pôsobí nedôveryhodne, keď napriek tomu, že bol konateľom spoločnosti SK Cloud s.r.o. nevedel uviesť informácie, čo sa týka počtu zamestnancov, uvedenia odberateľských a dodávateľských spoločností, technického vybavenia spoločnosti SK Cloud s.r.o. Výpoveď svedka p. E. vyhodnotil správca dane v tom smere, že má skôr význam procesnej obrany. Táto výpoveď by mala váhu len vtedy, ak by bola doložená hodnovernými dôkazmi zo strany daňového subjektu ako aj priamo zo strany spoločnosti SK Cloud s.r.o., prípadne p. E., ktorý sa vyjadril, že disponuje zmluvami so živnostníkmi pracujúcimi na stavbe v Lemešanoch, vie dodatočne uviesť EČV vozidiel, vie preukázať podanie daňového priznania za december 2015 a vie predložiť doklady k fakturácii od spoločnosti R.S.I. Holding. s.r.o. pre SK Cloud s.r.o. Správcovi dane sa nepodarilo overiť správnosť odpovedí p. E. v účtovníctve spoločnosti. SK Cloud
s.r.o. Nepredložil ani doklady týkajúce sa odvozu odpadu zo staveniska. Správca dane uviedol, že nespochybnil vykonanie dodávok pre odberateľov daňového subjektu, ale spochybnil ich dosiahnutie priamym pričinením dodávateľa, ktorý je uvedený na faktúrach a to spoločnosťou SK Cloud s.r.o. Nebolo tak preukázané, že došlo k dodaniu služieb, tak ako deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami od dodávateľa SK Cloud s.r.o. 12. O odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101628929/2022 zo dňa 1.6.2022 s poukazom na § 74 ods. 7 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.100236511/2022 zo dňa 4.2.2022 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh daňovej kontroly, naň nadväzujúceho vyrubovacieho konania, ako aj dôkazy, resp. zistenia obstarané správcom dane. Poukázal na to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon nestanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnou doklade (§9 zákona o DPH). V danom prípade však dokazovaním správcu dane hodnovernosť dokladov predložených daňovým subjektom nebola preukázaná a neboli ani preukázané tvrdenia daňového subjektu o dodaní služby deklarovaným dodávateľom SK Cloud s.r.o. Deklarovaným dodávateľom a daňovému subjektu sa tak nepodarilo preukázať splnenie vecných podmienok t.j. že došlo k dodaniu služby dodávateľom SK Cloud s.r.o. V súvislosti s dodávateľom SK Cloud s.r.o. poukázal na to, že išlo o spoločnosť, ktorá bola pre správcu dane nekontaktná:
- zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou JÄGERCLUB s.r.o. od 17.11.2016, ktorá má virtuálne sídlo na adrese Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava,
- nebolo možné zabezpečiť daňové a účtovné doklady dodávateľa SK Cloud s.r.o., nakoľko právny nástupca spoločnosť JÄGERCLUB s.r.o. bola zrušená dňa 28.4.2017 (dobrovoľný výmaz), do uvedeného dátumu právny nástupca so správcom dane nekomunikoval, napriek tomu, že úradné zásielky preberal,
- spoločnosť bola platiteľom dane z pridanej hodnoty v období od 1.1.2012 31.10.2016,
- podľa údajov z informačného systému finančnej správy bola spoločnosti zrušená registrácia k dátumu 31.10.2016 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH,
- spoločnosť SK Cloud, s.r.o. nepodala za rok 2015 účtovnú závierku do centrálneho registra účtovných závierok,
- posledné priznanie DPH podala za zdaňovacie obdobie november 2015. Za zdaňovacie obdobie december 2015 a nasledujúce zdaňovacie obdobia spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznanie na DPH ani kontrolný výkaz,
- správca dane preveroval dodávateľov spoločnosti SK Cloud s.r.o., keď nebolo zistené nadobudnutie stavebných prác a prepravných služieb od subdodávateľov, ktoré by boli zhodné s fakturovanými službami pre kontrolovaný daňový subjekt, 13. Žalovaný zopakoval, že výpovede svedkov p. B. a p. E. predstavujú skôr procesnú obranu, keď ich tvrdenia neboli podložené dôkazmi. Poukázal aj na to, že pri odpočítaní dane nepostačuje preukázať len materiálnu existenciu prijatého plnenia, ale je potrebné preukázať aj na aké dodávky daňový subjekt toto prijaté plnenie použije. Mal za to, že pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. Preukázanie tejto skutočnosti je povinnosťou, teda aj dôkazným bremenom daňového subjektu (povinnosť podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), pretože ide o preukázanie zákonnej podmienky na odpočítanie dane. Taktiež uviedol, že rozsudok ESD vo veci Ablessio SIA sa týka posúdenia prípravnej činnosti zdaniteľnej osoby pred podaním žiadosti o registráciu, ale netýka sa posúdenia prípravnej činnosti platiteľa pri konkrétnom zdaniteľnom obchode. Preto argumentáciu týmto rozsudkom odvolací orgán vyhodnotil ako nedôvodnú. V súvislosti s rozsudkom Rompelman uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt žiadne objektívne dôkazy k zámeru použitia predmetnej štúdie nepredložil, teda aj v zmysle tohto rozsudku je záver správcu dane správny. Rozsudky ESD vo veci C-430/19 s C-273/18 nie je možné použiť na danú vec, nakoľko sa týkajú podvodného konania. Avšak v prípade prijatia služby – odbornej činnosti kontrolovaným daňovým subjektom správca dane nezistil reťazový obchod a preto neskúmal daňový podvod. 14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu. Mal za to, že v danej veci je mnoho skutočností, ktoré sú sporné, a ktorými sa správca dane objektívne, alebo vôbec nezaoberal, resp. nepreukázal pri nich opak, ani ich relevantným spôsobom neobjasnil. S poukazom na § 3 ods. 3 Daňového poriadku zdôraznil, že správca dane má prihliadať
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane opakovane odmietol prihliadať na zistené skutočnosti alebo predložené dôkazy, odmietal vykonať dôkazy navrhované žalobcom a selektívnym často neodôvodneným spôsobom si vyberal, na ktoré dôkazy bude prihliadať a na ktoré nie. Poukázal aj na ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku a uviedol, že správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Do pozornosti dal aj ústavný princíp legality deklarovaný v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj princíp spravodlivosti a právnej istoty. Postupom správcu dane došlo v danej veci k narušeniu princípu neutrality. Správca dane nevyhotovil protokol s náležitosťami v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Poukázal na význam a dôležitosť náležitého odôvodnenia rozhodnutia. Správca dane prakticky celé odôvodnenie rozhodnutia postavil na postulátoch nesplnenia si legálne vymedzených podmienok zo strany spoločnosti SK Cloud s.r.o. voči správcovi dane vo vzťahu k daňovo-právnym predpisom. Správca dane neúmerne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, kedy od neho žiada predloženie dokladov, ktorými nemá ako disponovať, nakoľko tieto doklady patria do dispozičnej sféry spoločnosti SK Cloud s.r.o. Žalobca pritom predložil správcovi viacero dokladov a teda nešlo iba o faktúru. Správca dane neprecizoval aké ďalšie doklady bolo potrebné zo strany žalobcu predložiť. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Vs/1/2020 zo dňa 18.5.2021. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Správca dane tvrdil, že počas výkonu daňovej kontroly umožnil žalobcovi predkladať doklady a dôkazy, na ktoré ho vyzval správca dane. Ďalej správca dane uviedol, že žalobca síce predložil časť dokladov a aj sa k ním vyjadril, ale nepreukázal pri dodaných službách priamu a bezprostrednú spojitosť s plnením na výstupe a posúdením uvedených obchodných prípadov ako plnení s prenosom daňovej povinnosti. Za účelom preverenia dodania stavebných prác, žalobca mal za to, že bolo zo strany správcu dane nedostatočné, čo považoval za porušenie § 3 ods. 1, 2, 5 Daňového poriadku. Správca dane mal v tejto súvislosti využiť aj ďalšie inštitúty ako len nazretie do spisu v zmysle § 23 Daňového poriadku a to miestne zisťovanie s poukazom na § 36 a § 37 a nasl. Daňového poriadku. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžfk/16/2018 zo dňa 13.9.2019. Navrhol preto rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušiť a vec mu ako orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátiť na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy dane uvedených v ust. § 3 Daňového poriadku. Vysporiadal sa pritom so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov ako aj použitie právnych predpisov. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia dostatočne uviedol dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Dokazovaním správcu dane hodnovernosť dokladov predložených daňovým subjektom nebola preukázaná a neboli preukázané jeho tvrdenia o dodaní služby deklarovaným dodávateľom SK Cloud s.r.o. Daňový subjekt taktiež v danej veci predložil časť dôkazov aj sa k ním vyjadril, ale nepreukázal pri dodaných službách priamu a bezprostrednú spojitosť s plnením na výstupe. Žalovaný vo svojom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v žalobou napadnutom rozhodnutí. 16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že svoju žalobnú argumentáciu podporil rozhodnutiami súdov vnútroštátnych ako aj Súdneho dvora EÚ. Opakovane tvrdil, že v predmetnom konaní žalovaný neúmerne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nespochybňuje vykonanie dodávok pre odberateľov žalobcu, ale spochybňuje ich dosiahnutie priamym pričinením dodávateľa, ktorý je uvedený na faktúrach – spoločnosť SK Cloud s.r.o. Taktiež pripomenul, že zo strany žalobcu boli daňovým orgánom za účelom preukázania svojich tvrdení predložené okrem faktúry aj ďalšie podklady. Mal za to, že objektívnym spôsobom preukázal realizáciu zdaniteľného plnenia a to aj s ohľadom na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane spochybňuje dodávateľa t.j. spoločnosť SK Cloud s.r.o. pretože nie je spôsobilá podložiť svoje tvrdenia dôkazmi, avšak sám žalovaný konštatuje, že nespochybňuje vykonanie dodávok pre odberateľov žalobcu, z čoho je teda zrejmé, že deklarované dodávky pre žalobcu boli riadne zrealizované. Žalobca mal za to, že preukázal splnenie obligatórnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) ako aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol v zmysle žalobného návrhu. 17. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
18. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime § 177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 30.4.2024 podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. 19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101628929/2022 zo dňa 1.6.2022, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica č.100236511/2022 zo dňa 4.2.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 51 400 EUR za zdaňovacie obdobie december 2015 a to predovšetkým z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu služieb tak, ako deklaroval žalobca predloženými dodávateľskými faktúrami od dodávateľa SK Cloud s.r.o. Daňové orgány mali za to, že dodávateľovi žalobcu - spoločnosti SK Cloud s.r.o. nevznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach a teda mu ani nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane. Žalobca tak nepreukázal splnenie zákonných - hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, keď správca dane mal za to, že postupoval pri nepriznaní tohto nároku v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ako aj ostatnými právnymi predpismi. 20. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 27. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 29. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe dane neprihliada.
30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 31. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 34. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 36. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka odpočítania dane, toto môže byť v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného, obmedzené v tých prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k podvodu alebo zneužitiu práva (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.6.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). V nadväznosti na to je tak aj pri dôkaznom bremene v daňovom konaní nutné rozlišovať medzi dvoma odlišnými/ zásadnými situáciami a to preukazovaním hmotnoprávnych/materiálnych podmienok odpočítania dane a preukazovaním daňového podvodu alebo prípadu zneužitia práva ako dôvodu brániacemu priznaniu uplatneného odpočítania DPH. Pokiaľ sa týka preukazovania hmotnoprávnych/materiálnych podmienok odpočtu DPH platí, že dôkazné bremeno primárne leží na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Zároveň pri preukazovaní zapojenia sa daňového subjektu do podvodného konania sa vychádza z predpokladu, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 37. V nadväznosti na vyššie uvedené dáva správny súd do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“ podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca.“ 38. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 7.2.2023). 39. V danej veci bolo zo strany daňových orgánov spochybnené predovšetkým splnenie druhej vyššie uvedenej hmotnoprávnej/materiálnej podmienky a to uskutočnenie zdaniteľného plnenia subjektom označeným na vystavených dodávateľských faktúrach dodávateľa SK Cloud s.r.o.:
- č. 150112097 (interné číslo 872/2015), dátum dodania 31.12.2015, základ dane 235 000 EUR, daň 47 000 EUR, celkom 282 000 EUR za dodanie prevedených stavebných prác Lemešany podľa objednávky a priloženého súpisu prác,
- č. 150112101 (interné číslo 873/2015), dátum dodania 31.12.2015, základ dane 22 000 EUR, daň 4 400 EUR, celkom 26 400 EUR, predmetom dodania bola doprava Lemešany podľa objednávky. 40. Pokiaľ sa týka samotnej existencie materiálneho plnenia, t.j. vykonania stavebných prác, resp. odvozu stavebného odpadu zo staveniska tieto správca dane výslovne nespochybnil. Sporným však bolo najmä to, či k dodaniu predmetných služieb došlo konkrétnym dodávateľom - osobou uvedenou na faktúrach t.j. spoločnosťou SK Cloud, s.r.o. 41. Žalobca za účelom preukázania oprávnenosti ním uplatneného odpočítania dane predložil okrem uvedených faktúr aj písomné dôkazy a doklady (písomná Zmluva o dielo zo dňa 5.1.2015 s dodávateľom, ktorej predmetom bolo v zmysle jej bodu 4.1. čl. 4 vykonanie stavebných prác vrátane záverečného po kolaudačného vypratania staveniska pre žalobcu, Odovzdávací a preberací protokol vyhotovený podľa bodu 7.3 Zmluvy a to zo dňa 31.12.2015, Súpis prác – stavba ,,Prevádzkovo administratívna budova Lemešany, PS Východ zo dňa 27.12.2015, Zadanie s výkazom výmer – stavba ,,Prevádzkovo administratívna budova Lemešany, PS Východ zo dňa 27.12.2015 a napokon aj Vyhlásenie p. D. E., v ktorom menovaný vyhlásil, že v období r. 2015 pre žalobcu realizoval stavebnú činnosť. 42. Správca dane však hodnovernosť žalobcom predložených dokladov spochybnil a to na základe viacerých zistení, resp. skutočností. Išlo predovšetkým o správcom dane zistenú nekontaktnosť dodávateľa – spoločnosti SK Cloud, s.r.o., nemožnosť zabezpečiť daňové a účtovné doklady dodávateľa SK Cloud s.r.o., tým, že spoločnosť SK Cloud, s.r.o. nepodala za r. 2015 účtovnú závierku, resp. posledné daňové priznanie k DPH podala za november 2015, t.j. za zdaňovacie obdobie december 2015 nepodala daňové priznanie ani kontrolný výkaz, spoločnosť SK Cloud, s.r.o., u dodávateľov spoločnosti SK Cloud, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až november 2015 nebolo zistené nadobudnutie stavebných prác a prepravných služieb od subdodávateľov, ktoré by boli zhodné s fakturovanými službami pre odberateľa – žalobcu. Taktiež výpovede konateľa dodávateľa SK Cloud, s.r.o. p. B., ako i prokuristu SK Cloud, s.r.o. p. E., boli správcom dane vyhodnotené ako nedôveryhodné, resp. ako také, ktoré mali mať povahu procesnej obrany týchto osôb, keď neboli podložené relevantnými dokladmi. 43. Po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu ako aj obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného správny súd konštatuje, že zistenia a dôkazy správcu dane, ktorými spochybnil vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, nepovažoval za minimálne rovnako závažné, ako tie, ktoré boli predložené žalobcom. Z obsahu svedeckých výpovedí p. B. a p. E. vyplynulo, že sporné dodávky pre odberateľa – žalobcu v zmysle vystavených faktúr mali byť v réžii p. E.. Pán E. napokon potvrdil nadviazanie obchodnej spolupráce so žalobcom, keď uviedol, že so žalobcom sa viackrát v tomto smere stretol. Uvedený svedok potvrdil, že sporné faktúry vystavil a podpísal. Zároveň uviedol, čo malo byť predmetom dodávok pre odberateľa -žalobcu (t. č. DaPS a.s.), keď malo ísť o stavebné práce, resp. odvoz a likvidáciu stavebného odpadu zo staveniska. Svedok v tejto súvislosti bližšie poukázal aj na to, v čom mali tieto stavebné práce spočívať. Menovaný svedok sa taktiež vyjadril k lokalite, kde malo dôjsť k realizácii stavebných prác a potvrdil aj to, že na stavbe bol viackrát osobne prítomný. 44. Správca dane pritom hodnovernosť výpovede p. E. (v ktorého réžii mali byť posudzované obchodné prípady) spochybnil aj v tom smere, že neoznačil osoby, ktoré sa mali podieľať na realizácii stavebných prác, či už ako jeho zamestnanci, či živnostníci, s ktorými mal mať podľa jeho tvrdení uzavreté zmluvy. Správca dane v tomto smere poukazoval aj na to, že menovaný svedok si nepamätal na termín prevzatia diela, či absenciu stavebného denníka, ako aj účtovníctva na strane dodávateľa. Správny súd uvádza, že nebolo v moci žalobcu ovplyvniť plnenie si daňových povinností, či vedenie účtovníctva zo strany dodávateľa (správcovi dane však bola zo strany dodávateľa predložená Zápisnica o odovzdaní zo dňa 21.10.2016 medzi preberajúcim p. B. I. a p. I. B., v ktorej p. B. I. potvrdil fyzické prevzatie kompletnej firemnej agendy spoločnosti SK Cloud, s.r.o.. Pán I. si podľa uvedenej zápisnice doklady prekontroloval, bola mu odovzdaná mzdová a účtovná evidencia v listinnej podobe, ako aj ďalšie písomnosti spojené s podnikaním). Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane, či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 zo dňa 27.4.2023). Obdobne ani skutočnosť,
že osoba konajúca za dodávateľa nevie označiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, nemôže byť „relevantne spochybňujúcim“ zistením správcu dane. V obchodnej praxi je bežné, že jeden podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. Obdobne i pochybnosti správcu dane o personálnom, či materiálnom substráte dodávateľa nemôžu byť ako také v kontexte otázky unesenia dôkazného bremena pričítané na ťarchu žalobcu. K uvedenému správny súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3.9.2020: „Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“; „Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov.“ K aplikácii rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo vo svojej rozhodovacej praxi pristúpil aj Najvyšší správny súd SR (rozsudok sp. zn. 5Sžfk/17/2020 zo dňa 28.6.2022, rozsudok sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.6.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 23/2022). 45. Správny súd opätovne poukazuje na to, že žalobcom deklarované dodanie služieb od dodávateľa SK Cloud, s.r.o. sa neobmedzovalo iba na predloženie faktúr, či samotnej zmluvy, keď predložené boli aj ďalšie doklady, z ktorých vyplýval termín prevzatia a odovzdania prác (odovzdávací a preberací protokol), ale aj napr. súpis prác (ktorý má obsahovo podobný charakter ako stavebný denník). V kontexte ďalších vykonaných dôkazov zahŕňajúcich aj napr. zmienenú výpoveď p. E., ktorý nielenže potvrdil vystavenie, resp. podpísanie faktúr, ale dodanie stavebných prác pre žalobcu potvrdil a uviedol i ďalšie okolnosti viažuce sa k dodávke stavebných prác, správny súd zastáva názor, že z dôkazov predložených žalobcom, resp. zistených správcom dane nebolo možné jednoznačne vyvodiť, že zo strany správcu dane došlo k takému spochybneniu hodnovernosti žalobcom predložených dôkazov, ktoré by odôvodňovalo záver a presune dôkazného bremena na žalobcu, resp. že žalobca svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním splnenia hmotnoprávnej podmienky - dodania služby dodávateľom SK Cloud, s.r.o. neuniesol. Inými slovami s poukazom na uvedené žalobca nemohol niesť dôkaznú núdzu a právny následok v podobe straty nároku na odpočet DPH (pri produkcii všetkých v čase zdaniteľného plnenia štandardne uchovávaných dokladov z jeho strany), len na základe vyššie uvedených spochybňujúcich zistení a dôkazov správcu dane. Správny súd preto v predmetnej veci nepovažoval zistenia a dôkazy správcu dane za spôsobilé spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených dokladov, v dôsledku čoho ani nemožno hovoriť o prechode dôkazného bremena na žalobcu 46. Správny súd taktiež dáva do pozornosti aj recentnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej „27 ... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V prípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so zákonom. ... 30. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné
prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko- odberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak.“ (nález ÚS SR I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022). 47. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že daňové orgány vec nesprávne právne posúdili v otázke, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane. V tejto súvislosti je však nutné poznamenať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou daňových orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. 48. Správny súd poukazuje aj na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí odôvodňoval nepriznanie odpočítania dane predovšetkým nesplnením hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že nebolo preukázané dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúrach – SK Cloud, s.r.o. Na viacerých miestach odôvodnenia rozhodnutia však zdôrazňuje nutnosť preukázania, na aké dodávky daňový subjekt - žalobca prijaté plnenie použije. Konkrétne napr. na str. 18 rozhodnutia žalovaný uvádza, že žalobca nepredložil žiadne objektívne dôkazy k zámeru použitia (štúdie?). Žalovaný taktiež konštatoval, že žalobca síce predložil časť dôkazov, aj sa k ním vyjadril, ale nepreukázal pri dodaných službách priamu a bezprostrednú spojitosť s plnením na výstupe. Poukázal aj na to, že vykonanie dodávok pre odberateľov žalobcu nespochybňuje. Inými slovami žalovaný vo svojom rozhodnutí na jednej strane uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním dodania služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, no zároveň však tvrdil, že nepreukázal splnenie inej hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane – preukázanie, že prijatá služba bezprostredne súvisí s jeho ekonomickou činnosťou a to aj napriek tomu, že realizáciu dodávok pre odberateľov žalobcu nespochybňoval. Žalovaný taktiež na viacerých miestach odôvodnenia rozhodnutia poukazuje aj na prijatie akejsi štúdie, či odbornej činnosti v zmysle Rámcovej zmluvy od dodávateľa SK Cloud, s.r.o. V tomto smere vyhodnotil správny súd rozhodnutie žalovaného aj za čiastočne nezrozumiteľné/ zmätočné. 49. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom, vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť. Správny súd napriek návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia tak rozhodnutia žalovaného, ako i správcu dane pristúpil iba k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, nakoľko uvedené nedostatky možno napraviť v odvolacom konaní samotným žalovaným ako odvolacím orgánom. 50. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 S.s.p. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom
uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.