Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobcu: IDOPS, družstvo, IČO: 00 684 872, Hyrošova 3, 811 04 Bratislava, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: X/ T. L., G.. Š., B..: XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX U., X/ N.. Ľ. V., B..: XX.XX.XXXX, W.Á. XX, XXX XX X., o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 10. októbra 2022, č. k. -188, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej 1/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovanému 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok), žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa po úprave petitu domáhal voči žalovaným zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu osôb a prejazdu motorovými osobnými a motorovými nákladnými vozidlami cez pozemok L.. Č.. XXX/X H. L.. Č.. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B., Z. na I. Č.. XXXX H. Č.. XXX, pre W..Ú.. U., C.: U., C.: T., P. Okresným Ú. T. - katastrálny odbor, vlastníkmi ktorého sú žalovaní 1/, 2/ v prospech stavieb nachádzajúcich sa na pozemku L.. Č.. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B.J. C. P. XXX T.X H. L.. Č.. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, C. Z.U. na I. Č.. XXX pre W..Ú.. U., C.: U., C.: T. P. Okresným Ú. T. - katastrálny odbor. Skutkovo dôvodil, že je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na I. Č.. XXX P. pre W..Ú.. U. H. L. U. L.. Č.. XXX/X - Z.É. L. H. B. C. P. XXX T.X, L. U. L.. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X H. L. U. L.. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X (Ď. I. „. Ž.), na W. Y. L. U. V. U.. Č. XXXX L. na L. Č.. XXX/X H. Č.. XXX/X (ďalej len „Stavba žalobcu“). Pozemky žalobcu sú v bezprostrednom susedstve pozemkov žalovaných: L. G.. S. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, Z. na I. Č.. XXXX P. pre W..Ú.. U. (P. P. Ž. X/) H. L. G.. S. Č.. XXX/X - Z. L. H. B.J. C. P. XXX T.X, Z. na I. Č.. XXXX P. pre W..Ú.. U. (v podielovom spoluvlastníctve žalovaných). Pozemky žalovaných predstavujú jedinú prístupovú komunikáciu motorovými vozidlami k Pozemkom a Stavbe žalobcu, čo je zrejmé aj z katastrálnej mapy. Žalobca má záujem na Pozemkoch žalobcu realizovať projekt výstavby rodinných domov a vybudovať v danej lokalite pokojné miesto na bývanie. Vzhľadom na súčasný stav okolia pôjde

o zveľadenie danej lokality, čím stúpne hodnota aj susediacich pozemkov. V súčasnosti je prístup k nehnuteľnostiam žalobcu len obmedzene, a to cez vnútorný dvor susediacej nehnuteľnosti na L. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X. Tento prístup je však nedostatočný, nakoľko vo vnútornom dvore sa nachádza detské ihrisko, vonkajšie posedenie pohostinstva, rozložitý strom a na osobitne ohradenej L. Č.. XXX/ X dráha pre motokáry. Tento prístup neumožňuje prejazd väčšími motorovými vozidlami. Žalobca sa pokúšal o zriadenie vecného bremena dohodou, ale žalovaná 1/ návrh zamietla a žalovaný 2/ sa k návrhu nevyjadril. L.H. Č.. XXX/X H. Č.. XXX/X sú jedinou prístupovou komunikáciou k nehnuteľnostiam žalobcu, aj v súčasnosti sa tieto parcely používajú ako prístupová komunikácia, pričom na I. Č.. XXXX je evidované vecné bremeno prechodu v prospech vlastníkov susediacej L. XXX/X a preto zriadením vecného bremena nedôjde k zmene ich užívania ani k ich znehodnoteniu.

3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil procesnú obranu žalovaných, v rámci ktorej dôvodili, že podľa § 151o ods. 3 Obč. Zák. je možné právo nevyhnutnej cesty zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Namietali, že žalobca nežiadal a ani netvrdil, že nemá zabezpečený prístup k existujúcim stavbám (halám) na pozemkoch v jeho vlastníctve, zriadenie vecného bremena od začiatku predsúdnych rokovaní, ako aj počas súdneho konania spájal s bytovou výstavbou, ktorú plánuje na svojich pozemkoch v rámci podnikateľských aktivít uskutočniť. Mali za to, že žalobca si v podaniach odporuje, keď uvádza, že má aj nemá zabezpečený prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam. V žalobe uvádza, že v súčasnosti je možný prístup k jeho nehnuteľnostiam cez susediaci vnútorný dvor

- pozemky XXX/X, XXX/X H. XXX/X, Z. na I. Č.. XXXX pre W..Ú.. U., pričom tento prístup umožňuje prechod aj prejazd k jeho nehnuteľnostiam. Možnosť prístupu pre motorové vozidlá potvrdil aj vo vyjadrení zo dňa 11.09.2018; na inom mieste zas tvrdí, že prejazd nie je vhodný pre väčšie (nákladné) motorové vozidlá. Tvrdenie žalobcu o tom, že pozemky žalovaných sú jedinou prístupovou cestou, preto nepovažujú za pravdivé. Mali za to, že žalobca sa v skutočnosti domáha ďalšieho, kvalitnejšieho, pohodlnejšieho prístupu k jeho nehnuteľnostiam pre nákladné vozidlá s cieľom bytovej výstavby a podanou žalobou nesleduje zabezpečenie riadneho užívania Stavieb (hál) zriadených na pozemkoch v jeho vlastníctve, ale bytovú výstavbu, teda výlučne svoje podnikateľské záujmy. Prístupová cesta vo vlastníctve žalovaných však nie je vhodná pre nákladné vozidlá a sú pod ňou uložené inžinierske siete. Vybudovali ju spolu so susedom, aby si zabezpečili prístup k vlastným nehnuteľnostiam. Žalovaní tiež poukázali na judikatúru, v zmysle ktorej je bez významu skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší či výhodnejší ako prístup, ktorý už žalobca má (rozsudok NS ČR ). Zhrnuli, že na zriadenie práva nevyhnutnej cesty k žalobcovým pozemkom nie sú splnené zákonné podmienky, a to že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Za irelevantné považujú aj to, že sa ich pozemky používajú ako prístupová cesta a či k nim má sused zriadené vecné bremeno, o to viac, že vecným bremenom v prospech suseda je zaťažený len pozemok L.. Č.. XXX/X. Dodali, že zložky integrovaného záchranného systému majú v nevyhnutných prípadoch zabezpečený prejazd cez cudzie pozemky zo zákona.

4. Súd prvej inštancie, právne odkazujúc na § 119 ods. 2, § 151o ods. 3 Obč. Zák., skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi, resp. podielovými spoluvlastníkmi pozemkov s L.. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P.Ý. XXX T.X H. U. L.. Č.. XXX/X - Z. C. P. XXX T.X H. Ž. Y. P. P. L. U. L.. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, L.. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X H. L.. Č.. XXX/X - Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, H. H. V. U. U. Č. XXXX L. na L. U. L.. Č.. XXX/X H. XXX/X P. W..Ú.. U.. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca má právo prechodu a prejazdu k svojim nehnuteľnostiam cez pozemky L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X. Žalobca od počiatku uvádzal a žalovaní to nepopierali, že cez tieto pozemky má právo prechodu pešo i prejazdu motorovými vozidlami, avšak prejazd je obmedzený len na osobné motorové vozidlá, pretože nákladné vozidlá sa cez vjazd na pozemky od cesty nezmestia. Prejazd osobným motorovým vozidlom je tiež obmedzený v tom zmysle, že sa také vozidlo vojde cez vstupnú bránu len veľmi tesne a pohyb po pozemkoch s L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X je výrazne sťažený tým, že sa tam kvôli spôsobu užívania týchto pozemkov nachádza množstvo ľudí a okrem toho aj vzrastlý strom. Súd prvej inštancie preto s poukazom na nespornosť týchto skutočností ďalšie dokazovanie v tomto smere nepovažoval za potrebné vykonávať.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na platnú právnu úpravu vecných bremien. Bližšie rozviedol, že situácia predvídaná v §151o ods. 3 Obč. Zák. predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku, kedy oprávnená stavba je obkolesená pozemkom vo vlastníctve iného subjektu, ako je vlastník stavby. Uviedol, že právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len za súčasného splnenia nasledujúcich podmienok: a) návrh je podaný vlastníkom stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom

priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

6. V kontexte vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca vlastní stavby, ku ktorým nemá možnosť iného prístupu. Zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby - hH. U.. Č.. XXXX L. na L. U. L.. Č.. S.-W. XXX/X H. XXX/X P. W..Ú.. U., pričom medzi stranami nebolo sporné, že táto hala fakticky existuje. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi (resp. spoluvlastníkmi) pozemkov L.. Č.. XXX/X H. XXX/X, pričom žalobcom požadované právo cesty vedie cez vyššie špecifikované pozemky žalovaných, ktoré sa nachádzajú medzi žalobcovou stavbou a verejnou komunikáciou, teda je ich možné oba považovať za pozemky „priľahlé“ v zmysle ust. § 151o ods. 3 Obč. Zák. Súd prvej inštancie ďalej v konaní riešil otázku, či žalobca s ohľadom na účel, spôsob a rozsah užívania jeho stavieb má právo na zriadenie vecného bremena a či je vzhľadom na okolnosti veci možné od žalovaných spravodlivo požadovať, aby cestu trpeli. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza, že má záujem na svojich pozemkoch realizovať projekt výstavby rodinných domov a keďže k nim nemá prístup motorovými vozidlami, nemôže začať s realizáciou jeho investičného zámeru. V replike uviedol, že plánuje po umožnení prístupu k pozemkom vykonať prestavbu a rekonštrukciu nehnuteľností, pričom tieto budú slúžiť na účely bývania. Za týmto účelom je potrebné zabezpečiť prístup na pozemok pre vozidlá Hasičského a záchranného zboru, Záchrannej zdravotnej služby, vozidlá na odvoz a dovoz materiálu a odvoz odpadu a pre žeriav. Vo vyjadrení k duplike žalovaných žalobca uviedol, že k nehnuteľnostiam na jeho pozemkoch, na ktorých má v budúcnosti záujem začať s výstavbou nízkonákladových rodinných domov, v súčasnosti nevedie iná príjazdová cesta, ako cez pozemky žalovaných. Absenciou vecného bremena na pozemkoch žalovaných, ktoré by umožňovalo žalobcovi prístup a prejazd k jeho nehnuteľnostiam dochádza k vážnemu ohrozeniu jeho vlastníckeho práva, a to predovšetkým v rovine obmedzenia práva na slobodné nakladanie s jeho majetkom, resp. nehnuteľnosťou. Na základe tohto závažného obmedzenia vlastníckeho práva totiž nemôže uskutočniť svoje podnikateľské aktivity, za účelom ktorých tieto pozemky v prvom rade pre seba zaobstaral a udržiaval. Žalobca v súčasnom stave nemôže začať práce na výstavbe nízkonákladových domov, keďže nemá zabezpečený prístup motorových vozidiel resp. stavebných vozidiel k svojim nehnuteľnostiam. Z citovaných tvrdení žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v jeho písomných podaniach, je podľa súdu prvej inštancie nutné vyvodiť, že žalobca sa zriadenia vecného bremena súdom nedomáha preto, že potrebuje prístup k jeho stavbe haly, ale preto, že má záujem na jeho pozemkoch v súčasnosti zastavaných stavbou haly stavať projekt nízkonákladových rodinných domov. Podľa súdu prvej inštancie je však zriadenie vecného bremena cez pozemky žalovaných pre potreby budúcich stavieb absolútne vylúčené. Dodal, že pre rozhodovanie súdu je relevantný len účel užívania stojacej stavby podľa povolenia ku dňu prijatia rozhodnutia, teda pre rozhodnutie je rozhodujúca skutočnosť, či a v akom rozsahu potrebuje žalobca prístup k jeho existujúcej stavbe za účelom jej užívania na aktuálne povolený účel (teda napr. skladovanie, výroba, administratíva a pod.). Z vykonaného dokazovania a vyjadrení strán však vyplynulo, že žalobcovi nesvedčí reálna potreba zriadenia práva cesty k jeho stavbe haly, aby túto mohol používať na účely, na ktoré je určená. Žalobca chce, naopak, po zriadení práva cesty halu zbúrať a na jej mieste vystavať rodinné domy. V tom prípade by však rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena bolo pre žalobcu zbytočné, pretože súd by mu (ak by bol úspešný) zriadil vecné bremeno právo cesty výhradne k stavbe haly a v momente, ako by takáto stavba zanikla zbúraním, zaniklo by aj súdom zriadené vecné bremeno a žalobca by opätovne stratil akékoľvek oprávnenie pozemky žalovaných užívať. Súd prvej inštancie pre úplnosť podotkol, že je neprípustné svojvoľne rozširovať účel práva cesty vlastníkom stavby, preto ak by napríklad stavba haly hypoteticky po prestavaní začala slúžiť tretím osobám na účely bývania, žalobca alebo také tretie osoby by potrebovali nové rozhodnutie súdu, ktoré by im umožnilo cestu cez pozemky žalovaných užívať aj na nový účel.

7. Súd prvej inštancie zhrnul, že zriadenie práva cesty cez pozemok iného subjektu než je vlastník stavby je vážnym zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a preto je potrebné pri rozhodovaní zvážiť, či je s ohľadom na okolnosti prípadu možné od vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Súd musí mať pri rozhodovaní dbať na rovnováhu medzi záujmom vlastníka stavby a spoločnosti na tom, aby stavba mohla byť riadne užívaná, ale aj na ochranu vlastníka pozemku. Podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci jednoznačne vyplynulo, že žalobca nemá záujem stavbu používať na účel, na ktorý slúži, ale túto zbúrať a na pozemku realizovať novú bytovú výstavbu. Inštitút súdom zriadeného vecného bremena práva cesty však nie je určený na to, aby sa vlastníkovi stavby obklopenej cudzími pozemkami, umožnilo rozširovať užívanie stavby či stavbu prerábať na iné účely, než sa pôvodne predpokladalo, alebo ju dokonca úplne zbúrať a na jej mieste za využitia práva prístupu k

takej stavbe zriadiť stavbu novú. Ak by súd taký postup vlastníka stavby odobril, zasiahol by neoprávnene do práv vlastníka pozemku. Od žalovaných nie je možné spravodlivo požadovať, aby trpeli cestu cez nimi vlastnené pozemky k stavbám slúžiacim iným účelom, než aké mohli v čase nadobudnutia svojich pozemkov predpokladať. Súd prvej inštancie primárne z týchto dôvodov žalobe nevyhovel. Dodal, že pre zamietnutie žaloby v posudzovanej právnej veci boli aj ďalšie dôvody, keďže medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený na prístup k svojej stavbe využívať na prechod i prejazd motorovými vozidlami, hoci obmedzený, aj pozemky L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X. Právo cesty cez cudzí pozemok je len núdzovým riešením, ktorého miesto je v situácii, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Ak k stavbe už existuje prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že pre zriadenie práva cesty nebola splnená ďalšia základná zákonná podmienka, a to že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prístup k stavbe haly žalobcu je už zabezpečený práve cez uvedené pozemky L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X, a to prístup peši, ale aj osobnými motorovými vozidlami. Žalobca odôvodňoval nutnosť zriadiť prístup aj pre nákladné autá prakticky len tým, že na svojich pozemkoch chce vystavať nízko nákladové rodinné domy, z jeho podaní tak nevyplýva, že by prístup nákladnými autami mal byť nevyhnutný aj na riadne užívanie stavby haly, ktorá v súčasnosti na jeho pozemkoch stojí.

8. Súd prvej inštancie napokon skonštatoval, že zriadením vecného bremena v zmysle žaloby by výrazným spôsobom obmedzil vlastnícke právo žalovaných, ako aj ich právo na súkromie. Od žalovaných žalobca požaduje, aby strpeli prechod a prejazd, a to dokonca aj nákladnými motorovými vozidlami v tesnej blízkosti ich rodinných domov, využívaných na bývanie. Zo žalovanými predloženej fotodokumentácie je zjavné, že cesta na ich pozemkoch, kde žalobca žiada zriadiť vecné bremeno, nie je vybetónovaná, ale pozostáva z betónových zatrávňovacích tvárnic a zámkovej dlažby, čo nie je povrch určený ani vhodný na pravidelný prejazd ťažkotonážnych vozidiel. Cesta navyše vedie v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalovaného v 2. rade (cesta je prakticky hneď vedľa vchodových dverí žalovaného 2/ a končí pri rodinnom dome žalovanej 1/. Ak by súd žalobe vyhovel a pripustil by, že žalobca môže po pozemkoch žalovaných bez akýchkoľvek obmedzení jazdiť nákladnými i osobnými motorovými vozidlami, malo by to zásadný negatívny vplyv na kvalitu života žalovaných a členov ich rodín. K tvrdeniu žalobcu, že pozemky žalovaných už v súčasnosti ako cesta slúžia, a to aj pre tretiu osobu (pána Madera), súd prvej inštancie uviedol, že v skutočnosti tieto pozemky slúžia ako cesta len pre dva rodinné domy, a to práve žalovaných 1/, 2/ a výhradne v prednej časti ich na prejazd môže využívať aj tretia osoba. Táto treťou osobou využívaná časť dotknutých pozemkov však končí ešte pred domami žalovaných, a preto oblasť v bezprostrednej blízkosti rodinných domov žalovaných k prejazdu cudzích vozidiel na základe vecného bremena využívaná nie je. Žalobca sa, naopak, v konaní domáha zriadenia práva cesty aj cez tú časť pozemkov žalovaných, ktorá je v tesnej blízkosti ich rodinných domov. Strpenie takého prejazdu by podľa názoru súdu prvej inštancie už nebolo možné po žalovaných spravodlivo požadovať, keďže je zásadný rozdiel medzi tým, či je cesta v blízkosti rodinného domu využívaná len pre potreby dvoch rodín alebo či je využívaná aj na podnikateľské účely zahŕňajúce denný prejazd nákladných áut popred dom užívaný na bývanie, ako to navrhuje zriadiť žalobca.

9. Súd prvej inštancie dodal, že ak by sa žalobca potreboval dostať k hale za účelom jej nevyhnutnej opravy, je oprávnený využiť ust. § 127 ods. 3 Obč. Zák., v zmysle ktorého sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Podľa súdu prvej inštancie bez významu nie je ani skutočnosť, že žalobca stavbu haly na pozemkoch XXX/X H. XXX/X nadobudol v roku 2002, pričom už v tej dobe si musel byť vedomý toho, že k tejto stavbe nevedie verejná prístupová cesta. Ak v tej dobe aj využíval na prejazd k hale pozemky žalovaných, súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že to robil oprávnene.

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky podľa § 151o ods. 3 Obč. Zák. pre zriadenie vecného bremena v znení navrhovanom žalobcom a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a Ozrejmil, že nakoľko žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaným by mala náležať plná náhrada ich trov. Žalovaní však výslovne uviedli, že voči žalobcovi nežiadajú priznať náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a vo veci nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že v zmysle súdnej teórie aj praxe nevznikne nárok na priznanie prístupu vlastníka k jeho stavbe iba vtedy, ak vlastník má zabezpečený prístup na základe obligačného práva (napríklad zmluva so susedom umožňujúca prístup k stavbe) alebo môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Keďže žalobca nemá prístup k svojim halám zabezpečený ani na základe obligačného práva a prístup nie je možný ani cez iné pozemky mu patriace, v jeho prípade sú naplnené zákonné podmienky na priznanie práva prechodu. Právny názor konajúceho súdu, že na zriadenie práva cesty cez pozemky žalovaných nebola splnená základná zákonná podmienka, a to že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, považuje za nesprávny. Namietal tiež skutkový záver súd prvej inštancie, že medzi stranami nebolo sporné, že je oprávnený na prístup k svojej stavbe využívať na prechod a prejazd motorovými vozidlami, hoci obmedzený, pozemky L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X. V skutočnosti sa však cez budovu kúrie k halám dostať nevie ani pešo a prístup motorovými vozidlami je tiež absolútne nemožný. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 11.9.2018 a k nemu priloženú fotodokumentáciu, ako aj výpoveď štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.04.2022. Pokiaľ išlo o aktuálny prístup k halám cez pozemky kúrie, tento je možný len cez priestory kúrie, kde je umiestnené pohostinstvo, rozostavaný skate park, lávka nad potokom a následne húština a porast, ktorá oddeľuje skate park a halu vo vlastníctve žalobcu. Na vjazd osobným motorovým vozidlom možno použiť bránu kúrie len natesno, nákladné motorové vozidlo cez bránu kúrie však neprejde vôbec. Z uvedeného je zrejmé, že prístup k halám cez budovu kúrie možný nie je a preto jediným prístupom je prístup cez pozemky patriace žalovaným. Žalobca v odvolaní rozporoval aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že vecného bremena sa domáha nie pre potrebu prístupu k svojim halám, ale preto, že má záujem na pozemkoch realizovať stavebný projekt nízkonákladových rodinných domov, v ktorom prípade je zriadenie vecného bremena cez cudzí pozemok vylúčené. V odvolaní argumentoval výpoveďou konateľa žalobcu N.. T. G. na pojednávaní dňa 7.4.2022, kde na otázku „Ako sa haly využívali v čase ich nadobudnutia a ako sa využívajú v súčasnosti?“ odpovedal: „po ich oprave tam naviezli techniku a práve takto sme ich mali zámer používať, teda ako sklad pre techniku, ktorú aktuálne firma už nevyužíva. Z väčšej techniky tam bol navezený napr. kompresor, elektrocentrála a pod. Tieto zariadenia sa prepravujú tak, že sa zaháknu za motorové vozidlo. Ďalej sme tam mali umiestnenú drobnú techniku, podľa mojich informácii táto z hál zmizla. Do hál nemáme prístup už viac ako 10 rokov, a preto to takto využívať nevieme a musím si kvôli tomu prenajímať ďalšie priestory“. „Pôvodne boli nehnuteľnosti nadobudnuté za týmto účelom, ktorý sa už uvádza, a to je skladovanie. Avšak, keďže tam nemáme prístup, hľadali sme alternatívne možnosti, ako nehnuteľnosti využiť, a to je práve tá výstavby, ktorú sme spomínali. To by všetko vyžadovalo zbúranie hál alebo ich častí a na to nemáme k stavbám prístup“. Žalobca na podporu svojej argumentácie ďalej akcentoval výpoveď N.. G. z pojednávania dňa 14.7.2022, kde menovaný konateľ uviedol: „žalobca si kúpil predmetný pozemok a objekty na pozemkoch L.. Č.. XXX/X, XXX/X P. XXX/X v roku 2002 a začali sme ich používať ako sklady techniky a materiálu pre našu stavebnú firmu; pri kúpe pozemkov sa haly využívali ako sklady a takto haly plánovali využívať aj v súčasnosti, keďže cez kúriu sa žalobca k halám nedostane a reálne využívanie hál ako skladov bolo znemožnené v momente, keď žalovaní na vstup cez cestu vedúcu k pozemku vo vlastníctve žalobcu, teda na pozemok L.. Č.. XXX/X, osadili bránku. Žalobca v momente osadenia brány stratil možnosť využívať haly ako sklady a to z dôvodu, že stratil možnosť prístupu ku skladu“. Dodal, že pôvodne na predmetných pozemkoch plánoval aj výstavbu rodinných domov, čo však bolo iba v rovine úvah, ktoré nikdy neprerástli do praktického riešenia, v súčasnosti sa plánu výstavby z dôvodu enormného zvýšenia cien stavebných materiálov kvôli finančnej nedostupnosti úplne vzdal. Nie je mu jasné ani to, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že plánuje haly zbúrať, túto úvahu považuje za ničím nepodloženú fabuláciu súdu, keďže nevyplýva zo žiadneho predloženého dôkazu alebo akéhokoľvek jeho vyjadrenia. Preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých žalobu zamietol. Záverom žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - a to obhliadku nehnuteľnosti L.. Č.. XXX/X H. XXX/X (budova kúrie, jej dvor a skate

park), ani obhliadku nehnuteľnosti L.. Č.. XXX/X (prístupová cesta vo vlastníctve žalovaných), hoci tento dôkaz je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.

13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca žiada prostredníctvom zriadenia vecného bremena zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, pričom vecným bremenom hodlá zaťažiť L. Č.. XXX/X. Z lustrácie z katastra nehnuteľností je však zrejmé, že žalovaná 1/ je podielovým spoluvlastníkom dotknutej L. Č.. XXX/X o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a žalovaný 2/ o veľkosti 1 k celku. Spoluvlastnícky podiel 1 je však aj vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je uvedená ako žalovaný. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť najmä pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, pretože výrok rozsudku má účinnosť len vo vzťahu k účastníkom a nie voči tretím osobám. Účastníkmi konania musia byť všetci vlastníci dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo. Odhliadnuc od zjavnej a neodstrániteľnej procesnej chybe žalobcu v konaní, žalovaný 2/ poukázal na zmätočnosť obsahu samotného odvolania žalobcu. Zároveň namietal, že žalobca až v odvolaní predkladá a navrhuje nové dôkazy, a to fotodokumentáciu a tvrdenia, čo je v rozpore s V danom prípade sa jednoznačne nejedná len o právo vstupu a prejazd cez pozemok, nakoľko sa jedná o areál s halou (skladom) dochádzalo by k permanentnému a nepretržitému využívaniu pozemku žalovaných vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalobcu s potenciálom ďalšej výstavby, čo by neprinášalo spravodlivé usporiadanie vzťahov a zároveň by znamenalo zníženie kvality súčasných vlastníkov. Zároveň nebolo počas konania preukázané, že neexistuje iný prístup na nehnuteľnosť žalobcu ako cez nehnuteľnosti žalovaných. Naviac, z katastrálnej mapy, tak ako bolo preukázané počas konania je zrejmé, že L. Č.. XXX/X nie je priľahlým pozemkom k nehnuteľnosti žalobcu. Pre prístup na nehnuteľnosť žalobcu je potrebné prechádzať cez L.S. Č.. XXX/ X Z. L. XXX/X je potrebné prekonať ďalšiu parcelu L.. Č.. XXX a počas konania nebolo preukázané, že žalobca má akýkoľvek vzťah k uvedených nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb a zabezpečený prechod cez tieto nehnuteľnosti (L.. Č.. XXX/X H. Č.. XXX), pričom vlastníci uvedených nehnuteľností nie sú účastníkmi tohto súdneho konania. Z priebehu sporu a výpovedí žalobcu je zrejmé, že účelom žaloby je získanie ekonomicky výhodnejšieho a pohodlnejšieho prístupu napriek tomu, že pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2/ na prístup k nehnuteľnosti v minulosti nevyužíval a napriek tomu, že vstup na pozemok je riadne oplotený a vstup je možný len cez uzavretú bránu. Oplotenie pozemku L.. Č.. XXX/X je právom žalovaných, nakoľko sa jedná o pozemok v katastri evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku - pozemok, na ktorom je dvor. Nejedná sa teda o komunikáciu, ktorá má slúžiť ako prístup - cesta k nehnuteľnosti ale ide o spoločný dvor. Je teda jasné že príjazd za účelom vykonávanie podnikateľskej činnosti cez spoločný dvor, ktorý je susedným pozemkom nehnuteľnosti žalobcu je vylúčený. Naviac, žalobca kupoval predmetný pozemok s vedomím, že na neho nemá žiadny prístup, resp. sťažený prístup, preto žalobu je možné považovať za šikanóznu. Pokiaľ ide o vybudovanie skate parku na priľahlom pozemku k nehnuteľnosti žalobcu, žalovaný 2/ predpokladá, že žalobca bol účastníkom konania o povoľovaní stavby a je teda zrejmé, že svoje právo nevyužil na zabezpečenie si prístupu, ktorý od nadobudnutia nehnuteľnosti používal. Žalovaný 2/ tiež voči odvolaniu namietal, že žalobca v konaní nenavrhol žiadnu odmenu/odplatu za obmedzenie výkonu vlastníckych práv žalovaných, nakoľko týmto zásahom do vlastníckych práv žalovaného 2/ vzniká reálne riziko úbytku na jeho majetku a bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu zhodnotením jeho nehnuteľnosti. Naviac, na spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ na pozemku L.. Č.. XXX/X je zriadené záložné právo v prospech EUROFINANCE, s.r.o. na zabezpečenie úveru podľa zmluvy č. V-2102/2020. Zriadením vecného bremena by došlo k zhoršeniu postavenia záložného veriteľa, zníženiu hodnoty zálohu a k predčasnej splatnosti úveru, pričom žalovaný 2/ nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na predčasné splatenie úveru.

14. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( C.sp.), viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stráne súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napriek námietkam žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.

16. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu v konaní nenamieta. V kontexte s vyššie uvedeným je potrebné uviesť, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 10.10.2022 žaloba nesmerovala voči všetkým aktuálnym vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom) pozemkov L.S.. Č.. XXX/X H. L.S.. Č.. XXX/X W.. Ú. U., vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu osôb a prejazdu osobnými motorovými a nákladnými vozidlami, hoci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Z výpisu Z. I. P. Č.. XXXX, C. T., C. U., W.. Ú. U. totiž odvolací súd zistil, že tretím podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti L.S.. Č.. XXX/X Y. N.. J. L., B.. XX.XX.XXXX, H. to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku (právny titul - darovacia zmluva P. - XXXX/XXXX, právopl. 07.01.2019 - 53/19, Rozhodnutie katastrálneho odboru OÚ Malacky, Č.. E.-XXX/ XX, právopl. 11.06.2020-1467/20). Pokiaľ ide o druhý pozemok L.. Č.. XXX/X, ktorý žalobca navrhol zaťažiť vecným bremenom, aj tu z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, C. T., C. T., W.. Ú. U.P. vyplýva nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (a napokon aj ku dňu podania návrhu na zmenu petitu zo strany právneho zástupcu žalobcu dňa 19.4.2022) vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebola len žalovaná X/ T. Š., B.. XX.XX.XXXX, ale v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku aj J. L., B.. XX.XX.XXXX (právny titul - darovacia zmluva P.-XXXX/XXXX, právopl. 07.01.2019 - 53/19, Rozhodnutie katastrálneho odboru OÚ Malacky, č. E.- XXX/XX, právopl. 11.06.2020-1467/20). Tento podielový spoluvlastník však nebol v spore označený ako vecne legitimovaný účastník na žalovanej strane. Podľa názoru odvolacieho súd tak primárne z tohto dôvodu nebolo možné žalobe priznať úspech.

17. Vo vzťahu k uplatnenému nároku je potrebné dať do pozornosti tak žalobcovi, ako aj súdu prvej inštancie, že za použitia základnej interpretačnej pomôcky čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, za zriadenie práva nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. Zák. patrí vlastníkom zaťažených pozemkov primeraná náhrada. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. uverejneného pod č. R 32/2006 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk (na ktoré sa odvoláva aj naša odborná verejnosť a súdna prax), náhrada za zriadenie vecného bremena musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práve cesty utrpí, pričom poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty súdnym rozhodnutím (ku kritériám primeranej náhrady odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.01.2011, sp. zn. ).

18. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že zo skutkového zdôvodnenia žaloby, listinných dôkazov k nej pripojených, a to „Ponuka na spoluprácu“ zo dňa 19.01.2015 adresovaná žalovaným 1/, 2 (čl. 11), „Návrh na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena“ zo dňa 21.8.2015 rovnako adresovaná žalobcom obom žalovaným (č.l. 13, 14) a napokon aj zo znenia navrhovaného rozsudočného petitu, je úplne zrejmé, že účelom vecného bremena spočívajúcom v práve cesty cez zaťažené nehnuteľnosti, bol záujem žalobcu, cit.: „na svojich pozemkoch realizovať projekt výstavby rodinných domov a vybudovanie v danej lokalite pokojného miesta pre bývanie, keďže doterajší prístup cez vnútorný dvor susediacej nehnuteľnosti L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X neumožňuje prejazd väčšími motorovými vozidlami“ (vid str. 2, čl. II, ods. 4,5,6 žaloby). Ako správne načrtol súd prvej inštancie, takéto skutkové odôvodnenie žaloby, v kontexte s hypotézou právnej vety obsiahnutej v ust. § 151o ods. 3 Obč. Zák., muselo byť sankcionované neúspechom žalobcu v spore. Zriadiť vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu podľa tohto zákonného ustanovenia bolo v prejednávanom prípade možné (za splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok) výlučne v prospech haly U.. Č.. XXXX L. na L.. Č.. XXX/X H. XXX/X Z. na I. Č.. XXX, a to v súvislosti s umožnením bezpečného prístupu k nej a jej plnohodnotného hospodárskeho využitia, teda nie „v prospech stavieb nachádzajúcich sa na pozemku L.. Č.. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B. C. P. XXX T.X H. L.. Č.. XXX/X, J. L.: Z. L. H. B. C. P. XXX T.X, C. Z. na I. Č.. XXX pre W..Ú.. U., C.: U., C.: T. P. Okresným Ú. T. - katastrálny odbor“, ako nedostatočne a veľmi široko vymedzil žalobca v navrhovanom rozsudočnom petite.

19. Vzhľadom na zistenia odvolacieho súdu obsiahnuté v ods. 16 až 18 odôvodnenia tohto rozhodnutia, už bolo nadbytočné zaoberať sa odvolacím argumentom žalobcu, pokiaľ išlo o posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie, že na zriadenie práva cesty cez pozemky žalovaných nebola splnená zákonná podmienka, a to že jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak (konkrétne cez pozemky

L.. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X). Riešiť oprávnenosť tohto odvolacieho argumentu by malo zmysel len v prípade správne určeného okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektov a správneho skutkového zdôvodnenia žaloby v kontexte s hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť podkladom na právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

20. Zohľadniac vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a Možno uzavrieť, že žalovaní 1/, / boli v odvolacom konaní plne procesne úspešní. Odvolací súd však z dôvodu procesnej ekonómie priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania len žalovanému 2/, nakoľko žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila (z tohto dôvodu jej trovy odvolacieho konania nevznikli).

22. Podľa o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).