Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-27-2021.pdf
PDF · 141.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-27C/27/2021
Uznesenie
R. súd S. II v spore žalobcu: B. S., nar. X.X.XXXX, bytom K. kozmonautov 5, XXX XX S., práv. zast.: X.. Q. Q., advokátka so sídlom T. XXXX/X, XXX XX S., proti žalovaným: v 1. rade: V., s.r.o., so sídlom V. 25, O. XXX XX, H.: XX XXX XXX, v X rade: I. W. SR a.s., so sídlom D. na W. 2, XXX XX O., H.: XXXXXXXX, o ochranu spotrebiteľa, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
K. sa toto neodkladné opatrenie:
I. G. v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v X rade dňa XX.X.XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
II. G. v 2. rade j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v X rade dňa XX.X.XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
H.. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe G. o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov, ďalej určí, že G. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX je neplatná. I. žiadal, aby súd určil, že Y. zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX je neplatná a tiež určil, že P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX je neplatná. G. si uplatnil náhradu trov konania.
X. Žalobca vo svojej žalobe taktiež navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uloží povinnosť zdržať sa výkonu P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX (ďalej aj len „dohoda o zrážkach zo mzdy“ alebo „dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“), do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. G. navrhol, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. G. žiadal, aby žalovaný v 1. rade bol povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia.
X. Na odôvodnenie žaloby spojenej s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným v 1. rade G. o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi úver vo výške XXX €. G. sa zaviazal uhradiť
žalovanému v 1. rade celkovú čiastku vo výške XXX € v X mesačných splátkach po XXX €. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok XX % p.a., pričom úrokové miery (stanovené K. bankou W.) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do X roka, v máji XXXX boli vo výške X,XX %. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako šesťkrát vyšší. V. na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 R. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. T., že o takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp.zn. X M D. X/XXXX). Q. uviedol, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. X a inými kogentnými ustanoveniami zákona. T., že G. o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá podľa zákona XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K. zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v § 9 ods. X citovaného zákona a podľa výpočtu by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru vyplatená žalobcovi v sume XXX € a X dohodnutých splátkach vo výške XXX € predstavovala XXX,XX % a nie v zmluve uvedených X %. B. na takto výrazne nepravdivý údaj o Y. je podľa žalobcu potrebné v tejto časti zmluvu vyhodnotiť tak, akoby údaj o Y. chýbal a tým došlo k podstatnému oklamaniu spotrebiteľa. T., že práve údaj o Y. patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver vyjadrené v percentuálnych bodoch. T., že ak by žalovaný v 1. rade seriózne pristupoval k tomuto údaju, nemohol uviesť hodnotu Y. nižšiu ako bola úroková sadzba úveru (XX %), keďže Y. zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda Y. musí byť vyššie ako je úroková sadzba. V. žalobcu preto žalovanému v 1. rade zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške XXX €. Q. žalobca uviedol, že nesprávne uvedená Y. v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa má za následok, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
X. Ďalej na odôvodnenie žaloby spojenej s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným v 1. rade P. o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere. T., že v dohode sa konštatuje, že zvyšný záväzok žalobcu voči veriteľovi zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX €. Z predmetnej dohody ďalej vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa XX.X.XXXX G. o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcovi vo výške X.XXX € s tým, že strany sporu sa dohodli na započítaní poskytnutých peňažných prostriedkov so záväzkom žalobcu. Q. žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril so žalovaným v 1. rade G. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný v 1. rade žalobcovi poskytnúť spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške X.XXX €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať XX splátkami vo výške XX,XX € vždy k XX. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc od XX.X.XXXX, úrok bol v zmluve dohodnutý vo výške XX,XX %, Y. vo výške XX,XX %. P. o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa XX.X.XXXX je podľa žalobcu absolútne neplatný právny úkon odporujúcim dobrým mravom, ktorý vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky. T., že na základe G. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX mu poskytol žalovaný v 1. rade úver vo výške XXX € a nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, vznikol žalovanému v 1. rade nárok na zaplatenie sumy XXX €. T., že v bode X P. o započítaní pohľadávok sa uvádza, že záväzok žalobcu voči veriteľovi zo zmluvy o úvere XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX €. Q. žalobca okrem iného uviedol, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V. náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). S. táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. P. k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok K. súdu SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX, zo dňa XX. júna XXXX). G. uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu posudzuje podľa ustanovení § 657 a § 658 R. zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. V. peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. T., že žalovaný v 1. rade mu neposkytol na základe G. č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX žiadnu sumu. Q. žalobca uviedol, že z formulácie zákonného ustanovenia § 657 R. zákonníka možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Je podľa žalobcu potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí, dlžníkovi. G. o pôžičke je podľa žalobcu asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. G. vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. G. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalobcovi neboli
poskytnuté žiadne finančné prostriedky a ktorá je tzv. refinančným úverom napriek tomu, že žalovaný v 1. rade v zmluve o úvere uvádza, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Q. uviedol, že O. rada K. ako druhostupňový orgán v oblasti dohľadu a ukladania sankcií na finančnom trhu voči dohliadaným subjektom svojím rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX E.: KXXX- XXX-XXX, uložila obchodnej spoločnosti V., s.r.o. zákaz predkladať spotrebiteľom na podpis refinančné úvery, predmetom ktorých je splatenie dlžnej sumy vyčíslenej v rozpore so zákonom. G. uviedol, že žalovaný v 1. rade ako dohliadaný subjekt zaslal spotrebiteľovi aj ponuku, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ spotrebiteľ nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu požadovaného celého dlhu alebo jeho časti, tak účastník konania (dohliadaný subjekt) ponúkal spotrebiteľovi refinancovanie pôvodného spotrebiteľského úveru zo zmluvy o úvere novým spotrebiteľským úverom účelovo viazaným na úhradu účastníkom konania uvádzanej (účastník konania vyžadovanej) dlžnej sumy spotrebiteľa, čím táto obchodná praktika mohla podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý sa na základe nekalej obchodnej praktiky účastníka konania mohol rozhodnúť uhradiť neexistujúci nárok účastníka konania, prípadne uzatvoriť zmluvu na nový spotrebiteľský úver na účely refinancovania neexistujúcich pohľadávok účastníka konania. G. poukázal na to, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V. úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). G. uviedol, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh formou refinancovania predchádzajúcich úverov a následným splácaním v splátkach, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom zabezpečiť uhradenie finančných prostriedkov veriteľovi, na ktoré nemá zákonný nárok. I. praktiky sú podľa žalobcu zakázané. V tomto smere je podľa žalobcu dôležité poukázať na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
X. Na odôvodnenie žaloby spojenej s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žalobca taktiež uviedol, že so žalovaným v 1. rade zároveň podpísali Y. zmluvu dňa XX.X.XXXX. Y. zmluva bola uzatvorená ako osobitná zmluva. V. čl. II.X tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej dňa XX.X.XXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto zmluvy, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto zmluvy (ďalej len „W.“) budú riešené pred W. rozhodcovským súdom, podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov W. rozhodcovského súdu. V. čl. II.X bod X sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva má povahu alternatívnej rozhodcovskej zmluvy a teda umožňuje stranám W. podať aj návrh na začatie konania týkajúci sa W. na príslušnom všeobecnom súdu SR podľa ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. sporový poriadok v znení neskorších predpisov. V. návrhu na všeobecný súd SR pred začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania predstavuje rozväzovaciu podmienku tejto zmluvy. G. ďalej okrem iného uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. T., že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. S. sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. G. tiež uviedol, že R. zákonník v ustanovení § 53 ods. X písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V. na to, že v zmysle ust. § X3 ods. 5 R. zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. I. nerovnováha je podľa žalobcu zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. T., že ustanovenie § 53 ods. X písm. r/ R. zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva resp. doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Y. zmluva je podľa žalobcu neplatná pre rozpor s ust. § 53 ods. X písm. r/ R. zákonníka, nakoľko jej praktickým dôsledkom je skutočnosť, že spotrebiteľovi, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. T., že pre spotrebiteľa to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si veriteľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. W., akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí podľa žalobcu ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým veriteľ sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. G. uviedol, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. T., že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Y. zmluva ako zmluva formulárová bola spotrebiteľovi predložená na predtlačenom formulári, ktorú prijal v rovnaký deň, ako samotnú zmluvu o úvere. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalovaného v 1. rade, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Y. zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa podľa žalobcu javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. T., že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. W. vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. K. tieto podmienky neboli splnené a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno podľa žalobcu považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. P. takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. K. podľa žalobcu k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v spotrebiteľskej zmluve je možné takéto dojednanie len individuálne a v danej veci ide o formulárový typ zmluvy, ktorej obsah žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a mohol ju ako celok iba odmietnuť alebo podpísať. V. žalobcu je nepochybné, že tak zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli uzavreté v jeden deň, teda je evidentné, že žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť ich formulárový obsah, teda mohol obe listiny iba podpísať alebo ich ako celok odmietnuť.
X. Pokiaľ sa týkalo P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným v 1. rade zároveň podpísali P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dňa XX.X.XXXX. P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je podľa žalobcu v rozpore aj s ust. § 5a ods. X písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa č. XXX/XXXX Z.z.. T., že ustanovenie § 5a ods. X písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa podporuje závery o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. T. tiež, že zavedením takejto právnej úpravy zákonodarca jednoznačne prejavil záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. XXX G. o fungovaní EÚ) a definoval podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné akceptovať ako zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľskom právnom vzťahu. K. podľa žalobcu pochýb, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov požiadavky formulované v ust. § 5a ods. X písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nespĺňa. G. mal za to, že P. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi ním a žalovaným v 1. rade, bol mu predložený na vopred predtlačenom formulári, t. j. nebola individuálne dojednaná. W. poskytnutie úveru bolo podmienené podpisom P., hoci z jej obsahu vyplýva, že túto môže odmietnuť. Q. žalobca uviedol, že v čl. I. b) P. o zrážkach zo mzdy sa uvádza: „B. a dlžník sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou (ďalej len „zabezpečovaná pohľadávka“) vo forme tejto dohody, pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody a to: a) V. na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, b) V. na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, c) V., ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, d) V. na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, e) V., ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu.“ G. uviedol, že P. o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V. takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. P. musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V. žalobcu uvedené náležitosti P. o zrážkach zo mzdy neobsahuje. T., že
neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. B. zabezpečovacej pohľadávky, prípadne škody a náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, preto podľa žalobcu neplatné. T., že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. V. § X ods. 2 R. zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. B. vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. G. uviedol, že P. o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. P. o zrážkach zo mzdy svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu (§53 ods. X OZ). V. uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľa musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. G. uviedol, že suma XXX € v bode I. P. o zrážkach zo mzdy je uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe G. o úvere. K. je podľa žalobcu aj zmluvné dojednanie v článku II. P. o zrážkach zo mzdy, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého : „P. súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne aj vyššiu čiastku ako je uvedená v tejto dohode , až do zákonom stanovenej hranice pre výkon zrážok zo mzdy.“ H. podľa žalobcu o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. T., že je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. T., že je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. T., že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom, a preto možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienku je prostriedkom hodným na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku X W. XX/XX/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7. G. zopakoval, že P. o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V. takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. P. musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. T. náležitosti P. o zrážkach zo mzdy podľa žalobcu neobsahuje. T., že neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. B. zabezpečovacej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, preto podľa žalobcu neplatné. P. o zrážkach zo mzdy je podľa žalobcu neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. X R. zákonníka. T. dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá preto, že z nej nie je jednoznačne zrejmé, aká pohľadávka má byť zabezpečená a v akej výške, keď žalobcovi nemohla byť známa ani výška prípadnej pohľadávky v nej obsiahnutá a ani výška zrážky. P. požaduje od žalobcu plnenia, o ktorých nebol preukázateľne pred uzavretím dohody (§ 53 ods. X R. zákonníka) a ani po nej informovaný. G. v 1. rade by si na základe spornej dohody mohol zrážkami zo mzdy vymôcť svoju pohľadávku, avšak žalobca by bol v právnej neistote ohľadne výšky pohľadávky, pozostávajúcej z príslušnej zložky. P. opisuje len možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške), ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, tak takéto dojednanie je nutné považovať za neurčité, v dôsledku čoho je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. X R. zákonníka neplatné. T., že v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku. V čase uzatvorenia zmluvy totiž musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, poznať pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by podľa žalobcu bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. T., že zmluvné strany sa v dohode o zrážkach zo mzdy mali dohodnúť o tom, že súčasťou pohľadávky sú aj napr. náhrada škody, ktorá veriteľovi vznikne na základe zmluvy o úvere; pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku a v súvislosti s odstúpením a vypovedaním zmluvy; pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia; pohľadávky, ktoré vzniknú na základe odporovateľného právneho úkonu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo
výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. P. o zrážkach zo mzdy je podľa žalobcu pre jej neurčitosť neplatná, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať (§ 39 R. zákonníka). P. o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko zabezpečuje plnenie z neplatnej G. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.
X. Žalobca v závere žaloby poukázal na to, že žalovaný v X.rade požiadal žalovaného v 2. rade - zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. T., že žalovaný v 2. rade je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. T., že veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. G. v X rade vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu, a to v mesiaci máj XXXX zrážka vo výške XXX,XX € a zrážka zo mzdy v mesiaci jún XXXX vo výške XXX,XX €. K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že sa žalobou domáha určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru a neplatnosti G. o úvere, Y. zmluvy a P. o zrážkach zo mzdy. V. na ust. §11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX: „W. sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.“ V. § 137 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. sporový poriadok („D.“): G. možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. S poukazom na ust. § 3X5 ods. 2 D., že niekomu inému ako strane sporu podľa § 60 D., keďže úpravu podľa § 76 ods. X R. nový D. neprevzal, ak § 3X5 ods. 2 D. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenie strane, ide o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde okrem žalovaného nemožno vylúčiť ani tretiu osobu tak, ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. X R.. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá obmedzenie alebo povinnosť tretej osobe, je túto osobu potrebné považovať za stranu konania o návrhu na neodkladnom opatrení. G. uviedol, že účasť žalovaného v 2. rade v tomto konaní má iba procesný charakter bez vecnej väzby na hmotnoprávny právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. I. tohto konania podľa žalobcu zavinil žalovaný v 1. rade, a preto si trovy konania uplatňuje žalobca iba voči žalovanému v X rade. L. žalovaného v 2. rade v tomto konaní je iba v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nie vo veci samej.
X. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný v X.rade vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu. R., že žalovaný v X rade naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. T., že ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. P. o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. P. o zrážkach zo mzdy je neprijateľná a teda neplatná. P. o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a to spôsobuje hrubú nerovnováha v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná a tým aj neplatná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. X až X OZ.
X. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca listinné dôkazy, najmä však G. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, W. kalendár, B. Y. P. o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere, G. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, Y. zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.X.XXXX ako aj B. pásky č. X/ XXXX a č. X/XXXX, vrátane V. úrokových sadzieb NB SR .
XX. Podľa § 324 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. D. sporového poriadku (ďalej len „D.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
XX. Podľa § 3X4 ods. 2 D., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
XX. Podľa § 325 ods. X D., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
XX. Podľa § 3X5 ods. 2 D., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
XX. Podľa § 3X6 ods. X a ods. 2 D., (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
XX. Podľa § 328 ods. X D., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
XX. Podľa § 329 ods. X prvej vety D., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
XX. Podľa § 3X9 ods. 2 D., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
XX. Podľa § 330 ods. X D., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
XX. Podľa § 336 ods. X D., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. W. túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
XX. Podľa § 336 ods. X D., súd vo výroku uznesenia podľa odseku X uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
XX. Podľa § X36 ods. 3 D., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
XX. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku na jeho nariadenie a potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. I. je potrebné, aby ten, kto žiada nariadiť neodkladné opatrenie, opísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, aj s odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. H. slovami, neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi, resp. žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. G. musí okrem iného po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. G. tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. K. uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Q. osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. R. znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. R. skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.
XX. V danom prípade návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha, uvedené náležitosti spĺňa, keďže z predložených listinných dôkazov, najmä však z obsahu G. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a G. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX mal súd za osvedčené, že medzi ním a žalovaným v 1. rade je právny vzťah, v rámci ktorého má žalobca postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní tohto sporového prípadu je potrebné dbať na zvýšenú ochranu práv žalobcu, spotrebiteľa, a so zreteľom na to až do meritórneho rozhodnutia vo veci zabezpečiť taký stav, aby v konečnom dôsledku neprestavoval pre žalobcu ako spotrebiteľa horšiu pozíciu ako tomu bolo na začiatku vedenia sporového konania vo veci samej.
XX. Súd mal za osvedčené, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril žalobca a žalovaný v 1. rade G. o spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný žalobcovi poskytnúť spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške X.XXX €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať XX splátkami vo výške XX,XX € vždy k XX. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc od XX.X.XXXX, úrok bol v zmluve dohodnutý vo výške XX,XX%, Y. vo výške XX,XX%.
XX. Rovnako mal súd za osvedčené, že dňa XX.X.XXXX žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo G. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1. rade ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške X.XXX € a zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku X.XXX,XX €. Z uvedenej dohody okrem iného tiež vyplýva, že žalobca ako dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojovanie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok, a aby jeho zamestnávateľ I. W. SR a.s., so sídlom D. na W. 2, XXX XX O., H.: XXXXXXXX, v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako žalovaný v 2. rade, zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku XX,XX € až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky. Z obsahu uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov tiež vyplýva, že jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie. V. ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Y. XX/XX/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V nadväznosti na uvedené súd taktiež uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojovanie pohľadávky z majetku žalobcu bez predchádzajúcej súdnej kontroly zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. P. o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ale ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu realizovaním zrážok zo mzdy porušiť právo každého na ochranu majetku. V tejto súvislosti súd poukazuje na vec vedenú na W. dvore A. únie pod sp. zn. C-XX/XX vo veci B. Q./ V., s.r.o., O., z ktorého záveru vyplýva, že čl. X W. Y. XX/XX/EHS z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Čl. X až XX W. Y. XX/XXX/EHS z XX.XX.XXXX o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru sa majú vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. X uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
XX. Žalobca na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočností, ktoré sú sporné. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že je tu riziko, že v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania v prebiehajúcom sporovom konaní dospel k záveru, že mimo iné napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, a na základe takejto dohody by až do právoplatného rozhodnutia v takomto spore
by sa naďalej prevádzali zrážky zo mzdy žalobcu, vzniklo by tu nebezpečenstvo, že by sa žalobca dostal do nevýhodnej pozície, kedy by musel voči žalovanému viesť nové konanie o spätné vrátenie takto neoprávnene odňatých finančných prostriedkov. V záujme predídenia vzniku takýchto prípadných ďalších sporov sa preto javí odôvodnené dočasne neumožniť pokračovať žalovanému v uplatňovaní si síce zmluvných avšak dosiaľ súdom neaprobovaných nárokov voči žalobcovi na podklade dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorej platnosť žalobca napáda. W. preto vyhovel návrhu žalobcu v časti, v ktorej sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa XX.X.XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. W. konštatuje, že žalobca nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred zásahom do jeho majetku na čas, kým sa meritórne nerozhodne v riadnom sporovom konaní, a preto je momentálne nariadenie tohto vyššie uvedeného neodkladného opatrenia odôvodnené.
XX. Súd zároveň vyhovel žalobcovi aj v ďalšej časti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a uložil povinnosť aj priamo zamestnávateľovi žalobcu, t.j. žalovanému v 2. rade, zdržať sa výkonu P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v X rade dňa XX.X.XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže je možné túto povinnosť od neho spravodlivo požadovať a uložením takejto povinnosti je možné skutočné naplnenie zámeru sledovaného týmto neodkladným opatrením, a síce nezhoršiť právnu pozíciu žiadnej zo strán sporu pred tým ako bude meritórne rozhodnuté vo veci samej, a zároveň pre prípad nerešpektovania povinnosti zdržať sa uplatňovania spornej P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
XX. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že z obsahu predložených listinných dôkazov, a to z výplatných pások č. X/XXXX a č. X/XXXX mal súd za osvedčené, že žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobcu vykonáva zrážky zo mzdy, a síce v mesiaci máj XXXX zrážku vo výške XXX,XX € a v mesiaci jún XXXX vo výške XXX,XX €.
XX. Je nutné dodať, že je nesporné, že žalobca označil žalovaného v 2. rade ako stranu v spore pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. G. v 2. rade je stranou v spore len pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, pretože právna úpravu neodkladného opatrenia v ust. § 336 D. dovoľuje vydať aj také neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a jeho účinkami sa dosahuje trvala úprava pomerov medzi stranami, v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.
XX. Súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že D. sporový poriadok síce neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. W. preto za danej situácie aplikoval čl. X D. a postupoval, ako by bol sám zákonodarcom a to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti a ustálenú rozhodovaciu prax pokiaľ ide o neodkladné opatrenia s povinnosťou zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. R. ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. S. žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu ako žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. I. nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. X R. zákonníka.
XX. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež žiadal, aby žalovaný v X. rade bol povinný mu nahradiť trovy právneho zastúpenia.
XX. Podľa ust. § 262 ods. 1 D., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Súd si však v H.. výroku tohto uznesenia vymienil rozhodnúť o trovách konania tak, že o nich bude rozhodnuté v konaní vo veci samej v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pretože súd rozhodoval o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 D. pred začatím konania vo veci samej, pričom konanie bude ďalej pokračovať v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorým žiadal určiť, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe G. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a
bez poplatkov, ďalej, že G. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je neplatná. I. žiadal, aby súd určil, že Y. zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX je neplatná a tiež určil, že P. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX je neplatná.
XX. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ktorá situácia sa týka prípadov neodkladného opatrenia podaných po skončení konania, ďalej podaných pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby vec prejednal (viď napr. K. súd SR sp. zn. XCdo XX/XXXX). I. procesná situácia v uvedenom prípade nenastala, z ktorých dôvodov o trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd až v rozhodnutí o veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)