Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/30/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X, zast.: JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom Bratislava, Krížna 44, proti žalovaným: 1/ B. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., E. XXX/XX, 2/ Agro-coop Klátova Nová Ves, a.s., IČO: 36 303 267, so sídlom Klátova Nová Ves 434, obaja zast.: JUDr. Radovan Repa, advokát, s. r. o., IČO: 36 742 023, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 16514/60, o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. novembra 2023, č.k. -65, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti – vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok za žalobu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy a náhrady trov konania. Dňa 17.08.2023 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu podanie označené ako „späťvzatie žaloby“, ktorým vzala žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac odstúpením žalovaných od zámennej zmluvy v časti, ktorá sa dotýka nehnuteľnosti ktorej je spoluvlastníčkou a žiadala konanie zastaviť. Za aplikácie ust. , , (ďalej len „“), súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k účinnému späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním a preto konanie zastavil. Zároveň vo svetle ust. , , vzhľadom k tomu, že dotknutým rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol tiež o nárokoch strán sporu na náhradu trov konania tak, že žalobkyni priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže to boli žalovaní, ktorí podľa jeho názoru svojim konaním procesne zavinili zastavenie konania, pretože dňa 07.06.2023 (po podaní žaloby a teda v priebehu konania) uzatvorili Dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy v časti vzťahujúcej sa k parcele v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, v dôsledku uzatvorenia ktorej dohody žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok za žalobu.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči výroku II. o trovách konania, navrhujúc, aby tento bol zmenený tak, že to budú žalovaní, ktorým bude priznaný plný nárok na náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie

v napadnutej časti) dôvodili, že z bodu 9/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní uzatvorením dohody o odstúpení od zámennej zmluvy vyhoveli podanej žalobe v celom rozsahu a teda zavinili zastavenie konania, ku ktorému došlo následným späťvzatím žaloby, ktoré skutkové zistenie súdu je však podľa ich názoru v rozpore s faktickým stavom. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa namietala porušenie predkupného práva spoluvlastníka vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na parcele KNC 762 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. B. C., predmetom žaloby je však v zmysle ňou formulovaného petitu určenie neplatnosti zámennej zmluvy ako celku, t.j. určenie neplatnosti prevodu 67 spoluvlastníckych podielov zoradených v 51 položkách petitu, sporný podiel je uvedený pod poradovým číslom 5. Z dohody o odstúpení od zámennej zmluvy vyplýva, že táto sa týka iba odstúpenia od prevodu sporného podielu a vo vzťahu k ostatným prevodom v zmysle zámennej zmluvy žalovaní neuskutočnili žiaden právny úkon. Pokiaľ sa žalobkyňa v zmysle žaloby domáhala určenia neplatnosti celej zámennej zmluvy v rozsahu 67 prevodov, tak pokiaľ žalovaní odstúpili iba od prevodu sporného podielu, nemožno konštatovať, že bolo vyhovené žalobe v plnom rozsahu, k tomu by došlo len vtedy, ak by sa domáhala iba určenia prevodu sporného podielu. Podľa ich názoru takto možno konštatovať, že úspech žalobkyne bol iba v pomere 1/67, čo odôvodňuje priznanie náhrady trov konania žalovaným a nie žalobkyni, ktorú si týmto aj uplatňujú. Tiež poukazujú na to, že po jej upozornení na porušenie predkupného práva mali snahu sa so žalobkyňou dohodnúť, čo vyplýva z prílohy č. 1 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 20.07.2023, rovnako jej dali pred začatím konania najavo, že ak nedôjde k dohode, dôjde k odstúpeniu od prevodu sporného podielu, napriek čomu však žalobkyňa pomerne zbytočne podala v máji 2023 žalobu i keď žalovaní s touto komunikovali ohľadom vyrovnania, čím došlo takýmto jej postupom k vzniku súdnych trov bez toho, aby sa žalobkyňa bola dopytovala žalovaných, či mienia uskutočniť avizovaný spätný prevod sporného podielu.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej časti potvrdiť. S odvolacou argumentáciou žalovaných nesúhlasí. Poukazuje na to, že ako bolo uvedené v samotnej žalobe, aj v späťvzatí žaloby výlučne v dôsledku toho, že zo strany žalovaného 2/ nebolo rešpektované predkupné právo žalobkyne k parcele registra C č. 762, zaťažil žalovaný 2/ právny úkon uzavretia zámennej zmluvy, a to celej vadou, spôsobujúcou relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej neplatnosti sa následne žalobkyňa domáhala súdnou cestou. Po odstúpení od zmluvy v časti parcely týkajúcej sa žalobkyne, došlo k náprave a žalobkyňa vzala žalobný návrh späť a bola tak v celom rozsahu úspešná, čo zakladá predpoklad na jej strane pre priznanie plného nároku na náhradu trov konania. Keďže išlo o zámennú zmluvu, predmetom ktorej bola zámena celého radu nehnuteľností medzi žalovanými, žalobkyňa objektívne nemohla vedieť (zo zmluvy to nevyplýva), ktorú konkrétnu parcelu žalovaný 2/ obdržal za spoluvlastnícky podiel v parcele registra C č. 762, pri ktorej nedodržal predkupné právo žalobkyne. Logicky tak uvedená vada zakladala neplatnosť celého právneho úkonu zámeny nehnuteľností. Pokiaľ žalovaní v druhej časti svojho odvolania uvádzajú, že žalobkyni dali jasne najavo, že ak nedôjde k dohode, dôjde k odstúpeniu od prevodu sporného podielu a žalobkyňa mala zbytočne podať v máji 2023 žalobu na súd, tak túto argumentáciu podľa jej názoru nemožno akceptovať. Ako vyplýva aj zo samotnej prílohy na ktorú sa žalovaní odvolávajú, mail je z 31.05.2023, a to ako odpoveď na oznámenie PZ žalobkyne, že došlo k podaniu žaloby, teda z dôvodu, že nedošlo k mimosúdnej dohode. Posledná komunikácia zo strany žalovaného 1/ bola z 30.03.2023, ktorá tvorí prílohu k žalobe, pričom celá komunikácia sa naťahovala viac než pol roka, a to od novembra 2022. Vzhľadom na skutočnosť, že k zjednaniu nápravy protiprávneho stavu zo strany žalovaných nedošlo ani po takmer 2 mesiacoch od poslednej komunikácie, ktorý časový priestor bol viac ako veľkorysý, nezostalo žalobkyni nič iné, len domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, čo urobila, a preto považuje argumentáciu žalovaných za absurdnú v tom zmysle, že sa mala dopytovať u nich, či zjednajú nápravu protiprávneho stavu, pokiaľ takto neboli schopní urobiť v rámci časového úseku trvajúceho viac než pol roka. Za nesporné považuje, že zo strany žalovaného 2/ došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, čo tento sám nespochybnil, pričom žalobkyňa podaním žaloby sledovala výlučne ochranu svojich práv, čo sa jej nepodarilo mimosúdnou cestou, a preto podanie žaloby rozhodne nemožno považovať za zbytočný úkon.

5. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu v princípe opakovane replikujú dôvody, pre ktoré považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne v odvolaním dotknutej časti t.j. že žalovaní by vyhoveli podanej žalobe v plnom rozsahu len vtedy, ak by od zámennej zmluvy neodstúpili iba v časti prevodu sporného spoluvlastníckeho podielu. V priebehu konania v rámci vyjadrenia k žalobe namietali, že v danom prípade by sa malo jednať len

o čiastočnú neplatnosť zámennej zmluvy, posúdenie čoho by bolo bývalo predmetom posudzovania len vo veci samej. Podľa ich názoru to, čo bolo odplatou za prevod sporného spoluvlastníckeho podielu je iba vecou ich zmluvného vzťahu a je neprimerané spochybňovať z tohto dôvodu prevody ďalších 66 spoluvlastníckych podielov, keďže takýto postup by nič neodôvodňovalo. Súd by mal vziať do úvahy iba základné fakty spočívajúce v tom, že žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť celej zámennej zmluvy v rozsahu prevodu 67 spoluvlastníckych podielov, jej predkupné právo bolo porušené iba vo vzťahu k prevodu 1 spoluvlastníckeho podielu. Nie je pravda, že posledná komunikácia zo strany žalovaných bola 30.03.2023, žalovaný 1/ opakovane urgoval odpoveď zo strany PZ žalobkyne. PZ žalobkyne odpovedal na ich mail až 31.05.2023, a to upovedomením, že podal žalobu na súd. Napriek tomu žalovaný ešte v ten istý deň zosumarizoval všetky tri možné mimosúdne riešenia a následne došlo k uzatvoreniu dohody o odstúpení od zámennej zmluvy v časti sporného podielu. Trvajú na podanom odvolaní.

6. Žalobkyňa vo svojej duplike na repliku žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že zotrváva na všetkých vyjadreniach prezentovaných v žalobnom návrhu, či následných podaniach (tiež v rámci odvolacieho konania). Proaktívne sa snažila vec vyriešiť mimosúdnou cestou, k podaniu žaloby pristúpila až po tom, čo sa proces neustále zo strany žalovaných naťahoval a trval viac než pol roka, a to tiež z dôvodu, že žalovaný 1/ odstúpil od ich predbežnej dohody, hoci jej podmienky sám navrhol a e- mailová komunikácia nič nemení na skutočnosti, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené a teda žalobný návrh bol dňa 25.05.2023 podaný dôvodne.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti (vo výroku II.

- o trovách konania) ako vecne správne podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcich častiach (výroky I. a III. – zastavujúci a o vrátení SP) nepreskúmaval, keďže vo vzťahu k nim rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo.

9. V okolnostiach danej veci sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými, predmetom ktorej bola okrem iných aj zámena podielu na parcele KNC 762 v k.ú. B. C., ktorej je podielovou spoluvlastníčkou dôvodiac porušením jej predkupného práva zo strany žalovaného 2/.

10. Súd prvej inštancie v dôsledku skutočnosti, že došlo k účinnému späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním za aplikácie ust. , , konanie zastavil, keď dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzatvorenie Dohody o odstúpení od zámennej zmluvy v časti vzťahujúcej sa k parcele v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne medzi žalovanými. Zároveň vo svetle ust. , konštatujúc že to boli žalovaní, ktorí podľa názoru súdu prvej inštancie svojim konaním procesne zavinili zastavenie konania, priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

11. Žalovaní odvolaním namietajú nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že to boli žalovaní, ktorí procesne zavinili zastavenie konania dôvodiac, že dohoda o odstúpení od časti zámennej zmluvy, ktorú uzatvorili, sa dotýka len parcely, ktorá je v spoluvlastníctve aj žalobkyne, pričom ona žalobou požadovala určiť neplatnosť zámennej zmluvy ako celku, tiež polemizujú o tom, že bolo možné žalobe a vzniku trov predísť, pokiaľ by žalobkyňa ich bola ešte ďalej dotazovala (po vzájomne prebehnutej predžalobnej komunikácii) či mienia dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy realizovať. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňovali dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

12. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolatelia ju tiež ani netvrdili.

13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal tvrdeným naplnením odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v skutkovom stave plynúcom z obsahu spisového materiálu a v následnom právnom posúdení otázky náhrady trov konania súdom prvej inštancie. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo správne konštatovaného skutkového zistenia o uzatvorení dohody o odstúpení žalovaných od zámennej zmluvy v časti o zámene podielov na parcele KNC č. 762 v k.ú. B. C., ktorej je tiež žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou a neplatnosť ktorej zmluvy ako celku konštruovala žalobným petitom žalobkyňa tvrdiac porušenie jej predkupného práva, správne právne posúdil, že účinné späťvzatie žaloby ako celku v reakcii na uzatvorenie dohody o odstúpení a následné zastavenie konania v okolnostiach danej veci je potrebné z hľadiska procesnej zodpovednosti pripísať na ťarchu žalovaným v dôsledku čoho ich podľa zásady za zavinenie zastavenia konania, zaťažuje povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni, ktorá zastavenie konania nezavinila (, ). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj zrozumiteľne odôvodnil.

17. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných, uvádza odvolací súd nasledovné:

18. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania prostredníctvom ktorého sa realizuje aj základné právo na súdnu ochranu podľa a 4 .

19. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení v sporovom konaní, o ktoré ide tiež nepochybne v posudzovanej veci, povinnosť nahradiť trovy konania sa primárne spravuje zásadou úspechu ( ) čo znamená, že strana, ktorá v spore uspela, má v princípe právo na to, aby sa jej nahradili trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva a tiež zásadou procesného zavinenia na zastavení konania čo znamená, že strana, ktorá zapríčinila, že konanie sa zastavilo, znáša trovy konania aj protistrany. Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany (v okolnostiach danej veci so zreteľom na zásadu procesného zavinenia) a následne rozhodne na základe

výsledku posúdenia zavinenia na zastavení konania v procese s ohľadom aj na okolnosti prípadu (Zo súdnej praxe 4/2021, č. 34, ). Zavinenie na zastavení konania sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti v kumulatívne so skutkovými tvrdeniami na ktorej je založená (t.j. k čomu – k akému výsledku smeruje) so stavom, ktorý je nastolený určitým konaním/nekonaním žalovanej strany, v ktorom mal pôvod dispozitívny úkon späťvzatia žaloby.

21. V konkrétnostiach tejto veci z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa prostredníctvom nej domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej dňa 04.05.2022 medzi žalovanými 1/, 2/, predmetom ktorej bola zámena spoluvlastníckych podielov k celému radu nehnuteľností, súčasťou ktorej zámeny bol tiež podiel 5/27-ín vo vlastníctve žalovaného 2/ v parcele registra C č. 762 orná pôda nachádzajúcej sa v k. ú. B. C., ktorej podielovou spoluvlastníčkou v podiele 10/27-ín je tiež žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej, ako uvádzala, došlo predmetnou zámenou k porušeniu jej predkupného práva ( ), keďže žalovaný 2/ vo vzťahu k nej pred uzatvorením zámennej zmluvy neurobil žiaden úkon rešpektujúci jej existujúce predkupné právo. V žalobe zároveň poukazovala na to, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaným 1/, 2/ už pred podaním žaloby, a to listom zo dňa 08.08.2022 označeným ako porušenie predkupného práva k nehnuteľnosti oznámila, že sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu zámennej zmluvy, realizujúc tak svoje zákonné právo v tomto smere. Poukázala na to, že žalovaný 1/ síce prejavil formálne snahu vzniknutú situáciu spojenú s porušením predkupného práva žalobkyne riešiť (žalovaný 2/ na jej list nereagoval), avšak napriek plynutiu času žiadne úkony, ktoré by smerovali k usporiadaniu vzťahov nastolených zámennou zmluvou reálne neprišlo, preto bola nútená podať žalobu.

22. Z obsahu pripojenej zámennej zmluvy vyplýva, že táto je konštruovaná spôsobom, že zo strany oboch zmluvných strán sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zámeny vrátane zamieňanej dotknutej nehnuteľnosti, ktorej podielovou spoluvlastníčkou je tiež žalobkyňa, avšak v zmluve nie je konkretizované, aká konkrétna nehnuteľnosti/nehnuteľnosti korešpondujú z hľadiska zámeny nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastník bol žalovaný 2/ a tiež žalobkyňa, inak povedané, zmluva je konštruovaná spôsobom, že súbor nehnuteľností ako celok na jednej strane je zamieňaný za súbor nehnuteľností ako celok na strane druhej.

23. Medzi stranami sporu nie je sporným, že po podaní žaloby žalovaní 1/, 2/ uzatvorili dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy, výlučne však v časti spoluvlastníckeho podielu 5/27-ín k parcele registra C č. 762 orná pôda v k. ú. B. C. (dohoda o odstúpení zo dňa 07.06.2023), pričom zostávajúci obsah a podmienky zmluvy zostali nedotknuté, v reakcii na čo žalobkyňa vzala svoju žalobou v celom rozsahu späť a súd prvej inštancie posúdiac späťvzatie ako účinné, konanie o žalobe zastavil.

24. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd plne identifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že zavinenie na zastavení konania z hľadiska procesného, jednoznačne zaťažuje žalovaných. Je nadovšetku pochybnosť zrejmé, že cieľom žaloby zo strany žalobkyne bolo odstrániť protiprávny stav, ktorý vo vzťahu k nej v dôsledku ňou tvrdeného porušeného predkupného práva (ktoré jej tvrdenie žalovaní ani nerozporovali) bol nastolený zámennou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými 1/, 2/, keď z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že predmetom zámeny bola tiež parcela, v ktorej má spoluvlastnícky podiel tak žalovaný 2/, ako aj žalobkyňa, pričom žalovaný 2/ ani netvrdil v rámci svojich vyjadrení, že by bol pred uzatvorením tejto zámennej zmluvy svoj podiel ponúkol žalobkyni. Keďže vychádzajúc z obsahu zámennej zmluvy je zrejmé, že táto nie je konštruovaná spôsobom, aby zámenu dotknutej parcely bolo možné oddeliť v rámci autoritatívneho súdneho rozhodnutia od zostávajúceho obsahu zmluvy, keďže v zmluve nie je konkretizované, ktorá parcela v rámci zámeny korešponduje, teda predstavuje zamieňaný náprotivok vo vzťahu k dotknutej parcele, ale zmluva je konštruovaná len ako zámena súboru nehnuteľností na jednej strane so zámenou súboru nehnuteľností na strane druhej, neobstoja námietky odvolateľov, že žalobkyňa nedosiahla to, k čomu ňou formulovaným žalobným návrhom smerovala, t. j. zneplatnenie celej zámennej zmluvy, keď poukazujú na to, že ich dohoda o odstúpení od zámennej zmluvy sa dotýka len časti parcely, v ktorej spoluvlastnícky podiel má žalobkyňa a tiež žalovaný 2/. Iným spôsobom totiž žalobkyňa vzhľadom na konštrukciu zámennej zmluvy, ani žalobný nárok formulovať nemohla. Je nado všetku pochybnosť zrejmé, že vzhľadom k žalovanými zvolenej konštrukcii zámennej zmluvy, by nebolo možné autoritatívnym súdnym rozhodnutím, ku ktorému žalobkyňa smerovala a ktorého sa dožadovala zneplatniť a tak oddeliť od zostávajúceho obsahu zmluvy len právny úkon zámeny dotknutej parcely bez toho, aby tým neboli narušené zostávajúce zmluvnými stranami definované podmienky zmluvy, čo by bolo možné len vtedy, ak by v zmluve bolo

jasne definované, aká zamieňaná parcela/parcely v rámci tejto zámeny korešponduje parcele, ktorá je predmetom sporu. Toto bolo možné docieliť len dohodou medzi žalovanými 1/, 2/ (ku ktorej aj reálne došlo), v rámci ktorej bolo vecou slobodnej vôle zmluvných strán, že napriek vyňatiu dotknutej parcely prostredníctvom odstúpenia od jej zámeny, zostávajúce podmienky zmluvy ponechali nedotknuté, čo však rozhodne nemôže ísť na ťarchu žalobkyne vo vzťahu k správnosti formulovania žalobného návrhu so zreteľom na cieľ, ktorý ním sledovala a v nadväznosti na to tiež k udržateľnému záveru, že subjektom, ktorý v tomto prípade zapríčinil v ťažiskovej časti zastavenia konania, mala byť žalobkyňa a nie žalovaní, ako sa to snažili odvolaním súdu podsúvať. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že v okolnostiach danej veci to boli žalovaní, ktorých zaťažuje procesné zavinenie na zastavení konania, a to v dôsledku uzatvorenia dohody o čiastočnom odstúpení od zámennej zmluvy, výsledkom čoho došlo k náprave vo vzťahu k porušenému predkupnému právu žalobkyne, s čím jednoznačne súvisí vznik povinnosti na ich strane nahradiť trovy konania žalobkyni, ktorá procesne nezavinila za týchto okolností zastavenie konania.

25. Na správnosti vyššie uvedeného záveru nič nemení ani polemika odvolateľov o tom, či žalobkyňa so zreteľom na predžalobnú vzájomnú komunikáciu mala/mohla so žalobou vyčkať, či ešte znova iniciovať, prípadne urgovať žalovaných k realizácii úkonov smerujúcich k náprave vzniknutého stavu, resp. dotazovať sa na ich strane ešte, či vôbec mienia uzatvoriť dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy, keďže je zrejmé, že od doby, kedy porušenie predkupného práva, ako aj svoje nároky s tým súvisiace žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaným 1/, 2/ oznámila (08.08.2022) do doby podania žaloby dňa 26.05.2023 uplynul dostatok času, ktorý mali/mohli žalovaní pri minimálnej bdelosti so zreteľom na možný vznik trov pre prípad vyvolania súdneho konania využiť na vyprodukovanie potrebných úkonov s cieľom zjednania nápravy porušeného predkupného práva žalobkyne a keďže k tomu do dňa žaloby nedošlo, nebol žiaden udržateľný dôvod na strane žalobkyne, aby to bola ona, ktorá by ich ďalej mala urgovať na zjednanie mimosúdnej nápravy, keďže v tomto smere sa mali aktivizovať oni a pokiaľ tak neurobili, legitímne nemohli očakávať nič iné (pri zjavnom uvedomovaní si na ich strane porušenie práva žalobkyne) ako vznik súdnych trov, ktoré za tejto situácie budú musieť žalobkyni nahradiť.

26. So zreteľom na vyššie uvedené záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že povinnosťou súdu je vždy rozhodnúť spravodlivo, berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa rozhodnutie týka. Stabilitu práva a právnu istotu jednotlivca (princíp legitímnych očakávaní a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v právo či inštitúcie právneho štátu) ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri výklade noriem jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom (porov. napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach Markt Interm Verlag GmbH a Klaus Beermann proti Nemecku zo dňa 20.11.1989, Kruslin proti Francúzsku zo dňa 24.4.1990). Obdobne v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , vychádzajúc z ktorého „ Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou normou“.

27. A práve vyššie uvedené princípy vezmúc do úvahy okolnosti veci, tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie reflektuje.

28. Súd prvej inštancie teda správne posúdil pre rozhodnutie o trovách konania všetky relevantné otázky a vydal správne a vo výsledku aj spravodlivé rozhodnutie v tejto časti, založené na správnych skutkových a právnych záveroch, s ktorými sa odvolací súd identifikuje.

29. Odvolacie námietky žalovaných, tak neboli spôsobilé privodiť v prospech nich priaznivejšie rozhodnutie.

30. Z vyššie uvedených dôvodov teda, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti (vo výroku II. o trovách konania) vecne správne, podľa toto v uvedenom rozsahu aj potvrdil.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. , a tak, že žalobkyňa ako v odvolacom konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).