Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-46-2021.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Subarea
24Co/46/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: D. N., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, U. G. U. H., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, proti žalovanému: N. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, N., zastúpený splnomocnencom: JUDr. E. G., bytom B. E. XXXX/XA, F., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 20C/8/2021-22 zo dňa 3.5.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Piešťany, obec N., katastrálne územie N., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom a to: - pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 398/2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, - stavba - druh stavby - dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 398/2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, najmä, aby tieto nepreviedol, nedaroval tretím osobám, nezaťažil záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom či záväzkovým právom v prospech tretích osôb, neprenajal alebo iným spôsobom nescudzil a nezaťažil alebo nevložil ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenom na Okresom súde Piešťany, sp. zn. 20C/8/2021.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123 ods. 2, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 veta prvá, § 329 ods. 1, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dôvodom navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobcu je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v prípade, ak žalobca bude úspešný vo veci samej a dôjde k vysloveniu relatívnej neúčinnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľností žalovaného z vlastníctva dlžníčky do vlastníctva žalovaného. Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníčkou - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/XX, XXX XX N., narodenej: XX.XX.XXXX, ako predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná pod V-2954/2020 a predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, obci N., katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, a to: pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej
mape ako parc. č. 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, stavba - druh stavby: Rodinný dom, so súp. č. XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2 z vlastníctva dlžníčky - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/XX, XXX XX N., narodenej: XX.XX.XXXX do vlastníctva žalovaného, je voči žalobcovi neúčinná. Z dostupných informácií žalobcovi vyplynulo, že dlžníčka v súčasnosti už nedisponuje žiadnym iným majetkom, okrem nehnuteľností žalovaného. Z informácií dostupných na portáli X. je zrejmé, že žalovaný ponúka nehnuteľnosti žalovaného na predaj a teda je pripravený previesť nehnuteľnosti žalovaného na tretiu osobu, aby tak zabránil ich prípadnému postihu výkonom rozhodnutia, teda prípadný budúci výkon rozhodnutia o úhrade pohľadávky žalobcu postihnutím nehnuteľnosti žalovaného by mohol byť zmarený. S ohľadom na skutočnosť, že dlžníčka nemá iný majetok takej hodnoty, ktorý by bol schopný pokryť pohľadávku žalobcu voči dlžníčke aspoň čiastočne prevodom nehnuteľností žalovaného z vlastníctva žalovaného na tretiu osobu, prípadne ich zaťažením, by žalobca nemal možnosť uspokojiť sa z ich predaja, čím by bolo domáhanie sa nároku žalobcu na úhradu pohľadávky žalobcu zmarené. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že dlžníčka Notárskou zápisnicou N 179/2020 zo dňa 19.05.2020 uznala dlh vo výške 887.000 eur. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené z predložených listov vlastníctva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v okrese Piešťany, obec N., katastrálne územie N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom a to pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, stavba - druh stavby: Rodinný dom, so súpisné číslo XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1. Dlžníčka v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu previedla na žalovaného predmetné nehnuteľnosti, hoci jej bola známa existencia predmetnej pohľadávky. Dlžníčka dobrovoľne neuhrádza predmetnú pohľadávku a preto sa konanie dlžníčky, týkajúce sa prevodu jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam javí ako konanie, ktorým sa chcela zbaviť svojej zodpovednosti uhradiť svoje záväzky.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu, že nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Navrhovaným neodkladným opatrením by žalovanému bola len dočasne obmedzená dispozícia s nehnuteľnosťami žalovaného, avšak v prípade, ak žalobca nebude mať úspech v konaní vo veci samej, dané obmedzenie zanikne a žalovaný bude môcť so svojím majetkom opäť voľne nakladať. Z toho je zrejmé, že žalovanému z prípadného nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žiadna škoda, nakoľko nehnuteľnosti žalovaného bude môcť žalovaný aj po nariadení neodkladného opatrenia ďalej riadne užívať.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že považuje napadnuté uznesenie za nezákonné a nedôvodné. Žalovaný predaj nehnuteľností riešil so svojim rodičmi K. H. a D. H. už od konca roka 2019 s tým, že účelom prevodu nehnuteľností bolo zabezpečenie žalovaného ako syna manželov H. do budúcnosti. Kúpna cena bola financovaná prostredníctvom zmeny hypotekárneho úveru, ktorý mali dovtedy rodičia na rodinnom dome a v dôsledku ktorého bola predmetná nehnuteľnosť zároveň zaťažená záložným právom v prospech hypotekárnej banky. Z dôvodov mimoriadnych opatrení súvisiacich s Covid-19, ako aj z dôvodov na strane hypotekárnej banky, žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s rodičmi až v októbri 2020, kedy zároveň došlo aj k zápisu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal žalovaný žiadnu vedomosť o existencii pohľadávky na základe notárskej zápisnice NZ 12799/2020 zo dňa 19.5.2020. Nehnuteľnosti od rodičov nadobudol v dobrej viere s tým, že pôvodne chcel v predmetnom rodinnom dome bývať a tento riadne užívať. Následne si však našiel priateľku z U., s ktorou si chceli kúpiť byt v U.. Z uvedeného dôvodu, po dohode s rodičmi, zadal na stránke X. inzerát na predaj domu, avšak po zmene životných okolností s priateľkou upustili od zámeru kúpiť si byt v U. a rozhodli sa pre bývanie v N. v rodičovskom rodinnom dome. Inzerát, na ktorý poukazuje žalobca, nebol ku dňu vydania napadnutého uznesenia aktuálny, nakoľko rodinný dom v čase vydania napadnutého uznesenia už nebol v ponuke na predaj. Predmetný rodinný dom nie je aktuálne v ponuke na predaj. V dôsledku vyššie uvedených skutočností nemožno mať za preukázané, že aktuálne hrozí akékoľvek riziko zmarenia uspokojenia žalobcu, pre ktoré by bolo potrebné upraviť pomery medzi stranami neodkladným opatrením. Podľa vyjadrenia jeho matky K. H., táto popiera (a teda neuznáva) existenciu pohľadávky
uznanej notárskou zápisnicou č. NZ 12799/2020 zo dňa 19.5.2020, pričom k podpisu predmetnej notárskej zápisnice došlo dňa 19.5.2020 v tiesni a na základe nátlaku žalobcu. Ak by aj mal žalobca úspech vo veci samej, v takom prípade nedôjde k významnému zlepšeniu jeho postavenia ako veriteľa spornej pohľadávky, nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola v čase jej prevodu vo vlastníctve manželov H., ktorí ju mali v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň bola zaťažená záložným právom v prospech hypotekárnej banky, teda uspokojenie spornej pohľadávky žalobcu je závislé od primárneho uspokojenia záložného veriteľa, naviac je potrebné zohľadniť aj hodnotu podielu K. H. na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Za súčasných okolností neexistuje potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobcovi sa nepodarilo dostatočne osvedčiť jeho právny záujem na neodkladnom opatrení, teda nepodarilo sa mu osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké skutočnosti, ktoré by mohli objektívne mať vplyv na zrušenie napadnutého uznesenia. Z tvrdení žalovaného jednoznačne vyplýva zjavná účelovosť prevodu uvedených nehnuteľností na žalovaného z jeho matky, ktorého jediným zmyslom bola následná nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu voči matke žalovaného. Tvrdenie žalovaného ohľadom údajnej skutočnosti, že notárska zápisnica sa nezakladá na pravde, je nedôveryhodné, keďže už samotná notárska zápisnica ako najvyšší možný stupeň overenia skutočnej vôle danej strany poskytuje dostatočnú záruku o pravosti vôle (spisuje sa za prítomnosti notára, ktorý by si nepochybne mal akýkoľvek nátlak všimnúť a spísanie notárskej zápisnice v takom prípade odmietnuť). Existencia záložného práva k nehnuteľnosti nemá nijaký vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
13. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
16. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi, ako i z okolnosti ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
18. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha neodkladným opatrením zákazu nakladania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
19. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Žalobca svojou argumentáciou v žalobe v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný.
20. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci) a podľa okolností
veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.
21. Potom požiadavku na zákaz nakladania s vecami treba vzťahovať nielen na samotný záujem previesť (ďalej) vlastnícke právo, ale aj na také úkony, ktoré by strane domáhajúcej sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jej požiadavky vo veci samej spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone rozhodnutia súdu. Nerozhodné pritom je, či sa návrhom na neodkladné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, alebo ešte pred začatím takéhoto konania (na potrebe neodkladnej úpravy pomerov to totiž s výnimkou nevyhnutnosti podania žaloby v druhom prípade čo najskôr po nariadení neodkladného opatrenia nič nemení). Preto aj odvolacie námietky žalovaného, že inzerát na predaj predmetných nehnuteľností nebol v čase vydania napadnutého uznesenia aktuálny, že žalovaný neuskutočnil, ani neplánuje uskutočniť žiadne kroky smerujúce k scudzeniu predmetných nehnuteľností, keďže sa rozhodol s priateľkou pre bývanie v predmetných nehnuteľnostiach, sú nedôvodné.
22. Ostatné odvolacie argumenty žalovaného (o nadobudnutí nehnuteľností v dobrej viere, o neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, o zmenšení majetku bez ukrátenia uspokojenia veriteľovej pohľadávky atď.) sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci samej, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal, keďže k posúdeniu ostatných tvrdení žalovaného z odvolania a ich vplyvu na určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi môže (a má) poslúžiť pritom práve konanie vo veci samej.
23. Rozhodujúcim (z hľadiska možnosti nariadenia v prejednávanej veci požadovaného neodkladného opatrenia) bolo práve to, že uplatnený nárok vo veci samej je požiadavka na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu o prevode predmetných nehnuteľností voči žalobcovi s posúdením žalobou nastolených predbežných otázok existencie pohľadávky matky žalovaného voči žalobcovi a nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalovaným v dobrej viere.
24. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli aj podľa odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobcom. V prípade nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovaným, naviac za situácie, keď žalovaného zamýšľaný predaj predmetných nehnuteľností bol dokonca preukázaný inzerátom o ich ponuke na predaj, by bol totiž zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bol žalobca vo veci samej úspešný. Ochrana ohrozených práv žalobcu si vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.
25. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza ani k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného, ktorý opakovane v odvolaní deklaruje, že nemá úmysel do budúcnosti s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, sú mizivé v porovnaní s ujmou žalobcu pre prípad jeho úspechu vo veci. Tomuto záveru prispieva i fakt, že žalobcom tvrdená vymáhateľná pohľadávka predstavuje sumu 887.000 eur a hodnota predmetných nehnuteľností podľa ich ponuky na predaj predstavuje sumu 219.900 eur.
26. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil bez toho, že sa zaoberal odvolacími argumentmi odvolateľa, ktoré sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci samej.
27. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).