Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-85-2017.pdf
PDF · 131.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-0T/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavloviča, v trestnej veci obžalovanej I. M., F.. C.Ň. XX.XX.XXXX R. Z., F., trvale bytom S., E., I. XX, na slobode, trestne stíhanej na slobode za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona dňa 10. augusta 2021 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom takto
rozhodol:
Obžalovaná: I. M. S. J. Q. L. S., F.. C. C..XX.XXXX R. Z., F., trvale bytom S., E., I. XX, na slobode,
j e v i n n á, ž e
dňa 07.12.2017 v čase o 09.31 hod., po tom, čo požila alkoholické nápoje a mala v dychu 0,53 mg/l alkoholu v katastri obce Beckov viedla po diaľnici DI smerom od Bratislavy na Žilinu osobné motorové vozidlo zn. BMW 320d, ev. č. V.-XXXXXE,
t e d a
- vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l a
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 2000,- Eur / dvetisíc eur/.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obvinenej ukladá pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku sa obvinenej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 /dva/ roky.
odôvodnenie:
Obžalovaná je trestne stíhaná za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú za vinnú v zmysle obžaloby a uložil jej trest. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže obžalovaná podala voči trestnému rozkazu odpor. Následne vo veci súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovanú, upovedomil o termíne hlavného pojednávania prokurátora, obhajcu, svedkov H. P. I. W. Č., znalcov E.. H. P. H.. I. E.. E. P. H.. zo znaleckej organizácie Lege artis. Po vykonanom dokazovaní dňa 10.08.2021 súd vo veci vyhlásil rozsudok. Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že prokurátor a ani obžalovaná nechceli konať o dohode o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovanej o jej právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásila obžalovaná, že je nevinná. Preto bolo vykonané dokazovanie. Z výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň potrebovala pracovne cestovať z Bratislavy na stavenisko do Čadce. Nikde nezastavovala. V Čadci mala byť okolo 11.00 až 11.30 hod. Nevie presne kedy vyšla z Bratislavy. Pred jazdou sa cítila v poriadku, pred jazdou nič nepila. Naposledy konzumovala alkohol počas firemnej oslavy, ktorá bola večer pred jazdou. Necítila sa, že by ráno nebola spôsobilá šoférovať motorové vozidlo. Uvedomuje si a jej je veľmi ľúto, že jazdila veľmi rýchlo, lebo sa ponáhľala na stavenisko a keď ju zastavila polícia, nebola si vedomá, netušila, že by mohla mať alkohol v krvi. Nikdy nespáchala žiadny priestupok. Naposledy požívala alkohol večer pred udalosťou. Nevie presne povedať kedy začala požívať alkoholické nápoje. Pila pivo. Asi tri malé pivá za večer. Presne nevie. Odišla z akcie pred polnocou. Následne išla spať a vstávala okolo ôsmej ráno. Neraňajkovala. Polícia pustila maják, ukázali jej, že mala zastaviť. Pri jazde nepoužila tempomat. Bola si vedomá maximálne dovolenej rýchlosti na diaľnici. V rámci predbiehania zvýšila rýchlosť, lebo tam bolo viacej áut, čo išli rýchlo. Po zastavení si policajti vypýtalo vodičský a technický preukaz. Potom je oznámili, že prekročila rýchlosť a prišlo k testu na požitie alkoholu. Prišlo prvé meranie, sedela v aute a po 20 minútach prišlo k druhému meraniu. Fúkala dvakrát. Ráno pred jazdou sa cítila dobre. Použila stierače počas jazdy. Na otázku znalca, kde sa vykonala prvá dychová skúška, uviedla, že v aute, okno bolo otvorené. Prístroj jej podali cez okno. Druhú dychovú skúšku vykonala tiež v aute až kým nešli na políciu. Na polícii vykonala tretiu dychovú skúšku. Tri skúšky boli pozitívne. V čase skutku mala výšku 168-9 cm a hmotnosť 60 kg. Nevie aký druh piva to bolo a nevie ani koľko stupňové. Z výpovede svedka W. Č. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že s kolegom P. vykonávali hliadkovú činnosť na diaľnici D1, vykonávali meranie rýchlosti a obžalovaná bola nameraná. Mala viac ako 180 km/hod. Išlo o biely bavorák. Namerali ju pred odpočívadlom Beckov. Presný kilometer si nepamätá. Predpísaným spôsobom zastavená a vyzvaná na vykonanie dychovej skúšky. Neodmietla dychovú skúšku. Dychová skúška bola pozitívna. Následne počkali predpísanú dobu na druhú dychová skúšku, ktorá bola tiež pozitívna. Potom spísali záznam na oddelení. Prvú dychovú skúšku vykonala v aute. Kde vykonala druhú dychovú skúšku, či v aute alebo mimo auta, si nepamätá. Nepamätá si kde vykonala tretiu skúšku. V prvom momente, pri odovzdávaní dokladov, si nevšimol, že by bola pod vplyvom alkoholu. Až po tom, keď s ňou strávili dlhší čas, si všimli príznaky požitia alkoholu, bolo to vidieť na reči. Svedok uviedol, že rýchlosť bola nebezpečná, obžalovaná na diaľnici obiehala agresívnejšie, prechádzala z pruhu do pruhu, miesta v akej rýchlosti išla, bolo to dosť nebezpečné. Premávka bola väčšia, boli tam aj zákruty. Pri úkonoch obžalovaná spolupracovala. Z výpovede svedka H. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že počas služby išlo auto, išlo rýchlo, išli po ňom, bolo namerané a obžalovaná nafúkala a podľa toho konali. Kontrola prebehla bežne. Nebolo tam nič neobvyklé, obžalovaná spolupracovala, správala sa normálne. Dali jej fúkať minimálne dvakrát. Dychovú skúšku vykonala vo vozidle. Po zistení, že nafúkala, sa správala slušne. S obžalovanou komunikoval jeho kolega po anglicky. Problémy s komunikáciou podľa neho neboli. Bola poučená o tom, čo spáchala, najprv o prekročení rýchlosti, potom o dychovej skúške, bola poučená o opakovanej skúške. Z výpovede znalca E.. H. P., H., na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii, malo ísť o štádium ovplyvnenia alkoholom v štádiu odbúrania. Tri dychové skúšky mali klesať, prvá by mala byť najvyššie a tretia najnižšia. Priebeh dychových skúšok nie je taký aký by sa dal očakávať. Prvá bola vyššia, druhá nižšia a tretia vyššia. Prepočet dychovej skúšky na koncentráciu alkoholu v krvi vychádza z toho, že tam je nejaký číselný vzťah a na základe toho je
možné určiť koncentráciu v krvi. Pravá a druhá bola vykonaná vo vozidle, je možné pripustiť, keď obžalovaná povedala, že mala spustené ostrekovače, že pri prvej dychovej skúške bola zvýšená hodnota ovplyvnená, ale nemusela byť, ostrekovacou kvapalinou. Rozdiel medzi prvou a druhou skúškou je neočakávaným. Prepočet vykonal štandardným faktorom 2100, pričom bežne dostupná vedecká literatúra uvádza, že to závisí od štádia prenikania alkoholu do krvi. Preto vykonal prepočet maximálnym rozptylom prípustných konverzných koeficientov. Prípustný rozptyl koncentrácie pri prvej dychovej skúške bol od 0,37 až do 1,65 g na kg. Zohľadnil aj poslednú prácu z 2016 vydanú vo Forensic science international od nemeckých autorov, ktorý došli k záveru, že pri nižších a stredných koncentráciách alkoholu je hodnota konverzného faktora do 1850 a pri vyšších je vyššia ako 2300. Pri konverznom faktore 1850 je záver pri prvej dychovej skúške je koncentrácia alkoholu nanajvýš 0,929 g na kg. Či to bolo ovplyvnené ostreknutím, takéto niečo môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky (existuje k tomu práca prof. U. zo Súdneho lekárstva z Brna), ale podmienky sú také, že dychová skúška musí byť vykonaná v pomerne krátkom čase po ostreknutí (bezprostredne po streknutí je cítiť v aute alkohol) čelného skla. Po pomerne krátkom čase, keď sa vzduch preperie, koncentrácia klesne. Ak sa vykoná druhá skúška mimo vozidla, tak skúšky sú negatívne. Miera ovplyvnenia obžalovanej sa nedá povedať ako bola týmto ovplyvnená. Ale na základe troch dychových skúšok možno konštatovať, že v krvi obžalovanej bol alkohol. Aká bola koncentrácia alkoholu v krvi sa nedá určiť na základe dychových skúšok. Ideálna situácia by bola, keby sa odobrala krv a laboratórne vyšetrila. Z hľadiska vierohodnosti meracieho prístroja z hľadiska minimálnej odchýlky, znalec uviedol, že merací prístroj má podľa výrobcu odchýlky merania a každých 6 mesiacov musí byť overovaný podľa legislatívy, kde sa určuje neistota merania, že sa meria koncentrácia vo vydychovanom vzduchu a tá koncentrácia sa dá ovplyvniť zo strany testovacej osoby alebo spôsobom použitia prístroja. Prístroj nie je problém. Problém je v tom, že na základe vydychovaného vzduchu sa snažíme dospieť k presnému číslu koľko je koncentrácia etanolu v krvi. Poukázal na prílohu svojho znaleckého posudku kde poukázal na nemeckú učebnicu ako by sa malo správne postupovať. V prípade použitia konverzného faktora 2100 by v krvi obžalovanej bolo 1,055 g na kg pri prvej skúške. Ak by sa mal zohľadniť vplyv ostreknutia, tak treba upozorniť na to, že pri prepočte konverzným faktorom 2100 je prvá 1,05 a druhá 0,77 a to je v rozpätí 20 minút. Rýchlosť odbúravania alkoholu z krvi je 0,12 až 0,2 g/kg za hodinu. Odbúralo sa množstvo, ktoré je niekoľko násobok toho, ako sa dá očakávať a z toho sa dá usudzovať, že hodnota z niektorej dychovej skúšky nie je v poriadku. Na základe údajov, ktoré sú k dispozícii, obžalovaná ukončila požívanie alkoholu okolo polnoci a preto meranie po deväť a pol hodinách znamená, že alkohol bol v štádiu odbúravania. Preto logicky prvá hodnota by mala byť najvyššia, druhá nižšia a tretia najnižšia. Paradoxne druhá je najnižšia. Predpokladá preto problém je druhá dychová skúška. Pri druhej skúške mohla byť obžalovaná v strese, stačilo rýchlejšie dýchanie a nameraná koncentrácia išla dole. Ak zoberie do úvahy, že prvá skúška mohla byť teoreticky ovplyvnená ostreknutím, mohla byť hodnota mierne zvýšená. Najdôležitejšia je prvá dychová skúška, ktorá je kritická. V podstate je tam rozdiel hodiny (medzi prvou a treťou) a je tam odbúranie o niečo viac ako 0,2 g, čo je v rámci tolerancie. Z výpovede znalca E.. E. P. H.., ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní za znaleckú organizáciu Lege Artis, vyplynulo, že zotrváva na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu. Následne sa vyjadril k rozdielnym použitým metodikám. Slovenská súdnolekárska spoločnosť vydala stanoviská k jednotlivým problematikám , ktoré sa založené na širšom vedeckom výskume ako uvádza C.. E.. H. P., ktorý uvádza vo svojich úvahách, že zohľadňuje návod použitie výrobcu. Ale to nie je podstatné, robí sa každý prístroj jednotlivo sa robí certifikácia. Slovenská súdnolekárska spoločnosť používa prepočítací faktor 2,1 a E.. H. P. prepočítavací faktor 2,3. Ak výsledok 0,53 x 2,1 je to 1,11 je to 0,53 x 2,3 je to 1,22. V tomto prípade cituje z literatúry menej výhodný prepočítavací faktor. Slovenská súdnolekárska spoločnosť vychádza z údajov, ktoré sú oveľa presnejšie, vedeckejšie a exaktnejšie. Výrobca udáva nejaký rozptyl prístroja, ktorý sa predáva vo verejnej sieti, ale každý prístroj, ktorý používa polícia sa každý polrok metrologicky testuje, overuje metrologickým ústavom a certifikuje. Slovenský metrologický ústav dal stanovisko, že hodnota koncentrácie etanolu v dychu nameraná meradlom s platným overením je konečná, a preto nemôže posudzovať výstupy metrologického ústavu, ktorý je štátom daný kontrolný orgán. Podľa názoru znalca E.. H. P. H.. operuje návodom výrobcu, ale znalecká organizácia vychádza zo skutočnosti, že meranie bolo vykonané certifikovaným prístrojom. K metodike určenia hladiny alkoholu znalec uviedol, že vyšetreniu koncentráciu etanolu v dychu sa prepočítava koeficientom na obsah etanolu v krvi a druhou metódou je plynová chromatografia, ktorá sa robí z krvi a je presnejšia. Znalec ďalej uviedol, že v prípade ak vyšetrovaná osoba nie je spokojná s výsledkom dychovej skúšky, môže požiadať o odber krvi, alebo ak sú dychové skúšky diametrálne odlišné. Niekedy je paradoxne výsledok krvnej skúšky vyšší ako výsledok dychovej skúšky. Rozdiel medzi prvou a druhou dychovou skúškou bol neštandardný, mohol byť spôsobený rýchlym dýchaním pred skúškou, lebo počas skúšky musí dýchať kontinuálne,
inak prístroj vyhodnotí skúšku ako neplatnú. Je to stres, dostane do ruky dýchací prístroj, vyskočí vysoká hodnota, človek sa zľakne začne rýchlo predychávať, čo je prirodzená reakcia organizmu, a preto ďalšia dychová skúška bola taká aká bola a potom tretia skúška bola v podstate korektná s prvou a pokles bol zachovaný. Publikácia Soudní lékařství od prof. U. je mu známa, hovorí o výskume, ale nehovorí o tom, či dychové skúšky boli robené certifikovaným dychovým prístrojom a skúška bola vykonaná tak akoby mala byť. Podľa názoru znalca dychové prístroje sú pre prax dostatočné. V prípade, ak sú dve rozdielne dychové skúšky vykonané nesprávnym spôsobom, z hľadiská ochrany obvineného, musia sa prikloniť na jeho stranu. V tomto prípade sú k dispozícii tri dychové skúšky, ktoré sú pomerne vysoké, musí sa uvažovať, že asi budú dychové skúšky korektné. Ak vedecká obec dokáže presvedčiť exekutívu, že výsledky dychových prístrojov nie sú dobré, vtedy sa môže dôjsť k tomu, že dychové skúšky sa môžu zrušiť a každému sa bude odoberať krv na ceste. Ak klesne počet pozitívne chytených vodičov, policajti nebudú musieť stáť na cestách a kontrolovať vodičov. Čo sa týka odchýlky. Pre človeka v strese nie je prirodzené zadržiavať dych. V strese práve človek dýcha rýchlejšie. Nedá sa predstaviť, aby niekto nadýchal v strese tri vysoké hodnoty etanolu. Ak by si pila alkohol počas jazdy, krivka by stúpala aj pri druhej skúške. Ale toto sa nestalo, toto vie spoľahlivo vylúčiť. K vplyvu alkoholu na užívateľa (vnímanie, koordinácia) znalec uviedol, že celosvetovo je prijaté, že od hodnoty 0,8 g na kg nie je osoba schopná viesť bezpečne motorové vozidlo. Individuálny prístup sa úplne zotrel, lebo dnes má dobrý deň a dobrý výkon, zajtra zlý deň, horší výkon, a aby sa vyhlo týmto okolnostiam, stanovila sa hodnota 0,8 g na kg. K otázke, či obžalovaná subjektívne pociťovala, že bola pod vplyvom alkoholu znalec uviedol, že keď má človek v noci 2 promile a ráno sa zobudí a má 1 promile, ani necíti, svet je krajší, jasnejší, cíti sa perfektne, toto je celá tragédia, že človek nepociťuje účinky, sadne do auta, šoféruje, vlastne všade v literatúre sa píše, že pri ľahkom stupni opitosti stúpa sebavedomie a bohužiaľ to je ten zradný účinok etanolu. Pokles etylalkoholu medzi prvou a druhou dychovou skúškou znalec vysvetlil z medicínskeho hľadiska. Najzávažnejší faktor, ktorý ovplyvňuje odbúranie etanolu, je schopnosť enzýmov, ktorú má človek v tele a podľa dlhodobých sledovaní je hranica 0,12 až 0,20 g za hodinu. Sú extrémy, ktorá je vyššia za hodinu, ale to je krátkodobé a je to u ľudí, ktorí sú zvyknutý konzumovať veľké množstvá alkoholu. Preto môžu mať aj vyššiu rýchlosť odbúravania alkoholu. Preto sa ustálilo, že priemerný človek, ktorá nie je nejakým konzumentom etanolu je to 0,12 až 0,20 g za hodinu. U žien je to dané ešte tým, že majú menšiu enzymatickú výbavu a majú trochu problém s odbúravaním a preto zo žien sú skôr alkoholičky a skôr majú poškodenú pečeň ako muži. Preto je predpoklad, že druhá dychová skúška bola ovplyvnená stresom a dýchaním. Znalec ďalej uviedol, že rozdiel medzi prvou a treťou dychovou skúškou sa dá akceptovať. Jedno promile je 0,476 g etanolu na 1 kg hmotnosti. Na Slovensku a používa prepočítavací koeficient 2,1. Išlo sa na samú dolnú hranicu prepočítania. V Rakúsku a v Nemecku je koeficient 2,3. K účinkom alkoholu na schopnosť viesť motorové vozidlo znalec uviedol, že stúpa sebavedomie, predlžuje sa reakčný čas, človek môže mať neostré videnie, nemá schopnosť správne riešiť dopravnú situáciu. Teda nemožno mávnuť rukou, že je to 1 promile a povedať, že nech šoféruje. Odchýlka v certifikáte je štatistický údaj, ktorý sa nedá odpočítať a podľa stanoviska Slovenského metrologického ústavu hodnota koncentrácie etanolu v dychu nameraná meradlom s platným overením je konečná. Podľa Záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 07.12.2017 bolo zistené spáchanie skutku, z ktorého je podozrivá I. M. , ktorá dňa 07.12.2017 o 09.31 hod. na diaľnici D1, k.o. Beckov, v smere na Žilinu viedla osobné motorové vozidlo zn. BMW 320D, ev. č. V.-XXXXXE, na odpočívadle Beckov na diaľnici D1 bola zastavená predpísaným spôsobom hliadkou DO PZ Trenčín z dôvodu prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti o 52 km/h a pri vyšetrení menovanej ako vodičky na zistenie alkoholu bolo prístrojom AlcoQuant 6020 Plus, ev. č. I. nameraná hodnota 0,53 mg/l v čase o 09.30 hod. opakovaná skúška o 09.52 hod. - 0,39 mg/l. Lekárske vyšetrenie nežiadala. Z vyjadrenia menovanej vyplýva, že večer pred jazdou 06.12.2021 požila alkohol na firemnej akcii a dňa 07.12.2017 išla služobne do Čadce a myslela si, že sa alkohol v jej krvi už nenachádza. Bola oboznámená z výsledkami dychových skúšok a o prekročení rýchlosti. Záznam bol tlmočený tlmočníkom O. J.. Podľa Zápisov o dychovej skúške na alkohol zo dňa 07.12.2017 v čase o 09:32:50 hod. nafúkala 0,53 mg/l etanolu v dychu, v čase o 09:52:2310.38 hod. nafúkala 0,39 mg/l etanolu v dychu a v čase o 10:38:18 hod. nafúkala 0,42 mg/l etanolu v dychu. Podľa Certifikátu o overení č. 1784/321.08/17 zo dňa 18.10.2017 vystaveného Slovenskou legálnou metrológiou, s.r.o. analyzátor dychu AlcoQunat 6020 plus, výrob. č. I., uvedené meradlo zodpovedá schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 140/2000 Z. z. o metrológii. Rozšírená neistota merania U=0,023 mg/l je vyjadrený ako štandardná neistota merania vynásobená koeficientom pokrytia k=23, ktorá pri normálnom rozdelení zodpovedá konfidenčnej pravdepodobnosti približne 95%. Platnosť meradla bola stanovená do 18.04.2018.
Podľa Certifikátu o overení č. 0276//312.06/17 02.02.2017 vystaveného Slovenskou legálnou metrológiou, s.r.o. meradlo priemernej rýchlosti v cestnej premávke PolCam, model PC 2006, výr. č. XXXXPL, zodpovedá schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 31 k vyhláške ŃMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 140/2000 Z. z. o metrológii. Platnosť meradla bola stanovená do 02.02.2018. Podľa snímkov z kamery PolCam dňa 07.12.2017 o 09:31 hod. namerali vozidlu zn.. BMW, ev, č, V.- XXXXXE, rýchlosť 182,5 km/h. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná nebola na území Slovenskej republiky súdne trestaná. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaná nemá evidované žiadne priestupky. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie listinné dôkazy, ktoré vyplývajú z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania.
* * * * *
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods. 11 Trestného poriadku a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku, vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento popísaný v písomne podanej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchala ho obžalovaná. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Obžalovaná poprela svoju vinu. Potvrdila, že na firemnom večierku večer dňa 06.12.2017 požívala alkohol. Pripustila, že vypila asi 3 malé pivá a o polnoci išla spať. Subjektívne ráno nepociťovala, že by bola pod vplyvom alkoholu. Ráno neraňajkovala a počas jazdy nepila žiadny alkohol. Potvrdila, že prekročila na diaľnici najvyššiu dovolenú rýchlosť. Obhajoba na obranu obžalovanej argumentovala, že prvá dychová skúška mohla byť ovplyvnená u obžalovanej nadýchaním sa výparov z ostrekovacej kvapaliny, ktorú mala obžalovaná podľa svojej výpovede pred zastavením použiť na čistenie predného skla. Na podporu obrany zabezpečila obhajoba do trestného konania znalecký posudok C.. D.. E.. H. P., H.., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý. Do trestného konania bola pribratá znalecká organizácia Lege Artis, znalecká organizácia, s.r.o. Košice za účelom posúdenia veci a záverov znaleckého posudku C.. D.. E.. H. P., H.. Znalecká organizácia podala vo veci znalecký posudok a k nemu bol na hlavnom pojednávaní vypočutý poverený znalec E.. E. P., ktorý zotrval na podanom znaleckom posudku znaleckej organizácie a na hlavnom pojednávaní sa k záverom vyjadril v rámci odpovedí na položené otázky. Znalecký posudok znaleckej organizácie vyvrátil znalecký posudok obhajoby. Súd znalecký posudok obhajoby na základe nižšie rozvedených dôvodov považuje za nepoužiteľný. Zo spáchania skutku je obžalovaná usvedčovaná výpoveďou príslušníkov diaľničného oddelenia Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne H. P. I. W. Č., záznamom o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 07.12.2017, troma zápismi o dychovej skúške zo dňa 07.12.2017, fotografiami z kamery PolCam zo dňa 07.12.2017 a znaleckým posudkom znaleckej organizácie Lege Artis, za ktorú vypovedal pred súdom znalec E.. E. P.. Výpoveďou týchto svedkov a listinnými dôkazmi bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovanej. Niet pochýb o tom, že obžalovaná bola pod vplyvom alkoholu. Obžalovaná sa snažila svoju nevinu preukázať tvrdeniami, že hladinu alkoholu v dychu mohol ovplyvniť alkohol obsiahnutý v ostrekovacej kvapaline a tým, že sa subjektívne necítila pod vplyvom alkoholu. Sporné je, či v čase jazdy miera ovplyvnenia alkoholom (etanolom) bola vyššia ako 1 promile, t.j. viac ako 0,4762 mg/l etanolu. Základným východiskom pre posúdenie je, že všetky dychové skúšky zo dňa 07.12.2017 boli vykonané certifikovaným meracím prístrojom na zistenie alkoholu v dychu, čo je potvrdené platným Certifikátom o overení č. 1784/321.08/17 zo dňa 18.10.2017 vystaveného Slovenskou legálnou metrológiou, s.r.o., ktorý potvrdzuje, že použitý analyzátor dychu AlcoQunat 6020 plus výrobného čísla A410194 prešiel úradným overením. Touto okolnosťou sa v znaleckom posudku znalec C.. D.. E.. H. P., H.. vôbec nezaoberal. Rozoberal problematiku etanolu v dychu (tú prezentoval aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní) pri použití prístrojov Alcotest Dräger 7410 a AlcoQuant 6020 plus, ktoré používa polícia na Slovensku a Alcotest 7410 používaný v Nemecku, resp. Alcotest 7110, a na rôznych miestach uvádza (str. 8 a 11), že je potrebné pri odchýlkach meracích prístrojov vychádzať z údajov výrobcu. Súd považuje takýto prístup za nesprávny, nakoľko každý analyzátor dychu používaný políciou v Slovenskej republike na zistenie prítomnosti alkoholu (etanolu) v dychu musí byť podrobený skúškam na presnosť merania u certifikovanej organizácie skôr ako bude použitý na určený účel. Na
to, aby nejaký analyzátor dychu mohol byť použitý na meranie pre účely trestného konania alebo priestupkového konania, musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 140/2000 Z. z. o metrológii. Zo stanoviska Slovenského metrologického ústavu zo dňa 07.11.2016, ktorý je prílohou znaleckého posudku znaleckej organizácie Lege Artis vyplýva, že údaje výrobcu nie sú zohľadnené vo výsledkoch merania, pretože v procese overenia meradla sa pre každý kus meradla a každé obdobie platnosti meradla vypočítava vlastná chyba meradla, ktorej sa po zohľadnení neistoty potom určuje, či meradlo vyhovelo alebo nevyhovelo kritériám pre daný druh meradla. Hodnota koncentrácie etanolu v dychu nameraná meradlom s platným overením je konečná a nie je možné odpočítať, resp. pripočítať žiadnu hodnotu. Napokon i v samotnom certifikáte je uvedené, že použitý analyzátor dychu zodpovedá požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 140/2000 Z. z. o metrológii. Ak by súd aj pripustil odchýlku a vychádzal by z údaju v certifikáte o konfidenčnej pravdepodobnosti 95%, výsledok merania by bol 1,05435 promile etanolu. Teda stále viac ako súdna prax vyžaduje na naplnenie zákonných znakov trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Znalec doc. D.. E.. H. P., H.. pri výpočte koncentrácie etanolu v dychu obžalovanej vychádzal zo štúdie U. a použil konverzný faktor 1 850, čo by znamenalo pri koncentrácii etanolu vo vydychovanom vzduchu 0,53 mg/l, koncentráciu etanolu v krvi 0,981 g/l, čo pri zohľadnení hustoty krvi znamená, že obžalovaná by v krvi mala etanol nanajvýš v koncentrácii 0,929 g/kg v čase prvej dychovej skúšky. Teda menej ako 1 promile, teda nešlo by o trestný čin, ale o priestupok. K tejto problematike sa jasne vyjadril znalec znaleckej organizácie Lege Artis E.. E. P.. V posudku znalecká organizácia sa vyjadrila, že znalec C.. D.. E.. H. P., H.. sa nevyjadril ku skutočnosti, či použitý analyzátor dychu bol certifikovaný a že nie je možné uvádzať jeho odchýlku výrobcom. Pri hodnotení konverzného faktora uvedený znalec však opisuje štúdiu U. na prístroji Dräger, teda odlišnom od prístroja, ktorý použila polícia v tomto konkrétnom prípade (AlcoQuant 6020 plus) pri dychovej skúške u obžalovanej. Znalecká organizácia sa vyjadrila, že uvedená štúdia uvádza konverzný faktor od 1850 do 2300. Pri zvážení počtu účastníkov štúdie 78 ľudí (z toho 41 mužov a 37 žien), čo nepredstavuje extrémne veľký súbor, aritmetický priemer konverzného faktora 1850 - 2300 predstavuje číslo 2075, ktoré sa približuje konverznému faktoru 2100 používaného na Slovensku na základe stanoviska Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti (je prílohou znaleckého posudku Lege Artis). Na uvedenom mieste považuje súd za potrebné uviesť, že i súdna prax dlhodobo akceptuje používanie konverzného faktora 2100 pri prepočte koncentrácie etanolu v dychu na koncentráciu etanolu v krvi testovanej osoby. Z tohto konverzného faktora preto súd vychádzal pri posudzovaní predmetnej trestnej veci. Podľa záverov znaleckej organizácie Lege Artis hodnota etanolu vo vydychovanom vzduchu 0,53 mg/l predstavuje hodnotu 1,11 g/kg (promile) etanolu v krvi. Čo sa týka nameraných rozdielov medzi prvou, druhou a treťou dychovou skúškou (druhá dychová skúška bola nižšia ako prvá a tretia) tak obaja znalci sa zhodli, že z medicínskeho hľadiska pokles koncentrácie etanolu v dychu medzi prvou a druhou dychovou skúškou (pokles 0,29 g/kg za 20 minút) je medicínsky neštandardný a ponúkli v podstate identické vysvetlenie, ktoré spočíva v strese obžalovanej po pozitívnej prvej dychovej skúške a následnom zrýchlenom dýchaní pred vykonaním druhej dychovej skúšky. Zadržanie dychu v strese nie je prirodzenou reakciou organizmu. Nebolo preukázané porušenie metodiky používania prístroja pri vykonávaní dychových skúškach. Všetky dychové skúšky však prebehli v poriadku, nakoľko došlo k nameraniu hodnôt etanolu v dychu. Ak by obžalovaná fúkala do prístroja nepravidelne alebo kratšiu dobu, ako je potrebná, dychová skúška by nebola úspešná. Obaja znalci sa ďalej zhodli na tom, že etanol sa odbúrava z organizmu rýchlosťou 0,12 až 0,20 g/kg (promile) za hodinu. Pokles etanolu nameraného medzi prvou a treťou dychovou skúškou (odstup 66 minút) predstavuje 0,23 g/kg, čo zodpovedá hodnotám odbúravania etanolu 0,12 až 0,20 g/kg (promile) za hodinu. Čo sa týka obhajobou namietanej okolnosti, že výsledok prvej dychovej skúšky mohol byť ovplyvnený použitím ostrekovačov a ostrekovacej kvapaliny, ktorá obsahuje alkohol (etanol), uvedenú možnosť znalec D.. E.. H. P., H.. pripustil len teoreticky, keď uviedol, že pri prvej dychovej skúške zvýšená hodnota mohla byť, ale nemusela byť, ovplyvnená ostrekovacou kvapalinou. Čo je však podstatné, je zistenie, že samotná obžalovaná potvrdila, že naposledy pila alkohol večer pred jazdou a v dňa 07.12.2017 žiadny ďalší alkohol nepila. Výsledky prvej a tretej dychovej skúšky v spojení s vyjadreniami znalcov, že ide o štandardný pokles etanolu, dávajú objektívny záver, že etanol v organizme obžalovanej bol v štádiu odbúravania, ale odôvodňuje aj záver, že v čase začatia jazdy, ktorá bola neprerušovaná, bez preukázaného požitia ďalšieho alkoholu dňa 07.12.2017, obžalovaná bola pod vplyvom alkoholu a logicky jeho koncentrácia v jej organizme bola vyššia ako v čase merania políciou. Vzhľadom na namerané hodnoty prvej dychovej skúšky, rýchlosti odbúravania etanolu v organizme obžalovanej, tretiu dychovú skúšku, dobu trvania jazdy z Bratislavy po zastavenie políciou (cca 1 hodina), vedie
súd k logickému záveru, že obžalovaná z Bratislavy až po zastavenie políciou, jazdila pod vplyvom alkoholu s hodnotou nad jedno promile etanolu (0,4762 mg/l etanolu v dychu). K odbúravaniu etanolu dochádzalo počas celej jazdy až do zastavenia políciou. Obžalovaná uviedla, že večer vypila 3 malé pivá a s konzumáciou prestala najneskôr okolo polnoci, čo však nezodpovedá výsledkom dychových skúšok, pretože v opačnom prípade po desať a pol hodinách od poslednej konzumácie by malo u obžalovanej dôjsť k poklesu etanolu vo vydychovanom vzduchu a v krvi a pri meraní by hodnota etanolu by mala byť nižšia ako 1 promile. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje obhajobné tvrdenie o ovplyvnení dychovej skúšky výparmi z ostrekovacej kvapaliny za podstatné pre posúdenie veci. Navyše bola zima, logicky mala obžalovaná zatvorené okno a preto do vnútra vozidla mohlo vniknúť len zanedbateľné množstvo výparov. Treba zohľadniť, že po zastavení vozidla nedošlo ihneď k vykonaniu dychovej skúšky. Po zastavení vozidla obžalovaná musela otvoriť okno na dverách vodiča, následne istú dobu komunikovala s políciou, ktorá jej objasňovala dôvody zastavenia, teda vozidlo bolo vetrané a až následne bolo pristúpené k prvej dychovej skúške. Napokon súd pri hodnotení dôkaznej situácie vzal do úvahy okolnosť, že celosvetovo sa považuje za osobu neschopnú viesť motorové vozidlo osoba, v ktorej krvi sa nachádza viac ako 0,8 g/kg (promile) etanolu. Z uvedeného vyplýva, ak by sa brali do úvahy tieto svetové trendy, nič by na trestnej zodpovednosti obžalovanej nezmenil ani posudok obhajoby. V súhrne rozvedených dôvodov súd nepovažuje námietku obhajoby za spôsobilé spochybniť výsledky meraní. Skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona po objektívnej stránke spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Konanie páchateľa takéhoto skutku sa považuje za trestný čin, ak páchateľ vedie motorové vozidlo (prípadne vykonáva inú činnosť, napr. obsluhuje a ovláda veľké a zložité stroje, riadiť technologické procesy v chemickom priemysle, atómových elektrárňach, vykonávať prácu posunovača a pod.) po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude predstavovať najmenej 0,4762 mg/l etanolu v krvi. Z medicínskeho hľadiska, akceptovaného trestnoprávnou praxou, je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu (hladina 1 promile etanolu v krvi). Delikty, pri ktorých by bola zistená hodnota alkoholu nižšia, sa posudzujú ako priestupky. Naplnenie znakov tohto trestného činu nebude vylučovať ani okolnosť, že páchateľ by v konkrétnom prípade viedol motorové vozidlo (resp. vykonával inú činnosť) inak bezchybne. Hodnota 0,4762 mg/l etanolu v dychu je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u obžalovanej išlo o ľahký stupeň opitosti, ktorý je z medicínskeho hľadiska charakterizovaný stúpajúcim sebavedomím, predlžovaním reakčného času, neostrým videním, zníženou schopnosťou správne riešiť dopravnú situáciu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovanej podľa 15 písm. b) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v nepriamom úmysle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle. Obžalovaná vedela, že večer pre jazdou pila alkohol a tomu mala prispôsobiť svoje rozhodovanie, pretože si musela byť vedomá, že nesmie jazdiť pod vplyvom alkoholu alebo v čase, keď by ešte mohla byť pod vplyvom alkoholu. Svojím konaním porušila záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie je na mieste aplikovať ustanovenie materiálnom korektíve uvedenom v § 10 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaná preukázateľne vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila pod vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovanej.
Súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Konaním
obžalovanej boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovanej, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaná ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Trestného zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti (§ 23 Trestného zákona) alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, vedenie riadneho života, keďže podľa záznamov v odpise z registra trestov a priestupkov nemá žiadne záznamy o trestných činoch a priestupkoch na území Slovenskej republiky. Inú poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Súd ukladal obžalovanej peňažný trest vo výmere 2 000,- Eur a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Uložený trest zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd považuje uložený trest za primeraný vzhľadom na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovanej ako páchateľa a na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd uložil obžalovanej tiež trest zákazu činnosti, nakoľko sa dopustila trestného činu ako vodič dopravného prostriedku a teda vykonávala činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a to vo výmere 2 roky. Takto uložené tresty sú teda podľa súdu primerané z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Súd o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko táto nebola do skončenia prípravného konania uplatnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.