Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-53-2021.pdf
PDF · 85.57 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Ing. E. V., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, M. 3, toho času bytom Banská Bystrica, Y. XX, proti manželovi R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, Q. 9, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Ing. E. V., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX a manžela R. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. V., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletý Y. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Y. V. výživným vo výške 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 29.04.2021 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že už dlhodobo neplní svoje základné funkcie, je len formálnym zväzkom dvoch citovo úplne odcudzených ľudí, ktorí nemajú záujem na obnovení riadneho manželského spolužitia. Prvé vážnejšie rozpory v ich spolužití nastali krátko po uzavretí manželstva, ktorých príčinou bolo hlavne požívanie alkoholických nápojov v nadmernej miere manželom. Manžel pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky, pričom posledná sa udiala 10.01.2021. Vtedy došlo ku konfliktu medzi manželom a ich plnoletým synom. Odvtedy manžel nebýva s nimi v spoločnej domácnosti.
2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že k navrhovateľke už nič necíti.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že odo dňa 10.01.2021 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. Od leta 2020 intímne spolu nežijú. Navrhovateľka vo vzťahu k manželovi stratila akúkoľvek dôveru z dôvodu, že manžel nesplnil sľub, že prestane požívať alkoholické nápoje. Manžel navrhovateľky potvrdil, že ako hlavný problém v ich manželstve bolo požívanie alkoholických nápojov z jeho strany. Manželia zhodne uviedli, že navzájom sa citovo odcudzili. Manželstvo účastníkov konania sa tak dostalo do štádia, kedy nie je možné od nich očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, ktoré nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky uvedené v ustanovení § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za hlavnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela navrhovateľky.
5. V prípade rozvodu manželstva, rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletého a neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. Z pohovoru s maloletým vyplynulo, že chce zotrvať v domácnosti matky.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od rozchodu rodičov maloletý zotrval v starostlivosti matky. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že sa o maloletého lepšie postará. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý pri pohovore pred opatrovníkom uviedol, že mu vyhovuje to, že býva s matkou, bratom a s otcom sa stretáva. Vo vzťahu k stretávaniu sa s otcom uviedol, že s otcom chodí spolu na turnaje, kde trávia aj viacej dní, okrem toho sú v telefonickom kontakte, píšu si, majú dobrý vzťah. Maloletý v súčasnej domácnosti matky žije od narodenia, má v nej tak vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky je plne v záujme maloletého, neodporuje zákonu, a preto ju schválil.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 12 rokov, ukončil 6. ročník základnej školy, do ktorej chodil pešo, stravoval sa doma aj v škole. V škole sa uhrádzal za stravné režijný mesačný poplatok za jedáleň v sume 8 eur. Maloletý je členom Tenisovej akadémie X. T., kde sa uhrádza mesačný poplatok 211 eur a okrem toho poplatok za tenisovú prípravu 60 eur mesačne a fyzioterapeuta 60 eur mesačne. Športové oblečenie maloletému na ročne zakupuje v 200 eur. Maloletému sa jedenkrát za 2 roky zakupujú rakety v sume 400 eur. Maloletý sa zúčastňuje turnajov, v priemere 20 ročne, pričom výdavky na 1 turnaj sú vo výške 250 eur. Maloletý sa zúčastňuje prípravných zápasov, za ktoré sa uhrádza poplatok 4 eurá, čo je ročne 100 eur. Maloletý je vedený v alergologickej ambulancii, s čím zvýšené výdavky nie sú. Do školy sa maloletému uhrádza ročný poplatok ZRŠ 30 eur a triedny fond 5 eur. Matka spolu s maloletým býva v 3-izbovom byte, kde má mesačné výdavky na bývanie vo výške 180 eur. Otec maloletého býva v 3- izbovom byte, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. V domácnosti žije s matkou, ktorej na bývanie prispieva mesačne sumou 100 eur a stravu 150 eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú riadne zamestnaní. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.056,21 eura a otec vo výške 1.558,82 eura. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, z ktorého vyplynuli výrazne zvýšené výdavky spojené so záujmovou činnosťou maloletého, príjem otca, ktorý inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 400 eur zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto rodičovskú dohodu v časti určenia výživného otcovi na maloletého schválil.
13. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že otec sa s maloletým stretáva, matka tomu nebráni, čo potvrdil aj maloletý pri pohovore. Otec s maloletým absolvuje tréningy. Počas leta 2021 s maloletým nepretržite strávil 1,5 týždňa. Rodičia navrhli súdu styk otca s maloletým neupraviť. Súd preto postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine a styk otca s maloletým neupravil.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.