Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2395-2011.pdf
PDF · 65.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2395/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324 v konaní zast.: JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen proti povinnému: S. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. V. D., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 55,22 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223 pod sp. zn. 1Er/2395/2011 (EX 2788/2011) v časti o vymoženie sumy 1,- Euro z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.10.2011 poverenie č. 5601*076978 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného (EX 2788/2011). Exekučné konanie sa začalo dňa 05.10.2011.
2. Dňa 21.12.2019 bol do elektronickej schránky tunajšieho súdu postúpený návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie, pričom oprávnený navrhol zastavenie exekúcie v časti 1,- Eur.
3. Podľa §-u 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, ďalej len „Exekučný poriadok“ exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) na základe návrhu oprávneného exekúciu čiastočne zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podanie samotného návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie, bez ohľadu na to z akých dôvodov oprávnený zastavenie exekúcie navrhne. Súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma, nakoľko vedenie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného.
7. Súd záverom konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci nezistil, že by bol daný niektorý z dôvodov predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b)
zákona č. 233/2019 Z. z. vo vzťahu k zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky, ohľadne ktorej oprávnený nenavrhol zastavenie exekúcie. Preto vo vzťahu k tejto zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky je súdny exekútor povinný postupovať podľa § 5 uvedeného zákona. Exekučné konanie je konaním návrhovým a je ovládané dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Pri výklade § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. je potrebné vychádzať zo základného predpokladu, a to že zákonodarca je racionálny. Nová právna úprava v zákone č. 233/2019 Z. z. preto musí byť v súlade so skôr platnými právnymi normami obsiahnutými v Exekučnom poriadku. Zámerom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 233/2019 Z. z. bolo odbremenenie súdov a súdnych exekútorov od agendy starých exekúcií, v ktorých sa od nemajetných povinných dlhodobo nepodarilo ani v časti 15 Eur vymôcť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie a v ktorých len narastajú trovy exekúcie. Bolo by preto absurdné predpokladať, že zákonodarca mienil predĺžiť rozhodnú dobu v starej exekúcii v prípade, ak oprávnený do 31. 12. 2019 využije svoje dispozičné oprávnenie a navrhne zastaviť exekúciu v časti. Oprávnený je subjektom, ktorý disponuje s návrhom na začatie exekúcie (obdobne ako žalobca disponuje so žalobou) a takýmto svojím návrhom vyjadruje, že už nemá záujem pokračovať v exekúcii na vymoženie časti pohľadávky, ohľadne ktorej zastavenie navrhol. Ide o obdobu práva žalobcu na späťvzatie žaloby (v celom rozsahu alebo v časti). Návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie doručený súdu do 31. 12. 2019 logicky nemôže vyvolať taký právny následok, že by v dôsledku podania tohto návrhu aj po 01. 01. 2020 resp. po neskoršom uplynutí rozhodnej doby, pokračovala exekúcia, ktorá by v prípade, že by tento návrh oprávnený nepodal, už bola zastavená ex lege k 01. 01. 2020. Využitie dispozičného oprávnenia oprávneným smeruje k zastaveniu exekúcie a nemôže preto spôsobiť jej predĺženie. Výklad právnych noriem ad absurdum treba vždy odmietnuť. V prípade, ak súdny exekútor v lehote podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súdu preukáže, že v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala stará exekúcia zastaviť, bol vo veci dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 Eur (§ 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z.), exekúcia bude pokračovať do času, kým dôjde k jej ukončeniu vymožením pohľadávky a trov exekúcie, rozhodnutím súdu o jej zastavení alebo ex lege.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.