Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoP-47-2021.pdf
PDF · 92.45 KB
Case nature
Subarea
24CoP/47/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. G. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: K. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. G. XXXX, toho času D. XXX, H., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, M. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, E., toho času N. XXX/X, E., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12P/165/2020-92 zo dňa 13.04.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a maloleté dieťa zveril do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to v týždňových intervaloch tak, že matka je oprávnená vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny kalendárny týždeň v roku a otec je oprávnený vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny kalendárny týždeň v roku s tým, že rodičia si budú maloleté dieťa odovzdávať a preberať vždy v sobotu o 17,00 hod., v mieste bydliska toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť o dieťa. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Týmto sa mení uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 12P/165/2020-38 zo dňa 09.11.2020.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 360 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, článku 3 ods. 1, článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, a vecne tým, že na tamojšom súde prebieha konanie o návrhu matky maloletého zo dňa 19.10.2020, ktorým sa matka domáhala úpravy práv povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd ponechal maloletého dočasne v osobnej starostlivosti matky a dočasne upravil styk otca s maloletým. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12P/165/2020-38 zo dňa 09.11.2020, právoplatným dňa 08.01.2021 nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého sa maloleté dieťa dočasne ponechalo v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 50,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a zároveň sa upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom,
každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska a na tomto mieste ho matke po skončení styku odovzdá. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi rodičmi pretrváva problematická komunikácia, ktorá má negatívny vplyv na vývoj maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie uznesením č. k. 12P/165/2020-91 zo dňa 13.4.2021 uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a to na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie mal za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého sa maloletý dočasne zverí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to v týždňových intervaloch tak, že matka je oprávnená vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny kalendárny týždeň v roku a otec je oprávnený vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny kalendárny týždeň v roku s tým, že rodičia si budú maloleté dieťa odovzdávať a preberať vždy v sobotu o 17,00 hod., v mieste bydliska toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť o maloletého. Nakoľko záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní súdu prvoradým kritériom a vzhľadom na rozdielne stanoviská rodičov, ktoré boli prezentované v rámci tohto konania, súd prvej inštancie zisťoval záujem maloletého v danej veci, pričom vychádzal najmä z vykonaného pohovoru s maloletým, ktorý bol vykonaný prostredníctvom kolíznej opatrovníčky. Z uvedeného pohovoru je zrejmé, že maloletý má túžbu byť v striedavej osobnej starostlivosti u otca a zároveň u matky, teda od soboty do soboty, tak ako sa to aktuálne realizuje. Súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať, že maloletý pri pohovore prezentoval svoj vlastný názor a preto opätovne nevypočúval maloletého priamo na pojednávaní. Taktiež mal za to, že by bol maloletý zbytočne vystavený ďalším stresovým situáciám, ktoré už aj tak prežíva v dôsledku nezhôd rodičov. Maloletému dieťaťu aktuálny stav vyhovuje, má vytvorené pozitívne citové väzby voči obom rodičom a preto súd prvej inštancie prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a nie na záujmy a potreby jeho rodičov. Súd prvej inštancie naďalej ponechal vyživovaciu povinnosť otca na maloletého v zmysle doposiaľ platného neodkladného opatrenia (č. k. 12P/165/2020-38 zo dňa 9.11.2020), t. j. vo výške 50 eur mesačne.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. S obsahom nariadeného neodkladného opatrenia nesúhlasila. Mala za to, že nenachádza oporu vo vykonanom dokazovaní, v odôvodnení rozhodnutia, ale najmä záujmoch maloletého. Dôvodila tým, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi rodičmi vládnu neprekonateľné rozdiely v pohľade na výchovu a starostlivosť o maloletého, na základe ktorých bolo nariadené výchovné opatrenie. Súd prvej inštancie napriek preukázanej skutočnosti o problémových vzťahoch medzi rodičmi sa spoľahol, len na vyjadrenie maloletého vo veku 6 rokov, ktorý z hľadiska rozumovej vyspelosti nedokáže zhodnotiť význam a následky striedavej starostlivosti. Poukázala na to, že hmotnoprávnymi podmienkami nariadenia striedavej starostlivosti je kumulatívne splnenie spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o striedavú starostlivosť, záujem maloletého dieťaťa, a lepšie zaistenie potrieb dieťaťa takouto formou starostlivosti, avšak ani na jednu z týchto podmienok nebol vytvorený v konaní priestor, a tak nemohlo dôjsť k splneniu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe, ako ho vydal súd prvej inštancie, len na základe požiadavky otca a jedného vyjadrenia maloletého. Poukázala tiež na to, že pred jeho vydaním rodičia takúto formu starostlivosti s maloletým skúšobne praktizovali, avšak táto sa podľa matky neosvedčila. Matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak o tom, že naďalej platí doposiaľ nariadené neodkladné opatrenie č. k. 12P/165/2020-38 zo dňa 9.11.2020.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že sami rodičia z vlastného rozhodnutia si nastavili striedanie maloletého v týždenných intervaloch, ktoré podľa uvedenia na pojednávaní prebiehalo 3 mesiace. Maloletý sa vyjadril, že mu takéto striedanie vyhovuje. Ani jeden z rodičov počas 3 mesačného striedania neavizoval súdu prvej inštancie, ani Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, že by to maloletému nevyhovovalo a taktiež neboli oznámené žiadne nedostatky pri realizácii takéhoto styku maloletého s rodičmi. Ďalej uviedol, že na základe skutočnosti, že rodičia nedokážu kultivovane komunikovať a majú rozdielne názory aj na výchovu maloletého a majú nevyriešené partnerské spory, súd prvej inštancie nariadil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, pričom mal za to, že je potrebné aby rodičia využili čas nariadeného výchovného opatrenia v ich prospech, aby sa posnažili využiť čas na zlepšenie komunikácie medzi nimi a naučili sa počúvať maloletému a nie tlačiť na maloletého vlastné názory a vlastné potreby. Záverom uviedol, že toho času
je pre maloletého vhodné riešenie, aby sa pokračovalo v striedaní maloletého v týždenných intervaloch, ktoré do tohto času fungovalo a ktoré si zvolili dobrovoľne rodičia maloletého.
5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka. Uviedla, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v odvolaní, a vyjadrenie kolízneho opatrovníka nepovažuje za záväzné, keďže bolo vyhotovené na základe vyjadrenia maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nedokáže objektívne zhodnotiť dôsledky striedavej starostlivosti pre jeho ďalší vývoj a osobnostný rozvoj. Opätovne uviedla, že tak zložitý model starostlivosti, akým je starostlivosť striedavá je možné zhodnotiť, až na základe obsiahleho dokazovania, ktoré ešte len bude súčasťou konania po uplynutí doby, na ktorú bolo konanie odročené, ak bude otec maloletého na striedavej starostlivosti trvať. Mala za to, že aktuálne je takýto model vylúčený, keďže k zhode medzi rodičmi na takejto starostlivosti nedošlo a ich vzájomná komunikačná bariéra bráni tomu, aby striedavá starostlivosť bola v záujme a na prospech maloletého. Taktiež mala za to, že súd prvej inštancie nemôže nariadiť striedavú starostlivosť „na skúšku“ a experimentovať s modelom, ktorý neodporučí znalec, a ktorý by s ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania takýto model odporučil.
6. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Z vyjadrenia vyplýva, že zotrváva na svojej argumentácii, ktorú už uviedol vo vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil však, že maloleté dieťa pre svoj zdravý vývin a rast potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, teda puto so vzájomnou úctou a vtedy môže maloleté dieťa prežívať bezpečie. Poukázal na to, že rodičovstvo je trvalý vzťah medzi matkou a otcom a dieťaťom a rodičia aj napriek rozpadu vzťahu zostávajú rodičmi a rodičovské vzťahy k maloletým deťom treba zachovať. Z hľadiska uspokojovania potrieb maloletých detí je osobitne významná starostlivosť o výchovu dieťaťa obidvomi rodičmi a je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov. Je potrebné, aby sa rodičia spolupodieľali na zlepšení situácie a to toho času za pomoci psychológa, aby bolo maloleté dieťa spokojné a zároveň, aby videlo, že rodičia prechovávajú k sebe vzájomný rešpekt a úctu, a že obaja rodičia ho majú veľmi radi, k tomu je ale potrebná synergia oboch rodičov. Záverom podotkol, že rodičia nesú zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa, čo je aj ich morálnou povinnosťou, ktorú nie je možné prenášať na súd, kolízneho opatrovníka, znalca alebo na hocikoho iného. Mal za to, že striedavá osobná starostlivosť toho času je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa hlavne v prípade, ak si to maloleté dieťa vyžaduje.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušiť.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa mení už ostatné neodkladné opatrenie v danej veci.
9. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení dopustil procesného pochybenia. Z obsahu spisu (predovšetkým zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.4.2021 ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez návrhu účastníkov konania.
10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu.
11. Podľa čl. 5 ods. 1 vety prvej Civilného mimosporového poriadku súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania.
12. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku konanie sa začína na návrh.
13. Podľa § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
14. Z uvedeného vyplýva, že konanie nemožno začať bez návrhu, pokaľ zákon ustanoví, že sa môže začať len na návrh. Ak však zákon neobsahuje odlišnú úpravu, konanie možno začať aj bez návrhu. Keďže zákon neobsahuje odlišnú úpravu, možno konanie o nariadení neodkladného opatrenia o určení výživného a úprave styku s maloletým dieťaťom, začať aj bez návrhu. Ak súd začína konanie bez návrhu, o začatí konania bez návrhu vydá uznesenie, ktoré musí doručiť účastníkom konania.
15. Z obsahu spisu však vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zmene už nariadeného neodkladného opatrenia o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebol podaný, súd prvej inštancie nevydal uznesenie o začatí konania bez návrhu a v napadnutom rozhodnutí zveril maloletého do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti, uložil otcovi povinnosť platiť výživné a zmenil ostatné uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia.
16. Podľa ustanovenia § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z citovaného ustanovenia potom vyplýva, že odvolací súd vždy musí rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak potom súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku nezačal ex offo uznesením konanie o neodkladnej úprave práv a povinností k maloletému, pričom o nej rozhodol bez návrhu, zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie a dopustil sa takého procesného pochybenia, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušiť s poznamenaním, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému sú upravené neodkladným opatrením do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 9.11.2020 a je potrebné čo najskôr dospieť k trvalej úprave pomerov.
17. V zmysle ust. § 58 Civilného mimosporového konania o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.
18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).