Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného M. K. na hlavnom pojednávaní dňa 10. augusta 2021 takto

rozhodol:

Obžalovaný M. K., nar. X.X.XXXX, A. C. XXX, Y. W.,

sa podľa písmeno c)

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza , doručenej súdu 16.4.2019, pre skutok právne v obžalobe posúdený ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a), v spojení s písmeno b) a písmeno c) , ktorého sa mal dopustiť tak, že

· od bližšie nezisteného dňa roku 2016 do dňa 3.3.2018 v W. N. L.. W. M. T. F. Č.. XX, so svojou družkou poškodenou K. B. vyvolával bezdôvodné hádky a pritom sa jej vyhrážal zabitím, že jej pomôže do hrobu a zoberie jej ich spoločné dieťa, zo začiatku sa toto jeho konanie opakovalo raz za mesiac, po roku sa zintenzívnilo na dva až trikrát do týždňa,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. K. (ďalej len „obžalovaný“), oboznámil sa s časťou výpovede svedkyne poškodenej K. B.P. z prípravného konania (ďalej len „poškodená“), vypočul svedkov T. B.P., Q. B. V.., T. H., V. C., P. F.M.J.ć., Q. K., W. W., Z. W., D. W.. P. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie skutku jednoznačne poprel, určite sa poškodenej žiadnym spôsobom nevyhrážal, vyhrážala sa poškodená jemu, aj úrazu poškodenej predchádzala slovná hádka, bol pri dverách, mal pocit, že ho poškodená ide kopnúť, inštinktívne sa otočil, počul buchnutie, myslel si, že poškodená do niečoho kopla. Ako konkrétne však zranenie poškodenej vzniklo, on nevedel povedať. Vysvetľoval, že konflikty v spolužití vznikali pre žiarlivosť poškodenej, stále ho upodozrievala, že ju podvádza s inými ženami. Hádky bývali v spolužití, bolo obdobie, keď aj ustali. Nakoniec chcel zo spolužitia odísť, povedal, že si vezme spoločnú dcéru, tú však chcela do výchovy aj poškodená. Pripustil, že hovoril, že pre bývanie u matky poškodenej, lebo byt vo Veľkej Lehôtke on napísal na syna a on tam má len právo doživotného bývania, sú zlé podmienky, že to oznámi odboru sociálnych vecí, no určite sa poškodenej žiadnym spôsobom nevyhrážal. Poškodená si to všetko vymyslela práve preto, že jej tvrdil,

že on sa bude uchádzať o výchovu dcéry a ona nemá kam s dcérou ísť bývať, lebo u neho bývať nebude a matka ju k sebe do domu, vyhlásila, že neprijme.

Poškodená vo výpovediach z prípravného konania, s ktorými výpoveďami (ako výpoveďami obzvlášť zraniteľnej obete) sa súd ich prehratím na hlavnom pojednávaní oboznámil, jednoznačne potvrdila, že od mesiaca november 2017 do času, kedy bola podať trestné oznámenie (č.l. 1 - 2, čo bolo 3.3.2018), tieto časové okolnosti upresnila vo výpovedi z 9.7.2018, sa jej obžalovaný opakovane v dome, kde bývali, pri hádkach vyhrážal opakovane, že ju zastrelí, že ju zrazí autom, že ju podreže, že si má vybrať nôž, ktorým chce, aby to urobil, že jej pomôže do hrobu, tieto vyhrážky bývali tak 2-3-krát týždenne, z vyhrážok mala dôvodnú obavu. Od obžalovaného neodišla, lebo mala strach, veď sa jej vyhrážal zabitím, mala aj strach, že jej vezme maloletú dcéru, čím sa jej tiež vyhrážal. O hádkach a vyhrážkach nehovorila nikomu, nepovedala to ani najbližšej rodine, tej to povedala až po poslednom skutku, neoznamovala to ani polícii, mala strach. Vypovedala aj k okolnostiam vzniku zranenia na nohe dňa 28.2.2018, obžalovaný ju stále kopal nohou do zadku, ako letela, narazila si nohu o chladničku alebo zárubňu, mala nervy, otočila sa, že obžalovaného od seba odsotí, a vtedy sa jej podlomila noha, už nevládala spraviť ani krok.

Svedkyňa T. B. vypovedala len vo všeobecnosti o jej vedomosti o spolužití poškodenej - jej dcéry s obžalovaným. Vypovedala, že obžalovaný bol voči poškodenej arogantný. Poškodená mala problémy, keď sa chcela so svojou rodinou stretávať, lebo to mala zakazované. Od poškodenej vedela, že obžalovaný je k nej prísny, že musí s ním chodiť na cesty. O samotnom skutku vyhrážania sa dozvedela až po tom, čo bol obžalovaný zadržaným, vtedy jej poškodená povedala, že ju obmedzoval, že sa jej vyhrážal, že ju aj bil, dostali od neho bitku aj deti. Počas spolužitia si však ona, keď bola s poškodenou a obžalovaným, nevšimla na ich vzájomnom správaní žiadne výnimočné okolnosti - sedeli pri sebe, hladkali sa.

Svedok Q. B. má vedomosť o vzniku zranenia u poškodenej len od nej, priamym svedkom žiadneho konfliktu (popísaného v skutku) nebol. Poškodená mu povedala, že ju obžalovaný bil. Od nej vie aj o vyhrážka, že jej ublíži, že nebude žiť, aby sa starala o deti, že jej malú zoberie. Toto mu poškodená však povedala až vtedy, ako išli vec oznámiť na polícii, dovtedy mu o ničom nepovedala.

Svedkovia T. H., V. C. sa tiež k samotnému skutku nevedeli vyjadriť, vyjadrili sa len k vzájomnému správaniu obžalovaného a poškodenej v čase, keď oni mali možnosť byť s nimi, neboli svedkami žiadneho konfliktu, hádky. Svedok C. potvrdil, že poškodená bola žiarlivá, bol svedkom jej žiarlivostných scén.

Na podklade tohto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že mal vinu obžalovaného, poukazujúc na výpoveď poškodenej a výpovede svedkov T.C. B. P. Q. B., preukázanú a potom rozhodol rozsudkom zo dňa 19.11.2019 tak, že obžalovaného zo žalovaného skutku pod bodom 1. podanej obžaloby prokurátora uznal vinným. Na podklade odvolania podaného obžalovaným odvolací súd svojím uznesením zo dňa 10.3.2020 podľa písmeno a), , zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (okrem iného) uviedol, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale aj súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si vzájomne odporujú, a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru jeho výpovede, teda či si napr. neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, či je teda svedok v príbuzenskom vzťahu resp. inom vzťahu. Je potrebné prihliadnuť aj na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív

a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Pokiaľ v konaní nastane „dôkazná núdza“, je vždy potrebné zohľadniť základnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Táto zásada vyplýva z ustanovenia a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú i po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch znalca PhDr. P. A., vypočul svedkov P. F.M.J.ć., Q. K., W. W., Z. W., oboznámil sa s vyžiadanými listinnými dôkazmi.

Svedkovia P. F.M.J.ć., Q.N. K., W. W., Z. W. vypovedali, že boli kamaráti resp. kolegovia, náhodné návštevy v domácnosti, kde žil obžalovaný s poškodenou, resp. svedkyňa F.M.J.ć. im chodila strážiť deti, keď museli niekam odísť. Ako všetci poznali obžalovaného, určite by nebol schopný nejakým spôsobom ublížiť poškodenej, neboli svedkami žiadneho ich konfliktu zo strany obžalovaného, teda ktorý by bol vyvolal obžalovaný. Skôr vnímali ich spolužitie ako harmonické, len popisovali žiarlivostné scény od poškodenej voči obžalovanému, bola ženou, ktorá ho stále upodozrievala, že má niečo s inými ženami, potom aj týmto ženám telefonovala, napr. ako svedkyni W., resp. mala s ním konflikt, kedy ho aj napadla, hodila po ňom mobilný telefón, sácala do neho, vulgárne mu nadávala (popisovala to vo svojej výpovedi svedkyňa F.M.J.ć.). Poškodená bola skôr výbušnej povahy, hašterivá, aj keď ho pre žiarlivostné scény nejak provokovala, on bol k nej láskavý, kľudný. Na takéto správanie sa im aj obžalovaný sťažoval. Neboli častými návštevníkmi v rodine obžalovaného, išlo skôr o ojedinelé návštevy 1-2-krát.

Súd vypočul znalca PhDr. P. A., ktorý vypovedal, že u poškodenej nenastali zmeny osobnosti, nezistil známky psychickej traumatizácie. Nezistil u nej ani žiadne zmeny, ktoré by mohli viesť k záveru a poruche prežité udalosti správne chápať, vnímať, zistil u nej tendenciu zveličovať prežité udalosti, zľahčovať vlastné správanie, nebola dostatočne kritická a mohlo dochádzať ku skresľovaniu udalostí vo vzťahu k svojmu druhovi - obžalovanému. Jej obava o stratu styku s maloletou dcérou mohla mať dopad na prežívanie udalostí, ako sa k prežívaným zážitkom spätne aj vyjadrovala. Konštatoval sklon k fabulácii, skresľovaniu udalostí tak, ako nebola prežitá, z určitých dôvodov nie tak, ako k nim dochádzalo, ich vykresľovanie inak, ako sa stali. Znalec pripustil, že ku konfliktom v spolužití dochádzalo, poškodená však inak vykresľovala dôvody, ako ku konfliktom dochádzalo. Základ konfliktov nie je však ním spochybnený. Jednoznačne však poškodená prežívala predovšetkým obavu o stratu o dieťa, svoju dcéru, ktorú mala s obžalovaným, tieto obavy mohli teoreticky prekrývať obavy z obžalovaného.

Oboznámil sa s listinnými dôkazmi na č.l. 347-349, pripojeným spisom vyšetrovateľa ORP-608/1- VYS-PD-2019 a spisom Okresného úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OÚ-PD- OVBS-2019/013794 - zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 9.3.2018, uznesením vyšetrovateľa č. ORP-209/1-VYS-PD-2018, ktorým bola vec zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , písmeno a) (týkajúce sa konania obžalovaného voči maloletým deťom ) postúpená Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku podľa písmeno d) zákona o priestupkoch, uznesením vyšetrovateľa č. ORP-209/1-VYS-PD-2018, ktorým bola vec podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa , písmeno b) uznesením vyšetrovateľa č. ORP 608/1-VYS-PD-2019 podľa písmeno a) zastavená.

Je nesporné, že vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní možno povedať, že stoja voči sebe dve skupiny priamych dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie trestnej činnosti rozhodne popiera. Popiera použitie akýchkoľvek vyhrážok ako i konfliktu s obžalovanou. Na druhej stane je to výpoveď poškodenej, ktorá popisuje správanie obžalovaného voči nej tak, ako si to osvojila obžaloba a prokurátor pojal do skutku pod bodom 1. podanej obžaloby. Iného priameho dôkazu ani po doplnenom dokazovaní, podľa názoru súdu, v danej veci sa strane obžaloby nepodarilo na podporu obžaloby vykonať. Zhodou s výpoveďou poškodenej a dôkazy, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku majú potom i usvedčovať, sú výpovede svedkov T. B., Q. B., ktorí potvrdili, že im bolo poškodenou spontánne po tom, čo bolo poškodenou podané trestné oznámenie, o spolužití s obžalovaným ňou povedané a títo svedkovia vypovedajú, že im bolo o použití vyhrážok zo strany obžalovaného poškodenej a jej obavy z nich povedané poškodenou. Ide však o dôkazy z druhej ruky, následne poskytnuté a o konaní obžalovaného hovorené až s časovým odstupom po samotnom konaní

obžalovaného osobou poškodenej. Na druhej strane sú to potom výpovede svedkov T. H., V. C., P.O. F.M.J.ć., Q. K., W. W., Z.O. W., ktorí tvrdenie obžalovanej o spôsobe správania sa obžalovaného k poškodenej vyvracajú, preukazujú skôr hašterivé, hádavé, žiarlivostné a konfliktné správanie sa poškodenej voči obžalovanému. I keď je pravdou, že títo svedkovia neboli každodennými návštevníkmi v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, vypovedajú hodnoverným spôsobom o správaní sa poškodenej k osobám ženského pohlavia pohybujúcich sa v okolí obžalovaného, jej povahových črtách ako i o správaní sa obžalovaného k poškodenej. Súd v neposlednom rade pozorne vnímal a hodnotil aj závery znalca PhDr. P. A., ktorý pripustil, že základ konfliktov v spolužití obžalovaného a poškodenej, podľa jeho názoru, bol, no poškodená má tendenciu zveličovať prežité udalosti, zľahčovať vlastné správanie, nie je dostatočne kritická a mohlo u nej dochádzať k skresľovaniu udalostí vo vzťahu k svojmu druhovi - obžalovanému. Jej obava o stratu styku s maloletou dcérou mohla mať dopad na prežívanie udalostí, ako sa k prežívaným zážitkom spätne aj vyjadrovala. Po zhodnotení potom takto vykonaného dokazovania, dôkazov jednotlivo a súhrnne, dospel súd k záveru, že na preukázanie viny obžalovaného tu neexistuje súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili logickú ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale aj súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Jednoznačne tak z výpovedí obžalovaného ale i z výpovede znalca (podľa názoru súdu) vyplýva motív, ktorý mohol viesť poškodenú k inej interpretácii prežívaných konfliktov s obžalovaným, keď táto si bola vedomá možnosti stratiť možnosť ďalšej výchovy ich spoločnej maloletej dcéry v prípade nutnosti odísť zo spoločnej domácnosti od obžalovaného, kedy s maloletým dieťaťom by nemala kam ísť bývať. Práve tento motív konania vážnym spôsobom spochybňuje pravdivosť výpovede poškodenej, a teda tým pádom i jediného dôkazu, ktorý má obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovať. Pre tento záver nasvedčujú aj oboznámené listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že aj v iných trestných konaniach bolo poškodenou podávané trestné oznámenie a oznamované iné konanie obžalovaného a v daných konaniach sa preukázala vykonaným dokazovaním nepravdivosť tvrdení poškodenej. Vzhľadom na tieto skutočnosti, prihliadnuc i na základnú zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), nemal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal obžalovaný, teda nemal bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného, tak ako mu to kládla za vinu skutková veta obžaloby, preukázanú, vyvstali z dokazovania výrazné pochybnosti, a preto súd obžalovaného v zmysle písmeno c) spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.