Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoR-2-2022.pdf
PDF · 126.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoR/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. V. XXX, zastúpeného: AK GG, s.r.o., Agátová 2513/15, 924 01 Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: EURO BROKER spol. s r.o., Podunajská 25, 821 06 Bratislava 214, IČO: 35 723 734, zastúpenému: JUDr. Ľudmila Keményová, advokátka, Tallerova 4, 811 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/2/2017 - 172 zo dňa 18.5.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/2/2017 - 172 zo dňa 18.5.2021 vo výroku I., ktorým súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a vo výroku II. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamieta a žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 09.01.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE) ako stálym rozhodcovským súdom zriadený záujmovým združením právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe so sídlom Zelená 2, Bratislava zo dňa 29.09.2016 č. 53/2015/CADRE. Žalobca poukázal na článok VII. Zmluvy o spolupráci zo dňa 7.2.2011 (ďalej iba Zmluva) - Riešenie sporov a to ods. 2, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi nimi vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo súvisiace s touto Zmluvou, s porušením, ukončením, neplatnosťou Zmluvy sa budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred Rozhodcovským súdom Komory Arbitrov s.r.o. v rozhodovacom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. VII. ods. 3 tejto Zmluvy. Výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy spočíva na záujemcovi a na ods. 3., podľa ktorého Rozhodcovská doložka: „Všetky majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO 36 701 734, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 43219/B (ďalej len “rozhodcovský súd“). Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu. Strany sa podrobia rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné, ako aj ods. 4 Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory tejto Zmluvy nebudú riešené cestou prísl. súdu v súdnom konaní.“ Žalobca mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka k zmluve je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spolupracovníka, kedy výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov podľa Zmluvy spočíva výlučne na záujemcovi. Takisto, vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku Rozhodcovského súdu Komory Arbitrov s.r.o., je podľa žalobcu v predmetnom konaní zrejmý nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Uzavretie zmluvy o spolupráci medzi účastníkmi bolo podmienené podpísaním Zmluvy v celom rozsahu vrátane čl. VII. Táto bola dojednaná pri vzniku právneho vzťahu, nie neskôr pri vzniku sporu, pričom žalovaný sám vyberal rozhodcov, ktorí budú prípadné spory rozhodovať. Žalobca si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, nemohol ovplyvniť jej obsah. Žalobca má v právnom vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o spolupráci postavenie spotrebiteľa a per analogiam, táto rozhodcovská zmluva je neplatná aj z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok.
3. Podľa žalovaného rozhodcovskú doložku v prospech Rozhodcovského súdu Komory arbitrov, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava si žalobca a žalovaný dobrovoľne a platne dohodli v súlade s čl. VII bod 3 Zmluvy, čo nepochybne vyplýva aj z toho, že žalobca ako sprostredkovateľ Zmluvu podpísal. Žalobca v súlade s ust. čl. IX. bod 12 Zmluvy vyhlásil, že si text Zmluvy prečítal, jej obsahu porozumel a na znak súhlasu ju slobodne, vážne, bez nátlaku, nie v tiesni, ani za jednostranne nevýhodných podmienok vlastnoručne podpísal. K neexistencii Komory arbitrov, s.r.o. žalovaný uviedol, že zriaďovateľom pôvodného Rozhodcovského súdu Komory arbitrov, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava bola spoločnosť Komora arbitrov s.r.o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 36 701 734, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka č.: 43219/B, ktorá sa zároveň stala členom združenia právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (predchádzajúci názov Asociácia stavebných, konzultačných a obchodných spoločností v SR SRS ASKOS SR), ktorá je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe zriadeného v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. O tejto skutočnosti tiež svedčí aj poznámka uvedená pri zápise rozhodcovského súdu v registri stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pri zápise Rozhodcovského súdu Komory Arbitrov (por. č. 32) a pri zápise rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (por. č. 162). Stály rozhodcovský súd CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe je teda podľa žalovaného nepochybne právnym nástupcom pôvodného Rozhodcovského súdu Komory arbitrov so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, o čom svedčí aj poznámka uvedená pri zápise rozhodcovského súdu v registri stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu o tom, že rozhodcovská doložka k Zmluve je údajne neplatná, nakoľko spôsobuje podľa názoru žalobcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spolupracovníka, kedy výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa Zmluvy spočíva výlučne na žalovanom ako záujemcovi, považuje žalovaný tiež za neoprávnené a účelové. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, podľa ktorej jedna zo strán (v tomto prípade žalovaný) má na výber, či bude svoj nárok presadzovať v rozhodcovskom konaní, alebo pred všeobecným súdom označuje právna teória ako tzv. hybridnú alebo jednostrannú rozhodcovskú zmluvu (doložku). V kontexte slovenského práva je takáto rozhodcovská doložka platná a nie je dôvod na spochybňovanie jej platnosti, a to aj z dôvodu, že slovenské právo v analogickej situácii voľby právomoci uznáva možnosť dojednať právomoc výlučne v prospech jedného z účastníkov (§ 37e ods. 4 ZMPSP). Nie je preto dôvod, aby sa identický záver nepresadil aj vo vzťahu k rozhodcovskej právomoci dohodnutej v prospech jedného z účastníkov. K ďalším dôvodom uvedeným v žalobnom návrhu, ktorý žalobca odôvodnil s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, 3, 4 zákona o rozhodcovskom konaní žalovaný uviedol, že podľa s ust. § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu."
4. Súd prvej inštancie aplikoval § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 4, § 18 ods. 4, § 40 ods. 1 písm. a), ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK).
5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK: neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy, odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania, prekročenie právomoci a procesné vady. Konštatoval, že konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Súd v konaní prihliadal na námietky vznesené pred rozhodcovským súdom a to neexistenciu platnej rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Uviedol, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
6. Súd prvej inštancie k námietke neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy konštatoval, že rozhodcovská zmluva má medzi stranami sporu formu rozhodcovskej doložky v Zmluve o spolupráci zo dňa 07.02.2011 (č. l. 21 - 35 súdneho spisu), jej špecifikácia vyplýva z článku VII. bod 3. Žalobca akceptoval návrh zmluvy svojim podpisom, jeho právny úkon je zaväzujúci. Článok VII bod 2 Zmluvy o spolupráci umožňuje alternatívnu voľbu riešenia sporov - túto skutočnosť vyjadruje slovné spojenie „alebo“, pričom v prípade výberu alternatívy riešenia sporu rozhodcovským súdom špecifikuje rozhodcovskú doložku článok VII bod 3 Zmluvy. Strany sporu sa ako zmluvné strany dohodli pre prípad riešenia sporu rozhodcovským súdom na Rozhodcovskom súde Komory arbitrov so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zriadenom spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 701 734. Žaloba bola na rozhodcovský súd podaná dňa 26.10.2015, podľa § 12 ods. 1 ZRK v znení účinnom od 01.01.2015 zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky mohlo byť len záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paraolympijský výbor alebo komora zriadená zákonom. V zmysle § 54b ZoRK (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015) sa obchodná spoločnosť Komora arbitrov s.r.o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 36 701 734, ako zriaďovateľ stáleho Rozhodcovského súdu Komory arbitrov stala členom záujmového združenia právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava IČO: 45 744 980, ktoré sa stalo zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe. S poukazom na uvedené súd ustálil, že rozhodcovská zmluva odkazujúca na stály Rozhodcovský súd Komory arbitrov je platná a odkazuje na nový stály rozhodcovský súd CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe, ktorý sa stal právnym nástupcom Rozhodcovského súdu Komory arbitrov.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzané žalobcom neboli naplnené, preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa obsahu v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a voči výroku o nároku na náhradu trov konania.
10. Žalobca zdôraznil, že Okresný súd Bratislava V sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou a námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe a vyjadrení žalobcu. Uviedol, že je síce pravdou to, čo konštatuje Okresný súd Bratislava V v bode 48. Rozsudku, a to, že „súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“, avšak Okresný súd Bratislava V sa vôbec nevysporiadal s otázkami resp. námietkami žalobcu, a to ani s tými, ktoré majú pre vec podstatný význam, hoci podľa žalobcu majú všetky ním uvedené námietky pre vec podstatný význam, pričom riadne zo strany žalobcu odôvodnené. Ak by tak urobil, musel by dospieť k opačnému výsledku. Týmto, t.j. nevysporiadaním sa s podstatnými námietkami vznesenými žalobcom zo strany Okresného súdu Bratislava V bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Právo na spravodlivý súdny proces požaduje riadne odôvodnený rozsudok, kam patrí aj tá skutočnosť, že konajúci súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami a argumentáciou sporových strán v rámci odôvodnenia svojho Rozhodnutia. Pri absencii vyššie uvedenej náležitosti rozhodnutia, a vo všeobecnosti práva na spravodlivý súdny proces,
takýto rozsudok, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V je zmätočný a nepreskúmateľný, čo samo o sebe spôsobuje nezákonnosť daného rozhodnutia a odôvodňuje jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie.
11. Poukázal na to, že dôvodom podanej žaloby bola tá skutočnosť, že podľa skutočností uvedených žalobcom CADRE nemal ani právomoc na rozhodovanie o podanej žalobe žalovaným a žalovaný, v pozícii žalobcu v konaní pred CADRE, sa so svojim nárokom uplatneným v rozhodcovskom konaní mal obrátiť na príslušný súd v tom čase podľa OSP, v danom prípade na Okresný súd Galanta. Okresný súd Bratislava V, rovnako ako žalovaný odôvodňuje právomoc CADRE konať a rozhodnúť vo veci rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. VII. ods. 3. Zmluvy, pričom rozhodnutie o tom, či vo veci v prípade sporu bude rozhodovať Rozhodcovský súd alebo príslušný súd (v tom čase podľa OSP), je v súlade s čl. VII. ods. 2 Zmluvy na zvážení a rozhodnutí žalovaného. Žalobca ale v tejto súvislosti uviedol a argumentoval touto skutočnosťou aj v podanej žalobe a vyjadrení, že dané dve ustanovenia Zmluvy sú pri ich vzájomnom použití navzájom zmätočné a nejednoznačné, nakoľko upravujú jednu a tú istú problematiku dvoma rozdielnymi spôsobmi. Prvý spôsob nájdeme v čl. VII. ods. 2 Zmluvy, kde je uvedená možnosť voľby medzi „bežným“ súdom a rozhodcovským súdom, kým v čl. VII. ods. 3 Zmluvy nájdeme druhý spôsob, kde je uvedená výlučná právomoc rozhodcovského súdu. Kladie otázku, podľa čoho sa určí právomoc ktorého súdu je v danej veci daná, podľa čl. VII. ods. 2 Zmluvy alebo podľa čl. VII. ods. 3 Zmluvy? Okrem toho predmetná rozhodcovská doložka k zmluve podľa jeho názoru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spolupracovníka, keďže možnosť voľby rozhodovacieho orgánu v prípade sporu medzi „bežným súdom“ a súdom rozhodcovským mal len žalovaný.
12. V súvislosti s argumentáciou Okresného súdu Bratislava V, že sa CADRE mal stať právnym nástupcom Rozhodcovského súdu Komory Arbitrov zriadeným spoločnosťou Komora Arbitrov, s.r.o. poukazuje na ustanovenie § 54b ods. 3. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: „...To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak...„ Z uvedeného ustanovenia § 54b ods. 3. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podľa jeho názoru vyplýva, že po 31.12.2014 v prípade, ak existovala medzi zmluvnými stranami rozhodcovská doložka, tak zmluvné strany mali mať možnosť sa dohodnúť na zmene tejto rozhodcovskej doložky, t.j. de facto na zmene rozhodcovského súdu, keďže v prípade sporu mal rozhodovať už iný rozhodcovský súd než ten, ktorý bol pôvodne dohodnutý medzi zmluvnými stranami (v prípade žalobcu a žalovaného pôvodne určený rozhodcovský súd žalovaným) a teda zmluvné strany mali mať možnosť takýto nový rozhodcovský súd vylúčiť, nakoľko nemuseli mať voči nemu napr. dôveru, alebo ho potvrdiť. Avšak takéto dohodovanie medzi žalobcom a žalovaným neprebehlo a ani nemohlo, keďže medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah v danom čase už netrval, a teda ak takéto dohodovanie sa medzi žalobcom a žalovaným neprebehlo, nemohla následne platiť ani právomoc nového rozhodcovského súdu, v tomto prípade CADRE, nakoľko táto podmienka predchádzajúceho dohodovania splnená nebola.
13. S prihliadnutím na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/2/2017 - 172 zo dňa 18.05.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny a žiada odvolací súd, aby ho potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný opakovane uvádza tak, ako už uviedol vo svojich vyjadreniach k žalobnému návrhu žalobcu, že rozhodcovskú doložku v prospech Rozhodcovského súdu Komory arbitrov, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava si žalobca a žalovaný dobrovoľne a platne dohodli v súlade s Čl. VII. bod 3 Zmluvy, čo nepochybne vyplýva aj z toho, že žalobca ako sprostredkovateľ Zmluvu podpísal. Žalobca v súlade s ust. Čl. IX. bod 12 Zmluvy vyhlásil, že si text Zmluvy prečítal, jej obsahu porozumel a na znak súhlasu ju slobodne, vážne, bez nátlaku, nie v tiesni, ani za jednostranne nevýhodných podmienok vlastnoručne podpísal. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní o tom, že rozhodcovská doložka k Zmluve je neplatná, nakoľko spôsobuje podľa názoru žalobcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu uvádza, že ich považuje za nepreukázané a v rozpore so skutkovým stavom.
15. K tvrdeniu žalobcu žalovaný poukazuje na ust. § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „ZKR“) podľa ktorého: „Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom
pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.“ K neexistencii Komory arbitrov, s.r.o. žalovaný uvádza, že zriaďovateľom pôvodného Rozhodcovského súdu Komory arbitrov, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava bola spoločnosť Komora arbitrov s.r.o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 36 701 734, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 43219/B, ktorá sa zároveň stala členom združenia právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (predchádzajúci názov Asociácia stavebných, konzultačných a obchodných spoločností v SR (SRS ASKOS SR), ktorá je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe zriadeného v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. O tejto skutočnosti tiež svedčí aj poznámka uvedená pri zápise rozhodcovského súdu v registri stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pri zápise Rozhodcovského súdu Komory Arbitrov (por. č. 32) a pri zápise rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (por. č. 162). Stály rozhodcovský súd CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe je teda podľa žalovaného nepochybne právnym nástupcom pôvodného Rozhodcovského súdu Komory arbitrov so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, o čom svedčí aj poznámka uvedená pri zápise rozhodcovského súdu v registri stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 17.4.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (ďalej len „CADRE“) so sídlom Zelená 2, Bratislava zo dňa 29.09.2016 sp. zn.. 53/2015/CADRE. Podľa odvolania žalobcu nebral súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní do úvahy rozhodujúce skutočnosti a ani sa s nimi nevysporiadal, na základe čoho dospel k nesprávnym právnym záverom, ktoré nedostatočne zdôvodnil, čo spôsobilo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť samotného rozsudku a v konečnom dôsledku porušenie žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces. Dôvodom podanej žaloby bola podľa žalobcu tá skutočnosť, že „CADRE“ nemal ani právomoc na rozhodovanie o podanej žalobe žalovaným a žalovaný, v pozícii žalobcu v konaní pred „CADRE“, sa so svojim nárokom uplatneným v rozhodcovskom konaní mal obrátiť na príslušný súd v tom čase podľa OSP, v danom prípade na Okresný súd Galanta.
21. V § 40 ZoRK zákonodarca dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie tuzemského právoplatného rozhodcovského rozsudku a tým zvrátiť výsledok už ukončeného rozhodcovského konania. Zároveň však určuje aj podmienky podania takejto žaloby, ktoré musia byť splnené na to, aby sa účastník rozhodcovského konania vôbec mohol pokúšať o zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym vymenovaním dôvodov
na podanie žaloby uvedenými v tomto ustanovení. Zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo byť v praxi riešenia sporov rozhodcovským spôsobom tým najkrajnejším prostriedkom a nemalo by sa po ňom siahať v každom prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom konania. Rozhodcovské konanie by malo byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne konanie. Nemalo by byť bežnou praxou, že strany sa v konečnom dôsledku spoliehajú na možnosť zrušiť rozsudok rozhodcu, resp. stáleho rozhodcovského súdu všeobecným súdom.
22. Prostredníctvom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku sa de lege lata realizuje kontrolná funkcia vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdnictva. Rozsah tejto kontroly pritom musí byť starostlivo uvážený tak, aby na jednej strane nebolo popreté pravidlo, že v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá ochrana, a na strane druhej, aby tým neboli zotreté výhody rozhodcovského konania, a teda aj jeho praktická využiteľnosť (Nález ÚS ČR, I.ÚS3227/07, zo dňa 8.marca 2011).
23. V uvedených súvislostiach poukazuje odvolací súd aj napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2009, sp. zn. 23 Cdo 2570/2007, podľa ktorého pri rozhodovaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je súd oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie vecne, teda z hľadiska správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, správnosti skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci. Inštitút návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku totiž nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade bola strane v rozhodcovskom konaní poskytnutá možnosť vec pred rozhodcom prejednať, musí súd skúmať, či v konkrétnom rozhodcovskom konaní s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu bola strane poskytnutá dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv a tiež, či sa procesným postupom rozhodcovského súdu jedna zo strán nedostala do nerovného postavenia voči druhej strane.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje každému účastníkovi domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku, avšak všeobecné súdy vo vzťahu k rozhodcovským súdom resp. k rozhodcom, nie sú v postavení súdov odvolacích. Rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom rozhodcovské súdy, resp. rozhodcovia rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcovský súd je súkromnou osobou, ktorá nepatrí do sústavy súdov podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k všeobecným súdom zákonodarca umožnil a upravil len obmedzený prieskum rozhodcovských rozsudkov, v rámci ktorého možno takýto rozsudok napadnúť žalobou na jeho zrušenie na všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov v § 40 ods. 1 ZoRK, spočívajúcich v dodržiavaní zákonnosti. Súdny prieskum rozhodcovských rozhodnutí nie je prieskumom v rámci inštančného postupu (viď. napr. Uznesenie NS SR spis. zn. 1Obdo/68/2021 zo dňa 27.09.2022).
25. Pokiaľ ide o samotný obsah odvolania, žalobca uplatnil ako odvolací dôvod porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Toto porušenie žalobca vidí v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho podstatnými námietkami vznesenými v žalobe. Je potrebné uviesť, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP by bol naplnený, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej kvalifikovanej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v materinskom jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok doručený do vlastných rúk). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil.
26. Odvolací súd pripúšťa, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia môže spôsobovať jeho nepreskúmateľnosť a podľa konštantnej judikatúry predstavuje tzv. inú vadu, v tomto prípade však odvolací súd zistil, že žalobca vytýka súdu prvej inštancie všeobecne nevysporiadanie sa s podstatnými námietkami vznesenými v žalobe bez toho, aby konkretizoval, s akými podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu sa súd opomenul vysporiadať. Žalobca na jednej strane tvrdí, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s podstatnými námietkami, na strane druhej uvádza, že dôvodom podanej žaloby bola skutočnosť, že „CADRE“ nemal právomoc rozhodovať o podanej žalobe v rozhodcovskom konaní, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal a žalobca jeho závery napáda. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku ako aj podanej žaloby, hlavnou argumentáciou žalobcu bola neexistencia rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť.
27. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. VII ods. 3 v spojení s čl. VII. ods. 2 Zmluvy je neplatná pre jej neurčitosť a zmätočnosť. Podľa žalobcu neurčitosť spôsobuje skutočnosť, že v čl. VII. ods. 2 Zmluvy je daná možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pričom v čl. VII. ods. 3 je upravená výlučná právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd je toho názoru, že výklad predmetného článku Zmluvy tak, ako ho urobil súd prvej inštancie je správny. V odseku 2 je daná možnosť výberu, Zmluva umožňuje alternatívnu voľbu riešenia sporov, čo je vyjadrené slovným spojením „alebo“ a v prípade výberu formy riešenia sporu rozhodcovským súdom je v ods. 3 špecifikovaná rozhodcovská doložka. Uvedené odseky čl. VII teda nie sú ani zmätočné ani protirečivé, jednoznačne určujú jednak alternatívnu voľbu riešenia sporu a v prípade voľby rozhodcovského súdu je upravená zmluvne rozhodcovská doložka. Odvolací súd len dopĺňa, že ak by si žalovaný zvolil ako alternatívu formu riešenia sporu všeobecným súdom v súdnom konaní (čl. VII. ods. 2), čl. VII. ods. 3 by sa neaplikoval. Uvedené jednoznačne vyplýva z ods. 4, podľa ktorého rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto Zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní.
28. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ani s touto nie je možné súhlasiť. Skutočnosť, že žalobca možnosť výberu riešenia sporu nemal, automaticky neznamená, že zmluva je nevyvážená a rozhodcovská doložka neplatná. Žalobca ako podnikateľ Zmluvu podpísal, musel si byť teda vedomý dojednaných zmluvných ustanovení. Žalobca v konaní nemal postavenie spotrebiteľa, ktorému zákon poskytuje zvýšenú ochranu, je zrejmé, že Zmluvu uzatváral ako podnikateľ, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V ust. § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Ako už bolo uvedené, táto ochrana sa týka iba spotrebiteľov, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca bol v postavení podnikateľa a predovšetkým išlo o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.
29. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu, že v prípade ak po 31.12.2014 existovala medzi zmluvnými stranami rozhodcovská doložka, tak zmluvné strany mali mať možnosť sa dohodnúť na zmene tejto rozhodcovskej doložky, t.j. de facto na zmene rozhodcovského súdu, keďže v prípade sporu mal rozhodovať už iný rozhodcovský súd než ten, ktorý bol pôvodne dohodnutý medzi zmluvnými stranami (v prípade žalobcu a žalovaného pôvodne určený rozhodcovský súd žalovaným) a teda zmluvné strany mali mať možnosť takýto nový rozhodcovský súd vylúčiť, nakoľko nemuseli mať voči nemu napr. dôveru, alebo ho potvrdiť. Podľa žalobcu postup po 31.12.2014 zo strany žalovaného mal byť taký, že ak mala zostať pôvodná rozhodcovská doložka ale už s novým rozhodcovským súdom (v tomto prípade CADRE) v platnosti, tak najprv mala byť takáto právomoc nového rozhodcovského súdu (ktoréhokoľvek, nie iba právneho nástupcu pôvodného rozhodcovského súdu) určená, dohodnutá oboma zmluvnými stranami.
30. K vyššie uvedenému tvrdeniu žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca nesprávne vykladá ust. § 54b ods. 3 ZoRK. Podľa § 54b ods 3 ZoRK: „Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné
strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.“
31. Podľa odvolacieho súdu postup, ktorý uvádza žalobca (ods. 29) nevyplýva z citovaného ustanovenia. Je zrejmé, že zmluvné strany sa nedohodli inak, preto platil postup podľa prvej vety citovaného ustanovenia. Zákon neukladal povinnosť rokovať o „novom rozhodcovskom súde“ ako to naznačuje žalobca. Keďže rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňal od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu sa stal členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a strany sa nedohodli inak, námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nie je dôvodná.
32. Odvolací súd na záver konštatuje, že žalobca v odvolaní neargumentoval žiadnymi inými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, ktoré by mali za následok zmenu zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia a s ktorými by sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedená argumentácia sa fakticky zhoduje s argumentáciou žalobcu pred súdom prvej inštancie a nie je spôsobilá privodiť iné právne posúdenie stavu veci a iné rozhodnutie v merite veci.
33. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
35. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).