Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cob-77-2024.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Subarea
5Cob/77/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Rohrer-Impera s.r.o., so sídlom Nová Rožňavská 136, Bratislava, IČO: 50 696 319, zastúpeného: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokátom so sídlom Konventná 5, Bratislava, IČO: 42 269 695, proti žalovanému: Oldman s. r. o., so sídlom Dlhé Diely I. 17/B, Bratislava, IČO: 44 781 342, zastúpenému: Mgr. Peter Arendacký, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 876 686, o zaplatenie 40 958,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 73Cb/54/2023 - 137 zo dňa 05.12.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 73Cb/54/2023 - 137 zo dňa 05.12.2023 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, špecifikovaným v tomto návrhu, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 40.958,61 eur s príslušenstvom uplatňovanej voči žalovanému žalobou vo veci samej v rovnakom konaní. Dĺžku trvania zabezpečovacieho opatrenia žalobca navrhol do úplného zaplatenia zabezpečenej pohľadávky. Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o trovách konaniach o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že žalovanému ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odôvodnené okrem uvedenia skutkových okolností veci a všeobecných právnych východísk nasledovne: „16. V danom prípade žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Strana sporu, ktorá navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia by bolo jeho právo ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy je bezprostredné a konkrétne.
17. V predmetnom prípade žalobca existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. Argumenty uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah, z ktorých konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon budúceho rozhodnutia nebude možný. Samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu v lehote splatnosti bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
18. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného ako aj v existencii záložného práva v prospech
BKS Bank AG na zabezpečenie pohľadávky v sume 705 tis. eur. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Zo žalobcom predložených dôkazov (účtovná závierka, výpisy z finstat.sk) vyplýva, že žalovaný za ostatné roky zakaždým vyprodukoval zisk, pričom od roku 2019 do roku 2022 sa mu tržby ako aj celkové výnosy vždy zvyšovali. Za rok 2022 celkové výnosy predstavovali sumu 806.991,- eur, zisk predstavoval sumu 29.099,- eur. Je síce pravdou, že v porovnaní s rokom 2018 a 2018 došlo k poklesu vo výške zisku, na druhej strane tržby podstatne stúpli. Súd poukazuje, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter.
19. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ako aj prípadné zriadenie záložných správ v prospech banky, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotnú aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného automaticky a bez ďalších súvislostí nemožno považovať za takú, ktorá by odôvodňovala bezprostrednú obavu z jeho ďalšej existencie a ďalšej solventnosti. Za spôsobilé objektívne vyvolať obavu z úspešnosti budúcej exekúcie by mohlo byť považované len také správanie, ktoré svojim rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou žalovaného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu a najmä tým by bolo spôsobilé ohroziť postavenie žalobcu ako budúceho oprávneného z budúcej exekúcie. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť. Žalobca súdu okrem už vyššie uvedeného konštatovania aktuálnej ekonomickej situácie žalovaného nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity a teda solventnosti či kredibility žalovaného ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel žalovaného zbavovať sa majetku na úkor žalobcu. O takýchto skutočnostiach nevypovedá ani dlh v Sociálnej poisťovni v sume 1.162,65 eur ani existencia záložného práva zriadeného v prospech BKS Bank AG zo dňa 30.06.2023. Súd konštatuje, že možno práve poskytnutím úveru bankou v sume 705.000,- eur mieni žalovaný preklenúť svoju aktuálnu menej priaznivú finančnú situáciu.
20. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že žalovaný by nebol schopný uhradiť pohľadávku žalobcu. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.“ 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na ustanoveniach § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 343 ods. 1 až ods. 3 a § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 4. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 73Cb/54/2023 - 137 zo dňa 05.12.2023 podal v zákonnej lehote voči prvému výroku označeného rozhodnutia odvolanie žalobca, ktorý uplatnil odvolacie dôvody, vymedzené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) / nesprávne právne posúdenie/ CSP. 5. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že žalovaný uznal záväzok žalobcu, ktorý je predmetom konania vo veci samej, avšak do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ZO) nevykonáva úhrady v dohodnutých výškach ani lehotách a so žalobcom žiadnym spôsobom nekomunikuje o riešení jeho splatných záväzkov. Uviedol, že nariadenia ZO sa domáhal najmä z dôvodu, že po začatí konania vo veci samej žalovaný zriadil záložné právo na jedinom nehnuteľnom majetku v
jeho vlastníctve a podľa žalobcu vykonáva tak faktické a aj právne úkony, ktoré môžu viesť k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie oprávnených nárokov žalobcu. 6. Na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, obsiahnutých v odsekoch 19 a 20 napadnutého rozhodnutia práve zriadenie záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného po začatí dotknutého súdneho konania predstavuje podľa názoru žalobcu jednoznačnú obavu z ohrozenia exekúcie. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/99/2023 zo dňa 07.09.2023. 7. Žalobca napriek záverom súdu prvej inštancie mal za to, že v dôsledku zriadenia záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného je riadne osvedčená existencia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie a že súd prvej inštancie mal na základe návrhu žalobcu aplikovať § 343 ods. 1 CSP a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení. 8. Bez zriadenia ZO v prospech žalobcu tak žalobca podľa jeho názoru nemá reálnu možnosť uspokojenia žiadnej časti svojej peňažnej pohľadávky uplatnenej v konaní vo veci samej. Možnosť uspokojenia svojej pohľadávky v rámci exekúcie získa žalobca len dosiahnutím postavenia záložného veriteľa, a to formou nariadenia navrhnutého ZO. Nariadenie predmetného ZO naviac podľa žalobcu žiadnym spôsobom nesťaží ani neohrozí žiadne činnosti žalovaného, ani inak nezmení jeho postavenie, keďže žalobca by sa nariadením navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia nestal prednostným, ale len ďalším záložným veriteľom. Zriadenie záložného práva na jediný známy nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného tak podľa názoru žalobcu naďalej predstavuje jedinú možnosť zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. 9. Keď súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nemal v dôsledku zriadenia záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného za osvedčenú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, dospel podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň keď súd prvej inštancie na osvedčenú obavu z ohrozenia exekúcie neaplikoval § 343 ods. 1 CSP, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 10. Žalobca trval na tom, že v danom prípade boli splnené základné predpoklady nariadenia ZO v súlade s § 343 a nasl. CSP a navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, tak že jeho návrhu na nariadenie ZO v plnom rozsahu vyhovie. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.04.2024 tak, že podané odvolanie považoval za nedôvodné, plne sa s ním stotožnil a považoval jeho odôvodnenie za správne a vyčerpávajúce. 12. Žalovaný na vysvetlenie uviedol, že jeho nehnuteľný majetok bol zaťažený záložným právom, zabezpečujúcim úver poskytnutý žalovanému niekoľko rokov (od roku 2019, kedy poskytnutý úver žalovaný použil na kúpu predmetných nehnuteľností - viď priložené LV z rôznych období) a vklad záložného práva dňa 30.06.2023 bol vykonaný iba z dôvodu, že v uvedenom období si žalovaný zabezpečil refinancovanie poskytnutého úveru za preňho výhodnejších podmienok v novej banke. Uvedené konanie preto nemožno podľa žalovaného hodnotiť ako konanie smerujúce k zmareniu či sťaženiu uspokojenia pohľadávky žalobcu, keďže v skutočnosti sa situácia ohľadom možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu predajom predmetných nehnuteľností nijako nezmenila. Predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom už v predchádzajúcom období, a to už v čase, kedy žalobca so žalovaným iba vstupoval do obchodnoprávneho vzťahu, z ktorého teraz vyvodzuje spornú pohľadávku. 13. V súvislosti s uvedeným žalovaný poznamenal, že refinancovanie úveru je bežnou podnikateľskou praxou. Podmienkou poskytnutia každého úveru je preskúmanie finančného stavu dlžníka, a skutočnosť, že renomovaná banka poskytla žalovanému čerstvý úver je dôkazom toho, že žalovaný bude schopný svoje záväzky riadne uhrádzať. 14. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že tak ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie, v danom prípade nedošlo zo strany žalovaného ku konaniu, ktorým by bola zhoršená ani ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. 15. Žalovaný namietal aj celkom zjavný nepomer medzi výškou spornej pohľadávky a následkami navrhovaného ZO. Tento nepomer je daný nielen samotnou výškou spornej pohľadávky (40.958,61 €) a výškou hodnoty majetku (vyše 1,5 mil. €), čo predstavuje rozdiel takmer 40-násobku, ale najmä tým, že ako každá štandardná úverová zmluva k bankovému úveru pre podnikateľské subjekty, aj zmluva žalovaného s jeho záložným veriteľom vylučuje vznik záložného práva na zaťažených nehnuteľnostiach v prospech tretích osôb a v prípade jeho vzniku dáva banke možnosť vyhlásiť poskytnutý úver za predčasne splatný. 16. Je nepochybné, že hoci žalovaný zďaleka nie je z hospodárskeho hľadiska v ťažkostiach, v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru by žalovanému z dôvodu potreby vyplatiť úver v plnej výške
v mimoriadne krátkom časovom období hrozili mimoriadne komplikácie, ktoré by mohli vyústiť aj do bankrotu. V takom prípade by bolo vymoženie pohľadávky žalobcu ohrozené ešte väčšmi. 17. Žalovaný zdôraznil skutočnosť (hoci je zrejme všeobecne známa aj súdom v rozhodovacej obchodnoprávnej praxi), že zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť môže výrazne ovplyvniť a obmedziť podnikateľskú činnosť jej vlastníka. Už existencia samotného súdom zriadeného záložného práva a jeho zápis v katastri nehnuteľností znamená, že žalovaný sa ako podnikateľský subjekt javí ako menej dôveryhodný pri obchodných súťažiach a získavaní zákaziek. Žalovaný sa orientuje na poskytovanie služieb pri výstavbe veľkých stavebných projektov, kedy investori lustrujú potenciálnych subdodávateľov veľmi podrobne a aj najmenší tieň pochybností môže žalovaného poškodiť. Navyše, sudcovské záložné právo v prospech iného subjektu ako banky, znamená pre banky neprijateľnú prekážku pri financovaní (resp. refinancovaní) podnikateľskej činnosti dotknutého subjektu, a to aj v prípade ak zabezpečovaná pohľadávka je voči hodnote majetku nevýznamná. 18. Žalovaný tvrdil, že zriadením záložného práva by tak súd výrazne a vo vzťahu k spornej pohľadávke celkom zjavne neprimerane okresal možnosti žalovaného na podnikateľské investície a financovanie projektov. 19. Žalovaný bol názoru, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom nezvyšuje šancu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. 20. Vzhľadom na dôvody, uvedené v jeho vyjadrení považuje žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 21. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 22. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ďalším vyjadrením dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie ZO a dospel k správnym skutkovým záverom. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 25. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 28. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 29. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 32. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 33. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 34. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
35. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 36. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 37. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 38. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 39. Z návrhu žalobcu na nariadenie ZO je nepochybné, že tento sa domáhal nariadenia ZO z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky voči žalovanému (§ 343 ods. 1 CSP), pričom tento návrh si uplatnil v prebiehajúcom konaní o žalobe vo veci samej. 40. Žalobca ako odvolateľ voči napadnutému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu namietal nesprávne skutkové zistenia a v nadväznosti na to aj nesprávne právne závery o otázke osvedčenia obavy ohrozenia exekúcie pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil žalobou vo veci samej. 41. Žalobca vo vzťahu k dôvodnosti tejto otázky argumentoval v podanom odvolaní zriadením záložného práva na jediné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a podporne v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/99/2023 zo dňa 07.09.2023. 42. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP vyžaduje pre nariadenie ZO splnenie dvoch základných podmienok, a to osvedčenie nároku, ktorému navrhovateľ ZO žiada priznať ochranu a tvrdenie a osvedčenie obavy, že exekúcia tejto pohľadávky bude ohrozená. 43. Otázkou splnenia podmienky ohrozenia budúcej exekúcie sa opakovane zaoberali aj súdy vyššej inštancie. Podmienky naplnenia tohto kritéria vymedzil Najvyšší súd SR napr. v nasledujúcom rozhodnutí: „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) potrebné. 22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/ 44. Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať na to, že súčasná právna úprava civilného procesu (Civilný sporový poriadok) nahradila predbežné opatrene inštitútom neodkladného opatrenia a zaviedla nový inštitút, ktorým je zabezpečovacie opatrenie s tým, že z týchto dvoch zabezpečovacích prostriedkov je potrebné, ak to okolnosti dovoľujú, použiť prednostne zabezpečovacie opatrenie (§ 324 ods. 3 CSP). 45. Príkaz na prednostné použitie ZO na ochranu svojich ohrozených práv pred použitím neodkladného opatrenia má pravdepodobne svoj dôvod v tom, že ZO predstavuje miernejší zásah
do práv osoby povinnej z tohto zabezpečovacieho prostriedku, ako by predstavovalo neodkladné opatrenie (napr. zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť do výšky zabezpečovanej pohľadávky predstavuje menší zásah do práv ako zákaz nakladať s touto nehnuteľnosťou ako celkom). V prípade záložného práva na hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec môže dlžník touto vecou ďalej disponovať a napr. ju ďalej používať na podnikanie, alebo ju prípadne aj predať. Teda ZO nie je až takým výrazným zásahom do majetkových práv povinnej osoby. 46. Jediným zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava ohrozenia exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje. 47. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry (napr. vyššie citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 z 9. februára 2017 alebo rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97 z 22.07.1998, ktoré bolo zverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), obava ohrozenia exekúcie je daná vždy vtedy, ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho prostriedku (neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia) by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Môže ísť o akékoľvek konanie povinnej osoby alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia exekúcie, avšak táto obava musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania návrhu na nariadenie príslušného zabezpečovacieho prostriedku ako aj v čase rozhodovania súdu o ňom. 48. Odvolací súd totožne ako súd prvej inštancie zastáva názor, že žalobca obavu ohrozenia exekúcie v danom prípade neosvedčil. Napriek tomu, že v priebehu konania žalovaný zriadil záložné právo na jediné nehnuteľnosti v jeho vlastníctve je potrebné uviesť, že tieto nehnuteľnosti nepredstavujú jediný majetok žalovaného, ako nepochybne vyplýva aj z Účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2022. Podľa tejto účtovnej závierky celkový majetok žalovaného predstavoval k rozhodujúcemu dátumu hodnotu 2.300.568,- €. Ďalej z údajov z finstat.sk, ktoré sú taktiež súčasťou súdneho spisu vyplýva, že žalovaný je dlhoročne fungujúca spoločnosť (najmenej od roku 2018), pričom počas tohto obdobia (od 2018 do 2022) každoročne vykazuje výnosy z vykonávanej podnikateľskej činnosti niekoľko stotisíc euro, pričom tieto výnosy majú stúpajúcu tendenciu. 49. Obavu ohrozenia exekúcie je potrebné skúmať vo vzťahu k celkovým majetkovým pomerom povinnej osoby, nie len vo vzťahu k nehnuteľnému majetku. V danom prípade je žalovaný osobou so značným majetkom, dlhoročne fungujúcou a dosahujúcou výnosy, ktoré v súčasnosti takmer dvadsaťnásobne prevyšujú pohľadávku, ktorú žalobca navrhoval zabezpečiť navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Na základe týchto skutočností odvolací súd musí konštatovať, že celkové majetkové pomery žalovaného obavu z ohrozenia exekúcie neodôvodňujú. 50. Zriadenie záložného práva žalovaným na jeho nehnuteľný majetok počas súdneho konania nemá pre rozhodnutie žiadny relevantný význam, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetný nehnuteľný majetok bol zaťažený záložným právom niekoľko rokov, od roku 2019 (ako vyplýva z príslušného výpisu z listu vlastníctva ku dňu 08.09.2021, predloženého žalovaným), a vklad záložného práva dňa 30.06.2023 bol vykonaný iba z dôvodu refinancovania úveru novej banke. Uvedené konanie žalovaného preto nemohlo zmeniť vymožiteľnosť dotknutej pohľadávky žalobcu. 51. Čo sa týka argumentácie žalobcu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/99/2023 zo dňa 07.09.2023, toto rozhodnutie na prejednávanú vec nie je aplikovateľné z dôvodu úplne odlišných skutkových okolností. Už z tých častí označeného rozhodnutia, ktoré žalobca na podporu svojej argumentácie citoval nepochybne vyplýva, že v označenej veci boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho opatrenia jediným majetkom žalovaného, čo v označenej veci ani nebolo sporné („Pokiaľ dôjde k založeniu jediného majetku žalovaného (pričom táto skutočnosť sporná nebola).......jediným majetkom mal byť založený majetok žalovaného...“) V tejto veci žalovaný disponuje aj iným ako nehnuteľným majetkom a aktívne dlhoročne vykonáva podnikateľskú činnosť so značnými výnosmi. 52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 53. O náhrade trov odvolacieho konania návrhu na nariadenie ZO žalobcu rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).