Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-24-2021.pdf
PDF · 109.62 KB
No categories available
2P/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ T. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., 2/ W. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., 3/ H. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., 4/ O. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., 5/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., 6/ O. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., 7/ I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, deti rodičov, otec: T. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., matka: H. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX P. Y., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Maloleté detí, T. K., nar. X.XX.XXXX, W. K., nar. XX.X.XXXX, H. K., nar. XX.X.XXXX, O. K., nar. XX.X.XXXX, O. K., nar. XX.XX.XXXX, O. K., nar. X.XX.XXXX a I. K., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, H. K., nar. XX.X.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec, T. K., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletých detí W. K. v období od 1.3.2021 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne a od 1.7.2021 sumou 29,87 eur mesačne, H. K., v období od 1.3.2021 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne a od 1.7.2021 sumou 29,87 eur mesačne, O. K. v období od 1.3.2021 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne a od 1.7.2021 sumou 29,87 eur mesačne, O. K. v období od 1.3.2021 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne a od 1.7.2021 sumou 29,87 eur mesačne, O. K. v období od 1.3.2021 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne a od 1.7.2021 sumou 29,87 eur mesačne, I. K. v období od 1.3.2021 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne a od 1.7.2021 sumou 29,87 eur mesačne vždy do 15 - tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky H. K..
III. Dlžné výživne za obdobie od 1.3.2021 do 31.7.2021 v celkovej sume 1 238,34 eur je otec povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. Konanie v časti určenia výživného do 01.03.2021 sa z a s t a v u j e.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) návrhom doručeným súdu dňa 1. 3. 2021 žiadala, aby súd zveril mal. detí T., W., H., O., O., O. a I. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 29,40 eur mesačne pre každé dieťa od novembra 2020. Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. detí, ktorý je jej manželom nežije v spoločnej domácnosti od novembra 2020, kedy odišiel do Českej republiky. Otec detí sa domov nechce vrátiť, našiel si priateľku, s ktorou čaká dieťa. Na chod domácností a výživu detí od času čo odišiel ničím neprispieva.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/24/2021 zo dňa 4. 3. 2021 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
4. Otec mal. detí sa k návrhu písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie mu bola doručené v súlade s § 116 ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomností v zmysle § 180 C.s.p.
5. Matka mal. detí pred začatím pojednávania zobrala návrh v časti určenia výživného pre mal. detí do podania návrhu, t.j. do 1. 3. 2021 späť, v ostatnom na návrhu trvala. Zdôraznila, že otec mal. detí opustil spoločnú domácnosť v novembri 2020, odvtedy sa o deti nezaujíma, na ich výživu ničím neprispieva. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedla, že poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 6 deti v celkovej sume 429 eur, iný príjem nemá. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome, mesačné náklady na bývanie tvoria výdaje na elektrinu 55 eur, vodu 10 eur a odpad 10 eur. Ďalej má výdaje na hygienu a potraviny. Deti sú zdravé, má s nimi bežné výdaje, mal. T. po ukončení povinnej školskej dochádzky v štúdiu nepokračuje, je zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, navrhol určiť výživné aspoň v minimálnej výške pre všetky mal. deti, vrátane mal. T.. Súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov mal. detí, rodinné pomery rodičov mal. detí a mal. detí, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Mal. deti K. (T., W., H., O., O., O. a I.) pochádzajú z manželského zväzku H. K. a T. K.. Rodičia viedli spoločnú domácnosť do novembra 2020. Od tejto doby osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka, otec sa o detí nezaujíma, na ich výživu ničím neprispieva.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 28. 7. 2021 (čl. 82) mal súd preukázané, že matka spolu s deťmi žijú v príbytku, ktorý pozostáva z dvoch izieb, predsiene a kúpeľne. Domácnosť je zariadená starým, ale funkčným nábytkom Domácnosť je vykurovaná pieckou na tuhé palivo, elektrinu a vodu v domácnosti majú zavedenú. Hygiena v domácnosti je na veľmi nízkej úrovní. Matka detí je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 275,90 eur a poberá rodinné prídavky na 6 detí v sume 153 eur mesačne. Otec detí aktuálne žije v Českej republike. Mal. T. pri osobnom pohovore uviedol, že ukončil 8. ročník, do 9. ročníka nešiel, je zaevidovaný na úrade práce, mama sa o neho stará. Mal. W. uviedla, že mama sa o nich stará, otec nie je doma, nevolá, všetko im hradí mama. Mal H. uviedla, že otec je v Česku, nechce prísť domov, chýba im. Mal. O. uviedol, že doma si pomáhajú. Mal. O. uviedol, že nikto mu neubližuje, mama sa o nich stará. S mal. O. a I. pre nízky vek pohovor nebol vykonaný.
10. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu navrhovateľky vyplýva, že matka detí je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 275,90 eur mesačne, taktiež poberá rodinné prídavky na 6 mal. detí v sume 153 eur mesačne. Rodinné prídavky pre mal. T. jej naposledy boli vyplatené v mesiaci február 2021. Iný príjem nemá, taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť, je zdravá.
11. Otec detí napriek opakovaným výzvam súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že naposledy bol zamestnaný v období od 5.11.2018 do 12.2.2020 v Roľníckej spoločnosti „Kyjov“, s.r.o. Kyjov 248 s priemerným mesačným vymeriavacím základom cca 550 eur mesačne.
12. Mal. T. po ukončení povinnej školskej dochádzky nepokračuje v príprave na výkon budúceho povolania, od 1. 12. 2020 je vedený ako uchádzač o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. Mal. W. od septembra bude žiačkou 9. ročníka ZŠ, mal. H. žiačkou 7. ročníka ZŠ, mal. O. opäť nastúpi do 2. ročníka ZŠ, ako aj mal. O. opakovane do 1. ročníka ZŠ, keďže obaja prepadli. Mal. O. a I. nenavštevujú žiadne zariadenie, sú s matkou doma. Detí sú zdravé, podľa tvrdenia matky má s nimi bežné výdaje.
13. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
21. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
22. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
24. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 76 ods. 2 ZoR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
33. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
37. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
38. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
39. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
40. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
41. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Právne posúdenie vecí:
42. Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom K. (T., W., H., O., O., O. a I.), teda zverenie detí matke a určenie výživného zo strany otca.
43. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. deťom. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
44. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem maloletých detí.
45. Matka sa o mal. deti stará od ich narodenia, od novembra 2020 kedy otec detí opustil spoločnú domácnosť, túto starostlivosť zabezpečuje sama. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme detí aby žili s rodičom a v prostredí, kde ich budú mať radi, dokážu a chcú im poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany, i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. deťom bude poskytnutá zo strany ich matky. Otec o osobnú starostlivosť o detí neprejavil záujem, naviac od času čo opustil spoločnú domácnosť (november 2020) sa o deti vôbec nezaujíma, nenavštevuje ich, nekontaktuje. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením detí matke.
46. Z uvedených dôvodov súd všetky maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
47. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.
48. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi. Pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti.
49. Súd dodáva, že je v záujme maloletých detí, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojich detí.
50. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom v zmysle § 36 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov deti zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
51. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 29,40 eur mesačne pre každé dieťa.
52. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
53. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
54. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine.
55. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec detí napriek výzve súdu svoje príjmové pomery nepreukázal, súd zistil, že u posledného zamestnávateľa dosahoval vymeriavací základ cca 550 eur, pri počte vyživovacích povinnosti súd určil výživné v zmysle § 62 ods. 3 ZoR, v ktorom je stanovený minimálny rozsah výživného (minimálna výška) na mal. dieťa, ktorou je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Toto minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 1. 7. .2020 je toto minimálne výživné v sume 29,42 eur a od 1. 7. 2021 v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z.z. v sume 29,87 eur. Z uvedených dôvodov sú určil výživné pre mal. deti W., H., O., O., O. a I. v období od podania návrhu, t.j. od 1. 3. 2021 do 30. 6. 2021 v sume 29,42 eur mesačne a od 1. 7. 2021 do budúcna v sume 29,87 eur mesačne.
56. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 1. 3. 2021 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.
57. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1. 3. 2021 do 31. 7. 2021 v celkovej výške 885,30 eur, ktoré povolil otcovi detí v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
58. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného za obdobie od 1. 3. 2021 do 30. 6. 2021 v sume 29,42 eur mesačne a od 1. 7. 2021 v sume 29,87 eur mesačne pre jedno dieťa, čo za uvedené obdobie činí sumu 147,55 eur pre jedno dieťa (3/21 - 6/21 čo je 4 x 29,42 eur spolu 117,68 eur a 1 x 29,87 eur spolu 147,55 eur). Pri šiestich deťoch dlžné výživné predstavuje sumu 885,30 eur. Podľa vyjadrenia matky, ktoré otec nepoprel, za obdobie od podania návrhu otec na výživu detí ničím neprispel. Na základe uvedeného dlžné výživné potom činí sumu 885,30 eur.
59. Štvrtým výrokom súd konanie o návrhu matky na určenie výživného za obdobie do 1. 3. 2021 zastavil, pretože v tejto časti zobrala navrhovateľka svoj návrh späť, s čím kolízny opatrovník, prítomný na pojednávaní súhlasil a súd nezistil vážny dôvod, pre ktorý by mal o tomto návrhu v konaní pokračovať, neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať výživné predo dňom podania návrhu na súd.
60. Podaným návrhom navrhovateľka žiadala určiť výživné aj pre mal. T.. Súd mal preukázané, že mal. T. po ukončení povinnej školskej dochádzky sa na výkon budúceho povolania nepripravuje, od 1. 12. 2020 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čím podľa názoru súdu nadobudol schopnosť sám sa živiť. Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 ZoR, ktoré je postavené na myšlienke človeka
plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľadne nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samo svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
61. Z uvedeného dôvodu súd piatym výrokom návrh matky na určenie výživného pre mal. T. zamietol ako nedôvodný.
62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.