Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11S-9-2018.pdf
PDF · 281.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, K. J. XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava a pribratých účastníkov konania: 2/ U.. B. E., E. 5, K. I., 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 6/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 7/ IP Nitra, s. r. o., Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, 8/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 15. 01. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/036589 zo dňa 16. 10. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 06. 03. 2017 bola stavebnému úradu (Mesto Nitra) doručená žiadosť o stavebné povolenie stavebníka (ProLogis Slovak Republic Management, s.r.o. zastúpeného splnomocneným zástupcom - spoločnosťou PROMT, s.r.o.), týkajúca sa stavby Logistický park Nitra - Hala DC1, stavebné objekty SO.107 Komunikácie a spevnené plochy, miesto stavby Priemyselný park Nitra, katastrálne územie Dražovce, na parcelách v žiadosti o stavebné povolenie vymedzených vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., ku ktorým má stavebník iné právo na základe Zmluvy o budúcich zmluvách (súčasť administratívneho spisu).
V rámci účastníkov konania boli uvedené mená vlastníkov susedných pozemkov a stavieb.
Zároveň bolo uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe predpisu č. 254/2015 Z. z. zo dňa 30. 09. 2015, ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), pretože stavba sa nachádza
na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydaných podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom súčasťou administratívneho spisu boli aj predmetné osvedčenia.
Okrem toho súčasťou administratívneho spisu bolo aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, vydané Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017, v rámci ktorého bolo rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, predmetom ktorej je výstavba troch hál (DC1, DC2 a DC3), slúžiacich pre logistiku a ľahkú nerušiacu výrobu v priemyselnej zóne neďaleko mesta Nitra, sa podľa § 29 zákona po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie podaním č. OU-NR-OSZP3-2017/021566 zo dňa 17. 05. 2017 vydal záväzné stanovisko k stavebnému povoleniu, v ktorom uviedol, že je možné konštatovať, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC1“, v rozsahu stavebných objektov SO.107 Komunikácia a spevnené plochy po preskúmaní predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiaden rozpor.
Súčasťou žiadosti boli aj výpisy z katastra nehnuteľností, kópie katastrálnej mapy, výpisy z obchodného registra stavebníka a zástupcu stavebníka, ako aj písomné vyhodnotenie zapracovania podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“ číslo 2016/029660-040-F21 k dokumentácii pre stavebné povolenie a iné vyjadrenia dotknutých orgánov, ako aj súhlasné stanoviská.
Okrem toho bolo vydané aj záväzné stanovisko Mesta Nitra č. ÚHA-1315/2017 zo dňa 26. 01. 2017, v rámci ktorého Mesto Nitra súhlasilo s realizáciou uvedených stavebných objektov za podmienok uvedených pri každom stavebnom objekte. Umiestnenie stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry.
Následne zo strany stavebníka bol podaný doplnok k podaniu žiadosti o stavebné povolenie dňa 20. 03. 2017, ako aj dňa 12. 04. 2017, dňa 20. 04. 2017 a tiež dňa 24. 04. 2017.
2. Dňa 24. 04. 2017 stavebný úrad vydal informáciou o podaní žiadosti o stavebné povolenie, v rámci ktorej uviedol, že v zmysle § 58a stavebného zákona, novelizovaného zákonom č. 314/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zverejňujú:
- kópiu žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 06. 03. 2017 (bez príloh),
- údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní na stavbu „PROLOGIS PARK NITRA“ bolo vydané dňa 08. 11. 2016 rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040- F21, Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017. Následne bol uvedený odkaz na stránku, na ktorej bol dokument prístupný.
Podaním, doručeným stavebnému úradu dňa 03. 05. 2017, došiel ďalší doplnok k žiadosti o stavebné povolenie, týkajúce sa zmeny projektanta.
Podaním zo dňa 04. 05. 2017 stavebný úrad zaslal doklady na posúdenie Okresnému úradu Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie - EIA, Odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a to v rozsahu kópia žiadosti o stavebné povolenie na stavbu, projektová dokumentácia, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, oznámenie o začatí konania.
3. Dňa 04. 05. 2017 vydal stavebný úrad oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania, v rámci ktorého v súlade s § 61 ods. 3 stavebného zákona určil, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. Okrem toho účastníci konania boli poučení, že do podkladov rozhodnutia je možné nahliadnuť na Mestskom úrade v Nitre.
Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 22. 05. 2017, pričom 1. neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 15. 05. 2017, opakované doručenie 16. 05. 2017 a deň uloženia zásielky bol určený dňom 16. 05. 2017.
4. Vyjadrenie účastníka stavebného konania podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona doručilo Združenie domových samospráv, ako aj podaním zo dňa 29. 05. 2017, doručeným stavebnému úradu dňa 31. 05. 2017, podal pripomienky, stanoviská a námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania žalobca. Zároveň žalobca požiadal o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie a podstatnejšiu špecifikáciu dôvodov námietok, keďže z viacerých dôvodov sa nemohol náležite oboznámiť s vecou, ako ani na základe jeho žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. zo dňa 22. 05. 2017 mu do dnešného dňa neboli požadované informácie v podobe poskytnutia fotokópie celého správneho spisu doručené. Žiadal o predĺženie lehoty na podanie pripomienok, stanovísk a námietok do 7 pracovných dní odo dňa doručenia fotokópie celého správneho spisu.
5. Dňa 11. 05. 2017 bola Združeniu domových samospráv zaslaná elektronická kópia spisu na základe jeho žiadosti ako účastníka konania, ktorý 16. 05. 2017 zaslal ďalšie vyjadrenie.
6. Stavebný úrad dňa 25. 07. 2017 vydal stavebné povolenie číslo UHA-DUal-4336/2017-008-Ing.Dá v spojení s oznámením o oprave zrejmých chýb v písaní č. UHA-DUal-4336/2017-009-Ing.Dá zo dňa 07. 08. 2017, v rámci ktorého ako príslušný špeciálny stavebný úrad prerokoval v uskutočnenom stavebnom konaní predloženú žiadosť s dotknutými orgánmi štátnej správy a so známymi účastníkmi konania a po jeho preskúmaní podľa § 60, § 61 a § 62 stavebného zákona vydal stavebné povolenie, ktorým podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC1“ v rozsahu SO.107 Komunikácia a spevnené plochy, v priemyselnej lokalite Nitra - Sever v katastrálnom území B.. Predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie je návrh komunikácií v rámci výstavby Logistický Park Nitra - Hala DC1 a jej napojenie na komunikácie, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie Príprava strategického parku Nitra, v rámci ktorej budú pripravené prípojné body pre možnosť napojenia na dopravnú sieť.
Ako účastníci stavebného konania boli v zmysle § 59 stavebného zákona označení vlastníci dotknutých pozemkov stavieb, ako aj susedných pozemkov a najbližších stavieb a tí, ktorí boli účastníkmi v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21, vydaného Okresným úradom Nitra dňa 08. 11. 2016, právoplatné dňa 20. 02. 2017, medzi ktorými bol aj žalobca.
Zároveň stavebný úrad stanovil aj záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby a rozhodol o námietkach, pripomienkach a podmienkach účastníkov konania a to dotknutej verejnosti - Združenie domových samospráv a žalobcu. Pri žalobcovi uviedol, že sa jeho podmienkou nezaoberal a to z dôvodu, že boli doručené po uplynutí zákonnej lehoty.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie domových samospráv, ako aj žalobca, o ktorých rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutí, bližšie opísaným v čl. II. tohto rozsudku.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. O podanom odvolaní Združenia domových samospráv a žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR- OCDPK-2017/036589 zo dňa 16. 10. 2017 tak, že odvolanie Združenia domových samospráv a žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Nitra, č. UHA-DUal-4336/2017-Ing. Dá zo dňa 25. 07. 2017 potvrdil.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak ako je uvedený v 1. až 6. bode tohto rozsudku) a následne uviedol vyjadrenie k odvolaniu 1, t. j. k odvolaniu Združenia domových samospráv a tiež k odvolaniu 2, t. j. k odvolaniu žalobcu.
Vzhľadom na to, že predmetom súdneho prieskumu je žaloba žalobcu ako odvolateľa v rade 2/, súd sa zameral vo svojom odôvodnení na predmetné odvolanie a vysporiadanie sa s ním zo strany žalovaného, majúc pritom za to, že k časti nazvanej „Pripomienky, stanoviská a námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania č. UHA-DUal-4336/2017-008-Ing.Dá“, žalovaný poukázal na § 3 ods. 1, 4, § 24 ods. 2, § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku. K názoru žalobcu, že nezákonnosť prvostupňového orgánu je daná aj tým, že neaplikoval právny názor NS SR, nebolo možné podľa názoru žalovaného v danom prípade reflektovať, nakoľko prvostupňový správny orgán nebol orgánom výkladu znenia právnych predpisov a pri svojej činnosti koná v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. Uznesenie NS SR nebolo zákonnou alebo inou právnou normou, ktorou by bol prvostupňový orgán viazaný, resp. na základe ktorej by mohol postupovať a týkalo sa iba veci, o ktorej tento súd rozhodoval. V danom prípade prvostupňový orgán vyhodnotil náhradné doručenie oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 04. 05. 2017 žalobcovi ako plnohodnotné. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku však žalovaný preskúmal z obsahového hľadiska námietky žalobcu a dospel k záveru, že tieto neobsahujú žiadne vecné argumenty ani špecifikáciu toho, čoho sa žalobca v nich domáhal, boli len obsahovým vyjadrením nesúhlasu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia a žiadosťou o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie o podstatnejšiu špecifikáciu dôvodov jeho námietok. Pokiaľ účastník konania nevzniesol vecné námietky v lehote určenej prvostupňovým orgánom, bolo zrejmé, že prvostupňový orgán, vychádzajúc z dikcie a znenia § 61 ods. 3 stavebného zákona nemôže na prípadné neskôr podané námietky prihliadať. Možnosť predĺženia lehoty na podanie námietok platná právna úprava pri účastníkoch konania nepripúšťala, čo bolo zrejmé aj z dikcie a znenia § 61 ods. 3 stavebného zákona - na neskoršie podané námietky sa neprihliadne v nadväznosti na znenie § 61 ods. 6 stavebného zákona, kde právna norma stanovuje možnosť predĺženia lehoty v prípade, ak dlhší čas na posúdenie potrebuje niektorý z orgánov štátnej správy, nie však účastník konania. Možnosť predĺženia lehoty v danom prípade nepripúšťa ani správny poriadok. Prvostupňový orgán by teda žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty nemohol vyhovieť, nakoľko lehotu na podanie námietok predĺžiť v zmysle platnej právnej úpravy nemohol a v zmysle koncentračnej zásady platnej v stavebnom konaní sa neprihliada a ani nemôže prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty určenej na ich uplatnenie. Žalobca ako účastník konania mal možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia aj proaktívne v zmysle poučenia uvedeného v oznámení o začatí stavebného konania, čo účastník nevyužil. Nedošlo teda k porušeniu žiadnych práv účastníka nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie zo spisov v zmysle § 23 správneho poriadku. Taktiež bola zachovaná možnosť účastníka vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie ako to predpokladá § 33 ods. 2 stavebného poriadku, nakoľko v oznámení o začatí stavebného konania bol odvolateľ o tejto možnosti poučený, avšak ju v určenej lehote nevyužil.
K ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že žalovaným citované ustanovenia Ústavy SR a Aarhurského dohovoru smerujú podľa žalovaného ku konaniam vo fáze posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie, výsledkami ktorých bol prvostupňový orgán viazaný a neprináležalo mu opätovne posudzovať tam riešené otázky vplyvu stavby na životné prostredie. Pri vydaní napadnutého stavebného povolenia mal prvostupňový orgán zo záväzného stanoviska OU NR OSŽP č.j. OU-NR- OSZP3-2017/021566 zo dňa 17. 05. 2017 preukázateľné, že príslušný orgán životného prostredia preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiaden rozpor a na tomto základe mohol prvostupňový orgán predmetnú stavbu povoliť. V tomto smere bolo teda rozhodnutie prvostupňového orgánu v súlade s platnými právnymi predpismi a dôvody odvolania účastníka konania ani v tomto smere neboli dôvodné.
Žalovaný následne citoval § 61 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC1“ v rozsahu SO.107 Komunikácia a spevnené plochy oznámením zo dňa 04. 05. 2017, pričom zároveň upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, pretože mu boli dobre známe pomery staveniska z predchádzajúcich konaní a žiadosť poskytla dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
S poukazom na § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán vychádzal z podkladov spracovaných oprávnených projektantom v rámci predloženej projektovej dokumentácie pre vydanie príslušného stavebného povolenia a zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré majú z odborného hľadiska zabezpečiť súlad navrhovanej stavby s ochranou záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie, ako to stanovuje § 66 ods. 1 stavebného zákona. Práve účasť dotknutých orgánov a zákonom stanovená povinnosť stavebného úradu spočívajúca v povinnosti zohľadniť ich požiadavky pri vydávaní rozhodnutí predstavuje aplikáciu odbornej garancie v príslušnej oblasti, v ktorej tieto dotknuté orgány chránia im osobitnými predpismi zverené záujmy. Žalovaný mal zo spisového materiálu za preukázané, že prvostupňový orgán oznámil začatie konania všetkým dotknutým orgánom z hľadiska nimi sledovaných záujmov a ich požiadavky zapracoval do záväzných podmienok napadnutého rozhodnutia, pričom ani jeden orgán alebo organizácia z hľadiska napojenia vnútroareálovej komunikácie na verejnú cestnú sieť nevzniesli žiadne námietky alebo výhrady. Žalovaný mal tiež za to, že prvostupňový orgán dostatočne preskúmal predloženú projektovú dokumentáciu, zohľadnil stanoviská dotknutých orgánov a tieto zapracoval do záväzných podmienok napadnutého rozhodnutia.
K časti dopravného a kapacitného riešenia úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, zmene parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka žalovaný uviedol, že napadnutým prvostupňovým rozhodnutím sa povolila stavba komunikácií a spevnených plôch v rámci areálu „Logistický park Nitra - Hala DC1“. Vzhľadom na rozsah povoľovanej stavby bolo zrejmé, že nadradená cestná infraštruktúra, ktorú predstavujú cestné komunikácie I/64, v úseku Nitra Zobor - Šindolka a rozšírenie cesty I/64 - úprava dvojpruhovej komunikácie a realizácia kruhového objazdu v polohe križovatky Prvosienkova nebola obsahom predmetného povoľovacieho konania. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán riadne preskúmal, či navrhované stavby budú prístupné z cesty, čí sú splnené zastavovacie podmienky určené územným plánom, či dokumentácia spĺňa požiadavky na výstavbu a či boli podmienky určené územným plánom, či dokumentácia spĺňa požiadavky na výstavbu a či bolo zabezpečené včasné vybudovanie technického vybavenia na riadne užívanie. Bolo ďalej možné konštatovať, že medzi záväzné podmienky napadnutého prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad zaradil aj požiadavku realizátora nadradenej cestnej infraštruktúry - spoločnosti MH Invest, s.r.o., týkajúcu sa koordinácie stavby s výstavbou ostatných objektov strategického parku.
Žalovaný zároveň konštatoval, že prvostupňový orgán riadne preveril, či má stavebník vlastnícke alebo iné právo k pozemkom podľa § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona, ku ktorým sa má realizovať povoľovaná stavebná činnosť. Žalovaný nezistil, že by povoľovanou stavebnou činnosťou malo dôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa ubezpečenia zo strany predsedu vlády nebolo možné preskúmať a ani sa jeho obsahu dovolávať, nakoľko predseda vlády nebol účastníkom stavebného konania a ani dotknutým orgánom.
Skutočnosť, že žalobca podával námietky v zisťovacom konaní nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v stavebnom konaní, nakoľko o námietkach žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté a prvostupňový orgán vychádzal zo záverov vyplývajúcich zo zisťovacieho konania a bol nimi viazaný. Takisto podanie správnej žaloby nebolo podľa žalovaného prekážkou, aby mohlo dôjsť k vydaniu stavebného povolenia, nakoľko žiadne upovedomenie o prípadnom nariadení odkladného účinku rozhodnutí predchádzajúcich napadnutému prvostupňovému orgánu zo spisového materiálu nevyplývalo a teda nebola daná prekážka v rozhodovacej činnosti stavebného úradu. Správny orgán nebol povinný preverovať, či ohľadom rozhodovanej veci, alebo konaní jej predchádzajúcich bolo vedené súdne konanie, žalobca na túto skutočnosť neupozornil dokonca ani v námietkach uplatnených ním v stavebnom konaní. Žalovaný mal teda za to, že prvostupňový orgán neporušil žiadny právny predpis ani právo alebo právom chránený záujem žalobcu a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Záverom žalovaný zdôraznil, že stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že námietky boli nedôvodné, neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne, keď ich zamietol.
V časti námietok, týkajúcich sa, že správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v spojení s § 56 zákona o správnom konaní bol povinný oboznámiť účastníka konania so všetkými podkladmi pre rozhodnutie bola neopodstatnená z dôvodu, že prvostupňový správny orgán upovedomil účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie.
10. Z vyššie uvedených skutočností preto vyplývalo, že stavebné povolenie bolo správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, bolo v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Žalobou zo dňa 15. 01. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2017/036589 zo dňa 16. 10. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA- DUal-4336/2017-008-Ing.Dá zo dňa 25. 07. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.
12. V prvom rade žalobca namietal (časť III.1 žaloby), že tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného sú postihnuté zásadnou právnou vadou v podobe nedodržania zákona upravujúceho vecnú príslušnosť správnych orgánov, ktoré predmetné rozhodnutia vydali. V kontexte uvedeného uviedol, že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, nakoľko podľa ust. § 117b stavebného zákona bol vecne príslušným na konanie v prvom stupni okresný úrad v sídle kraja, t. j. Okresný úrad Nitra, t. j. samotný žalovaný. Z tohto dôvodu potom nemohol byť vecne príslušný na rozhodovanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
- stavebnému povoleniu žalovaný, ale príslušné ministerstvo. Na vysvetlenie dodal, že predmetom stavebného povolenia v tomto prípade je stavba, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, kde správne orgány zhodne konštatovali a postupovali v procesnom režime, že nebolo potrebné územné rozhodnutie na základe § 32 ods. 2 stavebného zákona.
13. Odhliadnuc od vyššie uvedeného (časť III.2 žaloby) žalobca následne poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.
Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená
investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky č. 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osobitné osvedčenie o významnej investícii.
14. V ďalšej časti žaloby (časť III.3) žalobca poukázal na ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého mal žalovaný preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré účastník konania namietal v priebehu prvostupňového správneho konania alebo v odvolaní.
Okrem vyššie uvedených skutočností mal žalovaný zohľadniť i porušenie ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pretože vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka nebola splnená, pretože územný plán zóny schválený nie je. Taktiež je evidentné i nerešpektovanie ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože územný plán zóny vypracovaný nebol a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
15. V časti žaloby (III.4) žalobca namietal vadnosť vydaného povolenia a tým aj napádaného rozhodnutia žalovaného v tom, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 sú nedostatočné, pretože dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyv na životné prostredie) je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie základnej podmienky pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Logistického parku Nitra a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z..
16. Žalobca ďalej (časť III.5 žaloby) poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne na znenie ust. § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy
je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zákonná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadať na ust. § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
Predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku a je potrebné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park tak z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol a vzhľadom na túto skutočnosť je nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom i napadnutého rozhodnutia.
17. V ďalšej časti žaloby (III.6) žalobca poukázal na to, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v stanovisku č. 02462/2016/AA11-SZEÚ/56228 zo dňa 07. 09. 2016 sa vyjadrilo, že súhlasí s posúdením vplyvov navrhovanej činnosti v štádiu zisťovacieho konania v zmysle rešpektovania požiadaviek v ďalších stupňoch prípravy. Tu považoval za potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade, teda v súvislosti s navrhovanou činnosťou „PROLOGIS PARK NITRA“, došlo k vydaniu rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Okrem toho uviedol, že proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní využil všetky opravné prostriedky, vrátane možnosti podania správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu, pričom namietané dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia citoval v tejto časti žaloby. Ohľadne evidentne nesprávneho počtu parkovacích miest poukázal na odôvodnenie rozhodnutia v zisťovacom konaní, časť ktorého opätovne citoval.
S poukazom na ust. § 140c ods. 1 stavebného zákona bolo potrebné, aby správny orgán prvého stupňa, teda stavebný úrad, náležite zohľadnil jeho pripomienky a stanoviská, ktoré uvádzal v rámci zisťovacieho konania a relevantne sa s nimi vysporiadal. Zo znenia stavebného povolenia (prvostupňové rozhodnutie) v tejto veci je zrejmé, že stavebný úrad takto nepostupoval.
18. V súvislosti s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia (III.7) poukázal na porušenie jeho práv ako účastníka konania, konkrétne v rámci jeho práva na nahliadnutie do spisu a v rámci toho oprávnenia na vyhotovenie fotokópie správneho spisu, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu. Učinil tak s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z., pričom správny orgán sa tohto chytil a nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie fotokópie spisového materiálu, keďže mal postupovať podľa § 23 správneho poriadku. Z tohto vyvodzoval tú skutočnosť, že v konečnom dôsledku došlo k situácií, kedy ako účastník konania nemal umožnené právo na nazretie do spisu a v rámci tohto práva vyhotovenie kópie spisu, čo závažným spôsobom deklasuje samotné meritórne rozhodnutie v správnom konaní a to tak prvostupňové, ako aj napádané rozhodnutie žalovaného.
19. Nakoniec namietal aj tú skutočnosť (III.8), že žalovaný ako odvolací správny orgán postupom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku nezistil tak závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho priadku, ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 06. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe a uviedol, že s nimi nesúhlasí, považoval ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové.
21. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, uviedol, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, v katastrálnom území ktorej sa bude stavba realizovať, pričom táto územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správny orgán, ani žalovaný, žiadnym spôsobom nepochybili.
22. K námietke žalobcu, že osvedčenie o významnej investícií nebolo vydané na uskutočnenie navrhovanej činnosti ProLogis Park Nitra, poukázal na skutočnosť, že osvedčenie o významnej investícií bolo vydané na základe žiadosti spoločnosti MH Invest na celé územie Strategického parku. Stavba, ktorá je predmetom tohto stavebného konania, sa realizuje na podnikovom pozemku vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, ktorá vyslovila súhlas s realizáciou stavby na tomto pozemku.
Stavebné povolenie bolo vydané v prospech spoločnosti ProLogis Slovak Republic Management, s.r.o., pričom právo k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje, preukázala na základe Zmluvy o budúcich zmluvách so spoločnosťou MH Invest.
23. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra konať a rozhodnúť v tomto stavebnom konaní uviedol, že Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ust. § 120 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Vzhľadom na uvedené je potom Mesto Nitra príslušných stavebným úradom na rozhodnutie v tomto stavebnom konaní.
24. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o vydanie stavebného povolenia úplná. Lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania tak začína plynúť až od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, a nie od momentu podania tejto žiadosti.
Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim § 49 ods. 2 správneho poriadku. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca preberal v uvedenom stavebnom konaní písomnosti, ktoré mu boli doručované doporučenou zásielkou, na posledný deň, kedy písomnosti možno prebrať, čím došlo k predĺženiu času od začatia konania do vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti mal za to, že ak niekto spôsobil prieťahy v správnom konaní nezabezpečením svojej súčinnosti pri doručovaní písomností, potom sa tento účastník nemôže domáhať nečinnosti správneho orgánu z tohto dôvodu.
Navyše poukázal na to, že v oboch prípadoch majú uvedené lehoty pre vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. stavebného povolenia len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.
25. Na záver poukázal na to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia mesta a následne rozhodnutia žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozhodnutia mesta resp. rozhodnutia žalovaného, tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Okrem vyššie uvedeného žalovaný sa vyjadril aj k námietkam a odvolaniu žalobcu v stavebnom konaní, v rámci čoho uviedol, že s námietkami žalobcu nesúhlasí.
26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
27. Uznesením č.k. 11S/9/2018-50 zo dňa 31. 07. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Dialničná cesta 24, Senec, IČO: 36 837 539, 2/ U.. B. E., E. 5, K. I., 3/ Y. domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 6/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 7/ IP Nitra, s. r. o., Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, 8/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra.
Podaním, elektronicky doručeným dňa 17. 09. 2018, sa k žalobe písomne vyjadril pribratý účastník v rade 3/ - Združenie domových samospráv, považujúc žalobu za dôvodnú a žiadal jej v plnom rozsahu vyhovieť. Mal pritom za to, že bolo porušené právo žalobcu na kópiu podkladov rozhodnutia, ako aj súhlasil s tým, že povolená stavba nie je súčasťou strategickej investície a teda netýka sa jej výnimka podľa § 32 ods. 2 stavebného poriadku, ako aj z dôvodu neoboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia.
Okrem toho sa k žalobe písomne vyjadril aj pribratý účastník v rade 8/ - Mesto Nitra, uvádzajúc, že sa plne stotožňuje s vyjadrením žalovaného.
Iné písomné vyjadrenie k žalobe v lehote stanovenej súdom podané nebolo.
28. Žalobca sa k uvedeným vyjadreniam na výzvu súdu podľa § 106 ods. 1 SSP písomne nevyjadril.
29. Okrem toho v spise sa nachádza aj ďalšie vyjadrenie pribratého účastníka a to pribratého účastníka v rade 4/ - MH Invest, s.r.o., ktorý žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
30. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 10. 08. 2021, ktorého sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, zástupkyňa žalovaného, právny zástupca spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o.. Pribratí účastníci konania v rade 1. - 7., resp. ich právny zástupcovia sa pojednávania nezúčastnili, preto súd rozhodol, že v zmysle § 114 SSP vec prejedná v ich neprítomnosti.
Okrem toho súd si zadovážil kópiu žaloby žalobcu zo dňa 13. 04. 2017 z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 (ktorým zmenil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016 zo zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti Prologis Park Nitra), ako aj na základe žiadosti o doplnenie administratívneho spisu bola do spisu doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. zo dňa 22. 05. 2017, rozhodnutie mesta Nitra č. UHA-DUaI-8800/2017-002-Ing.Dá zo dňa 01. 06. 2017, odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie primátora mesta Nitry č. UHA-DUaI-8800/2017-006-Ing.Dá zo dňa 03. 07. 2017.
Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní uviedol, že žalobca sa pridržiava v celom rozsahu všetkých žalobných dôvodov a navrhol výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že aj pre stavby Prologis (pozn. správneho súdu, žalobca bližšie nešpecifikoval, aké stavby) bol vyvlastňovaný a vyvlastnený. Okrem toho zdôraznil, že zásielku prevzal 22. mája a na podanie pripomienok bola stanovená lehota 7 pracovných dní, čo je do 31. mája, čo je preukázateľné, že do podateľne aj podal svoje námietky, pričom žiadal o predĺženie lehoty už dňa 23. a to z dôvodu, že toho istého dňa formou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žiadal o fotokópiu správneho spisu, aby sa mohol relevantne oboznámiť, a to aj vzhľadom k tomu, že nepochopiteľne ústne konanie a miestne šetrenie správny orgán preskočil. Zároveň rozšíril žalobný dôvod podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, keďže rozhodol nepríslušný orgán aj v tom zmysle, že nebol príslušný na rozhodnutie v stavebnom konaní s poukazom na § 120 ods. 2, pretože nedisponoval územným rozhodnutím a nedisponoval ani záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania, čiže obce.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadreniach žalovaného, ako aj na napadnutom rozhodnutí. Čo sa týkalo príslušnosti mesta Nitra, vydať stavebné rozhodnutie uviedla, že toto všetko sú vnútroareálové komunikácie, teda špeciálny stavebný úrad v tomto prípade postupuje podľa ust. § 3a ods. 4 cestného zákona, ako prenesený výkon štátnej správy. Okrem toho dodala, že stavba, ktorá je predmetom tohto stavebného konania, sa realizuje na podnikovom pozemku vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, ktorá vyslovila súhlas s realizáciou stavby na tomto pozemku a to listom zo dňa 15. 02. 2017, ktorý je založený v spisovom materiály. Prologis síce nemá osvedčenia, ale v rámci strategického parku, tieto parcely, na ktorých stojí Prologis, boli uvedené v osvedčeniach zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015. Poukázala tiež na záväzné stanovisko mesta Nitra zo dňa 26. 01. 2017. Podľa územného plánu mesta Nitra je v riešenom území verejnoprospešná stavba 5.1 územná rezerva pre výrobné funkcie priemyselný park sever ako aj funkčné využitie plôch pre danú lokalitu, je zadefinované ako priemyselná výroba (priemyselný park) rovnako podľa nadradeného územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja
funkčné využitie plôch pre danú lokalitu je zadefinované ako výrobné plochy. Dodala, že žalobca nie je ani vlastník pozemkov, ani sused, stavbou nijako nebudú dotknuté jeho parcely, pozemky, je účastník konania iba z procesu EIA. Stavebné povolenie bolo vydané v prospech spoločnosti Prologis Slovak republic Management, s.r.o., pričom právo k pozemkom na ktorých sa stavba realizuje je preukázané na základe zmluvy o budúcich zmluvách so spoločnosťou MH Invest, s.r.o.
Právny zástupca účastníka konania t. j. Prologis Slovak Republic Management s.r.o. sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
31. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 15. 01. 2018, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 10. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 5 vyššie citovaného zákona, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 23 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 59 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
33. Podľa 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1)
Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)
Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru,
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,
Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140c ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu,15b) je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu15b). 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významnej investície a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov
34. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významnej investície a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b) podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
Strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, 2a) činností v oblasti výskumu a vývoja.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.
35. Podľa § 2 ods. 1, 3 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony.
Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.
36. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie.
Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
37. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. § 24a zrušený od 1.1.2015 § 24b zrušený od 1.1.2015
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. § 26 zrušený od 1.1.2015 § 27 zrušený od 1.1.2015 § 27a zrušený od 1.9.2009 do 30.11.2011, zrušený od 1.1.2015 ___________________________ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
38. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
39. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.8 (bod 11 až 19 tohto rozsudku) vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 10. 2017 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2017, pričom v prvom rade namietal vecnú nepríslušnosť správnych orgánov.
V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán v rozhodnutí č. UHA-DUaI-4336/2017-008-Ing.Dá zo dňa 25. 07. 2017 stavebné povolenie, ktorým podľa § 66 stavebného zákona povolilo stavbu: „Logistický park Nitra - Hala DC1“, SO 107 Komunikácia a spevnené plochy, špecifikovaných ako účelové komunikácie na parcelách v k.ú. B.. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.
Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.
O odvolaní žalobu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
40. Žalobca na pojednávaní rozšíril námietku vecnej nepríslušnosti aj o porušenie ustanovenia § 120 ods. 2 stavebného zákona, avšak ani v tomto ohľade nie je možné námietku žalobcu hodnotiť za dôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v spise sa nachádza aj záväzné stanovisko Mesta Nitra č. ÚHA-1315/2017 zo dňa 26. 01. 2017, v rámci ktorého mesto súhlasilo s realizáciou uvedených stavebných objektov za podmienok uvedených pri každom stavebnom objekte. Umiestnenie stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry. Zároveň správny súd dodáva k námietke žalobcu ohľadom relevantnosti stanoviska, že predmetné záväzné stanovisko je relevantné a záväzné aj pre predmetné stavebné konanie a to i za stavu, že bolo vydané pred podaním žiadosti o stavebné povolenie. V záujme hospodárnosti konania je práve očakávané, že stavebník si zabezpečí záväzné stanoviská a vyjadrenia ešte pred podaním žiadosti o stavebné povolenie. V prípade, ak by malo stanovisko obmedzenú platnosť, bolo by to v stanovisku uvedené, čo však daný prípad nebol.
41. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.2 až III.8 (t. j. bod 13 až 19 tohto rozsudku), pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok, vymedzených v časti III.2 a III.8 žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 10. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní netýkala.
42. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.2 až III.8 a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť žaloby) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené, alebo priamo dotknuté.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý predložil navrhovateľ, t. j. Prologis Slovak Republic Management s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise (ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017) a proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán, t. j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č. OU-NR- OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 (č.l. 373 - 377 v súdnom spise) tak, že zmenil rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia s tým, že ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.
Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky, spočívajúcej v tom, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, ktorý z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, pričom žalobca v zisťovacom konaní využil všetky opravné prostriedky a proti rozhodnutiu zo dňa 10. 02. 2017 podal na tunajšom súde i žalobu, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. 11S/69/2017 (č.l. 366 -372 súdneho spisu). Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
43. Žalobca v podanej žalobe (časť III.2, t. j. bod 13 tohto rozsudku) namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.
K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č.k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č.k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č.k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu.
Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.
Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo cestnej stavby („SO.107 Komunikácia a spevnené plochy“) a začalo sa na základe žiadosti spoločnosti ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. zo dňa 06. 03. 2017. Predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie je návrh komunikácií v rámci výstavby Logistický park Nitra - Hala DC1 a jej napojenie na komunikácie, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie Príprava strategického parku Nitra, v rámci ktorej budú pripravené prípojné body pre možnosť napojenia na dopravnú sieť , čo vyplýva z rozhodnutia zo dňa 25. 07. 2017, t. j. z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Jedná sa teda o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. V tomto rozhodnutí je ďalej výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-14000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a v osvedčení pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, ktoré boli vydané podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb. Pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území L., B., A., Y., P. a Y.. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dáva opätovne do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo mesto Nitra pod č. UHA-1315/2017 zo dňa 26. 01. 2017, v rámci ktorého
súhlasilo s realizáciou stavebných objektov, majúc pritom za to, že umiestnenie stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry a na toto stanovisko poukazoval i žalovaný vo svojom rozhodnutí v predmetnej veci.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25. 07. 2017 vyplýva, že príslušné správne orgány vydali stanoviská k výstavbe cestnej stavby a aj na základe týchto stanovísk bola cestná stavba povolená. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. Obsah a rozsah týchto stanovísk zo strany žalobcu v žiadnom rozsahu nebol napádaný, preto ho nebolo možné ani ďalej skúmať.
Okrem toho v administratívnom spise sa nachádza aj záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/021566 zo dňa 17. 05. 2017, v ktorom príslušný orgán uviedol, že je možné konštatovať, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC1“, v rozsahu stavebných objektov SO.107 Komunikácia a spevnené plochy po preskúmaní predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiaden rozpor.
K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra
- Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, ktorý zámer má súd k dispozícii pre potreby rozhodovania o žalobách žalobcu, ktoré súvisia s výstavbou závodu na výrobu automobilov v Nitre.
V závere tejto časti žaloby žalobca namietal, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osvedčenie o významnej investícii. Táto námietka žalobcu je pravdivá a osvedčenie pre navrhovanú činnosť skutočne nebolo a ani nemohlo byť vydané, nakoľko v zmysle ust. § 2 a § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. príslušný orgán vydáva osvedčenie o významnej investícii (a takéto osvedčenie bolo vydané) a nie osvedčenie pre navrhovanú činnosť.
44. K námietke žalobcu v časti III.3 podanej žaloby správny súd uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán
nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 11. 2016 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. 02. 2017), ktoré bolo zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017 (č.l. 373 - 377 súdneho spisu), pričom obe rozhodnutia žalobca napadol žalobou, o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017. K namietanému porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb a k porušeniu ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukazuje na ust. § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na záväzné stanovisko zo dňa 17. 05. 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a z ktorého vyplýva, že vo veci návrhu na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“, ktorý rieši stavebné objekty: SO.107 Komunikácie a spevnené plochy, preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiadne rozpory. V súvislosti s touto námietkou žalobcu správny súd opätovne poukazuje na záväzné stanovisko mesta Nitra zo dňa 26. 01. 2017 vydané v zmysle ust. § 140b zákona č. 50/1976 Zb., v ktorom mesto súhlasilo s realizáciou tam uvedených stavebných objektov (medzi nimi i „SO.107 Komunikácie a spevnené plochy“), umiestnenie ktorých nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta.
V závere k týmto námietkam správny súd zdôrazňuje, že žalobcom namietané porušenie ust. § 47 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sa týka navrhovania stavieb, resp. ich začlenenia do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru a namietané porušenie ust. § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sa týka stavebného konania, v ktorom stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie (s čím sa súd podrobne zaoberal v bode 43 tohto rozsudku), z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané. Žalobca v tejto časti svojich žalobných námietok tvrdil, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale žiadnym spôsobom tieto ustanovenia nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo toto porušenie konkrétne spočívať.
45. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.4 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešia v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie, týkajúce sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 07. 2017 na túto námietku žalobcu nemohol reagovať, nakoľko ju žalobca pred vydaním rozhodnutia nevzniesol. V odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu žalobca túto námietku vzniesol a žalovaný sa s ňou i vysporiadal, teda reagoval na ňu. Podstatné je, že správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s výstavbou tohto objektu, aj keď ide o cestnú stavbu, nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky jej napojenia na pozemné komunikácie, vymedzené žalobcom, nakoľko toto neboli ani oprávnené riešiť.
46. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.5 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol
posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“.
Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov
V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 11. 2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona, ktoré bolo zmenené (vo výrokovej časti a v časti odôvodnenie) rozhodnutím Okresného úradu odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. 02. 2017.
Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.5 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/9/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 16. 10. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 20. 02. 2017), ktoré bolo v časti zmenené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017 a taktiež existovalo i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2017/021566 zo dňa 17. 05. 2017 k stavebnému konaniu pre cestnú stavbu v rozsahu objektov „SO.107 Komunikácie a spevnené plochy“. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú
i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. zn. 11S/69/2017 - rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní).
47. Námietku žalobcu uvedenú v časti žaloby III.6 nebolo možné posudzovať v tomto konaní, nakoľko táto sa týka rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní (čo uvádza i sám žalobca) a porovnaním textu žaloby zo dňa 15. 01. 2018 v tejto veci s textom žaloby zo dňa 13. 04. 2017 (č.l. 366- 372 tohto súdneho spisu), o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017 (str. 6 až 9 prvý odsek, t. j. bod IV.2 žaloby) je potrebné konštatovať identickosť textu a námietok žalobcu. Túto námietku súd posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/69/2017 (správna žaloba proti rozhodnutiam vydaným v zisťovacom konaní k navrhovanej činnosti PROLOGIS PARK NITRA), v ktorom dňa 23. 06. 2021 vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol.
V závere tejto časti žaloby žalobca poukázal na „evidentne nesprávny počet parkovacích miest“. Táto otázka však nebola a ani nemohla byť predmetom stavebného konania pre cestné stavby (komunikácie a spevnené plochy) a preto nie je možné, aby sa ňou správny súd zaoberal pri preskúmavaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní. Taktiež poukázal na ust. § 140c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyvodil záver, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné stavebné konanie.
48. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.7 žaloby správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa ako príslušný stavebný úrad vydal oznámenie zo dňa 04. 05. 2017 o začatí stavebného konania, súčasťou ktorého je okrem iných zákonom vyžadovaných náležitostí i oznam o možnosti nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, o možnosti nahliadať do podkladov v tam uvedených úradných hodinách s tým, že termín je potrebné vopred dohodnúť ústne, písomne, telefonicky alebo mailom. Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 22. 05. 2017. Žalobca v podaní z toho istého dňa požiadal o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a konkrétne žiadal o zaslanie fotokópie celého administratívneho spisu č. UHA-DUaI-4336/2017-Ing.Dá, ktorý vedie Mestský úrad Nitra (súčasť súdneho spisu). V podaní zo dňa 29. 05. 2017 žalobca uviedol, že predbežne nesúhlasí so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia, že mu neboli poskytnuté požadované informácie v podobe poskytnutia fotokópie správneho spisu a že žiada o predĺženie lehoty na podanie pripomienok a námietok, a to do 7 pracovných dní odo dňa doručenia fotokópie spisu. Fotokópia spisového materiálu v predmetnej veci však žalobcovi doručená nebola a o jeho žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov bolo rozhodnuté tak, že Mesto Nitra rozhodnutím č. UHA-DUaI-8800/2017-002-Ing.Dá zo dňa 01. 06. 2017 nevyhovelo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie. Následne žalobca podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že primátor Mesta Nitry rozhodnutím č. UHA-DUaI-8800/217-006-Ing.Dá zo dňa 03. 07. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitry, ktorým Mesto Nitra ako povinná osoba odmietlo poskytnúť žiadateľovi informácie: „fotokópiu celého správneho spisu č. UHA- DUaI-4336/2017-Ing.Dá (rovnako tak súčasť súdneho spisu, nie administratívneho spisu).
K tejto námietke je potrebné uviesť, že žalobca žiadosťou zo dňa 22. 05. 2017 žiadal o zaslanie fotokópie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom, pričom jeho účastníctvo v stavebnom konaní vyplývalo z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Na konanie podľa vyššie uvedeného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 23 upravuje nazeranie do spisov tým spôsobom, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s tam uvedenou výnimkou. Naproti tomu žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti zo dňa 22. 05. 2017, predmetnú žiadosť podal s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom žiadosti však neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie administratívneho spisu. Podľa názoru súdu síce nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je žiadosťou, ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.
Z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že účastníci konania a ďalšie tam uvedené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov. Preto prvostupňový správny orgán vo svojom oznámení zo dňa 04. 05. 2017 o začatí stavebného konania okrem iného správne žalobcovi ako účastníkovi konania oznámil, že má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a má právo nahliadať do podkladov po predchádzajúcej dohode. Týmto postupom teda stavebný úrad umožnil žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania, aby využil svoje právo v zmysle ust. 23 ods. 1 správneho poriadku a bolo na ňom, či tak aj reálne urobí, čo však z administratívneho spisu nevyplýva a žalobca ani netvrdil, že v zmysle predmetného ustanovenia požiadal o kópiu spisu. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukazuje na to, že ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku využil iný účastník administratívneho konania - Združenie domových samospráv, ktorému bola aj zaslaná elektronická kópia spisu. Z uvedeného preto súd mal za to, že správne orgány by rovnaký postup zvolili aj u žalobcu, ktorý však svoje právo nevyužil. Čo sa týkalo skutočnosti, že žalobca požiadal o fotokópiu administratívneho spisu postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a správne orgány jeho žiadosti nevyhoveli, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že túto žiadosť žalobcu správne orgány vybavili v samostatnom administratívnom konaní, preto tento postup administratívnych orgánov nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu, aj keď sa javí ako nesprávny.
Súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a právo túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že o vyhotovenie fotokópie súdneho spisu mal žalobca požiadať postupom podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo v danom prípade splnené nebolo (žalobca ani netvrdil, že by požiadal podľa tohto zákonného ustanovenia o fotokópiu administratívneho spisu).
Zo všetkých týchto dôvodov potom správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu uvedenú v časti III.7 žaloby. Práva žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku zo strany stavebného úradu porušené neboli, ale ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa sám pripravil o možnosť využitia svojich práv. Podľa názoru súdu potom nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu v žalobe, že mu nebolo umožnené realizovať jeho právo na nazretie do spisu. Pokiaľ žalobca ako účastník konania žiadal o fotokópiu spisu a táto mu nebola vydaná, ale bolo mu umožnené len nazretie do spisu v určenej lehote, podľa názoru súdu sa nejedná o také procesné pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na ktoré by teda súd v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia mohol prihliadnuť.
49. Ohľadom na pojednávaní doplneného ďalšieho porušenia práva žalobcu, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, keď na pojednávaní, ako aj v správnom konaní tvrdil (avšak uvedené netvrdil v žalobe), že námietky a pripomienky podal dňa 31. 05. 2017, t. j. v lehote na podávanie pripomienok. Správne orgány v tejto súvislosti vychádzali zo zákonného znenia § 24 ods. 2 správneho poriadku, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodovaciu prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015, z ktorého právnej vety vyplýva ... „k aplikácii § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručení písomnosti môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu <https://www.judikaty.info/document/nssr/53770/>“), ktorá uprednostňuje reálne doručenie a to nastalo dňa 22. 05. 2017, v dôsledku čoho žalobca podal námietky a pripomienky včas. Z tohto dôvodu by bolo možné dospieť k záveru, že prvostupňový správny orgán sa s námietkami a pripomienkami nesprávne nezaoberal, čo však v danom prípade odstránil žalovaný. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného tvoria jeden celok. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobca námietky a pripomienky podal oneskorene, napriek tomu sa nimi zaoberal a vyhodnotil ich ako všeobecné, neobsahujúce žiadne vecné argumenty, ani špecifikáciu toho, čoho sa žalobca v nich domáhal. Boli len obsahovým vyjadrením nesúhlasu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia a žiadosťou o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie námietok, čomu však správny orgán správne nevyhovel. Následne žalovaný ustálil, že pokiaľ účastník konania nevzniesol vecné námietky v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom, na neskôr podané námietky nie je možné prihliadať a
námietky žalobcu z toho dôvodu považoval za nedôvodné. S takýmto zdôvodnením žalobcom podaných námietok a pripomienok, doručených správnemu orgánu dňa 31. 05. 2017, sa stotožnil aj správny súd, a mal preto za to, že ani v tomto ohľade nemožno vzhliadnuť zásah do práv žalobcu zo strany správneho orgánu za dôvodný, spôsobujúci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
50. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.8 žaloby) správny súd uvádza, že na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania je v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, určená lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Táto lehota je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 06. 03. 2017, pričom stavebník postupne dopĺňal svoju žiadosť, posledné doplnenie dňa 03. 05. 2017. Následne dňa 04. 05. 2017 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí stavebného konania a dňa 25. 07. 2017 stavebný úrad vydal stavebné povolenie. Ani prípadné nedodržanie lehoty na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany správnych orgánov nemala žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.
51. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe a doplnené na nariadenom pojednávaní posúdil ako nedôvodné, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134 ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Správny súd opakovane uvádza, že ani jedna z námietok žalobcu v podanej žalobe priamo nesmerovala proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní, ktoré v petite žaloby žiadal zrušiť. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu, resp. súviseli s predmetným stavebným konaním (rozhodovanie o žiadosti o sprístupnenie informácie). Účelom stavebného konania je preskúmať základné hľadiská verejného záujmu, najmä splnenie náležitostí vyžadovaných v ust. § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, pričom stavebný úrad vždy kladie dôraz na skúmanie otázok zabezpečenia ochrany životného prostredia, účinkov výstavby a budúcej prevádzky. Tak tomu bolo i v tomto prípade, keď stavebný úrad mal k dispozícii záväzné stanovisko mesta Nitra č. ÚHA-1315/2017 zo dňa 26. 01. 2017, v zmysle ktorého mesto súhlasilo s realizáciou tam uvedených stavebných objektov, ktorých umiestnenie nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta a taktiež mal k dispozícii i ďalšie stanoviská, vyjadrenia a súhlasy príslušných orgánov na úseku ochrany životného prostredia, ktoré s navrhovanou výstavbou súhlasili.
Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k vodným stavbám absentuje.
52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu
správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č.k. 11S/9/2018-50 zo dňa 31. 07. 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení, teda i spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., ktorá už bola účastníkom konania na základe toho, že ju za účastníka konania označil žalobca v podanej žalobe), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Písomné vyjadrenie v predmetnej veci podalo Združenie domových samospráv, spoločnosť MH Invest, s.r.o. a Mesto Nitra. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.