Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/213/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: T.. I. M., narodená dňa X.X.XXXX, bytom: K., M. X, proti žalovanému: T.. P. Š., R.., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom: K., I. X, K., zastúpený JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, so sídlom: Bratislava, Fedinova 16, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -321 zo dňa 10.3.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. -321 zo dňa 10.3.2017 m e n í takto :

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného ikonu, dve olejomaľby, dva obrazy, spálňu, sadu príborov pre 12 osôb, jedálenskú súpravu „Cibuliak“, platne a CD, knihy, koberec s perzským motívom, sklenené poháre, elektrickú vŕtačku, drevenú skrinku s mramorom, klávesový hudobný nástroj YAMAHA, japonský tranzistor, koženú sedaciu súpravu, kávový konferenčný stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, dve ikony na objednávku, liatinový riad na varenie, drevený luster, lyže, bežky, motor k plachetnici, nemeckú obedovú súpravu, plachetnicu, porcelánovú vázu, dve misy na ovocie, vitrínu z masívu, všetky veci bez zostatkovej hodnoty.

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, IČO: 00 169 382, viažuci sa k bytu č. XX na M. ul. č. X, v K. vo výške 71.799,- eur.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť na vyrovnanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanému 7.179,90,- eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

Štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. -321 zo dňa 10.3.2017 (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu po rozvode ich manželstva tak, že z hnuteľných vecí, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného ikonu, dve olejomaľby, dva obrazy, spálňu, sadu príborov pre 12 osôb, jedálenskú súpravu Cibuliak, platne a CD, knihy, koberec s perzským motívom, sklenené poháre, elektrickú vŕtačku, drevenú skrinku s mramorom, klávesový hudobný nástroj YAMAHA, japonský tranzistor, koženú sedaciu súpravu,

kávový konferenčný stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, dve ikony na objednávku, liatinový riad na varenie, drevený luster, lyže, bežky, motor k plachetnici, nemeckú obedovú súpravu, plachetnicu, porcelánovú vázu, dve misy na ovocie, vitrínu z masívu, všetky veci bez zostatkovej hodnoty. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal všeobecnú hodnotu členského podielu družstevného bytu vo výške 71.799, - eur. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa 5.11.1983 bolo rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II, č. k. -154, dňom 1.7.1999 právoplatne rozvedené. Na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) sa strany sporu nedohodli. Počas trvania manželstva nadobudli do BSM hnuteľné veci, ktorých rozsah a hodnota boli medzi nimi sporné, rovnako ako hodnota členského podielu k družstevnému bytu, pričom sporným bolo aj to, či členský podiel v bytovom družstve má byť predmetom vyporiadania BSM. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. -215, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -257 právoplatným dňa 14.7.2005 zrušil spoločný nájom strán sporu k družstevnému bytu a za výlučnú nájomníčku a členku Stavebného bytového družstva Bratislava II určil žalobkyňu. Žalovaný bol povinný byt vypratať a vyprataný byt žalobkyni odovzdať do 15 dní odo dňa, zabezpečenia náhradného ubytovania žalobkyňou. Prvostupňový a aj odvolací súd mali v konaní preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťal násilia, preukázaná bola jeho zvýšená agresivita i nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Z Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II č. OVVS - PR - 407/96

- E. ž. z 18.10.1996 vyplynulo, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 5.3.1996 a 24.4.1996 vo večerných hodinách v Bratislave na Medzilaboreckej ul. č. 5 v spoločnom byte po slovnej výmene názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre, dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká, týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie 7-10 dní bez PN.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania strany viackrát menili rozsah majetku, ktorý patrí do BSM, pričom o väčšine majetku tvrdili, že neexistuje. Strany konania nepredložili žiaden doklad o kúpe hnuteľného majetku a nepredložili ani iný dôkaz o jeho existencii. Rozchádzali sa v zásadných skutočnostiach najmä pokiaľ ide o to, kde sa hnuteľný majetok nachádza, a či vôbec existuje, pričom žiadnu z tvrdených skutočností nevedeli preukázať a ani nepreukázali. Neexistencia majetku vyplynula aj z výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní, ktorí uvádzali, že väčšina vecí bola z bytu vyprataná (nevedno kam a kým), časť bola vyhodená. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ strany sporu nevedia preukázať existenciu veci, ktorej sa vyporiadanie týka, súd nemá inú možnosť ako vysloviť záver o tom, že vec neexistuje a preto ustálil, že v konaní bola preukázaná iba existencia tých hnuteľných vecí, ktoré vyporiadal tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozsudku. Existencia týchto vecí bola v konaní preukázaná zhodnými tvrdeniami strán sporu a aj výpoveďami svedkov. Predmetné hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý v konaní o tieto veci prejavil záujem a aj z dôvodu, že sa v podstatnej miere zaslúžil o ich nadobudnutie, majúc na mysli jeho zárobkovú činnosť v čase trvania manželstva. Hoci sa žalobkyňa v čase ich nadobudnutia starala o spoločnú domácnosť a výchovu detí, čím vyvážila obstarávanie spoločnej domácnosti, považoval súd prvej inštancie takého rozhodnutie za spravodlivé a v súlade so zásadami vyporiadania a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyni zostal v užívaní družstevný byt. Pokiaľ ide o hodnotu týchto vecí, súd prvej inštancie vlastnou úvahou ( ) dospel k záveru, že tieto veci sú bez hodnoty, t. j. ich hodnota ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nulová. Aj keď strany v spore uvádzali hodnoty hnuteľných vecí nie zanedbateľnej sumy, súd prvej inštancie tieto sumy vyhodnotil ako nereálne a neprimerané, vyjadrujúce skôr emocionálnu hodnotu vecí, pretože išlo o veci staré, zastarané, používané a opotrebené, ktoré nie sú speňažiteľné a ich trhová hodnota je ku dňu vyporiadania podľa názoru súdu prvej inštancie nulová. Preto nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie, keď výška znalečného by ďaleko presiahla hodnotu samotných posudzovaných vecí, čo by bolo neúčelné a nehospodárne.

4. Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, ktorý strany sporu nadobudli za trvania manželstva, bol súd prvej inštancie názoru, že hoci spoločné členstvo rozvedených manželov zaniklo právoplatným rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -215 a stalo sa majetkovým právom len jedného z manželov a to žalobkyne, nemení to nič na skutočnosti, že členský podiel bol ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom oboch manželov, ktoré rozhodnutím

súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v bytovom družstve nebolo medzi bývalými manželmi vyporiadané. Preto je toto majetkové právo potrebné vyporiadať, v zmysle zásad vyporiadania BSM podľa . Súd prvej inštancie ako právne irelevantné vyhodnotil tvrdenia žalobkyne, že členský podiel je v zmysle stanov družstva majetkom družstva, a teda nie majetkovým právom žalobkyne, ani bývalých manželov, z ktorého dôvodu nemôže byť predmetom vyporiadania. Uviedol, že členské práva a povinnosti k družstvu sú majetkovým právom v danom prípade bývalých manželov. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaný získal pri ukončení členstva v družstve nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, súd prvej inštancie uviedol, že právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa týka vzájomného vzťahu medzi družstvom a jeho bývalým členom, pričom v tomto konaní sa vyporiadavajú majetkové práva medzi manželmi z titulu zániku manželstva, t. j. z titulu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní vykonal znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty členského podielu družstevného bytu ku dňu zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve a to ku dňu 14.7.2005. Ustanovená znalkyňa znaleckým posudkom č. 15/2009 určila všeobecnú hodnotu členského podielu ku dňu 14.7.2005 vo výške 71.799,- eur. Žalovaný objektívnosť znaleckého posudku spochybňoval, ale na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, preto sa súd prvej inštancie so závermi tohto znaleckého posudku stotožnil a hodnotu členského podielu mal preukázanú vo výške 71.799,- eur.

5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa pri vyporiadaní majetku bývalých manželov vychádza z predpokladu, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Prihliada sa však aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať na zreteľ tiež starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval za právne významnú skutočnosť, že žalovaný sa nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie členských práv v družstve. Zo svedeckých výpovedí a aj z tvrdení samotného žalovaného vyplynulo, že členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na M. ul. č. X v K. previedli na strany sporu rodičia žalobkyne, pričom bývalí manželia rodičom žalobkyne žiadne peniaze nezaplatili, a tento dostali bezodplatne. Rodičia žalobkyne chceli členský podiel v družstve previesť len na svoju dcéru, t. j. žalobkyňu. Z dôvodu, že sa tak nedalo urobiť, previedli členský podiel na oboch manželov krátko po uzavretí manželstva. Je teda zrejmé, že žalovaný sa nijakým spôsobom nepričinil o nadobudnutie členských práv v družstve, ktorú skutočnosť potom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške vyrovnacieho podielu zohľadnil. Zohľadnil taktiež skutočnosť, že v tomto konaní a tiež v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a sp. zn. bolo preukázané, že žalovaný žalobkyňu počas manželstva opakovane fyzicky napádal a vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, čím sa v podstatnej miere pričinil o rozvrat manželstva. Z dôvodu agresivity žalovaného a požívania alkoholických nápojov vyhodnotil súd prvej inštancie jeho starostlivosť o rodinu negatívne. Jeho správanie v manželstve malo nepriaznivý vplyv tak na manželské spolužitie, ako aj na v tom čase ešte maloleté deti. Ak by nevznikli tieto zásadné okolnosti, majúce vplyv na vyporiadanie BSM, súdu prvej inštancie by nič nebránilo vyporiadať členský podiel v zmysle zásady uvedenej v , veta prvá . Keďže ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že správanie žalovaného voči žalobkyni v čase trvania manželstva malo závažné znaky domáceho násilia a to ako fyzického, tak aj psychického prikázal celú hodnotu členského podielu do vlastníctva žalobkyne bez povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel na vyporiadanom BSM. Uviedol, že neuplatnenie zásady vyjadrenej v ustanovení Občianského zákonníka má pôvod v celom vykonanom dokazovaní a zodpovedá samotnej podstate , vyjadrenej v , teda, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak by súd nerešpektoval túto základnú zásadu (vyššieho princípu mravného) a rozhodol len na základe formálnych dôkazov preukazujúcich, čo tvorí masu BSM, použijúc kritérium rovnosti podielov oboch manželom, jeho rozhodnutie by bolo arbitrárne, ale hlavne by bolo nespravodlivé. Žalovaný napriek objektívnym dôkazom svedčiacim o jeho nadmernom požívaní alkoholických nápojov, ktoré u neho vyvolávalo zvýšenú agresivitu, je voči svojej osobe nekritický a všetky svoje negatívne vlastnosti prisudzuje žalobkyni. Možno bez zveličovania konštatovať, že žalovaný robil žalovanej podstatný čas manželstva zo života peklo, a v tomto pokračoval aj počas celého súdneho konania. O tom, že žalovaný je citovo prázdnym človekom bez štipky empatie voči svojmu okoliu, človekom, ktorý je ochotný pre splnenie svojich požiadaviek použiť akékoľvek prostriedky, svedčí aj skutočnosť, že aj 17 rokov po zániku manželstva je schopný podať na žalobkyňu žalobu o ochranu osobnosti a to len z dôvodu, že si dovolila v súdnom konaní uviesť, že požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody podľa názoru súdu prvej inštancie napĺňa charakter konania, kde spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona, a teda nemožno konštatovať úspech v konaní.

6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, odôvodnenie nedostatočne nezrozumiteľné, čím predstavuje porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nerešpektoval závery a usmernenie Krajského súdu v Bratislave, podľa uznesenia č.k. -22, zo dňa 22.5.2015, rozhodnutie je postihnuté vadou, nakoľko sudca pri vyhlásení predmetného rozsudku na pojednávaní dňa 10.3.2017 tento nevedel odôvodniť a neodôvodnil ho, rozhodnutie je nesprávne aj z dôvodu, že sudca pri rozhodovaní v predmetnej veci sa riadil už neplatnými a neúčinnými ustanoveniami a neprihliadol na námietky žalovaného, ktorý namietal, že v konaní súd vykonáva a hodnotí dôkazy predložené žalobkyňou, a ktorých vykonávanie a hodnotenie prináleží sudcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. , pričom toto konanie je právoplatne skončené. Žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie nemal pripojený súdny spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. . Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II vo veci rozvodu manželstva sporových strán, ktorý súdu prvej inštancie predložil, bola ako príčina rozvratu manželstva zistená neschopnosť účastníkov konania preklenúť manželskú krízu cestou hľadania spoločných záujmov, vzájomného pochopenia a porozumenia, ako aj z dôvodu absencie úcty a uvedomenia si pozitívnych vlastností na strane oboch manželov. Príčiny rozvratu manželstva ustálil súd pri rozvode manželstva a tieto nie je možné meniť. Preto žalovaný považuje za rozporné a účelové tvrdenia žalobkyne, ako aj svedkov k príčinám rozvodu, ktoré prezentovali v konaní o vyporiadanie BSM. Tak v konaní o rozvod manželstva ako ani v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva neboli preukázané skutočnosti o alkoholizme a agresivite žalovaného a ani skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, že sa nestaral o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a nepričinil sa o nadobudnutie a zachovanie vecí patriacich do BSM. Súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie BSM vykonával dokazovanie o vzťahoch v rodine žalobkyne a žalovaného, pričom tieto boli podrobne posudzované a skúmané už v konaní o rozvod manželstva, tvrdenia svedkov a žalobkyne boli účelové, nepravdivé, rozporné a zavádzajúce a sledovali jediný cieľ, dosiahnuť aby pri vyporiadaní BSM žalovanému nebola súdom priznaná žiadna finančná kompenzácia. V konaní o rozvode manželstva navrhoval žalovaný zveriť maloleté deti do jeho výchovy a opatery, na tento účel bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z oblasti psychológie a doporučenie, aby maloletý V. bol zverený do výchovy a opatery otcovi. Napokon žalovaný sa počas 2 rokov o deti staral sám, pričom mu pomáhali so zabezpečením chodu domácnosti jeho rodičia. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM po rozvode manželstva mal v danom prípade vychádzať z toho, že podiely manželov sú rovnaké s tým, že v konaní o rozvod manželstva, ako aj v konaní o vyporiadanie BSM bolo preukázané, že obaja sa starali o rodinu, spoločne dbali o zabezpečenie jej potrieb, preto sa medzi nich mal rozdeliť ich spoločný majetok rovnakým dielom. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti zníženia jeho zákonného podielu a nepriznanie finančnej kompenzácie za nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Má za to, že nie je možný postup podľa ustanovenia a určiť výšku nárokov podľa úvahy súdu, pričom poukázal aj na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie /v poradí 2. rozsudkom/ toto ustanovenie, ako aj celý neexistovali. Žalovaného zarazilo odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd hodnotil osobnosť žalovaného, jeho psychický stav, správanie, jeho záverečnú reč a skutočnosť, že podal žalobu na ochranu osobnosti „z dôvodu, že požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje“ a iné. Odhliadnuc od toho, že tieto skutočnosti nevyplynuli z vykonaného dokazovania a podľa názoru žalovaného nemohli vyplynúť ani zo skúsenosti súdu so žalovaným, uviedol, že žalobkyňa ho označila v konaní pred súdom ako alkoholika, ženatého, potom rozvedeného, vlastniaceho neexistujúci majetok, tyrana a násilníka, ktorý sa nestaral o rodinu, ubližoval, dokonca osobu závislú na liekoch a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal inú možnosť ako sa domôcť spravodlivého a objektívneho posúdenia pravdivosti tvrdení žalobkyne prezentovaných v konaní o vyporiadanie BSM, podal žalobu o ochranu svojej osobnosti, tak ako mu to umožňuje platný právny poriadok Slovenskej republiky. Z tejto časti odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, resp. z akých dôkazov súd pri takomto hodnotení žalovaného vychádzal. Hodnota členského podielu družstevného bytu patrí do aktív BSM a je prioritne vecou vyporiadania

BSM a táto sa vyporiadava v rámci celého BSM. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie mal preto pri stanovení hodnoty členského podielu vychádzať so znaleckého posudku č. 7/2009, alebo pokiaľ tento znalecký posudok bol v čase rozhodovania súdu neaktuálny, mal nariadiť nové znalecké dokazovanie, pričom hodnota členského podielu mala byť stanovená ku dňu rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -114 zo dňa 10.3.2009 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností a vykonaním úkonu poveril Ing. Editu Lukáčikovú, Bratislava, znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo na určenie všeobecnej hodnoty členského podielu družstevného bytu na Medzilaboreckej 5 v Bratislave č. bytu 01. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 7/2009 ku dňu 23.3.2009. Znalec postupoval pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku z predpisu platného v čase vypracovania posudku t.j. vyhl. MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určil všeobecnú hodnotu členského podielu bytu ku dňu vypracovania na sumu 104.000,- eur. Následne Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -139, zo dňa 29.9.2009 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty členského podielu bytu ku dňu 14.7.2005. Znalec určil všeobecnú hodnotu členského podielu bytu ku dňu 14.7.2005 na sumu 71.799,- eur. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo všeobecnej ceny členského podielu ku dňu zániku členstva v družstve. Tvrdí, že súd prvej inštancie mal správne vychádzať so znaleckého posudku č. 7/2009, ku dňu jeho vypracovania, pričom mal prihliadať na rozhodnutie NS SR sp.zn. , ZPS 63/2000 (stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu v mieste a čase, t.j. ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM). Preto je podľa žalovaného potrebné do masy BSM zahrnúť všeobecnú hodnotu členského podielu viažuceho sa k bytu vo výške 104.907,- eur. Podľa žalovaného, s ohľadom na vykonané dokazovanie, výsluchom žalobkyne a žalovaného a najmä svedka C. M., mal byť predmetom vyporiadania aj spoločný dlh manželov, vzniknutý za trvania manželstva, ktorý dodnes nebol vyporiadaný, súvisiaci s prevodom členských práv a povinností, hodnota členského podielu v sume 20.964,- Sk t. j. 686,91,- eur. V zmysle platne uzatvorenej dohody postúpili C. M. a manželka I. M. na manželov I. Š. a T.. P. Š. hodnotu členského podielu 20.694,- Sk, teda jednalo sa o odplatný prevod. Do dnešného dňa tento dlh nebol uhradený, tento dlh nie je možné opomenúť a nevyporiadať. Žalobkyňa nezískala členský podiel v bytovom družstve pred manželstvom, darom ani dedením, získala ho spoločne ako spoločný členský podiel s manželom za trvania manželstva a spoločne boli manželia povinní zaplatiť ako nadobúdatelia hodnotu členského podielu. Skutočnosť že žalobkyňa sa po rozvode manželstva stala výlučnou nájomkyňou družstevného bytu a členkou družstva a následne si byt odkúpila do vlastníctva a ani skutočnosť, že dnes plnoleté deti tu majú evidenčný trvalý pobyt, nemení nič na skutočnosti, že hodnota členského podielu, ktorý v čase zániku manželstva bol spoločným členským podielom je potrebné zahrnúť do masy BSM a tento riadne vyporiadať. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s otázkou tzv. vnesenia vecí a hodnôt do BSM, keď nevyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu v čase nadobudnutia žalobkyňou a žalovaným posúdil ako dar rodičov žalobkyne, ktorý poskytli výlučne jej, alebo ako jej pričinenie sa o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu. V odôvodnení rozhodnutia ale súd prvej inštancie argumentuje, že ani jedna zo strán sporu sa o nadobudnutie družstevného bytu /nie členského podielu/, ničím nepričinili. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rodičia žalobkyne sami uhradili zostatkovú hodnotu členského podielu za žalobcu a žalovaného ani s názorom súdu „ak by ďalej nevznikli zásadné okolnosti, majúce vplyv na vyporiaddanie BSM, súdu by nič nebránilo vyporiadať členský podiel v zmysle zásady uvedenej v veta prvá , ktorému odôvodneniu žalovaný nerozumie. Žalovaný zastáva názor, že neuhradenie sumy 20.964,- Sk t.j. 686,91,- eur predstavujúcej zostatkovú hodnotu členského podielu treba posúdiť ako spoločný dlh žalobkyne a žalovaného, ktorý existoval aj v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM, vzniknutý za trvania manželstva, ktorý mal byť predmetom vyporiadania BSM. Žalovaný navrhoval vyporiadanie BSM s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle zásad upravených v , na základe predložených dôkazov tak, že hnuteľné veci prikáže súd do výlučného vlastníctva tej - ktorej strany sporu, ktorá ich má v držbe. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že všetok hnuteľný majetok nadobudli strany sporu počas práce žalovaného v zahraničí, z finančných prostriedkov ktoré ušetril žalovaný z diét, ktoré mu boli poskytované. Žalobkyňa počas pobytu so žalovaným v zahraničí pracovala 7 mesiacov, následne bola 7 rokov v domácnosti, po narodení prvého dieťaťa boli v P., kde jej v domácnosti vypomáhala ďalšia osoba 4 hodiny denne, čo financoval žalovaný. Žalobkyňa od 1.1.1994 bola fakticky stále nezamestnaná a to až do roku 1991. Žalovaný bol vysielaný zamestnávateľom a pracoval v zahraničí v rokoch 1984-1990 ako expert, poberal cestovné a diéty, ktoré boli používané aj pre rodinu teda žalobkyňu a ich deti. V máji roku 1990 mal žalovaný vážny úraz, zdržiaval sa na Slovensku bol v nemocnici 1 rok a 2 mesiace. V rokoch 1993 - 1994 pracoval na SAV v Bratislave, v roku 1994 -1995 bol rok v U. bez rodiny už sám,

v tom čase bol podaný návrh na rozvod manželstva. Byt zariadili až po návrate z P. v roku 1989, veci kupovali z úspor z diét žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalobkyňa odnášala z bytu počas pobytu žalovaného v zahraničí, pred podaním návrhu na rozvod manželstva hnuteľné veci a po návrate žalovaného z Z. K. v novembri 1995 zistil, že byt je poloprázdny a väčšina hodnotných vecí v byte chýba. Žalobkyňa bola oboznámená so zdravotným stavom žalovaného, vedela o tom, že na svoju žiadosť bol podrobený vyšetreniu a hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Tak, ako to vyplýva so záverov prepúšťacej správy zo dňa 18.4.1996 vydanej popredným odborníkom z odboru psychiatrie M.. G., u žalovaného sa nedokázala závislosť na alkohole, teda tak, ako to tvrdila žalobkyňa a svedkovia, žalovaný nebol a nie je alkoholikom. Súdu žalovaný predložil, ako dôkaz prepúšťaciu správu zo dňa 18.4.1996, že žalovaný netrpí alkoholizmom a následne aj ďalšie listinné dôkazy. Svedkovia v konaní o vyporiadanie BSM mali vypovedať o existencii majetku patriaceho do BSM, prípadne k tomu, kde sa tento majetok nachádza. Tieto skutočnosti svedkovia nedokázali súdu jednoznačne a bez pochybností ozrejmiť, ich svedecké výpovede sú nejasne a rozporné. K tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný neprispieval na nájomné a platby spojené s užívaním bytu na M. poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -122 zo dňa 14.3.2005, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný, aj keď v byte nebýval a mal v byte k dispozícii len jednu miestnosť, platil pravidelne mesačne platil časť nájomného a od 1.8.1999 do mája 2002 uhradil 31.902,- Sk. Žalobkyňa dňa 9.12.1999 podala návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu na M. X v K., v tom čase býval žalovaný v byte sám, žalovaná bývala u rodičov v L., mal k dispozíciu jednu izbu, ostatné izby boli zamknuté. V izbe žalovaného bola spálňa, knižnica s knihami, v kuchyni bola kuchynská linka, stôl, stoličky. Žalovaný bol z bytu následne protiprávne deložovaný, bol mu zamedzený prístup do bytu, jeho osobné veci boli odvezené do pivnice alebo vyhodené. Výška finančného vyrovnania ktorá prináleží žalovanému, je podľa jeho názoru 55.300,- eur (vychádza z rovnosti podielov 1/2). Súdu prvej inštancie predložil návrh na vykonanie dokazovania rozsudkom č. k. -154 zo dňa 28.9.1998, ambulantnou správou psychiatrickej kliniky LF UK a UNB zo dňa 25.1.2016, prehlásením O.. Š. M., O.., psychológa, správou z prešetrenia pomerov v rodine z 18.11.1996 (č.l. 40 rozvodového súdneho spisu), úradný záznam zo dňa 30.6.1997 (č.l. 52 rozvodového súdneho spisu), úradný záznam zo dňa 1.12.1997 č.l. 74 rozvodového súdneho spisu) a navrhol doplnenie dokazovania o potvrdenia od Sociálnej poisťovne, o dobe zamestnania žalobkyne v období od 5.11.1983 do 1.7.1999 - Informácia o stave individuálneho účtu poistenca I. M., navrhoval tiež počas celého súdneho konania pripojenie rozvodového spisu. Žalovaný poukázal na to, že počas konania podal proti žalobkyni žalobu o ochranu osobnosti. Jeho návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o ochranu osobnosti nebolo vyhovené, avšak žalovaný tvrdí, že pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom sa rieši otázka pravdivosti tvrdení žalobkyne, nemôže konanie o vyporiadanie BSM pokračovať. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd vychádzal z aktív BSM vo výške 104.000,- eur, pasív BSM 686,91,- eur (20.964,- Sk) ktoré predstavuje nesplatený dlh vzniknutý za trvania manželstva - zostatkovú hodnotu členského podielu ktorú boli a sú strany konania povinní zaplatiť za prevod členských práva a povinností na základe dohody zo dňa 1.7.1984, C. M. a I. M.. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, rozhodol vo veci samej, tak že rozsudok súdu prvej inštancie zmení s tým, že výška podielov žalobkyne a žalovaného pre účely vyporiadania BSM je rovnaká, nariadi vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie aktuálnej všeobecnej hodnoty členského podielu, družstevného bytu na M. X v K. č. bytu XX ku dňu rozhodnutia súdu a v prípade, že od takéhoto dôkazu súd upustí, aby vychádzal z výšky určenej znaleckým posudkom č. zo dňa 23.3.2009, ktorou bola stanovená všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu na M. X v K. č. bytu XX ku dňu vypracovania na sumu 104.000,- eur, pripojí si súdny spis Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , , , hnuteľné veci patriace do BSM navrhuje prikázať žalobkyni, s výnimkou vecí, ktoré má v držbe žalovaný a určí výšku finančného vyrovnania žalovanému vo výške 55.300,- eur (vychádza z rovnosti podielov).

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na čestné prehlásenie jej rodičov T.. C. M. a I. M. zo dňa 7.9.2009 z ktorého vyplýva, že v roku 1973 nadobudli od Stavebného bytového družstva Bratislava II predmetný družstevný byt a všetky finančné výdavky na kúpu tohto bytu hradili výlučne oni. C. M. v konaní vypovedal, že rodičia chceli prepísať byt na žalobkyňu, keď bola ešte slobodná, ale slobodný človek na základe vtedy platných predpisov mohol získať len jednoizbový byt alebo garzónku. To bol jediný dôvod, prečo rodičia urobili prevod členských práv vzťahujúcich sa k predmetnému bytu až po uzavretí manželstva so žalovaným. Výdavky spojené s prevodom bytu platili rodičia žalobkyne. Ani pred ani po uzavretí manželstva žiadne peniaze odo žalobkyne a ani od žalovanej nedostali. Počas

rozvodu a po rozvode úhrady za byt platila ona sama, pričom jej rodičia na tieto úhrady prispievali. Žalobkyňa uviedla, že v konaní bolo preukázané, že počas manželstva a v čase rozvodu mal žalovaný problém s alkoholom a tým, ju prinútil aj s deťmi presťahovať sa k rodičom do L.. Ešte predtým chodila k rodičom s modrinami, zakrvavená spolu s deťmi, čo sa stávalo aj trikrát do týždňa. U rodičov bývala tri roky aj s deťmi, ktoré museli prestúpiť do školy v L. na M. G.. Počas jej neprítomnosti v byte na M. ulici č. X, kde stále býval odporca, vznikol na nájomnom dlh asi 60.000,- Sk, čo je 1.991,63,- eur, ktorý neskôr uhradila spolu s jej rodičmi. Žalovaný užíval byt tri roky bezplatne a po jej návrate do bytu tam zostalo len zopár vecí, nábytok a cenné veci žalovaný odniesol. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 31.7.1999. Právoplatným rozsudkom č. k. -215 súd rozhodol, že je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou SBD. Byt neskôr odkúpila. Žalobkyňa argumentuje, že len ona sa zaslúžila o nadobudnutie bytu, sama sa starala o obe, v tom čase maloleté deti, a preto žiada, aby odvolací predmetný rozsudok potvrdil.

8. Žalovaný v replike uviedol, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli tvrdenia žalobkyne / a to či už výsluchom svedkov, alebo listinnými dôkazmi, ktoré sú založené do súdneho spisu/ vyvrátené, respektíve niektoré jej tvrdenia neboli preukázané. Trvá na podanom odvolaní. Poukázal na to, že rodičia žalobkyne ponúkli prevod členských práv odplatne ako mladej rodine za podmienok finančného vyrovnania so súrodencami žalobkyne. Byt nadobudli legálnou cestou počas manželstva. Zopakoval, že zastáva názor, že predmetom vyporiadania má byť aj spoločný dlh manželov, vzniknutý za trvania manželstva, ktorý dodnes nebol vyporiadaný, súvisiaci s prevodom členských práv. Aj počas rozvodového konania ako aj po rozvode platil nájomné za byt, prispieval tiež na udržiavanie a nemal žiadne nedoplatky čo sa týka nájomného. Nie je pravdou, že by mal problém s alkoholom. Naopak problém s alkoholom a stýkanie sa s neznámymi priateľmi vo večerných hodinách, spávanie mimo rodinu a domov počas manželstva, to robila žalobkyňa. Došlo to tak ďaleko, že opustila svoje deti a o tie sa staral takmer 2 roky sám s pomocou svojich rodičov. Tak v konaní o rozvod manželstva, ako ani v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva neboli preukázané skutočnosti o jeho alkoholizme a agresivite a ani skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, že sa nestaral o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a nepričinil sa o nadobudnutie a zachovanie vecí patriacich do BSM. Žalobkyňu nikdy nebil a tiež ju nikdy nevidel zakrvavenú a s modrinami. To musela nadobudnúť počas svojich dobrodružných večerov a potuliek mimo rodiny, keď sa on staral o deti. Do rozvodu nájomné a služby vo výške 440,- Sk boli hradené prevodom z jeho účtu v SLSP, neskôr hradil cca 700,- Sk. Ak by mal existovať nedoplatok 60.000,- Sk, ten by musel byť cca za obdobie 9 rokov. Odnášaním vecí a nábytku z bytu na M. začala ešte v roku 1995 žalobkyňa. To, čo tam zostalo vyhodila v období roku 2000-2001 po rozvode manželstva, keď často chodieval na služobné cesty a pracoval v zahraničí. O deti sa staral príkladne a ďalej sa o ne stará, má s nimi nadštandardný vzťah, ktorý môže byť závideniahodný. Deti sú dospelé, samostatné a s matkou už dlhodobo nežijú.

9. Žalobkyňa v duplike uviedla, že žalovaný mal počas manželstva veľké problémy s alkoholom. Mával niekoľkodňové obdobia, keď z tohto dôvodu nevychádzal z domu, pričom za jeho správaním nebol len alkohol, ale aj nadmerné používanie lieku efedrín, k čomu sa žalovaný sám priznal. Mnohokrát sa týmto liekom nadrogoval, prípadne to kombinoval s alkoholom. V týchto situáciách bol nebezpečný. Udieral ju do tváre, vyhodil ich z bytu, alebo do bytu nevpúšťal. V jednom prípade sa ju pokúsil udusiť vankúšom, keď bol v takomto stave v pyžame musela utiecť k susedom, ktorý jej ponúkli, že môže u nich prespať. Tento sused B.. A. túto skutočnosť uviedol na súde v rozvodovom konaní a potvrdil, že žalovaného viackrát videl v opitom stave. Po jeho agresívnom správaní, ktoré trvalo veľa rokov počas manželstva, sa s deťmi presťahovala do L. k rodičom na tri roky, kde deti navštevovali základnú školu na M. G.. Žalovaný nesprávne uvádza, že to bolo po rozvode. Táto skutočnosť sa stala počas manželstva, v čase keď si do bytu, z ktorého ich vyhodil, vodil milenku B. Z.. Po 18 rokoch po rozvode si žalovaný vymyslel nové a nepravdivé tvrdenia. Uviedol, že sa staral sám o deti dva roky, že ona deti opúšťala, a že sa túlala po večeroch mimo domu. Tieto tvrdenia doteraz neuviedol ani raz počas rozvodového konania a ani počas konania o vyporiadanie BSM. Túto vymyslenú lož uviedol až vo svojom záverečnom prejave na prvoinštančnom súde. Žalovaný chce odviesť pozornosť od toho, že jeho zdravotný stav v dôsledku nadmerného užívania alkoholu bol taký zlý, že by sa nemohol postarať o deti ani krátku dobu. V jednom prípade ich zobral na dovolenku na jeden týždeň. Deti uviedli, že bol opitý celý čas, nedával im jesť a nevstával z postele cez celú dovolenku. V rozvodovom konaní, ako aj v konaní o vyporiadanie BSM boli preukázané skutočnosti o agresivite a nadmernom pití žalovaného počas manželstva svedkami B.. A., O.. V. A. R.., T.. O. W., T.. C.. M. a ďalšími. Zo svedeckej výpovede suseda T.. O. W. vyplýva, že chodil so žalovaným pravidelne po večeroch do hostinca, kde spolu konzumovali alkohol a vracali sa domov

v neskorých večerných hodinách. Žalovaný si dal na súd predviesť taktiež druhého svedka suseda p. L., ktorý mu mal dosvedčiť, že sa stará o svoje deti. Žiaľ tento svedok už prišiel na súd ráno opitý, takže ho sudkyňa ani nemohla vypočúvať. Počas jej neprítomnosti v byte na M. ulici č. X, kde stále býval žalovaný, vznikol na nájomnom dlh asi 60.000,- Sk, čo je 1.991,63,- eur, ktorý neskôr uhradila. Žalovaný nielen, že si do bytu vodil milenku, ale aj užíval byt bezplatne a po jej návrate do bytu tam zostalo len zopár veci, ktoré tam žalovaný nechal. Cenné veci a nábytok odporca odniesol. Táto skutočnosť bola potvrdená svedeckou výpoveďou jej otca T.. C.. M.. Žalobou o ochranu osobnosti žalovaný od nej žiadal ospravedlnenie za to, že ho označila za človeka, ktorý pri nadmernom užívaní alkoholu jej fyzicky a duševne ubližoval.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné čiastočne zmeniť.

11. V danom prípade odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré uvádza podstatné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie vo veci vykonal, skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci, podstatu stanovísk procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti prijatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám, požiadavkám a očakávaniam. Odôvodnenie rozhodnutia a z neho vyplývajúce skutkové a právne závery súdu prvej inštancie svedčia o tom, že konajúci súd poznal skutkový základ veci na základe obsahu spisu tak, aby mohol vo veci rozhodnúť. To, že sa konajúci súd stotožnil so skutkovou argumentáciou žalobkyne neznamená, že nezohľadnil podania žalovaného, jeho prednesy a obsah spisu. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil také procesné vady, pre ktoré by bol žalovaný vylúčený z možnosti uplatňovania jeho procesných práv priznaných mu . Žalovaný mohol reagovať na právne posúdenie relevantných otázok súdom prvej inštancie v odvolaní podanom proti jeho rozsudku a mal tak dostatočnú možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, čo aj urobil.

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a z obsahu súdneho spisu, podľa ktorého strany sporu uzavreli manželstvo dňa 5.11.1983 a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 1.7.1999. Na vyporiadaní BSM sa strany sporu nedohodli. Žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Počas trvania manželstva nadobudli na základe dohody o prevode zo dňa 12.6.1984 od rodičov žalobkyne členský podiel v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, s ktorým bol spojený nájomný vzťah (pôvodne užívací) k družstevnému bytu č. X na M. ul. č. X v K.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -215 zo dňa 11.11.2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -257 zo dňa 21.6.2005 bolo zrušené právo spoločného nájmu strán sporu k tomuto bytu a žalobkyňa bola určená za nájomníčku družstevného bytu a členku bytového družstva. Žalovaný mal právo byt užívať do času zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2005. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťal násilia, bol agresívny a nadmerne konzumoval alkoholické nápoje. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II č. OVVS - PR - 407/96 - E. ž. z 18.10.1996 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 5.3.1996 a 24.4.1996 vo večerných hodinách v K. na M. ul. č. X v spoločnom byte po slovnej výmene názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre, dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká, týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie 7-10 dní bez PN. Všeobecná hodnota (cena) členského podielu vo výške 71.799,- eur bola zistená a vyčíslená ku dňu 14.7.2005 znaleckým posudkom č. 15/2009 zo dňa 29.9.2009 vyhotoveným súdnou znalkyňou Ing. Editou Lukáčikovou. Strany sporu určili predmetom vyporiadania ich BSM hodnotu členského podielu v Bytovom družstve Bratislava II a hnuteľné veci, pričom podľa žalovaného malo byť predmetom vyporiadania aj pasívum - dlh voči rodičom žalobkyne vo výške istiny 20.964,- Sk t.j. 686,91,- eur, ktorý zodpovedá majetkovo-právnemu vysporiadaniu zostatkovej hodnoty členského podielu ku dňu jeho prevodu 12.6.1984, ktorú istinu im doposiaľ nezaplatili.

13. Súd prvej inštancie sa poukázaním na fyzické a psychické domáce násilie žalovaného voči žalobkyni v danej veci odchýlil od zásady rovnosti podielov žalobkyne a žalovaného na majetku patriacom do BSM a vyporiadal spoločný majetok tak, že žalobkyni ktorá nadobudla hodnotovo väčší podiel neuložil povinnosť zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel.

14. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je v zmysle všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt, oceniteľných peniazmi) patriacich určitému subjektu.

15. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

16. Podľa sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Na to, aby sa dosiahol účel konania, sú strany sporu povinné najmä tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti a vo vzťahu k nim plniť dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno o určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (spravidla ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí). Žalobkyňu a žalovaného zaťažovalo v konaní bremeno preukázania tvrdenia o veciach, ktoré podľa nich patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že strany sporu zostali pasívne a neposkytli súdu prvej inštancie dostatok informácii o ich tvrdeniach a dôkazy, aby bolo možné vo veci urobiť spoľahlivý záver, že všetky hnuteľné veci, ktoré urobili predmetom vyporiadania nadobudli počas manželstva do BSM, a že tieto veci aj ku dňu zániku BSM existovali. Preto vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania musel súd prvej inštancie vychádzať zo skutkového stavu, aký bol v konaní zistený na základe procesnej aktivity žalobkyne a žalovaného a postupoval správne, keď vyporiadal len veci konkretizované vo výroku napadnutého rozsudku, vo vzťahu ku ktorým boli tvrdenia strán sporu spoľahlivo preukázané. Navyše podľa obsahu odvolania sa žalovaný voči tomuto záveru ani, konkrétnymi námietkami nebránil.

18. Medzi stranami konania bolo sporné či do BSM patrí, z ekonomického pohľadu najvýznamnejšia položka, členský podiel v Bytovom Družstve Bratislava II spojený s bytom č. X na M. ul. č. X, v K. a jeho hodnota. Otázka, či členský podiel patrí do BSM bola pre účely tohto konania s poukazom aj na nález ÚS SR -26 vyriešená v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, sp.zn. , kde bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení spoločného nájmu strán sporu k predmetnému družstevnému bytu a určené, že ďalším nájomcom a členom v bytovom družstve bude žalobkyňa. Preto, ak rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -215 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -257, právoplatný dňom 14.7.2005 bolo rozhodnuté o zrušení práva nájmu strán sporu a došlo tým k vyporiadaniu spoločného členstva v bytovom družstve, stal sa členský podiel predmetom vyporiadania BSM. Z ustanovenia ods. v znení k času prevodu členského podielu rodičmi žalobkyne na strany sporu vyplýva, že ak za trvania manželstva vznikne právo na pridelenie bytu jednému z manželov, vznikne s právom spoločného užívania (neskôr pretransformované na spoločný nájom) aj spoločné členstvo manželov v družstve. Právoplatným

rozhodnutím, ktorým bolo okrem iného určené, ktorá zo strán sporu sa stáva výlučným členom družstva (a teda aj tým, kto nadobudol členské práva a povinnosti - členský podiel) sú viazané nielen strany sporu, ale aj súd, ktorý rozhoduje o vyporiadaní hodnoty sporného členského podielu. Predmetným rozhodnutím sa členský podiel v družstve ako pôvodne spoločné majetkové právo manželov stal vo vzťahu k družstvu majetkovým právom len jedného z manželov, v danej veci žalobkyne. Žalobkyňa získala momentom zrušenia spoločného členstva v družstve právo výlučnej dispozície s členským podielom. Týmto okamihom je potom zrejmá hodnota toho, čo v dôsledku zrušenia spoločného členstva žalobkyňa dostala, rovnako ako je zrejmé, o čo sa majetok druhého-pôvodného spoločného člena v družstve zmenšil. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri ocenení členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM strán sporu - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva - vychádzal zo stavu všeobecnej ceny tohto podielu k času zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, v podmienkach danej veci ku dňu 14.7.2005, určenej znaleckým posudkom vo výške 71.799,- eur, keďže strany sporu sa na výške všeobecnej ceny nezhodli (uznesenie NS SR sp.zn. ). Uvedené znamená, že rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k určeniu času pre ocenenie členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo veci prejednanej na NS SR pod sp.zn. , na ktoré poukazuje žalovaný, súdy riešili iný právny problém, a síce, či pri určení hodnoty členského podielu má konajúci súd vychádzať zo zostatkovej hodnoty členského podielu, alebo zo všeobecnej ceny členského podielu, teda nie taký, ako v prejednávanej veci.

19. Súd prvej inštancie však správne nepristúpil k modifikácii vyporiadavacieho podielu žalovaného, keď okrem dôvodov negatívnych okolností v manželstve, ktoré mali byť výlučne na strane žalovaného, na ťarchu žalovaného vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobkyni aj po rozvode manželstva, slovami súdu prvej inštancie „robil zo života peklo“, pretože pri úvahe o možnej disparite je možné zohľadniť výlučne okolnosti, ktoré nastali za trvania manželstva. Pri absencii tohto dôvodu (okolnosti medzi bývalými manželmi po rozvode manželstva) potom zostala nezodpovedaná otázka, či pri rovnakých dôvodoch, pre ktoré súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí v tejto veci znížil vyrovnávací podiel na 1/10 obstojí zníženie vyrovnávacieho podielu žalovaného na nulovú hodnotu podľa preskúmavaného rozhodnutia. Ustanovenie upravuje spôsob vyporiadania bezpodielového spoločenstva manželov, tak, že stanovuje zásady pre toto vyporiadanie, ktoré súdu umožňujú modifikáciu zákonného predpokladu, že podiely obidvoch manželov sú rovnaké. teda pre vysporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale smernicu, ktorá má súd viesť k tomu, aby vysporiadanie majetkového spoločenstva manželov bolo spravodlivé. Otvára tak priestor pre to, aby súčasťou úvahy o vysporiadaní BSM boli individuálne pomery konkrétneho prípadu. Zákon však stanovuje jednoznačnú požiadavku a to, aby súd, ktorý rozhoduje o vyporiadaní BSM prihliadol na starostlivosť o rodinu. Z konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu strán sporu, bez ohľadu na to, ako v rozvodovej veci konajúci súd vyhodnotil príčinu rozvratu ich manželstva vyplynulo, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťal fyzického a psychického násilia pre nadmernú konzumáciu alkoholu, ktorá u neho podnecovala zvýšenú agresivitu. Pre násilie voči manželke bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 5.3.1996 a 24.4.1996 vo večerných hodinách v K. na M. ul. č. X v spoločnom byte po slovnej výmene názorov fyzicky napadol manželku tak, že ju udieral do tváre, dusil ju paplónom, ktorý jej pridržiaval na tvári, zhodil ju z postele a vyhrážal sa jej, že ju rozseká, týmto jej spôsobil hematómy pod očami, na stehnách, kolene a udretie nosa, ktoré si vyžiadali liečenie 7-10 dní bez PN. V tomto smere zostáva osamotenou argumentácia žalovaného, že podľa prepúšťacej správy z jeho lekárskeho vyšetrenia zo dňa 18.4.1996 (č.l. spisu - 182) sa u neho nedokázala závislosť od alkoholu, pretože násilné správanie konzumenta alkoholických nápojov nevyvoláva výlučne len až stupeň závislosti na alkohole a navyše z tejto správy je zrejmé to, že ošetrujúcemu lekárovi sám žalovaný predniesol, že po autohavárii začal piť a manželka sa s ním chce pre jeho alkoholizmus rozviesť. Domáce násilie je protiprávne a neospravedlniteľné. Je protikladom starostlivosti o rodinu, ktorú zákon výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Ak má byť pri vyporiadaní spoločného majetku zohľadnená starostlivosť o rodinu, musí to isté platiť rovnako aj pre jej nedostatok a taktiež pre jej protiklad, keďže ide o dve strany toho istého. Nie je rozhodujúce či násilie malo priamy dopad na spoločný majetok, takúto požiadavku nestanovuje ani zákon, keď vedľa seba stavia starostlivosť o rodinu na jednej strane a zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí na druhej strane. Možno preto uzavrieť, že pri vysporiadaní BSM v danej veci je potrebné pri úvahe o stanovení výšky podielov zohľadniť skutočnosť, že sa žalovaný voči žalobkyni a tým nepriamo aj voči členom

rodiny dopúšťal násilného konania (domáceho násilia), ktoré v pomeroch danej veci dokumentuje aj skutočnosť priestupkového konania žalovaného, a ktorá okolnosť má vplyv na posúdenie veci aj v súlade s princípom dobrých mravov, na ktorý princíp pri úvahe o disparite podielov BSM v danej veci poukázal aj súd prvej inštancie. Odvolací súd v súvislosti s úvahou o disparite vyrovnávacích podielov na rozdiel od súdu prvej inštancie poukazuje aj na individuálne okolnosti nadobudnutia členského podielu k bytovému družstvu, podľa ktorých rodičia žalobkyne pred uzavretím manželstva žalobkyne so žalovaným boli členmi bytového družstva a s nimi bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu (uvedené podľa dnešného právneho stavu znamená nájomnú zmluvu). Spoločné členstvo manželov v bytovom družstve je inštitút, ktorý vzniká bez ohľadu na vôľu manželov. Strany sporu tento členský podiel a s ním spojené právo užívať byt (nájomný vzťah) získali prevodom od rodičov žalobkyne, ktorí takýmto spôsobom udržali byt v rodinnej dispozícii cez ich dcéru, pričom rodičia žalobkyne finančnú čiastku zodpovedajúcu zostatkovej hodnote členského podielu pri prevode a ani v budúcnosti od nadobúdateľov nežiadali. Pomoc rodičov pri získaní predmetného bytu (a členského podielu) bola odvodená od statusu žalobkyne ich dcéry, a nesporne to potom bola osoba žalobkyňa, ktorá sa výrazne, teda vo väčšej miere za pomoci rodičov pričinila o získanie členského podielu k družstevnému bytu. Po nadobudnutí spoločného práva užívania bytu stranami sporu nie je možné ale z pomerov v danej veci ustáliť, že by to bola výlučne žalobkyňa, kto sa zaslúžil o udržanie tohto práva, rovnako ani manželské spolužitie nebolo po celú dobu jeho trvania poznamenané násilím zo strany žalovaného vyvolané konzumáciou alkoholu, takýto stav nastal po roku 1990. Uvedené potom znamená, že v preskúmavanej veci sú dané také okolnosti, ktoré odôvodňujú priznanie vyššieho podielu žalobkyne na spoločnom majetku oproti nižšiemu podielu žalovaného, respektíve aby bol žalobkyni prikázaný podiel na spoločnom majetku zvýšený na 90 % a podiel žalovaného znížený na 10 % (Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená rôzne, napr. percentom či zlomkom).

20. Námietka žalovaného, že v rámci vyporiadania BSM mal byť zohľadnený spoločný dlh strán sporu voči rodičom žalobkyne vo výške 686,91 eur (20.694,- Sk), ktorý zodpovedá majetkovo-právnemu vysporiadaniu hodnoty členského podielu, nie je dôvodná. Členský podiel v bytovom družstve pred jeho prevodom patril rodičom žalobkyne, ktorý tento investovali do majetku žalobkyne. Otec žalobkyne C. M. svedecky potvrdil, že zaplatenie členského podielu od strán sporu nežiadali (č.l. spisu - 137-138). Čo v skutočnosti znamená, že strany sporu tento členský podiel z rozhodnutia prevodcov práve pre okolnosť, že žalobkyňa je ich dcéra nadobudli bezodplatne.

21. Vzhľadom na závery vyššie uvedené potom do masy BSM patria hnuteľné veci - ikona, dve olejomaľby, dva obrazy, spálňu, sadu príborov pre 12 osôb, jedálenskú súpravu Cibuliak, platne a CD, knihy, koberec s perzským motívom, sklenené poháre, elektrickú vŕtačku, drevenú skrinka s mramorom, klávesový hudobný nástroj YAMAHA, japonský tranzistor, koženú sedaciu súpravu, kávový konferenčný stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, dve ikony na objednávku, liatinový riad na varenie, drevený luster, lyže, bežky, motor k plachetnici, nemeckú obedovú súpravu, plachetnicu, porcelánovú vázu, dve misy na ovocie, vitrínu z masívu, všetky veci bez zostatkovej hodnoty a členský podiel v Bytovom družstve Bratislava II v hodnote 71.799,- eur. Hodnota masy BSM predstavuje 71.799,- eur. Podiel každého z manželov na hodnote BSM pri pomere 90 % v prospech žalobkyne a 10 % v prospech žalovaného je potom 64.619,91,- eur (90 % z 71.799,- eur ) a 7.179,90,- eur pre žalovaného (10 % z 71.799,- eur). Žalobkyňa nadobudla hodnotu členského podielu 71.799,- eur, čím má o 7.179,90,- eur viac ako predstavuje na ňu pripadajúci podiel 64.619,10,- eur (71.799,- eur mínus 64.619,10,- eur) a žalovaný o 7.179,90,- eur menej ako na neho pripadajúci podiel. Žalobkyňa je preto povinná na vyrovnanie podielov žalovanému zaplatiť 7.179,90,- eur.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa 388 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd uložil žalobkyni splniť povinnosť voči žalovanému s poukazom na ustanovenie CSP v lehote do 90 dní, keď trojdňová lehota je vzhľadom na výšku vyporiadavajúceho podielu krátka.

23. Pokiaľ žalovaný argumentoval potrebou prerušenia konania o vyporiadania BSM do času skončenia konania o ochranu osobnosti vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. odvolací súd poukazuje na to, že toto konanie bolo ukončené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. -14 zo dňa 25. apríla 2018 potvrdením rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -81 zo dňa 1.2.2017, ktorý žalobu žalovaného proti žalobkyni zamietol a navyše o predmetný procesný návrh žalovaného bol zamietnutý uznesením č.k. -291 zo dňa

28.4.2016, ktoré Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní uznesením č.k. -301 zo dňa 29.9.2016 potvrdil.

24. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia , v spojení s . Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obidve sporové strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania upravuje , podľa ktorého sa strane prizná náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V zásade v danom konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu úspešné len čiastočne. Strany sporu sa nezhodli na zaradení členského podielu k bytovému družstvu do masy BSM (neúspech žalobkyne) a výške vyplatenia vyrovnacieho podielu pre žalovaného (neúspech žalovaného). Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech strán sporu, z ktorého dôvodu rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

25. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že za účinnosti vznikli v tomto spore trovy konania aj štátu (Slovenskej republike). od 1.7.2016 nahradil . Preto je potrebné o náhrade takýchto trov konania štátu rozhodnúť s poukazom na ustanovenie v spojení podľa výsledku konania, keďže v prípade rozhodovania o náhrade trov konania štátu, má štát v takomto prípade postavenie strany sporu. Rovnaký podiel žalobkyne a žalovaného na trovách štátu odôvodňuje ich porovnateľný (čiastočný) úspech v tomto konaní. O výške týchto trov v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia prípadne zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

27. Na záver odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie, že v predmetnom spore je potrebné ešte vyriešiť poplatkovú povinnosť strán sporu za konanie o vyporiadanie BSM, o ktorej v zmysle ustanovenia o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).