Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/162/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: N.. H. X., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom: X. Č.. XX, zastúpená JUDr. Dašou Šulejovou, AK so sídlom: Fedinova 16, Bratislava, proti žalovaným: 1. T.. H. W., narodená dňa X.X.XXXX, bytom X., X. XXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Jarmilou Jonášovou, AK so sídlom: Bajzova 1, Bratislava, 2. N.. P. R., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom: X., U. XX/X, o ochranu vlastníctva, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. -378 zo dňa 16.2.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. -378 zo dňa 16.2.2017 vo výroku I. v časti, ktorou určil priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu m e n í tak, že určuje, že hranica medzi pozemkovou parcelou č. XXX/X a č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. a pozemkovou parcelou č. XXX/X a č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. prebieha hraničnými bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 podľa znaleckého náčrtu v prílohe č. 3 znaleckého posudku č. 7/2016 vyhotoveného Ing. Romanom Wágnerom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. -378 zo dňa 16.2.2017 v zostávajúcej časti napadnutého výroku I. p o t v r d z u j e.

III. Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky, rozsudkom č. k. -378 zo dňa 16.2.2017 (v poradí druhým) určil, že hranica medzi parcelami žalobkyne S. W. XXX/X a S. W. XXX/X vedenými na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. a parcelami žalovaných S. W. XXX/X a S. W. XXX/X vedenými na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. prebieha v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Romana Wágnera č. 3/2013 cez body 6, 7 a 8 Prílohy č. 4 a žalované sú povinné odstrániť existujúce oplotenie medzi parcelami S. W. XXX/X a S. W. XXX/X po celej dĺžke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. O žalobe odôvodnenej pôvodnými žalobcami tým, že sú titulom kúpy od roku 1989 vlastníkmi vyššie označených nehnuteľností, kedy bolo po celom obvode pozemku v roku 1975, podľa informácie predchádzajúceho vlastníka vybudované oplotenie, pričom žalované po povodni postavili nové oplotenie pozemku, ktoré nezodpovedá priebehu hranice pôvodného oplotenia, rozhodol súd prvej inštancie prvý raz rozsudkom č. k. -158 zo dňa 27.11.2008 a žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. -188 zo dňa 17.2.2010 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby v súdenej veci bolo jasne ustálené, čo je predmetom sporu a z akého dôvodu.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X v katastrálnom území X., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor. Žalované sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X v katastrálnom území X. v podiele, každá v polovici. Na hranici medzi týmito nehnuteľnosťami je v súčasnosti vybudovaný plot s betónovými základmi a dreveným laťovaním, ktorý dali postaviť žalované. Zo znaleckého posudku č. 910 051-8/2006 vypracovaného Ing. Ladislavom Bábíčkom, ktorý mal zodpovedať otázky, či terajšie oplotenie oddeľujúce uvedené pozemky je postavené na ich hranici a vykonať zameranie s určením, v akom rozsahu je oplotenie postavené na susediacom pozemku, súd prvej inštancie zistil, že aktuálne oplotenie oddeľujúce parcely č. XXX/X a č. XXX/X od parciel č. XXX/X a č. I., ktoré postavili žalované po povodni, nie je postavené na hranici týchto pozemkov, danej zákresom v katastrálnej mape, ale je postavené na vlastnom pozemku žalovaných, parc. č. XXX/X. Žalobkyňa tak zaberá z pozemku žalovaných diel č. 7 o výmere 2 m2, ktorý je pripojený k parcele č. XXX/X a diel č. 8 o výmere 29 m2, ktorý je pripojený k parcele č. XXX/X. Znalec Ing. Bábíček poznamenal, že v zastavanom území obce X. sú v mnohých prípadoch katastrálne mapy značne zakreslené a nepresné a len ťažko je tu možné jednoznačne a presne určiť podľa týchto máp priebeh vlastníckych hraníc pozemkov, ak tu medzičasom neboli vypracované geometrické plány, ktoré by hranice určovali číselnými metódami. Geometrickým plánom č. a meračským náčrtom k tomuto GP boli zamerané len domy, vlastnícke hranice merané neboli. Rovnako poznamenal, že v konkrétnom prípade, po transformácii do skutočne zameraného stavu, bolo možné spornú hranicu určiť s pomerne spoľahlivou presnosťou. Zodpovedanie otázok spojených s tým, či súčasná hranica pozemkov, tak ako je užívaná, zodpovedá aj právnemu stavu, súd prvej inštancie uložil znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi, Znalec Ing. Wágner v prílohe č. 4 znaleckého posudku č. 3/2013 zobrazil priebeh hraníc pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných a tieto skutočnosti potvrdil aj vo svojom ďalšom znaleckom posudku č. 7/2016. V znaleckom náčrte čiernou farbou vyznačil priebeh vlastníckych hraníc pozemkov. Červenou farbou vyznačil priebeh užívacieho stavu, ktorý bol definovaný oplotením existujúcim v čase obhliadky, pričom konštatoval, že zakreslenie užívacieho stavu zachyteného v polohopisnom pláne N.. G. nie je možné z toho dôvodu, že nie sú k dispozícii súradnice lomových bodov, ktoré v pláne zakreslil. Išlo teda o plán, ktorého zakreslenie do znaleckého náčrtu by bolo len približné a pre daný spor nepoužiteľné. Znalec v znaleckom náčrte uviedol plochu, ktorú zaberajú žalované z vlastníctva žalobkyne a to vyznačené bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8. Z pozemku parc. č. XXX/X zaberajú žalované plochu definovanú bodmi č. 1, 2, 3, 4, 7, 8 a táto predstavuje výmeru 65 m2. Z pozemku par. č. XXX/X zaberajú žalované plochu definovanú bodmi č. 4, 5, 6, 7 a táto predstavuje výmeru 16 m2.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , , (ďalej aj ), , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj katastrálny zákon) a ustálil, že žalobkyňa má právo na ochranu svojho vlastníctva, keď na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to na parcele č. XXX/X a č. XXX/X bol postavený žalovanými plot. Je potrebné vychádzať z údajov katastra. Žalované v 1. a 2. rade časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne užívajú proti jej vôli a napriek snahe o vyriešenie spornej hranice a prebehnutým rokovaniam k dohode nedošlo. Preto rozhodol o odstránení neoprávnenej stavby - murovaného oplotenia, postaveného na pozemku vo vlastníctve žalobkyne a to na vlastné náklady žalovaných v 1. a 2. rade. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj ) a zohľadnil pomer úspechu strán sporu.

5. Žalovaná v 1. rade podala proti rozsudku odvolanie. Uviedla, že prvé zameranie vo veci bolo realizované v decembri 1996, na ktorom sa s vlastníkmi susedných parciel dohodli a ktoré vypracoval Ing. Rašla, ktorý zameral hranice parciel č. XXX/X a č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných s hranicami parciel č. XXX/X a č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne a konštatoval, že existujúci plot je v celosti na parcelách vo vlastníctve žalovaných a nezasahuje do vlastníckych práv susedov, naopak, časť pozemkov žalovaných je v užívaní susedov. Druhé zameranie bolo vykonané už v súdnom konaní a súdny znalec Ing. Bábiček v znaleckom posudku č. 910 051 - 8/2006 zo dňa 23.10.2007 konštatoval to isté. Jeho posudok bol aj podkladom pre rozhodnutie Okresného súdu zo dňa 27.11.2008. Tento posudok bol vypracovaný s uvedením zoznamu súradníc, z ktorých znalec vychádzal a jeho merania a zistenia bolo možné skontrolovať aj spätne. Tretie zameranie bolo vykonané na základe rozhodnutia súdu a Ing. Roman Wágner vo svojom posudku č. 3/2013 zo dňa 9.4.2013 diametrálne odlišne určil hranicu sporných pozemkov a konštatoval, že sporný plot je v celosti na parcelách žalobkyne. Posudok

však nie je opretý o žiadne konkrétne dôvody a nedostatočne vysvetľuje aj vyslovenú pochybnosť o správnosti znaleckých záverov posudku Ing. Bábička, čo namietala aj v konaní a trvala na osobnom vypočutí znalca. Znalec Ing. Roman Wágner bol aj vypočutý, ale keďže sa mu nepodarilo vyjasniť rozpory, ktoré vyplynuli z ním vypracovaného znaleckého posudku, súd prvej inštancie konanie odročil s tým, že vo veci bude nariadené doplňujúce znalecké dokazovanie. To do dnešného dňa vykonané nebolo. Žalovaná v 1. rade počas konania prezentovala výhrady voči posudku Ing. Romana Wágnera č. 3/2013 a síce, že posudok nie je odôvodnený a samostatné konštatovanie stavu bez jeho odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť jeho správnosti a správnosti postupu, ktorý bol zvolený pri jeho vypracovaní a pochopiteľne aj jeho záverov, znalecký posudok nevychádza z právneho stavu, ktorý je zaevidovaný v katastri nehnuteľností, čo je základnou požiadavkou pri vypracovávaní znaleckého posudku - stavba, nachádzajúca sa na parcelách žalobkyne nie je v súlade s právnym stavom tak, ako je zaevidovaná v katastri nehnuteľností - znalec Ing. Wágner to dokonca vo svojom posudku konštatuje a to na strane 5 takto: „...Pri transformácii som zistil, že zákres rodinných domov na p.č. XXX/X resp. č. XXX/ X je v katastrálnej mape nesprávny. Tieto stavby sú v katastrálnej mape vykreslené s posunom a preto ich nie je možné použiť na vykonanie transformácie....“, v tejto súvislosti už potom vôbec nie je posudok odôvodnený a dostatočne zrozumiteľný aj preto, lebo nevysvetľuje prečo je na rozdiel od transformácie Ing. Bábička transformácia Ing. Wágnera správna a prečo pri tom nezohľadňuje rozdiel v evidencii právnej. Znalec v znaleckom posudku neuvádza celkovú výmeru jednotlivých parciel a aj pri ústnom doplnení a prejednaní na pojednávaní 3.11.2015 sa vyjadril, že výmera nie je určujúcou veličinou pri určovaní hraníc. S týmto názorom žalovaná v 1. rade nesúhlasila a nesúhlasí, preto sa domáhala doplnenia znaleckého posudku so zmeraním a určením výmery jednotlivých parciel. V prípade kúpy pozemku je cena určená výmerou. V prípade platenia daní je výška dane určená výmerou. Výmera je podstatnou náležitosťou každého právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností, je údajom uvedeným v liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Je nevyhnutné rešpektovať výmery, pretože akokoľvek sú mapové údaje vzhľadom na súčasné technické možnosti nepresné a ako sám Ing. Wágner pripustil, že niekoľkonásobným preložením papiera sa môžu hranice hýbať v reálnom premeraní až do 80 centimetrov, výmery spočítané a do katastrálnej evidencie zavedené sú platné podľa výpočtov už od doby prvotných spracovaní predmetných máp a od dôb Márie Terézie sa na tieto výpočty dá spoľahnúť. Podľa žalovanej v 1. rade súd prvej inštancie sa nesprávne oprel o neodôvodnené konštatovanie znalca na pojednávaní (str. 3, záver bodu 6 rozsudku), že si nevie predstaviť spôsob určovania hraníc pozemkov, ktorý by mal súvisieť s prepočítavaním výmery pozemkov, pričom toto konštatovanie výslovne odporuje praxi a smerniciam geodetov). Na základe uvedeného žalovaná v 1. rade súdu prvej inštancie vytýka, že nedostatočne zistil skutkový stav (sám konštatoval 3.11.2015, že potrebuje doplniť znalecký posudok a nedoplnil ho), a preto vychádzal z nesprávnych údajov, ktoré nemali ani oporu vo vykonanom konaní. Súd prvej inštancie mal k dispozícii dve zamerania v prospech žalovaných a jedno v prospech žalobkyne a priklonil sa bez riadneho odôvodnenia k menšinovému názoru. Z troch geodetov sa dvaja vyjadrili rovnako a posudok jedného bol v rozhodujúcom rozsahu odlišný, pričom nemôžeme hovoriť ani o prípustnej miere tolerancie niekoľkých desiatok centimetrov. Príčinou tak obrovských rozdielov v prípade exaktnej vedy, akou je geodézia, musí byť systémová chyba, zapríčinená zlým postupom geodeta. Závažnejším nedostatkom je ale to, že tento posudok nie je ani odôvodnený a teda nie je možné ho preskúmať a tým dokázať jeho nesprávnosť. Súd prvej inštancie určil hranicu prebiehajúcu medzi pozemkami, ale nevysporiadal sa s tým, či je to hranica, ktorá upravuje užívacie vzťahy, alebo hranica, upravujúca vlastnícke vzťahy, lebo v tom prípade sa mal vysporiadať aj s výmerou pozemkov, ktorá by týmto rozhodnutím bola zmenená a či by bola zmenená. Túto skutočnosť ale zo znaleckého posudku Ing. Wágnera s určitosťou nevedel a nemohol zistiť. Podľa žalovanej v 1. rade súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože nedoplnil znalecké dokazovanie hoci túto potrebu sám konštatoval, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil výsledky znaleckých a geodetických posudkov a meraní, ktoré mal k dispozícii, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, keďže súd prvej inštancie nedokončil znalecké dokazovanie a nakoniec, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nerieši rozpor medzi právnym stavom zaevidovaným v katastrálnej evidencii a záverom znalca Ing. Wágnera, pretože nevieme, ako toto rozhodnutie mení, alebo nemení záznam v katastrálnej evidencii a ak ho mení, tak prečo tak, ako sa Ing. Wágner, respektíve súd prvej inštancie rozhodol. Žalovaná v 1. rade odvolaciemu

súdu navrhla, aby súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie, doplnenie dokazovania a rozhodnutie.

6. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedla, že z vykonaného konania je zrejmé, že žalované zasiahli do jej vlastníctva tým, že po povodni v roku 2002 v čase jej neprítomnosti postavili nové oplotenie medzi parcelami S. XXX/X a S. XXX/X a parcelou S. XXX/X, v rozpore s dovtedy existujúcim dlhodobo užívaným stavom. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že vlastnícka hranica medzi parcelami prebieha tak, ako bola zakreslená v prvom znaleckom posudku Ing. Romana Wágnera č. 3/2013. Takto zistená vlastnícka hranica podľa mapového stavu sa iba minimálne odlišuje od mapovej hranice zistenej Ing. Bábíčkom v znaleckom posudku č. 8/2006 (v Prílohe č. 6 a 7 ju vyznačil čiernou farbou). Podľa Ing. Wágnera žalované zaberajú z jej pozemku 81 m2 (65 + 16) a podľa Ing. Bábíčka 86 m2 (str. 5 druhý riadok znaleckého posudku). Rozdiel 5 m2 pri danej dĺžke pozemku je zanedbateľný. Rozdiel medzi znaleckým posudkom Ing. Wágnera č. 3/2013 a znaleckým posudkom Ing. Bábíčka č. 8/2006 je vtom, že Ing. Bábíček nevychádzal zo zistenej mapovej hranice, ale hranicu na základe vlastnej úvahy transformoval (t.j. posunul) bez toho, aby vychádzal z nesporných skutkových okolností zistených v súdnom konaní. Pri svojich vyjadreniach a záveroch sa sústredil na vyčíslenie výmery pozemkov a nezohľadnil výsledky merania vykonané v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava - vidiek, sp. zn. , v ktorom bola určená hranica medzi jej parcelami S. XXX/X a S. XXX/X a parcelami susedov z druhej strany. Nezohľadnil, že žalované užívajú podstatne väčšiu výmeru ako je v katastri nehnuteľností a nezohľadnil dlhodobo užívací stav. Ing. Rašla vo svojom znaleckom náčrte zachytil v roku 1996 skutočný stav, t. j. kde stálo pôvodné oplotenie medzi pozemkami a farebne vyznačil požiadavku žalovaných kadiaľ pôjde nové oplotenie. Z legendy je zrejmé, že vytyčoval vlastnícku hranicu podľa mapového stavu. Toto potvrdil aj v e-maile zo dňa 11. marca 2014, v ktorom uviedol: „Pamätám si, že objednávateľ (t. j. vlastník parciel č. XXX/X, X) si nechcel dať vytýčiť vlastnícku hranicu, ale ja som ho upozornil, že naše zameranie sa nedá použiť na výstavbu nového oplotenia...“ (v prílohe prikladám predmetný e-mail). Ing. Roman Wágner vo svojom posudku uviedol súradnice, z ktorých pri vytyčovaní hranice vychádzal, a v tomto smere je jeho znalecký posudok č. 3/2013 dostatočne jasný a preskúmateľný. Ing. Roman Wágner na pojednávaní konanom dňa 3.11.2015 uviedol, že si nevie predstaviť vytýčenie hranice medzi pozemkami vypočítavaním výmery pozemkov. Výmera určitej parcely je „pomocný“ údaj. Súd prvej inštancie upustil od doplnenia znaleckého posudku Ing. Roman Wágnera zisťovaním výmery parciel, ktorý navrhovali žalované, lebo zrejme prijal názor, že určenie výmery parciel nie je predmetom tohto konania, skutočnú výmeru parciel je možné vypočítať až po určení hranice, nepostačuje vypočítať iba výmeru parciel patriacich žalobkyni, ale bolo by potrebné vypočítať aj výmeru parciel patriacich žalovaným (čo by sa dotýkalo aj ďalšieho vlastníka, ktorý nie je účastníkom tohto konania). Žalobkyňa uviedla, že na základe výzvy súdu prvej inštancie požiadala Ing. Romana Wágnera o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom určil priebeh hranice medzi pozemkami podľa užívacieho stavu. Toto vyjadril v znaleckom posudku č. 7/2016, preto žalobkyňa nevidí dôvod, aby za tejto dôkaznej situácie nariaďoval súd prvej inštancie ďalšie znalecké dokazovanie.

7. Žalovaná v 1. rade v replike uviedla, že Ing. Wágner vo svojom posudku spochybnil závery posudku Ing. Bábíčka s tým, že podľa neho nevybral správne pevné body pre transformáciu katastrálnej mapy, ktoré boli zobrazené už v pôvodnej pozemkoknižnej mape, pretože z tejto sú určované hranice pozemkov. Následne Ing. Wágner popisuje svoju analýzu získaných podkladov a konštatuje, že vykonal vlastnú transformáciu ním zistených a nameraných údajov na pozemkoknižnú aj katastrálnu mapu a takto určil hranicu medzi pozemkami sporových strán ako spojnicu bodov 6., 7. a 8. na svojom znaleckom náčrte. Podľa žalovanej v 1. rade, sa ale Ing. Wágner nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré transformáciu Ing. Bábíčka považuje za nesprávnu a vykonal vlastnú transformáciu, ktorú tiež dostatočne neodôvodnil. Nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo by mala platiť jeho transformácia a nie tá druhá, ktorá naviac súhlasí so zákresom hraníc Ing. Rašlu. Poukázala na nový znalecký posudok č. 8/2017 vypracovaný Ing. Štefanom Špačekom, podľa ktorého plot, ktorý fakticky vyvolal celé toto konanie, sa v plnom rozsahu nachádza na parcele žalovaných a nie je daný žiadny dôvod na jeho búranie. Podľa tohto posudku, ktorý žalovaná v 1. rade pripojila k vyjadreniu, Ing. Rašla a Ing. Bábíček určili priebeh hraníc medzi parcelami účastníkov tak, že predmetný plot je vybudovaný na parcele žalovaných, výhradne Ing. Wágner má iné výsledky, ktoré však vyplývajú z nejakej transformácie, pri ktorej, ak ju vykonal Ing. Bábíček, tak ju Ing. Wágner spochybňuje a žalované spochybňujú transformácie Ing. Wágnera. Dôležité zistenia z posudku Ing. Špačeka sú najmä tie, že netreba vykonávať žiadne transformácie, ale treba presne merať a zakresľovať získané údaje pri použití katastrálnych máp v spojení s geometrickými plánmi, ktoré boli vyhotovené pred Registráciou obnovenej evidencie pozemkov

(ROEP), a ktorej údaje nie sú použiteľné pre spracovanie geometrických plánov; že východiskový bod označený v prílohe predkladaného posudku písmenom „A“ nachádzajúci sa na začiatku hranice susediacich pozemkov od ulice (v rohu) je takmer totožný vo všetkých v spise založených plánoch a posudkoch - bez ohľadu na to, kto je autorom a je podľa všetkého správne určený; že pre posúdenie a zakreslenie priebehu hraníc je potrebné zamerať a stotožniť oveľa viac bodov ako iba tento jeden; že pre určenie hraníc je podstatné pracovať aj s výmerou pozemkov (čo Ing. Špaček v svojom posudku rieši); a záverom tiež skutočnosť, že hranica medzi stranami sa nachádza v celosti inde, ako je zhotovená plotom a stavbou domu žalobkyne a tiež inde, ako je zakreslená Ing. Wágnerom, ktorý napriek skutočnosti, že východiskový bod „A“ zameral rovnako ako všetci, hranicu posunul do bodu označeného v jeho náčrte číslom „8“ - hoci to nie je ničím odôvodnené a ani sám dôvod tohto posunu nijakým spôsobom nevysvetlil. Podľa posudku Ing. Špačeka priebeh hraníc je taký, že strecha garážového státia žalovaných zasahuje do parcely žalobkyne v rozsahu 0,8 m2, pozdĺž domu žalobkyne sa tiahne pás o výmere 11 m2 parcely žalobkyne, ktorý nie je od parcely žalovaných nijakým spôsobom oddelený - teda ho žalované používajú - pričom nič tam nie je postavené a žalobkyňa za oplotením (o ktorého zbúranie sa usiluje) používa výmeru 25 m2 z parcely žalovaných. Z uvedených dôvodov žalovaná v 1. rade tvrdí, že napadnutý rozsudok je nesprávny, neodôvodnený a opierajúci sa o nesprávny znalecký posudok, pričom pokiaľ by ho odvolací súd potvrdil, tak katastrálny úrad nemá ako zaevidovať Ing. Wágnerom určenú hranicu, pretože nezodpovedá katastrálnej evidencii a nie je možné jeho závery zakresliť do takého geometrického plánu, ktorý by katastrálny úrad mohol zaevidovať bez toho, aby nevyriešil zmenu vlastníckych práv k časti parcely žalovaných v prospech žalobkyne. Pri priamej konzultácii s Ing. Špačekom tento naviac skonštatoval, že pokiaľ by malo byť pravdou, že hranica prebieha tak, ako ju určil Ing. Wágner, tak hranica parciel žalobkyne a jej suseda z opačnej strany by prebiehala asi v jednej tretine garáže žalobkyne, pretože potom by bolo potrebné posúvať všetko - a k takémuto posunu nie je daný žiadny dôvod, stavebné nehnuteľnosti žalobkyne sú pevne spojené so zemou, svoju polohu nemenili a nachádzajú sa na vlastných pozemkoch. Na zistenie tejto skutočnosti stačí obyčajné meracie pásmo a môže si to odmerať každý laik. Žalovaná v 1. rade zopakovala, že Ing. Bábíček netransformoval na základe vlastnej úvahy, ale na základe svojich reálnych meraní, na základe vlastnej úvahy, ale bez reálneho odôvodnenia transformoval Ing. Wágner - ktorého posudok podľa žalovanej v 1. rade hraničí s pojmom nepravdivý znalecký posudok. Podľa zistení Ing. Špačka žiaden z účastníkov neužíva výrazne väčšiu alebo menšiu výmeru, než má zaevidovanú v katastrálnej evidencii, dokonca hranica parcely žalovaných na druhej strane (teda s parc. XXX - cíp medzi cestou a potokom) je reálne takmer identická s katastrálnou evidenciou. Kde prišiel Ing. Wágner k záveru, že žalované užívajú 81 m2 pozemku žalobkyne fakticky nevysvetlil, a poukazovanie na stranu 5 posudku Ing. Bábíčka je zavádzajúce, pretože ten zas na strane 6 svojho posudku tvrdí, že žalobkyňa zaberá z parcely žalovaných 33 m2 (2+2+29), v závere konštatuje záber 2+29 m2, avšak rovnako ako Ing. Rašla, ako aj Ing. Špaček už Ing. Bábíček konštatoval, že celé oplotenie je postavené na parcele žalovaných. Dlhodobý užívací vzťah nie je predmetom konania, pretože predmetom konania je vlastne určenie hranice - ktorá bola od dôb pred nadobudnutím vlastníckych práv žalobkyňou už predmetom sporov susedov a vlastne nikdy nebola reálne vymedzená a rešpektovaná. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na náčrt Ing. Rašlu a jeho pamäťové konštatovanie, že objednávateľ nechcel vytýčiť vlastnícku hranicu a upozornil ho, že k výstavbe plota sa jeho vytýčenie použiť nedá - nikto toto nepopiera - objednávateľ predsa potreboval vytýčiť hranice a následne si postavil oplotenie, o ktorom bol presvedčený - a aj teraz sa to javí ako správne presvedčenie aj realizácia, - že oplotenie stavia na vlastnej parcele. Konštatovania o dôvodoch upustenia od doplnenia znaleckého posudku súdom sú iba dohadmi žalobkyne. Podľa rozsudku vlastne ani nevieme, či ide o určenie hraníc podľa vlastníckeho práva, alebo podľa užívania, a ako sa toto má dať bez spracovaného a schváleného geometrického plánu zapísať do katastra nehnuteľností - vlastne nie je jasné, či sa v katastri zmenia alebo nezmenia výmery a ako sa to vytýči v reáli. Ing. Wágner ani v rámci výsluchu na súde po vypracovaní posudku 3/2013 neodstránil rozpory svojich tvrdení a záverov Ing. Bábíčka a preto žalovaná v 1. rade nepovažovala za potrebné vypracovať ďalší posudok.

8. Žalobkyňa v duplike uviedla, že znalecký posudok Ing. Špačeka je súkromným posudkom žalovanej v 1. rade. Odvolací súd nemôže na závery tohto posudku prihliadať z dôvodu, že žalovaná predkladá tento posudok po ukončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, t. j. po lehote. Nič jej nebránilo, aby si posudok zaobstarala počas konania vedeného pred súdom prvej inštancie. Okresný súd nepovažoval za potrebné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie a napokon predložený posudok Ing. Špačeka potvrdzuje, že sa rozhodol správne. K znaleckému posudku 8/2017 Ing. Špačeka má žalobkyňa výhrady, pretože Ing. Spaček porovnáva svoje merania s posudkom Ing. Wágnera bez toho, aby uviedol, ku ktorému posudku sa vyjadruje. Ing. Wágner vypracoval pre účely tohto konania dva znalecké

posudky: č. 3/2013 a č. 7/2016. Žalobkyňa predpokladá, podľa číselného označenia jednotlivých bodov a vizuálneho priebehu hranice, že Ing. Špaček porovnáva ním zistenú mapovú hranicu s údajmi, ktoré získal z posudku Ing. Wágnera č. 7/2016. Toto porovnanie vykonáva s hranicou, ktorú Ing. Wágner označuje ako hranicu užívaciu (t. j. hranicu, ktorá existovala medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných predtým, ako žalovaná postavila nové sporné oplotenie v neprítomnosti žalobkyne a v rozpore s dovtedy užívaným stavom). Ing. Spaček neporovnáva ním zistenú mapovú hranicu s mapovou hranicou určenou Ing. Wágnerom. Porovnal neporovnateľné. Ing. Špaček pri svojich porovnaniach vychádza okrem iného z údajov - podkladov Ing. Wágnera, ale nevysvetľuje akým postupom dospel k iným záverom. Nevysvetľuje, kde mal spraviť Ing. Wágner chybu. Naproti tomu Ing. Wágner vo svojom posudku č. 3/2017 na str. 4 dostatočne vysvetlil, prečo nemohol akceptovať transformáciu vykonanú Ing. Bábíčekom v posudku č. 8/2006. Pri porovnaní mapovej hranice zistenej Ing. Bábíčekom pred transformáciou, s mapovou hranicou zistenou Ing. Špačekom, vidieť, že medzi posudkami je podstatný rozdiel. Aj podľa Ing. Bábíčeka, pri rešpektovaní netransformovanej mapovej hranice plot postavený žalovanou zasahuje do pozemku žalobkyne. Mapová hranica určená Ing. Wágnerom a mapová hranica pred transformáciou určená Ing. Bábíčekom sú takmer zhodné. V posudku sa Ing. Špaček odvoláva na geometrický plán č. 244-2710-0494/82 na zameranie rodinného domu. Týmto plánom bola zameraná stavba, ale vôbec neboli riešené hranice pozemku S. W. XXX/X a vzťah, resp. vzdialenosti stavby, k hranici pozemku. Z hľadiska precíznosti merania žalobkyňa konštatuje nepresnosť zobrazenia skutočného stavu v posudku Ing. Spačeka (čierna farba v prílohe 5), ktorá sa nezhoduje so znaleckým náčrtom Ing. Wágnera v posudku č. 3/2013, ako aj so zobrazením Ing. Bábíčeka v posudku č. 8/2006, príloha č. 5. Predmetom tohto konania je v prvom rade určenie hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných a nie určovanie vlastníctva k celým parcelám, t. j. určenie celkovej výmery pozemku žalobkyne. V súdnom konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Bratislava - vidiek je súdom určená hranica so susedom z druhej strany, po určení hranice so žalovanými v tomto súdnom konaní bude môcť požiadať o vyhotovenie geometrického plánu na zameranie celkovej výmery pozemku a jeho zanesenie do katastra nehnuteľností.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), na odvolacom pojednávaní na ktorom zopakoval dokazovanie obsahom listín súdneho spisu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné čiastočne zmeniť.

10. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a z obsahu súdneho spisu, pričom pre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, parcely č. XXX/X a č XXX/X v katastrálnom území X., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX a žalované sú spoluvlastníčkami susediaceho pozemku, parcely č. XXX/X a č. XXX/X zapísané na Listre vlastníctva č. XXX. Tieto pozemky boli už v čase nadobudnutia vlastníctva pozemku žalobkyňou (spolu s jej manželom) v roku 1989 oddelené vybudovaným plotom. Toto oplotenie bolo v roku 11.7.1999 zničené prírodnou povodňou. Následne v lete 1999 vybudovali žalované nové oplotenie, ktoré posunuli smerom do pozemku žalobkyne, oproti pôvodne stojacemu plotu. Po nadobudnutí vlastníctva predmetného pozemku žalobcami, sa žalobcovia stali účastníkmi súdneho konania na Okresnom súde Bratislava- vidiek, sp. zn. vo veci, v ktorej bola určená hranica medzi pozemkami, parcely č. XXX/X a č. XXX/X zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, a pozemkami žalobcov č. XXX/X a č. XXX/X (hranica pozemkov žalobkyne z druhej strany). Konanie právoplatne skončilo rozsudkom sp.zn. zo dňa 10.12.1991, ktorým Krajský súd v Bratislava potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava-vidiek, č. k. -41 zo dňa 8.3.1991. V tomto konaní bol zistený nesúlad hraníc pozemkov podľa katastrálnej evidencie-mapovej dokumentácie a dlhodobým užívaním pozemkov, keď susedia nerešpektovali hranice ako boli zakreslené v pôvodnej katastrálnej mape, ale ich tvorili kríky, na mieste ktorých si susedia vybudovali oplotenia.

11. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa , keď stavbu- novovybudované oplotenie považoval za neoprávnenú, pretože zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa žalobu o určenie hranice medzi pozemkom v jej vlastníctve a susediacim pozemkom vo vlastníctve žalovaných odôvodnila skutkovým tvrdením, že pozemok kúpila v oplotenom stave, ktorý bol takto nerušene užívaný ešte ich právnymi predchodcami (súrodencami V.), je teda oprávneným držiteľom pozemku v hranici pôvodného oplotenia. Podľa prednesov žalobkyne zo súdneho konania (naposledy prednesenom na záverečnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 16.2.2017 - č.l. spisu 370) je zrejmé, že konaním sledovala a žiadala o určenie spornej hranice podľa

dlhodobo užívaného stavu. V podstate žaloby teda požadovala určenie spornej hranice s tým, že stav právny nezodpovedá stavu evidenčnému. Žalované procesnú obranu v konaní založili na tvrdení o vybudovaní nového oplotenia na pozemku v ich vlastníctve podľa evidenčného-mapového stavu, vedeného katastrom nehnuteľností.

12. Z uvedeného vyplýva, že predmetný spor strán spočíval na rozdielnych predstavách žalobkyne na jednej strane a žalovaných na druhej strane o priebehu spornej hranice. V spore o určenie hranice ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, pretože určenie hranice vyjadruje určenie, ktorá časť spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susedných pozemkov. Spor o určenie hranice je sporom vlastníckym v zmysle ustanovenia , podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. I keď vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, z okruhu prípustných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani žalobu o určenie hranice medzi spornými pozemkami, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem (uznesenie NS SR, sp. zn. a uznesenie NS SR sp. zn. ). Tento naliehavý záujem v danej veci napĺňa už samotná podstata a skutkový základ sporu.

13. Podľa záverov dokazovania v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava -vidiek, sp. zn. žalobkyňa (pôvodne s manželom) nadobudli pozemok v iných hraniciach, než aké sú zakreslené v katastri nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplynula aj z listinného dôkazu Š. L., právneho predchodcu žalovaných, vykonaného v označenom konaní, podľa ktorého sa ohraničenia pozemkov v danej lokalite robili pred 70 rokmi, predtým boli parcely od seba oddelené živými plotmi, pričom keď si občania začali budovať riadne oplotenia, tieto nemohli súhlasiť s mapovou dokumentáciou. On v rámci dobrého susedského spolunažívania posunul plot od suseda do svojho pozemku, plot medzi pozemkami vybudoval on. Hranice medzi pozemkami boli na základe dohôd a ústupkov medzi susedami lomené. Uvedené svedecky potvrdila aj H. V., jedna z predchodkýň žalobkyne, ktorá uviedla, že hranice v minulosti nikdy neboli presne rozmerané, išli vždy cik-cak, z dôvodu, že predmetné parcely boli najskôr jedným veľkým pozemkom, potom sa rozparcelovali a predávali, boli od seba oddelené iba divo rastúcim živým plotom. Okresný súd Bratislava-vidiek v označenej veci vychádzal zo zistenia, že dlhodobým užívaním pozemkov v danej lokalite, užívané hranice medzi pozemkami nezodpovedali označeniu v pôvodnej katastrálnej mape, vlastníci si pri budovaní plotov riešili otázku hranice vzájomnou dohodou, robili si vzájomné ústupky a postupom času v dávnej minulosti došlo k posunu hraníc oproti pôvodnej katastrálnej mape. Na základe užívaného stavu občania, susedia budovali oplotenia. Tomuto záveru zodpovedá aj priestorové umiestnenie vybudovaných stavieb na pozemkoch. Titulom vydržania vznikla nová právna hranica medzi susediacimi pozemkami. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k pozemku parcela č. XXX/X a č. XXX/X od právneho predchodcu I. V., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý v súdenej veci svedecky vypovedal, že jeho rodičia na tomto pozemku v roku 1953 postavili dom, následne bol vybudovaný plot, ale pôvodný živý plot nebol odstránený. Jeho rodičia a susedia L. nikdy nemali medzi sebou spor. V hraniciach takto vybudovaného oplotenia dom a celý pozemok predal žalobkyni s manželom.

14. Okolnosť dlhodobého užívania pozemkov podľa pôvodnej hranice medzi pozemkami strán sporu, ktorá nezodpovedala evidenčnému stavu v katastri nehnuteľnosti, a ktorá okolnosť nebola medzi stranami konania sporná pre danú vec znamená, že vyriešenie určenia spornej hranice spočíva na zodpovedaní otázky vydržania vlastníckeho práva jednou zo strán sporu. Zisťovanie (aj znalecké na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), či plot stojí na pozemku vo vlastníctve subjektu podľa katastrálnej evidencie totiž nič nevypovedá o právnom vlastníctve pozemku. Platí totiž, že pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom.

15. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,

že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

16. Dobromyseľná držba vlastníkov a užívateľov susediacich pozemkov s parcelnými číslami XXX/ X, č. XXX/X a parcely č. XXX/X a č. XXX/X začala najneskôr v roku 1953, pretože podľa žalovanými nespochybnenej výpovede svedka Ladislava Hanuseka bol plot medzi pozemkami strán sporu vybudovaný v roku 1953 v súvislosti s výstavbou rodinného domu na pozemku parcela č. XXX/ X, č. XXX/X, a to na mieste kde pozemky dovtedy oddeľoval živý plot, dovtedy súhlasne akceptovaný ako hranica medzi pozemkami a tento užívací vzťah trval až do času vybudovania nového oplotenia žalovanými v roku 1999. To znamená, že na držbu pozemku založenú jeho užívaním v hraniciach pôvodného oplotenia s účinkami vydržania vlastníctva titulom dobromyseľnej držby sa vzťahuje právna úprava (tzv. Stredný ), ktorý zákon od 1.1.1964 nahradil V zmysle ustanovenia (rovnako aj ustanovenia v znení účinnom od 1.4.1964) sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťah vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vydržaním mohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí ( a v spojení s Zb). Spôsobilým vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely.

17. Pre posúdenie tejto veci je podstatné zistenie, či žalobkyňa, respektíve jej právni predchodcovia vedela/vedeli o tom, že užíva časť parcely žalovaných, čo rovnako platí i pre žalované a ich právnych predchodcov (teda či vedeli, že užívajú susediacu parcelu žalobkyne), a kedy sa o nesprávnom umiestnení oplotenia dozvedeli. Podľa výsledkov dokazovania v danej veci skutočnosť spornosti priebehu hranice objektívne najneskôr k 31.12.1963, teda ešte za účinnosti nevyšla najavo, vlastníci a užívatelia pozemkov, parcela č. XXX/X a XXX/X a parcela č. XXX/X a č. XXX/ X boli dobromyseľní, že im tieto pozemky patria v hraniciach pôvodného oplotenia, pretože ani jedna zo strán sporu, respektíve ich právni predchodcovia nikdy aktívne do 31.12.1963 nehájili iné vlastnícke právo k pozemku, ako k pozemku určenému pôvodným oplotením. Títo vlastnícki susedia-užívatelia dôverovali vzájomne prezentovanému skutkovému stavu. Samotná skutočnosť, že držiteľ si nenechal vytýčiť hranice držaných pozemkov a nezistil tak, že drží i časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, nevylučuje poctivú držbu. Pre naplnenie podmienok oprávnenej držby nie je nevyhnutné, aby sa osoba, ktorá sa ujala držby pozemku, zoznámila s obsahom katastrálnej mapy, premeriavala výmeru alebo požadovala vytýčenie hranice. Titulom užívania pozemkov bol stav držby pozemkov v hraniciach, v ktorých boli pozemky v tomto katastrálnom území dobromyseľne užívané od momentu ich prevzatia do držby a v takejto držbe ďalej nadobúdané od právnych predchodcov a to v hraniciach oplotenia pozemkov. Opak v konaní bremenom tvrdenia a bremenom dôkazným, ktoré zaťažujú strany sporu preukázaný nebol. Uvedené potom pre danú vec znamená, že ešte za účinnosti bol medzi pôvodnými vlastníkmi a užívateľmi susediacich pozemkov parcely č.XXX/X, č. XXX/X a parcely č. XXX/X a č. XXX/X vydržaním (10 rokov - 1953 do 31.12.1963) založený vlastnícky vzťah, určený medzi týmito pozemkami pôvodným oplotením. Vlastnícka hranica medzi týmito pozemkami prebiehala na mieste pôvodného oplotenia, ktoré je zakreslené a zadefinované príslušnými technickými súradnicami v znaleckom posudku č. 7/2016 vyhotoveného znalcom z odboru geodézia a kartografia, Ing. Romanom Wágnerom, zo dňa 21.11.2016. Na základe uvedeného čiastočne obstojí odvolanie žalovaných, pretože výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že hranica medzi parcelami žalobkyne č. XXX/X a č. XXX/X vedenými na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. a parcelami žalovaných č. XXX/X a č. XXX/X vedenými na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. prebieha v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Romana Wágnera č. 3/2013 cez body 6, 7 a 8 Prílohy č. 4 nezodpovedá právnemu stavu založeného vydržaním. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok postupom podľa zmenil, a určil, že hranica medzi pozemkom žalobkyne, parcela č.XXX/X, č. XXX/X a pozemkom žalovaných, parcely č. XXX/X a č. XXX/X prebieha na mieste pôvodne vybudovaného oplotenia, ktoré tieto pozemky oddeľovalo do času prírodnej povodne, ktorá oplotenie zrútila, v technickom vyjadrení podľa znaleckého posudku Ing. Romana Wágnera č. 7/2016 zo dňa 21.11.2016. Podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok presne identifikuje priebeh hranice,

ktorá obsahovo vyjadruje aj vlastnícky vzťah strán sporu k jednotlivým pozemkom, čím napĺňa podstatu vykonateľnosti rozsudku, ktorým žalobkyňa primárne sleduje odstránenie oplotenia z jej pozemku. Keďže novovybudované oplotenie nekopíruje pôvodný stav, pretože je posunuté smerom do pozemku žalobkyne, teda je neoprávnenou stavbou, pričom žalované v konaní neúčelnosť odstránenia oplotenia netvrdili, je výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaných odstrániť toto oplotenie vecne správny a odvolací súd tento výrok postupom podľa 387 odsek 1 potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s so zreteľom na úspech strán sporu. Žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, a preto jej patrí plný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov celého (prvoinštančného ako aj odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. V konaní vznikli trovy aj štátu, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol samostatným uznesením č. k. -383, zo dňa 16.2.2017,ktoré nadobudlo právoplatnosť, pretože nebolo napadnuté odvolaním.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).