Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/86/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: P. I., K. X, P., zastúpenej R. M. L.. C. E.M., F..E..D.., C.: XX XXX XXX, B. XX, P., proti žalovaným: X. K. B.Á., Ľ. X, Z., X. F. Š., Š. XX, U., X. L. Š., Ľ.R. X, Z., X. W. Š., Ľ.R. X, Z., žalovaní v 1. až v 3. rade zastúpení žalovanou v 4. rade, o zaplatenie 2.245,96 eura spolu s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej v 1. a v 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.03.2023, č.k. -177, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 475,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,27 eura od 29.04.2021 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 4. rade p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalovanej v 4. rade voči napadnutej časti zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

Odvolanie žalovanej v 1. rade o d m i e t a.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej v 4. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyni nepriznáva proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.03.2023, č.k. -177, zastavil konanie voči žalovanému v 3. rade (výrok I.), zastavil žalobu (správne má byť konanie o žalobe - pozn. odvolacieho súdu) voči žalovaným v 1. rade a v 4. rade v časti istiny 90,98 eura (výrok II.), zastavil žalobu (správne má byť konanie o žalobe - pozn. odvolacieho súdu) voči žalovanému v 2. rade v časti istiny 90,85 eura a 150 eur (výrok III.), žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 375,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 375,24 eura od 29.04.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 850,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 850,51 eura od 03.05.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.), žalovanú v 4. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 475,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,27 eura od 29.04.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.), žalobu vo zvyšku zamietol (výrok VII.), priznal žalobkyni voči žalovaným v 1. a v 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,68 %, ktoré tieto budú povinné zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, s tým, že výslednú celkovú sumu trov konania priznanú žalobkyni sú žalovaná v 1. rade a žalovaná v 4. rade

povinné uhradiť v pomere 44,12 % : 55,88 % (výrok VIII.) a žalobkyni priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,20 %, ktoré bude žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok IX.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.04.2021 domáhala voči pôvodnému žalovanému v 1. rade (L. Š.H.) a žalovanému v 2. rade zaplatenia istiny celkom 2.245,96 eura na tom skutkovom základe, že spolu s pôvodným žalovaným v 1. rade, žalovaným v 2. rade a L. T.Z. boli dedičmi po poručiteľovi L. Š., pričom podľa uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.10.2019, sp. zn. (ďalej aj ako „uznesenie o dedičstve“), nadobudli poručiteľov majetok so všetkými právami a povinnosťami, každý v podiele 1. Pôvodnému žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade tak vznikla povinnosť podieľať sa na nákladoch súvisiacich s pohrebom poručiteľa, s dedičským konaním, ako aj s nadobudnutým dedičstvom, konkrétne s rodinným domom na V. H. X. U. (ďalej len „rodinný dom“). Vzhľadom na túto ich povinnosť, ako i na to, že žalobkyňa uhrádzala všetky záväzky, vyzvala pôvodného žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie zodpovedajúceho podielu na nákladoch; títo však na jej výzvu nereagovali. Žalobkyňa pritom uhradila: 1/ výdavky spojené s pohrebom poručiteľa pozostávajúce z nákladov i) pohrebnej služby spoločnosti U. F..E..D.. v sume 812 eur, ii) na vence v sume 260 eur, iii) za uloženie nebohého v chladiarenskom zariadení v sume 16,88 eura, iv) na smútočnú hostinu spolu s prenájmom miestnosti v sume 538,30 eura, v) na dokončenie pomníka v sume 24 eur, potom celkovo 1.651,18 eura, z ktorej na každého zo žalovaných pripadol podiel 1/4, 2/ výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku č. 9/2019 zo dňa 19.09.2019 znalcom C.. P. M., na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu pre účely dedičského konania v sume 200 eur, čo vyplývalo i z uznesenia o dedičstve; na týchto nákladoch boli povinní sa podieľať obaja žalovaní v podiele 1/4, t.j. v sume 50 eur, 3/ záväzok poručiteľa voči Y. F. F. E.Ž. O..D.. (ďalej len „DSS“) za pobyt a stravu v celkovej sume 422,49 eura, z čoho na každého zo žalovaných pripadla suma 105,62 eura, 4/ záväzok poručiteľa voči Sociálnej poisťovni v sume 163,40 eura, ktorý uhradila dňa 03.08.2019; išlo o vrátenie časti dôchodkovej dávky, nakoľko na účte poručiteľa nebol dostatočný kredit; každý zo žalovaných bol povinný sa podieľať na tomto záväzku sumou 40,85 eura, 5/ náklady spojené s rodinným domom od smrti poručiteľa do jeho predaja v auguste 2020, keď podľa uznesenia o dedičstve nadobudli strany sporu do svojho vlastníctva túto nehnuteľnosť každý v podiele 1/4, a preto boli v zmysle (ďalej len „“) povinní sa podieľať na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Žalobkyňa hradila pravidelné platby a vynaložila náklady za energie za účelom udržiavania rodinného domu v dobrom technickom stave, pričom tieto pozostávali z i) platieb za služby pevnej siete v sume 22,97 eura; ii) poplatku za rozhlas a televíziu celkovo v sume 11,60 eura, mesačne v sume 2,32 eura až do dňa 30.11.2019, kedy došlo k odhláseniu z evidencie platiteľov; iii) poistného za rodinný dom v sume 62 eur, ktoré uhradila dňa 24.06.2019 podľa poistnej zmluvy č. 7400146675; iv) nedoplatku za dodávku vody v sume 20,44 eura; v) úhrad za dodávky plynu pre SPP a.s., keď zaplatila zálohu v sume 159 eur (dňa 22.05.2019), v sume 53 eur (dňa 17.08.2019), v sume 50 eur (v dňoch 01.09.2019 a 09.09.2019), v sume 137 eur (v dňoch 10.11.2019, 10.12.2019, 12.01.2020, 14.02.2020), v sume 113 eur (v dňoch 14.04.2020, 10.05.2020, 12.06.2020, 17.07.2020), vyrovnala nedoplatok vyúčtovania za obdobie 19.03.2018 - 25.03.2019 v sume 636,88 eura (dňa 22.05.2019 spolu so zálohovou platbou 159 eur, t.j. spolu 795,88 eura), nedoplatok vyúčtovania za obdobie 23.10.2019

- 23.03.2020 v sume 106,43 eura (dňa 03.04.2020), pričom zohľadnila vrátený preplatok za obdobie 26.03.2019 - 22.10.2019 v sume 272,53 eura a preplatok za obdobie 24.03.2020 - 13.08.2020 v sume 419,67 eura, potom celkovo náklady na plyn predstavovali 1.363,11 eura, vi) úhrad za dodávky elektrickej energie v sume 80 eur (v dňoch 26.08.2019, 09.09.2019) a 40 eur (v dňoch 03.10.2019, 28.11.2019, 29.12.2019, 31.01.2020, 27.02.2020, 01.05.2020, 27.05.2020, 01.07.2020, 31.07.2020), od ktorých odpočítala preplatok za obdobie 05.11.2019 - 18.03.2020 v sume 81,96 eura a za obdobie 19.03.2020 - 21.09.2020 v sume 163,30 eura; celkové náklady spojené s rodinným domom potom prestavovali sumu 1.754,86 eura, na ktorých vynaložení boli povinní sa žalovaní podieľať, každý v podiele 1/4.

3. Žalobkyňa okrem týchto nákladov evidovala i pohľadávku voči žalovanému v 2. rade titulom jeho záväzku za zdedený osobný automobil zn. Š. I. W. XXX, X.: Z., W.: P. XXXAO, keď podľa uznesenia o dedičstve bol povinný vyplatiť ustupujúcim dedičom každému sumu 75 eur. So

zreteľom na postúpenie pohľadávky dedičky L. T. voči žalovanému v 2. rade na žalobkyňu, uplatnila si voči žalovanému v 2. rade pohľadávku v celkovej sume 150 eur.

4. Pôvodný žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v rámci vyjadrenia k žalobe uznali nárok žalobkyne týkajúci sa nákladov dedičského konania v sume 50 eur, ako aj týkajúci sa Sociálnej poisťovne v sume 40,85 eura. Žalovaný v 2. rade považoval za oprávnený nárok žalobkyne na výplatu podielu zo zdedeného osobného motorového vozidla v sume 150 eur, ktorú v priebehu konania zaplatil. Vo vzťahu k výdavkom vynaloženým v súvislosti s pohrebom žalovaní namietali, že tieto neboli vyčíslené v dedičskom konaní, rovnako ako nedoplatok za dodávku plynu za obdobie 19.03.2018 - 25.03.2019 v sume 636,88 eura, ktorý mala žalobkyňa uhradiť ešte počas života poručiteľa, a teda túto pohľadávku si mala uplatniť v rámci dedičského konania; žalovaní podotkli, že všetky náklady na rodinný dom boli ku dňu smrti poručiteľa riadne uhradené, a teda neexistoval žiaden dlh. Žalovaní neuznali nárok žalobkyne na úhradu výdavkov za pevnú telefónnu sieť, poplatok za RTVS, a napokon ani nárok na zaplatenie nákladov za odber plynu dôvodiac, že žalobkyňa inkasovala preplatky za tie úhrady, ktoré realizoval počas svojho života poručiteľ.

5. V priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu v časti zaplatenia sumy 90,98 eura voči pôvodnému žalovanému v 1. rade späť, keď túto sumu uznal a uhradil; išlo o náklady dedičského konania, konkrétne za vypracovanie znaleckého posudku v sume 50 eur a záväzok voči Sociálnej poisťovni v sume 40,85 eura. Na pojednávaní dňa 13.02.2023 zobrala žalobkyňa späť žalobu o zaplatenie sumy 90,85 eura a 150 eur voči žalovanému v 2. rade.

6. So zreteľom na úmrtie pôvodného žalovaného v 1. rade v priebehu konania, konajúci súd rozhodol pokračovať v konaní s jeho dedičmi, a to s dcérou K. Š. (žalovaná v 1. rade), synom L. Š. (žalovaný v 3. rade), ktorý však z dedičstva po nebohom nenadobudol žiaden majetok, a manželkou W. Š. (žalovaná v 4. rade). Žalované zdedili z celkového majetku poručiteľa v hodnote 40.116,94 eura majetok v hodnote 22.418,94 eura (žalovaná v 4. rade) a v hodnote 17.698 eur (žalovaná v 1. rade), potom pomer nadobudnutého dedičstva medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 4. rade predstavoval 44,12 % : 55,88 %, v ktorom pomere konajúci súd rozdelil nároky žalobkyne voči pôvodnému žalovanému v 1. rade.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.02.2023 zobrala žalobu voči žalovanému v 3. rade späť a žiadala konanie voči nemu zastaviť.

8. Vzhľadom na dispozičné úkony žalobkyne, a to späťvzatie žaloby v časti istiny 90,98 eura voči pôvodnému žalovanému v 1. rade, v časti istiny 240,85 eura (90,85 eura a 150 eur) voči žalovanému v 2. rade, ako i späťvzatie žaloby voči žalovanému v 3. rade, súd prvej inštancie konania v jednotlivých častiach, za aplikácie a (ďalej len „“), zastavil ako uviedol vo výrokoch I., II. a III. napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti pritom konajúci súd konštatoval, že späťvzatie žaloby zodpovedalo nákladom spojeným s dedičským konaním (suma 50 eur) a pohľadávke za uhradený záväzok poručiteľa voči Sociálnej poisťovni (suma 40,85 eura); pri žalovanom v 2. rade išlo o pohľadávku z titulu výplaty podielu za zdedený osobný automobil v sume 2 x 75 eur; v ďalšom sa preto dôvodnosťou tejto časti žaloby už nezaoberal.

9. Po vykonaní dokazovania konajúci súd vyhodnotil za nesporné, že osobami, ktoré nadobudli dedičstvo po poručiteľovi L. Š. boli žalobkyňa (P. I.), pôvodný žalovaný v 1. rade (L. Š.), žalovaný v 2. rade (F. Š.) a L. T., ktorá nebola stranou sporu; žalovaní nadobudli dedičstvo v sume prevyšujúcej žalovanú istinu. Vo vzťahu k žalobe o zaplatenie nákladov za pohreb, ktorú žalobkyňa vyčíslila voči pôvodnému žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade v sume á 412,80 eura, súd prvej inštancie uviedol, že tieto náklady pozostávali zo sumy 812 eur, zaplatenej spoločnosti U. F..E..D.., sumy 260 eur za vence, z nákladov za uloženie nebohého v chladiarenskom zariadení, z úhrady za kar a prenájom priestorov v sume 538,60 eura a zo sumy 24 eur za pomník; tieto výdavky, ktoré žalobkyňa skutočne vynaložila, vyhodnotil ako primerané vzhľadom k zvyklostiam v lokalite, v ktorej sa pohreb uskutočnil. Po právnej stránke išlo pritom o náklady, ktoré podľa boli povinní znášať dedičia, t.j. i žalovaní, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Keďže táto ich zodpovednosť nebola obmedzená povinnosťou osoby, ktorá náklady hradila, uplatniť si ich v konaní o dedičstve, žalobkyňa bola aktívne vecne legitimovaná žiadať o ich náhradu v prebiehajúcom spore. Konajúci súd neuznal námietku žalovaných, že aj oni vynaložili výdavky na pohreb, keď priniesli kytice a vykonali smútočné pohostenie z dôvodu, že žalobkyňa obstarala uvedené záležitosti v tzv. generálnom,

všeobecnom režime; na uvedené potom nemalo vplyv individuálne rozhodnutie každého zo smútočných hostí doplniť kvetinovú výzdobu, resp. realizovať smútočnú hostinu samostatne.

10. Pokiaľ išlo o nárok na úhradu nákladov vynaložených v prospech DSS v celkovej sume 422,49 eura (nedoplatok 42,39 eura za mesiac apríl 2019 a nedoplatok 380,10 eur za obdobie 01.05.2019

- 21.05.2019), na každého zo žalovaných v sume á 105,62 eura, tento vyhodnotil konajúci súd ako pohľadávku (zrejme mal na mysli záväzok - pozn. odvolacieho súdu) poručiteľa L. Š. voči DSS (t.j. ako pasívum dedičstva); DSS pritom nič nebránilo, aby svoju pohľadávku prihlásil ako veriteľ do dedičského konania, s tým, že dedičia by sa na jej úhrade podieľali v súlade s ustanovením a . Žalobkyňa pritom v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že tento dlh poručiteľa na ňu prešiel a bola povinná ho plniť. Na uvedenom základe, nepovažujúc žalobkyňu za aktívne vecne legitimovanú v tejto časti žaloby, konajúci súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Následne sa konajúci súd zaoberal žalobou žalobkyne titulom nákladov spojených s rodinným domom. S poukazom na ozrejmil, že nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva a náklady s ňou spojené nepredstavovali pohľadávku žalobkyne, ktorú si mohla uplatniť v dedičskom konaní, nakoľko nešlo o dlhy poručiteľa. Tieto záväzky vznikli v období od smrti poručiteľa do predaja nehnuteľnosti všetkým dedičom titulom ich spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, a preto sa i povinnosť podieľať sa na nich rozdelila medzi nich podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t.j. v rozsahu á 1/4 pre každého z nich. V období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí, hodnôt a iných majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne.

12. Žalobkyňa predloženými faktúrami a dokladmi o ich úhrade jednoznačne preukázala, že náklady týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti skutočne uhradila. Tieto pritom vynaložila počnúc dňom 22.05.2019, t.j. po smrti poručiteľa L. Š. (dňa 20.05.2019). Pokiaľ žalovaní namietali, že na ich úhradu použila finančné prostriedky poskytnuté jej právnym predchodcom, konkrétne išlo o nedoplatok za odber plynu v sume 636,88 eura, svoje tvrdenia v konaní ničím nepreukázali. Za nedôvodné pritom konajúci súd vyhodnotil aj ich námietky ohľadne započítania súm, ktoré boli žalobkyni ako preplatky vrátené, t.j. konkrétne išlo o preplatok v sume 272,53 eura za obdobie 26.03.2019 - 22.10.2019 a v sume 419,67 eura za obdobie 24.03.2020 - 13.08.2020; z listinných dôkazov mal totiž za preukázané, že žalobkyňa od celkovej uhradenej sumy tieto preplatky odpočítala. Vyhodnotiac, že žalobkyňa v konaní preukázala úhradu všetkých nákladov, ktorých zaplatenia sa voči žalovaným dôvodne domáhala, konajúci súd, za súčasnej aplikácie , a , jej žalobe vyhovel. Podotkol pritom, že pokiaľ išlo o nároky voči pôvodnému žalovanému v 1. rade, tieto rozdelil medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 4. rade v pomere 44,12 % : 55,88 %.

13. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni spolu s konkrétnou istinou voči žalovaným v 1, 2. a v 4. rade, v súlade s , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , i uplatnené príslušenstvo, a to úroky z omeškania voči žalovanej v 1. rade a žalovanej v 4. rade odo dňa 29.04.2021 a voči žalovanému v 2. rade odo dňa 03.05.2021. Neuznal pritom za dôvodný nárok žalobkyne na úroky z omeškania počnúc odo dňa podania žaloby (t.j. od 06.04.2021 do 29.04.2021 a od 06.04.2021 do 03.05.2021), keď sa stotožnil s námietkou žalovaných, že im žalobkyňa nepredložila dôkazy o vykonaní úhrad v konkrétnej sume; tieto napokon pôvodný žalovaný v 1. rade obdržal až dňa 29.04.2021 a žalovaný v 2. rade až dňa 03.05.2021 (t.j. dňom doručenia žaloby).

14. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa a žalobkyni priznal proti žalovaným v 1. a v 4. rade nárok na ich náhradu v rozsahu 79,68 %, s tým, že žalované v 1. a v 4. rade budú povinné náhradu trov konania zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, podľa samostatného uznesenia. Pokiaľ išlo o rozsah priznaného nároku na náhradu trov konania, konajúci súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala (voči pôvodnému žalovanému v 1. rade - pozn. odvolacieho súdu) zaplatenia sumy 1.047,98 eura, z ktorej jej priznal sumu 850,51 eura, pričom právny predchodca žalovaných uhradil žalobkyni v priebehu konania sumu 90,98 eura. Žalobkyňa tak bola úspešná v časti zaplatenia sumy 941,49 eura, čo zodpovedá jej úspechu 89,84 %, kým žalované v 1. a v 4. rade mali úspech v časti zaplatenia sumy 106,49 eura, čo v percentuálnom vyjadrení zodpovedalo 10,16 %; celkovo potom bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 79,68 %. Výslednú sumu trov konania

priznanú žalobkyni boli pritom žalovaná v 1. rade a žalovaná v 4. rade povinné uhradiť v pomere 44,12 % : 55,88 %.

15. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,20 %, ktoré tento bude povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, o ktorej rozhodne samostatným uznesením. Konajúci súd ozrejmil, že žalobkyňa sa voči žalovanému v 2. rade domáhala zaplatenia sumy 1.197,98 eura, z ktorej žalovaný v 2. rade uhradil v priebehu konania sumu 90,85 eura a 150 eur, pričom následne bola úspešná v časti žaloby o zaplatenie sumy 850,51 eura; úspech žalobkyne v konaní potom predstavoval sumu 1.091,36 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 91,10 %, kým žalovaný v 2. rade mal úspech v časti zaplatenia sumy 106,62 eura, v percentuálnom vyjadrení 8,90 %; celkový úspech žalobkyne potom predstavoval 82,20 %.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podľa obsahu do výrokov VI. a VII., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 4. rade, majúc za to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s oprávnenosťou nákladu za dodávky plynu v sume celkom 1.363 eur dôvodiac, že žalobkyňa nepreukázala zaplatenie nedoplatku v sume 636,88 eura podľa vyúčtovacej faktúry za obdobie 19.03.2018 - 25.03.2019; tento nedoplatok mal byť zaplatený cez SIPO, avšak na danom doklade absentovala pečiatka o jeho úhrade, pričom žalobkyňa nepreukázala ani jeho realizáciu prostredníctvom bankového účtu. Žalovaná v 4. rade súčasne podotkla, že zálohové platby za dodávku plynu žalobkyni jeho distribútor napokon vrátil vyúčtovacou faktúrou; uvedené sa rovnako týkalo platieb za dodávku elektrickej energie. Vo vzťahu k výdavkom smútočnej výzdoby žalovaná v 4. rade uviedla, že každá rodina vynaložila vlastné prostriedky za vlastné vence. Pokiaľ žalobkyňa žiadala od dedičov i zaplatenie sumy 105,62 eura za služby poskytované DSS, táto bola pokrytá starobným dôchodkom, ktorý poručiteľ poberal od Sociálnej poisťovne v sume 517 eur. V ďalšom žalovaná v 4. rade zotrvala na procesnej obrane, v zmysle ktorej si žalobkyňa mala svoje pohľadávky uplatniť v dedičskom konaní po poručiteľovi. Na výzvu konajúceho súdu žalovaná v 4. rade v podaní zo dňa 26.05.2023 navrhla, „aby rozhodol o zaplatenie žalobcovi za reálne jej vynaložené náklady v sume 812 eur za pohreb po poručiteľovi L. Š.“.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podľa obsahu do výrokov IV. a VII., podala odvolanie i žalovaná v 1. rade. Nesúhlasila s oprávnenosťou nákladu za dodávku plynu v sume celkom 1.363 eur dôvodiac, že žalobkyňa nepreukázala zaplatenie nedoplatku v sume 636,88 eura podľa vyúčtovacej faktúry za obdobie 19.03.2018 - 25.03.2019; tento nedoplatok mal byť zaplatený cez SIPO, avšak na danom doklade sa nenachádzala žiadna pečiatka o jeho úhrade, pričom žalobkyňa nepreukázala ani jeho realizáciu prostredníctvom bankového účtu. Žalovaná v 1. rade súčasne podotkla, že zálohové platby za dodávku plynu žalobkyni napokon vrátil jeho distribútor vyúčtovacou faktúrou; uvedené sa rovnako týkalo platieb za dodávku elektrickej energie. Vo vzťahu k výdavkom smútočnej výzdoby žalovaná v 1. rade uviedla, že každá rodina vynaložila vlastné finančné prostriedky za vlastné vence. Pokiaľ žalobkyňa žiadala od dedičov i zaplatenie sumy 105,62 eura za služby poskytované DSS, táto bola pokrytá starobným dôchodkom, ktorý poručiteľ poberal od Sociálnej poisťovne v sume 517 eur. V ďalšom žalovaná v 1. rade zotrvala na procesnej obrane, v zmysle ktorej si žalobkyňa mala svoje pohľadávky uplatniť v dedičskom konaní po poručiteľovi. Zdôrazňujúc, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci navrhla, aby súd „rozhodol o zaplatenie žalobcovi za reálne jej vynaložené náklady v sume 812 eur za pohreb po poručiteľovi L. Š.“.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 4. rade považovala rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a dostatočne odôvodnený, preto sa s ním plne stotožnila. Podľa nej konajúci súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých následne vyvodil i správny právny záver. Žalobkyňa mala za to, že listinnými dôkazmi preukázala všetky úhrady vzťahujúce sa k rodinnému domu, vrátane nedoplatku za dodávku plynu v sume 636,88 eura, ktorý uhradila prevodom z bankového účtu, čoho dôkazom bol platobný príkaz na úhradu zo dňa 22.05.2019 na sumu celkom 795,88 eura; v tejto sume bol okrem nedoplatku za plyn obsiahnutý aj pravidelný zálohový poplatok za jeho dodávku v sume 159 eur. V žalobe zohľadnila preplatky z vyúčtovania dodávky plynu, ako aj elektrickej energie, keďže o tieto znížila ňou požadovanú sumu. Vo vzťahu k nákladom za pohreb žalobkyňa zdôraznila, že obstarala pohreb poručiteľa a riadne preukázala všetky výdavky s ním spojené, pričom tieto i konajúci súd vyhodnotil ako preukázané a primerané. Zodpovednosť dedičov za náklady na pohreb pritom vyplýva priamo z

ustanovení , pričom táto nie je obmedzená povinnosťou osoby, ktorá náklady na pohreb vynaložila, aby si ich uplatnila ako pohľadávku v dedičskom konaní ako nesprávne namietala žalovaná v 4. rade. A napokon, pokiaľ žalovaná v 4. rade nesúhlasila s nárokom na úhradu nákladov za služby DSS, v ktorom bol poručiteľ umiestnený, tento nárok súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodný. Na uvedenom základe žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

19. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade písomne nevyjadrila.

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a rozsahu, prejednal odvolanie žalovanej v 1. a v 4. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 4. rade proti zaväzujúcemu výroku (výrok VI.) dôvodné nie je, jej odvolanie proti napadnutej časti zamietajúceho výroku (výrok VII.) je potrebné odmietnuť, pričom rovnako je potrebné odmietnuť i odvolanie žalovanej v 1. rade. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.04.2024 ( v spojení s ).

21. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 4. rade, hodno uviesť, že podľa obsahu ho podala len vo vlastnom mene, a teda nie i ako splnomocnená zástupkyňa žalovanej v 1. rade a žalovaného v 3. rade. I napriek tomu, že žalovaná v 4. rade vystupovala na jednej procesnej strane spolu so zvyšnými žalovanými a spolu vytvárali procesné spoločenstvo ( ), išlo o spoločenstvo samostatné ( ), t.j. také, v ktorom si žalobkyňa uplatňovala voči každému zo žalovaných - spoločníkov, vrátane žalovanej v 4. rade, samostatný procesný nárok (povinnosť), a preto i o nároku voči žalovanej v 4. rade rozhodol konajúci súd samostatným výrokom tak, že ju zaviazal na zaplatenie sumy 475,27 eura s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu žalobkyne voči nej zamietol; tieto výroky pritom predstavovali predmet odvolacieho prieskumu na základe odvolania žalovanej v 4. rade. Pri viazanosti v ňom uplatnenými dôvodmi ( ) potom odvolací súd preskúmaval len tie odvolacie dôvody, ktoré po obsahovej stránke žalovaná v 4. rade výslovne v odvolaní skutkovo vymedzila; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne špecifikovala.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej v 4. rade, že pre úspech v spore bola žalobkyňa povinná uplatniť si pohľadávku smerujúcu voči pôvodnému žalovanému v 1. rade v dedičskom konaní po poručiteľovi L. Š.. Je nepochybné, že predmetom konania bol peňažný nárok, ktorého zaplatenia sa žalobkyňa domáhala z titulu zodpovednosti dedičov po L. Š. podľa , ako i z titulu hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou - rodinným domom, ktorý zdedila žalobkyňa, pôvodný žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a L. T. ako dedičia poručiteľa, každý rovným dielom (o veľkosti 1/4); túto pohľadávku potom nebolo možné zahrnúť do dedičského konania po pôvodnom poručiteľovi, keďže vznikla až po jeho smrti a súvisela s nakladaním/ hospodárením so spoločnou nehnuteľnosťou. Hodno podotknúť, že v dôsledku úmrtia pôvodného žalovaného v 1. rade v priebehu konania by ju bolo možné uplatniť v dedičskom konaní vedenom po ňom. Právna úprava týkajúca sa dedičského práva však neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak ho veriteľ ako pohľadávku neprihlásil do dedičského konania. Výkladom opaku (a contrario) možno konštatovať, že aj takýto neprihlásený, resp. neprejednaný dlh po poručiteľovi prechádza priamo zo zákona na jeho dedičov; dedičom pritom vzniká i samostatná povinnosť niesť primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Prechod poručiteľových dlhov na dedičov, bez ohľadu na to, či boli známe alebo nie, je totiž dôsledkom univerzálnej sukcesie. Zodpovednosť dediča je však obmedzená cenou (výškou) nadobudnutého dedičstva, čo v prípade viacerých dedičov znamená, že je obmedzená pomerom toho, čo z dedičstva každý z nich nadobudol k celému dedičstvu.

23. Zohľadniac uvedené konajúci súd vyslovil správne v odôvodnení napadnutého rozsudku (viď bod 18.), že zodpovednosť dedičov, tu žalovanej v 4. rade ako dedičky po pôvodnom žalovanom v 1. rade, nie je obmedzená tým, či si žalobkyňa uplatnila pohľadávku smerujúcu voči nej v dedičskom konaní alebo nie. Žalovaná v 4. rade potom nesie zodpovednosť za dlh pôvodného žalovaného v 1. rade, s tým, že miera jej účasti na ňom je vyjadrená hodnotou jej dedičského podielu v pomere k hodnote dedičstva ako celku; tento konajúci súd vyjadril pomerom 55,88 % a žalovaná v 4. rade ho v odvolaní nijako nespochybnila (viď bod 13. odôvodnenia).

24. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie sa v konaní správne zameral na skúmanie oprávnenosti pohľadávky žalobkyne uplatnenej v konaní voči jednotlivým žalovaným, t.j. i vo vzťahu k žalovanej v 4. rade, v tomto smere zisťoval podstatné a rozhodujúce skutočnosti, z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia a tieto následne správne právne posúdil, aplikujúc zodpovedajúce ustanovenia , ktoré v súlade s ustálenou judikatúrou i náležite vyložil a v súlade s ustanovením rozhodnutie náležite odôvodnil.

25. Pokiaľ žalovaná v 4. rade nesúhlasila s priznaním nároku na zaplatenie výdavkov žalobkyne za pohreb, konkrétne za vence a súvisiacu výzdobu, dôvodiac, že túto zabezpečila každá z rodín samostatne, odvolací súd jej námietke nemohol priznať úspech. V názorovej zhode s konajúcim súdom poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola osobou obstarávajúcou pohreb poručiteľa L. Š., t.j. zabezpečovala všetky služby s tým súvisiace v generálnom, všeobecnom režime; túto okolnosť napokon žalovaná v 4. rade tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v podanom odvolaní nespochybnila. Za tohto stavu, keď žalobkyňa bola poverená a zariaďovala všetky záležitosti ohľadne pohrebu pôvodného poručiteľa, pokiaľ v súvislosti s touto činnosťou vynaložila i náklady na kytice a vence v sume celkom 260 eur, oprávnene sa domáhala jej náhrady v príslušnom pomere i voči žalovanej v 4. rade; je pritom irelevantné, či žalovaná v 4. rade z vlastnej iniciatívy prípadne zakúpila ďalšiu kvetinovú výzdobu alebo vence.

26. Žalovaná v 4. rade nedôvodne spochybňovala i oprávnenosť nároku žalobkyne na zaplatenie úhrad za odber zemného plynu na rodinnom dome. Žalobkyňa pritom listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise preukázala vynaloženie tak preddavkových platieb, ako i úhradu nedoplatku z vyúčtovania dodávky plynu v období 19.03.2018 - 25.03.2019 v sume 636,88 eura, ktorý realizovala bankovým prevodom dňa 22.05.2019 (č.l. 23), a nie prostredníctvom SIPO ako sa v odvolaní nesprávne domnievala žalovaná v 4. rade. Je pritom nepochybné, a zdôraznil to i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobkyňa od celkovej ňou uhradenej sumy správne odpočítala preplatky za účtovacie obdobie 26.03.2019 - 22.10.2019 v sume 272,53 eura a za obdobie 24.03.2020 - 13.08.2020 v sume 419,67 eura. Z výslednej sumy 1.363,11 eura si pritom voči pôvodnému žalovanému v 1. rade nárokovala len zaplatenie na neho pripadajúceho podielu o veľkosti 1/4, t.j. sumu 340,78 eura, z čoho na žalovanú v 4. rade pripadala suma 190,43 eura. Žalobkyňa postupovala obdobne vo vzťahu k nároku na zaplatenie nákladov za dodávku elektrickej energie, keď v celkovej požadovanej sume zohľadnila preplatok za obdobie 05.11.2019 - 18.03.2020 v sume 81,96 eura a za obdobie 19.03.2020 - 21.09.2020 v sume 163,30 eura. Vo vzťahu k ostatným, konajúcim súdom uznaným výdavkom žalobkyne, žalovaná v 4. rade v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody majúce za následok nesprávnosť úvahy a následného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu.

27. Pokiaľ žalovaná v 4. rade spochybnila nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov za služby DSS v sume celkom 422,49 eura, z toho na pôvodného žalovaného v 1. rade pripadajúci podiel v sume 105,62 eura, odvolací súd udáva, že vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zjavné, že žalobu žalobkyne v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju zamietol (viď bod 19.). Žalovaná v 4. rade tak odvolaním napadla tú časť zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol v jej prospech.

28. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

29. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

30. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na

rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod oprávňujúci podať odvolanie, hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému opravným prostriedkom. Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

31. Napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, v časti v ktorej žalobu žalobkyne o zaplatenie nákladov za pobyt poručiteľa v DSS voči žalovanej v 4. rade zamietol, nebola žalovaná v 4. rade negatívne dotknutá na svojich právach, pretože týmto výrokom jej nebola uložená žiadna povinnosť; práve naopak, súd prvej inštancie rozhodol v jej prospech, keďže v tejto časti žalobu žalobkyne voči žalovanej v 4. rade zamietol. Na tomto základe dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ žalovaná v 4. rade podala voči časti zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, podala ho ako osoba, ktorá na jeho podanie nebola subjektívne oprávnená ( ); z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej v 4. rade voči napadnutej časti zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie podľa odmietol.

32. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 1. rade odvolací súd pred posudzovaním jeho vecnej stránky pristúpil k skúmaniu splnenia podmienok jeho prípustnosti, ku ktorým patrí aj včasnosť jeho podania. V civilnom sporovom konaní platí, že lehota na odvolanie je zachovaná, ak odvolanie bolo podané do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, pričom keďže ide o lehotu procesnoprávnu, stačí, aby sa v posledný deň tejto lehoty urobil úkon na súde alebo aby sa odvolanie odovzdalo orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho súdu (, ). Ak strana sporu, dotknutá rozhodnutím súdu, podá odvolanie po uplynutí tejto lehoty, odvolací súd jej odvolanie v zmysle odmietne ako podané oneskorene.

33. V skúmanej veci doručoval súd prvej inštancie napadnutý rozsudok žalovanej v 4. rade, ktorú žalovaná v 1. rade splnomocnila na jej zastupovanie v spore, pričom táto ho prevzala dňa 04.04.2023; nasledujúcim dňom začala žalovanej v 1. rade plynúť zákonom stanovená lehota na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na 19.04.2023. Z odtlačku dennej počiatky Slovenskej pošty, a.s. na obálke v súdnom spise vyplýva, že žalovaná v 1. rade podala odvolanie na poštovú prepravu dňa 26.05.2023, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na jeho podanie. Na uvedenom základe preto odvolací súd odvolanie žalovanej v 1. rade podľa ako oneskorene podané odmietol, bez toho, aby sa zaoberal jeho opodstatnenosťou.

34. S poukazom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou má odvolací súd za to, že žalovaná v 4. rade v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by vyvrátila správnosť ňou napadnutého výroku VI. rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 475,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,27 eura od 29.04.2021 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 4. rade potvrdil v zmysle ako vo výroku vecne správny; odvolanie žalovanej v 4. rade voči napadnutej časti zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie ako subjektívne neprípustné v zmysle odmietol, pričom odmietol i odvolanie žalovanej v 1. rade ako oneskorene podané podľa

35. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobkyni, ako v odvolacom konaní úspešnej, priznal proti žalovanej v 4. rade, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, odvolací súd jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol, čo malo za následok neúspech žalovanej v 1. rade a úspech žalobkyne v odvolacom konaní z procesného hľadiska; zistiac, že v súvislosti s odvolaním žalovanej v 1. rade žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd ich náhradu žalobkyni voči žalovanej v 1. rade nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).