Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoCsp-36-2020.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu O. W., K. Z. A., J. C. Č.. X/XX, zastúpeného Centrom správnej pomoci, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kyčerského č. 7, o zaplatenie 1.997,08 eura, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová zo dňa 27. 07. 2020 č.k. 14Csp/33/2018-141 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.997,08 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, schválenie žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
4. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou mal vzniknúť vzťah na základe žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 18.01.2007 mala žalovaná schváliť iný úverový rámec, preto je absolútne nepochybné, že po prehodnotení žiadosti žalobcu bol schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených bankou, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy. Zo žiadosti o pôžičky čo do obsahu absentuje údaj o počte splátok, ich výške, celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, celkových nákladoch spotrebiteľa, hodnote RPMN, či poplatkoch. Súd mal teda za preukázané, že žalovaná poskytla žalobcovi úver reálne vo výške 5.188,95 eura a žalobca uhradil splátku v celkovej výške 7.186,03 eura. Bezdôvodné obohatenie preto v danom prípade predstavuje podľa názoru súdu sumu 1.997,08 eura a preto žalobe vyhovel.
5. K vznesenej námietke premlčania žalovanou súd uviedol, že žalobca sa o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel dňa 07.02.2018, a to na základe odpovede MS SR zo dňa 07.02.2018, pričom žalobca podal žalobu na súd už dňa 16.04.2018. Podľa názoru súdu ku dňu podania žaloby nemohla ubehnúť trojročná premlčacia doba, preto vznesenú námietku považoval za nedôvodnú.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby neprípustne viaže na moment, ktorým sa žalobcovi dostalo (právneho) názoru o údajnej bezodplatnosti úveru zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa jej názoru aj keď subjektívna premlčacia lehota plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Jeho prípadné právne znalosti nie sú vôbec relevantné a v tejto súvislosti poukázala na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky. Je toho názoru, že všetky vyššie rozhodnutia vychádzajú z názoru, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“. Je preto irelevantné, kedy si žalobca začal zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy mal danú skutkovú situáciu právne posúdenú. Súd prvej inštancie sa odklonil od aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v otázke počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, čím zaťažil konanie vadami zasahujúcimi do jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Zároveň v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o potrebe uvádzať do zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere presnú výšku RPMN.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne z dôvodu vážneho procesného pochybenia a nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
12. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, a teda súd musí v konečnom rozhodnutí vo veci samej rešpektovať požiadavku na vyčerpanie celého predmetu konania. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobe vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Súd teda musí rešpektovať predmet konania vymedzený v žalobe a o tomto rozhodnúť. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo.
13. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.997,08 eura a zároveň aj určenia, že zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že poplatok za úverové riziko poistenia typu A je neprijateľná podmienka. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.07.2020 je zrejmé, že žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby jej súd vyhovel v plnom rozsahu. Z výroku napadnutého rozsudku je však zrejmé, že súd nerozhodol o celom predmete konania tak, ako ho žalobca formuloval v žalobe, ale rozhodol iba o čiastkovom nároku, a to bezdôvodnom obohatení. V ďalšom konaní preto bude potrebné, aby súd rozhodol o celom žalobnom návrhu žalobcu formulovanom v žalobe.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne ani vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, ak súd pri rozhodovaní o vznesenej námietke premlčania vychádzal z názoru, že žalobca sa o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, dozvedel dňa 07.02.2018 na základe odpovede Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
16. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Pokiaľ uvedená lehota uplynie márne a druhá strana vznesie námietku premlčania, nemožno oprávnenému právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia priznať. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je teda rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor získanie bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy (ako v prejednávanej veci) je takou rozhodujúcou vedomosťou znalosť oprávneného týchto skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva, z ktorej bolo plnené, je neplatná. Možno súhlasiť s odvolateľom v tom, že nie je pritom významné, či oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná.
18. V prejednávanej veci súd pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania, ako to bolo hore uvedené vychádzal z názoru, že žalobca sa o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel až na základe odpovede Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 07.02.2018. S uvedeným názorom však nemožno súhlasiť z vyššie uvedených dôvodov, pretože ak žalobca z dôvodov jeho právnej neznalosti svoje právo neuplatnil včas a svojho práva sa začal domáhať až po tom, čo ho Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 07.02.2018 utvrdilo v tom, že konanie žalovaného je v rozpore so zákonom, nemôže mať a ani nemalo to vplyv na jeho prezumovanú vedomosť (v súlade so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje), a teda ani na začiatok behu subjektívnej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
19. Ak súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd postupom podľa § 389 písm. a) a b) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o celom žalobou uplatňovanom nároku žalobcu, pričom prihliadne i na podstatné námietky žalovanej v odvolaní a pri posúdení žalovanou uplatnenej námietky premlčania bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.
21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).