Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-38-2024.pdf
PDF · 91.67 KB
Case nature
Subarea
13Co/38/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcov 1/ A. B., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, E., 2/ F. G., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. A. XXXX/XX, E., 3/ A. G., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. A. XXXX/XX, E., žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291, Poltár, proti žalovaným 1/ I. J., narodený XX. XX. XXXX a 2/ K. J., narodená XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom H. XXX/XX, E., obaja žalovaní právne zastúpení OKTAVCOVÁ & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 2202/19, Zvolen, o návrhu žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/31/2023-38 z 12. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1/ až 3/ n e p r i z n á v a.
III. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením nariadil na návrh žalobcov neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa prechodu a prejazdu pešo, motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami cez pozemok vedený na LV č. XXXXX k. ú. E. ako C-KN parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 805 m2, zároveň poučil žalovaných o možnosti podania žaloby vo veci samej a uložil im tiež povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom trovy konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne o ich výške.
2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) mal na základe žalobcami predložených dôkazov osvedčené, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku (žalobca 1/ v podiele 1/8 a žalobcovia 2/ a 3/ v podiele 1/8) spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi K. L. s manželkou M. L. (podiel 1/80), N. O. A. s manželkou A. P. A. (podiel 1/8), Q. H. s manželkou I. H. (podiel 1/8), R. I. (podiel 1/8), A. L. (podiel 1/8), C. L. s manželkou P. L. (podiel 1/8) a A. M. (podiel 9/80). Žalovaní 1/ a 2/ používajú tento pozemok bez právneho dôvodu na prechod a prejazd k svojmu pozemku vedenému na LV č. XXXXX k. ú. E. ako C-KN parcela č. XXXX/XX ttp o výmere 418 m2 a č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 252 m2, na ktorom bez stavebného povolenia realizujú výstavbu rodinného domu. Žalovaní nereagovali na návrh žalobcov na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
a pozemok využívajú a jazdia cezeň nielen ich osobné motorové vozidlá, ale aj stavebné stroje, nákladné autá a ťažké mechanizmy k ich nepovolenému stavenisku, pričom za užívanie pozemku neposkytujú žalobcom žiadnu náhradu. Prvoinštančný súd potom posudzujúc mieru zásahu do práv tej-ktorej strany mal za to, že by mohlo dôjsť k poškodeniu práv žalobcov a preto považoval za primerané nariadiť požadované neodkladné opatrenie majúc súčasne za naplnené aj ostatné zákonné podmienky jeho nariadenia. Zamedzí sa ním nielen vzniku ujmy na právach žalobcov a vzniku ďalších sporov, ale urýchli sa aj vyriešenie otázky zriadenia vecného bremena. S odkazom na ust. § 336 ods. 1 CSP prvoinštančný súd neuložil žalobcom podať žalobu vo veci samej, nakoľko sa neodkladným opatrením dosiahne trvalá úprava pomerov sporých strán a v nadväznosti na to podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaných o možnosti podania žaloby vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcov.
3. V zákonnej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť (a priznať im plnú náhradu trov konania). Namietali, že potreba dočasnej úpravy pomerov nie je naliehavá a nevyhnutná a že žalobcovia dostatočne neosvedčili bezprostredné ohrozenie svojich práv, teda nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery. Okrem toho sa prvoinštančný súd nedostatočne zaoberal skutkovým stavom, keď neskúmal stanovisko väčšinových podielových spoluvlastníkov pozemku, ktorí im poskytli súhlas s prechodom a prejazdom po ňom už dňa 20. 02. 2023. Aktuálne preto nie je potrebné uzatvárať zmluvu o zriadení vecného bremena. Žalobcovia podali svoj návrh účelovo bez vedomia ostatných väčšinových spoluvlastníkov. Návrh žalobcov nie je dôvodný aj preto, že na pozemku sa nachádza teleso už vybudovanej (hoci ešte neskolaudovanej) cesty, ktorú môžu bez časového obmedzenia využívať na základe súhlasu jej vlastníka p. L.. Fakticky tak prechádzajú po ceste a nie po pozemku, na ktorom sa nachádza. V ďalšej časti odvolania poukázali žalovaní na priebeh stavebného konania týkajúceho sa ich stavby rodinného domu a vo vzťahu k zmluve o zriadení vecného bremena uviedli, že jeho zriadenie za požadovanú odplatu 8.000,- Eur odmietli ešte na osobnom rokovaní so žalobcami na mestskom úrade v E., keď aj väčšinoví spoluvlastníci prehlásili, že s takouto zmluvu nebudú súhlasiť a že ju nepodpíšu, a to aj z dôvodu, že žalobcom bola odplata ponúkaná zo strany p. L., neprijali ju a teraz žalobcovia svoje spoluvlastníctvo zneužívajú na bránenie výkonu právam stavebníkov v stavebných a kolaudačných konaniach.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že svoj návrh podali z dôvodu, že žalovaní začali stavať rodinný dom bez územného a stavebného povolenia a na prechod používali ich nehnuteľnosť svojvoľne, bez právneho dôvodu a bez finančnej náhrady, čo nie sú povinní trpieť. Pokiaľ ostatní spoluvlastníci chcú zaťažiť svoje spoluvlastnícke podiely vecným bremenom v prospech žalovaných bez náhrady, je to ich právom a teda zmluva o zriadení vecného bremena mohla byť uzatvorená s nimi za náhradu a s ostatnými spoluvlastníkmi bez náhrady. Pokiaľ žalovaní k odvolaniu priložili zmluvu o poskytnutí prechodu a prejazdu cez pozemok, táto nie je datovaná a podpísaná všetkými zmluvnými stranami, pričom oni o nej nemali vedomosť. Svojou podstatou ide o zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, ktorá ale neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o vecnom bremene a jej hodnovernosť je pochybná. Medzičasom žalovaní svoj rodinný dom postavili, pozemok nebudú na prístup používať len dočasne a preto je nutné zriadiť právo prechodu vo forme vecného bremena in rem a nielen záväzkového práva, navyše neplatnou zmluvou. Pokiaľ ide o zápis zo stretnutia vlastníkov zo dňa 25. 03. 2023, je z neho zrejmé, že ostatní podieloví spoluvlastníci ich tam nezavolali a to spôsobuje neplatnosť právnych úkonov podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaní nemajú ani platný súhlas vlastníka cesty, pretože jej vlastníkmi sú spoluvlastníci pozemku pod ňou a nie je preto zrejmé ako sa jej vlastníkom stal p. L.. Navyše stavba cesty nie je skolaudovaná. Žalovaní nemôžu k svojmu domu prechádzať ani po časti telesa cesty, ktorá je umiestnená na pozemku mesta E., pretože tento pás je dávno posadený ihličnanmi a kvetinovou výzdobou. Vo vzťahu k stavebnému konaniu žalobcovia poukázali na to, že žalovaní iba nepravdivými tvrdeniami odvracajú pozornosť od toho, že stavajú čiernu stavbu a na prístup k nej používajú neoprávnene ich pozemok. V ďalšom ešte žalobcovia dodali, že odplatu za zriadenie vecného bremena odvodili od trhovej hodnoty pozemku.
5. Na základe odvolania žalovaných krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v súvislosti s čím v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
6. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.
7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel žalobcami podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majúc za to, že títo osvedčili všetky zákonné podmienky potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd síce správne vychádzal z ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, ale nesprávne toto ustanovenie aplikoval. Ust. § 325 ods. 1 CSP totiž rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia – buď je to potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je teda inštitútom, ktorého základnou funkciou je bezodkladná úprava pomerov strán, resp. zabránenie zmareniu exekúcie. Uplatnený nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený, pretože neodkladné opatrenie má pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu medzi sporovými stranami, kedy z časového hľadiska nie je možné zisťovať všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti procesom štandardného dokazovania ako pri konaní v merite veci. Preto procesná teória i prax hovoria o „osvedčení“ rozhodujúcich skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení teda nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov (či obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho rozhodnutia) a tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Treba samozrejme tiež posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení, resp. povinností nedochádza k zásahu do práv dotknutého subjektu nad nevyhnutnú mieru a či zásah sleduje legitímny cieľ.
8. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd v súlade s uvedeným nepostupoval, lebo nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením a v tej súvislosti sa dostatočne nezaoberal ani posúdením dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku. Obsah žalobcami podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojené listinné dôkazy totiž nijak neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením, pričom listinné dôkazy predložené žalovanými v súvislosti s podaným odvolaním značne spochybňujú aj dôvodnosť a trvanie nároku žalobcov, ktorý by mal byť neodkladným opatrením chránený.
9. Niet pochýb, že žalobcovia sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi (s celkovým podielom 2/8) sporného pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX, (aj) na ktorom je v súčasnosti vybudovaná asfaltová cesta a tento pozemok, resp. cestu na ňom používajú žalovaní ako prístup k svojmu pozemku, na ktorom sa rozhodli postaviť si rodinný dom. Podľa žalobcov žalovaní takýmto spôsobom zasahujú do ich vlastníckeho práva neoprávnene, lebo nemajú žiaden právny titul používať pozemok, či cestu na ňom na prechod, resp. prejazd k svojej stavbe, ktorú navyše realizujú bez príslušného stavebno-právneho povolenia.
10. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v podanom návrhu a ani následne počas konania neuviedli nič čo by opodstatňovalo obavu, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia dôjde k ťažko zvrátiteľnému, resp. nezvratnému stavu vo vzťahu k ich (spolu)vlastníckym právam k spornému pozemku. Svoj návrh založili žalobcovia v podstate iba na tvrdení, že žalovaní neoprávnene prechádzajú po ich pozemku, čomu chcú zamedziť, avšak na tomto základe nie je možné bez ďalšieho založiť poskytnutie ochrany neodkladným opatrením, ktorého účelom (ako už bolo uvedené) je predídenie bezprostredne hroziacej ujme. Žalobcom podľa odvolacieho súdu nehrozí žiadna ťažko napraviteľná, či dokonca nenapraviteľná ujma v dôsledku žalovanými realizovaného (podľa žalobcov neoprávneného) prechodu po spornom pozemku, na ktorom sa navyše nachádza asfaltová cesta. Ani súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezadefinoval hrozbu ujmy, ktorá by mala spomínaný charakter, keď za takú odvolací súd nepovažuje konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že neodkladné opatrenie zamedzí vzniku (bližšie nedefinovanej, pozn. odvolacieho súdu) ujmy na právach žalobcov, vzniku ďalších sporov a urýchli vyriešenie otázky zriadenia vecného bremena. Žalobcovia sa za daného stavu môžu domáhať ochrany svojich (spolu)vlastníckych práv s odkazom na ust. § 126 ods. 1 OZ podaním návrhu vo veci samej, t. j. podaním žaloby, ktorá pre svoju úspešnosť nevyžaduje, aby vlastník preukázal, že neoprávnené zásahy do jeho vlastníckeho práva spôsobujú nezvratné následky.
11. Odvolací súd tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov sa odvolací súd už nezaoberal tvrdeniami žalovaných, že sú oprávnení používať sporný pozemok ako prístupovú cestu z dôvodu, že majú na to súhlas ostatných (väčšinových) spoluvlastníkov sporného pozemku, resp. súhlas vlastníka na ňom sa nachádzajúcej cesty. Odvolací súd len dodáva, že nie je opodstatneným tvrdenie žalobcov, že je nevyhnutné zriadenie práva prechodu vo forme vecného bremena. Po cudzom pozemku možno totiž prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov (na základe súhlasu vlastníka, na základe nájomnej zmluvy, vecného bremena, z titulu verejnej komunikácie) a ani žalobcami označené rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu nehovoria, že prístup po cudzom pozemku musí mať len formu vecného bremena v podobe práva cesty. Ak žalovaní realizujú nepovolenú stavbu, ide o okolnosť nemajúcu právny význam pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom absencia príslušného stavebného oprávnenia je otázkou, ktorej riešenie patrí príslušnému stavebnému úradu.
13. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bol návrh žalobcov zamietnutý, boli žalovaní plne úspešnou stranou a preto im odvolací súd s použitím ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže v prvoinštančnom konaní im žiadne trovy nevznikli (ich prvým procesným úkonom bolo odvolanie proti uzneseniu prvoinštančného súdu). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.