Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-99-2020.pdf
PDF · 165.08 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu: GENOVA, s.r.o., so sídlom Šrobárova 2664/24, 058 01 Poprad, IČO: 50932829, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, P. O. Box 3, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P1-2020/019738 zo dňa 03.04.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Mesto Trnava (ďalej aj „mesto“, príp. „orgán územnej samosprávy“) rozhodnutím č. ODaKS/5034-117861/2019/Šá zo dňa 09.12.2019 uznalo žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) na tom skutkovom základe, že žalobca nedodržal stanovený prevádzkový čas v prevádzke Pizza Piccolino, Hlavná 29, 917 01 Trnava, a to dňa 02.11.2019 v čase o 02.22 hod. a následne dňa 09.11.2019 v čase o 02.15 hod. tým, že sa v prevádzke aj po skončení prevádzkového času v kontrolovanom čase nachádzali hostia, čím žalobca porušil ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. d) a ustanovenie čl. 4 ods. 2 písm. b) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 511 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Y. (ďalej len „VZN č. 511“), za čo mesto žalobcovi uložilo pokutu podľa § 27b ods. 2 zákona o obecnom zriadení vo výške 500,- Eur. 2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, namietajúc, neoprávnenosť uloženia pokuty z dôvodu rozporu, resp. nesúladu VZN č. 511 s čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“, príp. „ústava“) , s § 4 ods. 3 písm. j) zákona o obecnom zriadení, § 15 ods. 1 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a v rozpore so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Žalobca mal za to, že ustanovenie čl. 13 ods. 1 Ústavy SR hoci umožňuje obci vydávať za účelom úpravy určitej oblasti spoločenských vzťahov všeobecne záväzné nariadenia (VZN), neumožňuje touto formou požadovať povinnosti, ktoré zákon nepozná alebo ich nedefinuje. Rovnako podľa názoru žalobcu orgány územnej samosprávy pri uplatňovaní normotvornej právomoci môžu ukladať povinnosti, ale nie spôsobom obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec zákona. V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie jeho práva na podnikanie predmetným VZN. Dal do pozornosti právo na podnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, ktoré je zárukou slobody výkonu podnikania podľa uváženia. Ďalej žalobca v odvolaní namietal neoprávnenosť uloženia pokuty z dôvodu, že počas dní, za ktoré je pokuta uložená, mala prevádzka Pizza Piccolino nahlásenú uzavretú spoločnosť. Podľa názoru žalobcu
kontrolné orgány nemali relevantné dôkazy o porušení VZN č. 511, pretože v upovedomení o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 14.11.2019 bolo uvedené len to, že videli, ako do prevádzky voľne vchádzali zákazníci a vykonali nákup, z čoho bolo podľa nich zrejmé, že nešlo o uzavretú spoločnosť, a teda ide len o subjektívne posúdenie situácie kontrolnými orgánmi - Mestskou políciou. Žalobca v odvolaní označil celú situáciu za vykonštruovanú a cielene zameranú na proti jeho prevádzke, pretože má vedomosť, že ostatné prevádzky nemajú ani len podané žiadosti o uzavretú spoločnosť a napriek tomu majú pravidelne otvorené v predmetných hodinách, pričom podľa vedomostí žalobcu nebolo proti nim ani len začaté konanie o uložení pokuty. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný v rámci odvolacieho konania vydal rozhodnutie OU- TT-00P1-2020/019738 zo dňa 03.04.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. S poukazom na ustanovenia čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 68 Ústavy SR, § 4 ods. 5 písm. a) bod 1 zákona o obecnom zriadení (správne mal byť bod 3 - poznámka správneho súdu) v spojení s odsekom 3 písm. i) citovaného zákona žalovaný dôvodil, že obec je zákonom priamo zmocnená, aby upravila čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb. Preto žalovaný vyhodnotil námietku napádajúcu obmedzenie základných práv a slobôd nad rámec zákona za nedôvodnú. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti úlohu obce pri výkone samosprávy, ktorou je v zmysle § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení starostlivosť o všeobecný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, preto mesto Trnava chráni práva a právom chránené záujmy všetkých svojich obyvateľov, hoci na úkor absolútnej slobody podnikateľských subjektov a za účelom tejto ochrany a zabezpečovania potrieb ostatných obyvateľov usmerňuje konania podnikateľských subjektov, pričom kontroluje dodržiavanie VZN, ktoré boli na tento účel vydané. 4. K námietke napádajúcej nedostatočný podklad rozhodnutia o uložení pokuty v policajných záznamoch o priebehu kontroly v relevantnom čase v predmetnej prevádzke žalobcu žalovaný argumentoval, že úradné záznamy Mestskej polície v Trnave predstavujú použiteľný zákonný dôkaz, zdôrazniac, že žalobca nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie na podporu svojich tvrdení. Žalovaný dodal, že žalobca sa vlastnou pasivitou sám zbavil možnosti predložiť také dôkazy, ktoré by spomenuté úradné záznamy spochybnili. Z obsahu úradných záznamov žalovaný vyhodnotil, že prevádzka Pizza Piccolino na Hlavnej ulici č. 29 v Trnave bola opakovane otvorená pre verejnosť aj po 02.00 hodine, teda mimo prevádzkového času stanoveného v príslušnom VZN. Záverom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k výške uloženej pokuty doplnil, že prvostupňový správny orgán primárne pri určení výšky pokuty správne zohľadnil, že išlo o opakované porušenie VZN č. 511, a preto považuje takto odôvodnenú sankciu za odôvodnenú v súlade so zákonom. 5. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 14.05.2020.
II. Rozsah a dôvody žaloby
6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právo na náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci si neuplatnil a nariadiť verejné prejednanie veci nežiadal. 7. Uloženie predmetnej pokuty označil žalobca za neoprávnené. Poukázal na znenie článku 4 ods. 1 písm. d) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 511, v zmysle ktorého je čas prevádzkovania určený od 8:00 hod. do 02:00 hod. nasledujúceho dňa pre prevádzky s pohostinskou činnosťou a prevádzky, kde dochádza k verejnej produkcii hudby nachádzajúce sa na uliciach Hlavná, Štefánikova, Radlinského, Hviezdoslavova, Halenárska a Trojičné námestie. V nadväznosti na uvedené vyjadril právny názor, že v dôsledku uvedeného znenia VZN č. 511 je toto VZN v rozpore, resp. v nesúlade s čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, s § 4 ods. 3 písm. j) zákona o obecnom zriadení, § 15 ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o priestupkoch (správne má byť uvedené so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch - poznámka správneho súdu). Mal za to, že z dikcie čl. 13 ods. 1 Ústavy SR vyplývajú spôsoby a predpoklady, na základe ktorých možno ukladať povinnosti, avšak z tohto ustanovenia nevyplýva, že by bolo možné ukladať povinnosti všeobecne záväzným nariadením obce bez opory v zákone, medzinárodnej zmluve či nariadením vlády. Zastal názor, že ani samotné zmocnenie, umožňujúce obci vydať VZN na úpravu určitej oblasti spoločenských vzťahov, neumožňuje obci touto formou požadovať povinnosti, ktoré zákon nepozná alebo ich nedefinuje. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že pri uplatňovaní normotvornej právomoci orgány územnej samosprávy môžu ukladať povinnosti, ale nie spôsobom obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec zákona, pričom obec ani v rámci svojej normotvornej právomoci nemôže obmedziť základné práva a slobody nad
rámec zákona. V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že upraviť medze podnikania alebo ináč regulovať túto oblasť má právo podľa ústavy len Národná rada Slovenskej republiky, a to zákonom. Svoju argumentáciu podporil žalobca poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) sp. zn. II ÚS 59/97, v ktorom ústavný súd uviedol, že ak orgán územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením ustanoví predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, koná nie len nad rámec úpravy podľa čl. 68 ústavy, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy. Dochádza k tomu, že obec, resp. mesto svojím VZN upravuje otázky, ktoré ústava dovoľuje regulovať jedine zákonom. 8. Žalobca dal do pozornosti ustanovenie čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, ktoré priznáva každej osobe právo podnikania a je zárukou slobody výkonu podnikania podľa uváženia. Žalobca dôvodil, že toto právo sa chráni v súkromnom záujme ako spôsob obživy jednotlivca a zabezpečuje sa ním aj verejný záujem na rozvoji podnikania, ktoré je základným prvkom trhového hospodárstva. Základom trhového hospodárstva a hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa na trhu pre všetkých účastníkov súťaže. 9. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody žalobca zopakoval, že pre tieto je predmetné VZN č. 511 v rozpore, resp. v nesúlade s čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, s § 4 ods. 3 písm. j) zákona o obecnom zriadení, § 15 ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a v rozpore so zákonom o priestupkoch. 10. Rovnako ako v odvolaní proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa, za ďalší dôvod neoprávneného uloženia predmetnej pokuty žalobca označil fakt, že v predmetné dni, za ktoré bola pokuta uložená, mala prevádzka Pizza Piccolino na Hlavnej ulici č. 29 v Trnave nahlásenú uzavretú spoločnosť. V tejto súvislosti žalobca namietal, že kontrolné orgány vykonávajúce kontrolu, nemali relevantné dôkazy o porušení VZN, nakoľko v upovedomení o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 14.11.2019 bolo uvedené len, že videli ako do prevádzky voľne vchádzali zákazníci a vykonali si nákup, z čoho bolo zrejmé, že sa nejednalo o uzavretú spoločnosť. Žalobca zdôraznil, že kontrolné orgány nepreukázali žiadnymi svedeckými výpoveďami ani inými dôkazmi, že skutočne nešlo o uzavretú spoločnosť a z toho dôvodu ide len o subjektívne posúdenie situácie kontrolnými orgánmi - mestskými policajtami. Preto ide podľa názoru žalobcu o údajné porušenie a na základe vyššie uvedeného považuje celú situáciu za vykonštruovanú a cielene zameranú proti jeho prevádzke. Ďalej žalobca poukázal na svoju vedomosť o tom, že ostatné prevádzky nemajú ani len podané žiadosti o uzavretú spoločnosť, a napriek tomu majú pravidelne otvorené prevádzky v predmetných časoch a podľa vedomosti žalobcu nebolo voči takýmto prevádzkam ani len začaté konanie o uložení pokút. 11. Žalobca mal za to, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie vecí (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
12. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Vo vzťahu k namietanému rozporu VZN č. 511 s ústavou a žalobcom označenými zákonmi žalovaný s poukazom na znenie čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a čl. 68 Ústavy SR uviedol, že zákon, ktorý predstavuje základný právny rámec pre existenciu a fungovanie miest a obcí je práve zákon o obecnom zriadení, pričom v § 4 ods. 5 bod 1 citovaného zákona je uvedené, že obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb - odsek 3 písm. i) - obec plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; spravuje trhoviská. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že obec je zákonom priamo zmocnená, aby upravila čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb. Preto žalovaný označil námietku napádajúcu obmedzenie základných práv a slobôd nad rámec zákona za nedôvodnú. V tejto súvislosti je podľa názoru žalovaného nedôvodná aj argumentácia žalobcu opierajúca sa o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 59/97. 14. V nadväznosti na uvedené žalovaný zopakoval dôvody preskúmavaného rozhodnutia a dal do pozornosti úlohu obce pri výkone samosprávy, ktorou je v zmysle § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení starostlivosť o všeobecný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že mesto Trnava chráni práva a právom chránené záujmy všetkých svojich obyvateľov, hoci na úkor
absolútnej slobody podnikateľských subjektov a za účelom tejto ochrany a zabezpečovania potrieb ostatných obyvateľov usmerňuje konania podnikateľských subjektov, pričom kontroluje dodržiavanie VZN, ktoré boli na tento účel vydané. 15. K namietanému rozporu použitého VZN č. 511 so zákonmi uvádzanými žalobcom žalovaný uviedol, že mi nie je zrejmé, kde konkrétne žalobca vidí nesúlad medzi predmetným VZN č. 511 a § 15 ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže tieto ustanovenia upravujú označenie prevádzkarne (ods. 1) a režim uzavretia prevádzkarne (ods. 4). Žalobca taktiež neoznačil konkrétne ustanovenie zákona o priestupkoch, ktoré prípadne vníma ako nesúladné so VZN, a preto nie je možné zo strany žalovaného zaujať k veci relevantné stanovisko. 16. V súvislosti s poukazom žalobcu na čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, žalovaný dal do pozornosti aj odsek 2 citovaného článku ústavy, v zmysle ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Žalovaný argumentoval, že opäť tu do popredia vystupuje priamo ústavný odkaz na úpravu určitej skupiny spoločenských vzťahov príslušným zákonom. 17. Ohľadom namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu pre prijatie záveru o porušení VZN predmetnou prevádzkou žalobcu a k žalobcom tvrdenému vykonštruovaniu predmetnej situácie orgánom samosprávy žalovaný argumentoval, že úradné záznamy Mestskej polície v Trnave predstavujú použiteľný zákonný dôkaz. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie na podporu svojich tvrdení. Žalovaný dodal, že žalobca sa vlastnou pasivitou sám zbavil možnosti predložiť také dôkazy, ktoré by spomenuté úradné záznamy spochybnili. Z obsahu úradných záznamov žalovaný vyhodnotil, že prevádzka Pizza Piccolino na Hlavnej ulici č. 29 v Trnave bola opakovane otvorená pre verejnosť aj po 02.00 hodine, teda mimo prevádzkového času stanoveného v príslušnom VZN. 18. K námietke žalobcu, že ostatné prevádzky nemajú ani len podané žiadosti o uzavretú spoločnosť, a napriek tomu majú pravidelne otvorené prevádzky v neskorých hodinách (po 02:00 hod.), pričom nebolo voči takýmto prevádzkam ani len začaté konanie o uložení pokút, žalovaný uviedol, že táto odvolacia námietka vo vzťahu k preskúmaniu administratívneho rozhodnutia prvého stupňa nebola relevantná. 19. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia a postup administratívnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom. 20. Na vyjadrenie žalovaného žalobca replikou v súdom stanovenej lehote neodpovedal.
IV. Relevantná právna úprava
21. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
26. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
27. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
28. Podľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 29. Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.
30. Podľa § 359 ods. 1 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 359 ods. 2 SSP žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
32. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
33. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
34. Podľa čl. 13 ods. 3 Ústavy SR zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
35. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
36. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
37. Podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy SR zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.
38. Podľa čl. 35 ods. 4 Ústavy SR zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.
39. Podľa čl. 67 ods. 2 Ústavy SR povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
40. Podľa čl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
41. Podľa čl. 71 ods. 1 Ústavy SR na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
42. Podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy SR pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.
43. Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. 44. Podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy SR, ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
45. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
46. Podľa § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
47. Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
48. Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
49. Podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; spravuje trhoviská.
50. Podľa § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení obec vo veciach územnej samosprávy a) ustanoví nariadením 1. názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, ako aj ich zmeny (§ 2b), 2. pravidlá na udržiavanie čistoty v obci a ochranu verejnej zelene [odsek 3 písm. g)], 3. pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb [odsek 3 písm. i)], 4. podrobnosti o organizácii miestneho referenda [odsek 3 písm. m) a § 11a], 5. činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste [odsek 3 písm. n)], 6. ďalšie podrobnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon, b) môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písmene a).
51. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
52. Podľa § 6a ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
53. Podľa § 6b ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastavil účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce alebo samosprávneho kraja, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia podľa osobitného zákona, obec zverejní právoplatné uznesenie súdu jeho vyvesením na úradnej tabuli, a to až do času, kým nie je zrušené alebo nestratí platnosť. Právoplatné uznesenie súdu zverejní obec aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.
54. Podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak poruší nariadenie.
55. Podľa § 27b ods. 2 zákona o obecnom zriadení obec uloží pokutu za správne delikty podľa odseku 1 do 6 638 eur.
56. Podľa § 27b ods. 3 zákona o obecnom zriadení obec pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, trvanie a následky protiprávneho konania, na porušenie viacerých povinností a na opakované porušenie povinností.
57. Podľa § 29a zákona o obecnom zriadení, ak sa v tomto zákone alebo osobitnom predpise používa slovo „obec“, rozumie sa tým aj mesto, ak z tohto zákona alebo z osobitného predpisu nevyplýva, že ich ustanovenia sa vzťahujú len na obec alebo len na mesto.
58. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
59. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
60. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
61. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
62. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
63. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
64. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
65. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
66. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
67. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
68. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
69. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívnych spisov orgánov verejnej správy oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
70. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že mesto Trnava doručilo žalobcovi (dňa 27.07.2019) upozornenie č. ODaKS/558-88653/2019/Šá zo dňa 22.07.2019, zaslané žalobcovi na základe opakujúcich sa sťažností občanov na porušovanie ustanovení VZN č. 511 predmetnou prevádzkou žalobcu (súčasť administratívneho spisu tvoria aj mailové oznámenia a sťažnosti obyvateľov Hlavnej ulice za obdobie od júla do decembra 2019 na hlučné prevádzkovanie predmetnej pizzerie v hodinách po 02:00 hod., a to aj po tretej až piatej hodine rannej), v ktorom mu dalo do pozornosti znenie ustanovení čl. 4 ods. 1 písm. d), čl. 3 ods. 2, 6 a 8, čl. 5 ods. 1 VZN. č. 511, upravujúcich povolený čas prevádzok s pohostinskou činnosťou na Hlavnej ulici v Trnave, ako aj povinnosti pre prevádzkovateľov a o možnosti jednorazového predĺženia prevádzkovej doby z dôvodu konania neverejnej - uzavretej akcie, s upozornením o následku opakovaného zistenia porušovania ustanovení citovaného VZN, spočívajúceho v uložení sankcie (peňažnej pokuty).
71. V nadväznosti na uvedené upozornenie bola mestu Trnava doručená dňa 26.07.2019 žiadosť žalobcu, adresovaná primátorovi mesta, v ktorej s poukazom na atribúty trhovej ekonomiky a právo podnikania zakotvené v čl. 35 Ústavy SR žalobca požiadal o zmenu VZN č. 511 alebo o udelenie osobitného času prevádzky predmetnej Pizzerie Piccolino v dňoch piatok a sobota v čase od 02.00 hod do 05.00 hodiny. Na túto žiadosť mesto Trnava odpovedalo listom zo dňa 31.10.2019, v ktorom žalobcovi oznámilo, že v súčasnej dobe mesto neuvažuje s udeľovaním výnimiek pre konkrétne prevádzky, pretože by išlo o individuálne posudzovanie a mesto nemá právomoc stanovovať predajný a prevádzkový čas individuálne a arbitrárne pre jednotlivé podnikateľské subjekty. Záverom mesto dodalo, že úprava vykonaná vo VZN v súvislosti so stanoveným časom prevádzkovania prevádzkarní je určitým kompromisom medzi časom prevádzkovania prevádzok na území mesta a zabezpečením pokojného bývania osôb, a preto má mesto za to, že súčasná úprava vo VZN č. 511 je dostačujúca.
72. V administratívnom spise sa (okrem viacerých úradných záznamov) nachádza úradný záznam spísaný mestskou políciou Trnava, č. p.: 15722/2019-Jí zo dňa 02.11.2019, z ktorého vyplýva, že toho istého dňa v čase o 02:22 hod. hliadka mestskej polície vykonala v predmetnej pizzerii kontrolu zameranú na dodržiavanie VZN č. 511, pričom bolo zistené, že predmetná prevádzka mala podané oznámenie o jednorazovom predĺžení prevádzkovej doby z dôvodu konania uzavretej spoločnosti / firemnej akcie od 02.00 hod. do 05.00 hod., avšak kontrolná hliadka po príchode na miesto zistila, že prevádzka je pre verejnosť otvorená a v jej priestoroch sa nachádzajú traja zamestnanci, vstupné dvere do prevádzky neboli uzamknuté. V úradnom zázname sa ďalej uvádza, že počas prítomnosti hliadky do prevádzky z ulice voľne vošli cca šiesti zákazníci, kúpili si pizzu a odišli z podniku, z čoho bolo zrejmé, že nešlo o uzavretú spoločnosť. Hliadka mestskej polície zdokumentovala, že sa skontaktovala s prevádzkarkou
(identifikovanou v úradnom zázname), ktorá policajnej hliadke potvrdila, že majú otvorené, pričom bola poučená o ďalšom postupe.
73. Ďalej má správny súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že upovedomením č. ODaKS/5034-110737/2019/Šá zo dňa 14.11.2019 (žalobcovi doručeným dňa 21.11.2019) mesto Trnava podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku upovedomilo žalobcu o začatí konania o uložení pokuty podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení za porušovanie VZN č. 511 pre nedodržanie prevádzkovej doby prevádzky v Pizzerii Piccolino na Hlavnej ulici č. 29 v Trnave, ktoré bolo zistené Mestskou políciou mesta Trnava v rámci kontroly vykonanej v predmetnej prevádzke dňa 02.11.2019 o 02.22 hod. V upovedomení o začatí správneho konania mesto poučilo žalobcu o jeho práve navrhovať dôkazy a ich doplnenie na podporu svojich tvrdení podľa § 33 a § 34 správneho poriadku v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetného upovedomenia o začatí konania o uložení pokuty.
74. Po márnom uplynutí uvedenej lehoty mesto Trnava dňa 09.12.2019 vydalo rozhodnutie č. ODaKS/5034-117861/2019/Šá, ktorým uznalo žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení na tom skutkovom základe, že žalobca nedodržal stanovený prevádzkový čas v prevádzke Pizza Piccolino, Hlavná 29 v Trnave, čím porušil ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. d) a ustanovenie čl. 4 ods. 2 písm. b) všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 511 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Trnava, za čo mesto uložilo žalobcovi pokutu podľa § 27b ods. 2 zákona o obecnom zriadení vo výške 500,- Eur.
75. Následne boli mestu doručené ešte dva podnety Mestskej polície Trnava (Odovzdanie veci podľa § 60 ods. 3, písm. c/ zákona o priestupkoch; dňa 13.11.2019 a 13.01.2020), ktorých prílohou boli úradné záznamy mestskej polície z kontrol vykonaných v predmetnej prevádzke Pizzeria Piccolino v dňoch 10.11.2019 o 02.15 hod. a 22.12.2019 o 03.20 hod. na základe telefonického oznamu o rušení nočného kľudu predmetnou prevádzkou, s rovnakým výsledkom zistení, teda že prevádzka pizzerie bola otvorená pre verejnosť aj po 02.00 hod., dokonca dňa 22.12.2019 po upozornení políciou aj v čase približne o 04.00 hod.
76. Žalobca v správnej žalobe namietal rozpor všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 511 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Trnava s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne podľa názoru žalobcu je VZN č. 511 v rozpore s čl. 13 ods. 1 ústavy a žalobcovi ako prevádzkovateľovi služieb obmedzuje jeho ústavné právo na podnikanie.
77. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
78. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v čase uloženia sankcie žalobcovi za spáchanie predmetného správneho deliktu bolo VZN č. 511 platné a účinné, čo žalobca ani nespochybňuje.
79. Vo všeobecnosti správny súd považuje za potrebné poukázať na teóriu správneho práva, ktorá definuje všeobecne záväzné nariadenie ako normatívny právny akt vydaný obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný pre všetky fyzické osoby a právnické osoby trvalo alebo prechodne, náhodne či jednorazovo sa zdržiavajúce na tom-ktorom území obce.
80. V súvislosti s uvedeným žalobným bodom, ktorým žalobca podporuje svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza, že úpravu času predaja a poskytovania služieb na území obce alebo mesta obecným, resp. mestským zastupiteľstvom patrí do právomoci uvedených orgánov územnej samosprávy v rámci zabezpečovania a výkonu samosprávy týchto základných územných samosprávnych celkov (čl. 64 a čl. 68 Ústavy SR v spojení s čl. 69 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR).
81. Ustanovenie čl. 13 ods. 1 ústavy ako aj ustanovenie čl. 35 ods. 1 ústavy (právo podnikať) nie je možné vo vzťahu k namietanému všeobecne záväznému nariadeniu vykladať izolovane, ale je potrebné mať na zreteli, že v ďalších odsekoch uvedených článkov ústava priamo upravuje možnosti obmedzení základných práv a slobôd (čl. 13 ods. 2 až 4 ústavy a čl. 35 ods. 2 ústavy). Zároveň je potrebné v kontexte s čl. 68 ústavy brať do úvahy, že ústava explicitne splnomocňuje obce na vydávanie všeobecne záväzných nariadení vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona.
82. Typickou vecou patriacou do oblasti územnej samosprávy je regulačná (normatívna) právomoc obce všeobecne záväzným nariadením upraviť čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb na jej území (ide o primárnu, t. j. neodvodenú, ale priamo ústavou a zákonom o obecnom zriadení danú právomoc), ktorá je priamo zakotvená v ustanovení § 4 ods. 5 písm. a) bode 3 zákona o obecnom zriadení. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i) citovaného zákona v tomto prípade regulácie ide o výkon územnej samosprávy obce jedným z jej orgánov zo zákona na túto normotvornú činnosť splnomocneným, a tým je obecné zastupiteľstvo (čl. 69 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR v nadväznosti na § 10 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení). Teda nie len že v tejto oblasti života žiaden zákon a ani medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy obci neuložili obmedzenia pri výkone územnej samosprávy (čl. 67 ods. 2 Ústavy SR), ale naopak, ústava a priamo zákon splnomocnili obec na vydávanie všeobecne záväzných nariadení za účelom plnenia úloh obce pri výkone územnej samosprávy podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v spojení s § 4 ods. 3 písm. i) a ods. 5 písm. a) bod 3 citovaného zákona.
83. Určovanie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb teda nie je bližšie regulované žiadnym osobitným zákonom a je ponechané obci ako originálna samosprávna kompetencia. V tomto ohľade preto nemožno prisvedčiť žalobcovmu všeobecnému, bližšie nešpecifikovanému tvrdeniu o porušení jeho práva podnikať všeobecne záväzným nariadením č. 511, ktoré mesto vydalo za účelom zabezpečenia úloh samosprávy, navyše na základe priameho splnomocnenia zákonom o obecnom zriadení.
84. Všeobecne záväzné nariadenie, ako normatívny právny akt, je po jeho vyhlásení postupom podľa § 6 ods. 8 a 9 zákona o obecnom zriadení účinné a platné, pričom je pre všetky subjekty dotknuté predmetom jeho regulácie na danom území záväzné, a to bez ohľadu na ich názor ohľadom možného rozporu všeobecne záväzného nariadenia s ústavou alebo so zákonom, príp. s inou právnou normou vyššej právnej sily ako je všeobecne záväzné nariadenie obce (t. j. nariadením vlády, všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy - vo vzťahu k VZN obcí vydaným pri plnení úloh štátnej správy podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení).
85. Rozpor, resp. nesúlad všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy (podľa čl. 68 ústavy) s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, môže s následkom straty jeho účinnosti vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého právomoc je na to daná v ustanovení článku 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR (v čl. 125 ods. 1 písm. d/ ústavy je ústavnému súdu daná právomoc rozhodovať o súlade VZN vydaných podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou).
86. Pokiaľ ide o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy (podľa čl. 68 ústavy) so zákonom, na jeho vyslovenie je kompetentný správny súd (ktorého právomoc je daná § 6 ods. 2 písm. h/ Správneho súdneho poriadku v spojení s § 357 ods. 1 písm. a/ a nasl. SSP). Ide o konanie v rámci správneho súdnictva, vedené podľa ustanovení § 357 až 367 SPP, o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (piaty diel štvrtej hlavy SSP - konania vo veciach územnej samosprávy). Aktívna žalobná legitimácia v tomto type správnych žalôb je zo zákona daná len prokurátorovi, ktorého protestu proti VZN obce nebolo vyhovené, s výnimkou VZN, vo vzťahu ku ktorým zainteresovaná verejnosť napáda porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia (§ 359 ods. 1 a 2 SSP).
87. V nadväznosti na žalobnú námietku napádajúcu nesúlad VZN č. 511 s ústavou správny súd dáva do pozornosti, že v tomto konaní nie je predmetom preskúmania zákonnosti VZN č. 511, resp. jeho súlad so zákonom. Preto sa touto otázkou, ktorú bližšie žalobca vo vzťahu k namietanému porušeniu zákona o obecnom zriadení, zákona o priestupkoch a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú žalobca namietal len vo všeobecnej rovine bez uvedenia konkrétnych dôvodov, nezaoberal.
88. Zároveň možno konštatovať, že z obsahu administratívneho spisu, ani z tvrdení žalobcu nie je správnemu súdu známe, že by v čase vykonania kontrol príslušným orgánom v predmetnej prevádzke žalobcu a v čase vyvodenia jeho deliktuálnej zodpovednosti rozhodnutiami mesta a žalovaného, bola
účinnosť VZN č. 511 obmedzená - pozastavená podľa § 6b zákona o obecnom zriadení vydaním uznesenia správnym súdom podľa § 362 ods. 1 SSP (prípadne ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 2 ústavy), alebo že by bola účinnosť VZN č. 511 zanikla na základe rozhodnutia správneho súdu (§ 367 ods. 1 a 2 SSP) alebo ústavného súdu (čl. 125 ods. 3 ústavy).
89. Preto bolo povinnosťou prevádzky pizzerie žalobcu, resp. jej zodpovedného vedúceho, pri predaji a poskytovaní služieb zabezpečiť dodržanie doby (času) predaja a poskytovania služieb v prevádzke v súlade so všeobecne záväzným nariadením mesta Trnava č. 511, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca požiadal o zmenu predmetného VZN v časti regulácie doby predaja a poskytovania služieb v prevádzkach nachádzajúcich sa na Hlavnej ulici v Trnave, ako aj bez ohľadu na zamietavú odpoveď mesta vo vzťahu k požiadavke žalobcu na individuálnu úpravu predĺženia prevádzkovej doby len pre Pizzeriu Piccolino na Hlavnej ulici.
90. Pokiaľ ide o žalobcovu argumentáciu podporovanú poukazom na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 59/97 z 28. októbra 1997, túto správny súd vo vzťahu k prejednávanému prípadu vyhodnotil ako nepriliehavú a neaplikovateľnú.
91. Podľa uvedeného nálezu ústavný súd rozpor napadnutého všeobecne záväzného nariadenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Petržalka s ústavou, zákonom o obecnom zriadení a s § 29 ods. 1 a § 37 zákona č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat vyslovil z dôvodu, že posudzované všeobecne záväzné nariadenie upravovalo oblasť právnych vzťahov súvisiacich s chovom zvierat, ktorá však spadala do pôsobnosti štátnej správy, bez toho, aby boli obce a mestá na takúto reguláciu v oblasti výkonu štátnej správy osobitne splnomocnené zákonom (teda v poukazovanom prípade išlo o absenciu zákonom stanoveného prenosu normotvornej právomoci zo štátu na obce v určitej oblasti štátnej správy pri prenesenom výkone štátnej správy na orgány územnej samosprávy; čl. 71 ústavy a § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení). V náleze bolo konštatované, že § 37 zákona o ochrane zvierat obsahuje zmocňovaciu klauzulu, ktorou právo podrobnejšie upraviť právne vzťahy obsiahnuté v zákone prenáša na ústredné orgány štátnej správy, nie však na obce.
92. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalobcom namietaného VZN č. 511 ide o originálnu normotvornú právomoc obce v oblasti samosprávy a v oblasti regulácie času predaja a času poskytovania služieb prevádzkami na území obce obzvlášť o obligatórnu, explicitne zákonom o obecnom zriadení stanovenú normatívnu právomoc obce (§ 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení), právnymi závermi vyplývajúcimi z vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu nemožno podporiť argumentáciu žalobcu o nedostatku právomoci mesta Trnava regulovať uvedenú oblasť všeobecne záväzným nariadením. Naopak, uvedená regulácia je pre naplnenie úloh samosprávy, ochranu verejného poriadku a zabezpečenia pokojného bývania a nočného kľudu na verejných priestranstvách a v prevádzkach na území mesta nevyhnutná a žiadúca, a to i s predpokladaným zásahom do práva podnikať regulovaných subjektov, ktoré i v zmysle vyššie citovaných ustanovení ústavy nie je bezbrehé, bez povinnosti rešpektovania verejného záujmu ako aj práv a právom chránených záujmov tretích subjektov.
93. Vo vzťahu k zistenému skutkového stavu žalobca namietal vykonštruovanosť inkriminovanej situácie orgánmi kontroly a na svoju obranu poukazoval na skutočnosť, že v čase prevádzkovania Pizzerie Piccolino dňa 02.11.2019 po 02.00 hodine mal ohlásenú uzavretú spoločnosť.
94. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. d) VZN. č. 511 o pravidlách času predaja a času prevádzky služieb na území mesta Y., pre prevádzky s pohostinskou činnosťou a prevádzky, kde dochádza k verejnej produkcii hudby nachádzajúce sa na uliciach Hlavná, Štefánikova, Radlinského, Hviezdoslavova, Halenárska a Trojičné námestie, je prevádzková doba určená od 08.00 hod. do 02:00 hod. nasledujúceho dňa.
95. Podľa čl. 2 ods. 10 VZN. č. 511 o pravidlách času predaja a času prevádzky služieb na území mesta Trnava sa neverejnou - uzavretou spoločenskou akciou pre účely tohto VZN rozumie spoločenská akcia, ktorej účastníci sú individuálne určení, zdržujú sa v prevádzke na základe pozvánok, klubových kariet, príslušnosti k rodine usporiadateľa alebo k firme usporiadateľa a pod. a akcia nie je verejnosti voľne prístupná.
96. Podľa čl. 5 ods. 4 VZN. č. 511 o pravidlách času predaja a času prevádzky služieb na území mesta Y., v prípade, ak prevádzkovateľa prevádzkuje prevádzku mimo času prevádzkovania určeného
týmto VZN bez včasného splnenia oznamovacej povinnosti v zmysle predchádzajúceho odseku, alebo prevádzkuje prevádzku mimo času prevádzkovania z iného dôvodu ako uviedol v oznámení v zmysle predchádzajúceho odseku, resp. prevádzkuje prevádzku mimo času prevádzkovania z iného dôvodu, ako z dôvodu neverejnej - uzavretej spoločenskej akcie, považuje sa takéto prevádzkovanie za nedovolené prevádzkovanie mimo času prevádzkovania určeného týmto VZN.
97. Podľa čl. 6 písm. d) VZN. č. 511 kontrolnú činnosť nad dodržiavaním tohto VZN na území mesta Trnava vykonávajú: Mestská polícia mesta Trnava.
98. Podľa čl. 7 ods. 2 písm. písm. a) až c) VZN. č. 511 za porušenie tohto VZN sa považuje najmä: a) prevádzkovanie v inom čase ako v čase prevádzkovania povolenom v tomto VZN, b) prítomnosť iných osôb ako zamestnancov prevádzkovateľa v prevádzke mimo času prevádzkovania povolenom v tomto VZN, c) nepravdivé dôvody uvedené prevádzkovateľom na oznámení jednorazového predĺženia prevádzkovej doby.
99. Podkladom na uloženie pokuty bolo zistenie kontrolného orgánu (zadokumentované v úradnom zázname), ktorým je v zmysle čl. 6 písm. d) VZN. č. 511 aj Mestská polícia mesta Trnava. Podklad pre rozhodnutie bol zabezpečený v súlade s kompetenciami obecnej polície, ktoré jej vyplývajú zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“; ustanovenia § 3 písm. d/, e/, g/ citovaného zákona), pričom úradný záznam vyhotovený mestskou políciou z vykonanej kontroly dodržiavania prevádzkových hodín stanovených VZN č. 511 zaznamenal skutočnosti zistené v priebehu výkonu kontrolnej činnosti.
100. Orgán verejnej správy prvého stupňa v oznámení o začatí konania o uložení pokuty a rovnako tak aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia popísal kontrolné zistenia, spôsob a priebeh konania predmetnej prevádzky žalobcu, ktorého znaky možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení, teda že žalobca ako deliktuálne zodpovedná právnická osoba konaním jeho prevádzky naplnil znaky správneho deliktu (v inkriminovanom čase bol orgánom kontroly zistený voľný prístup verejnosti do prevádzky pizzerie za účelom nákupu z ponuky pizzerie v čase po uplynutí všeobecne záväzným nariadením stanovenej doby času prevádzky na predaj tovaru a poskytovanie služieb) porušením všeobecne záväzného nariadenia obce (ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. d/ a ustanovenie čl. 4 ods. 2 písm. b/ VZN mesta Trnava č. 511). Zároveň konajúce správne orgány oboch stupňov v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne popísali dôvody, pre ktoré konanie prevádzky žalobcu nekvalifikovali ako neverejnú - uzavretú spoločenskú akciu definovanú pre účely jednorazového predĺženia prevádzkovej doby podľa čl. 2 ods. 10 v spojení s čl. 5 VZN č. 511.
101. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k zistenému skutkovému stavu sa žalobca v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania o uložení pokuty v súlade s poučením o jeho procesných právach nevyjadril a doplnenie dokazovania na podporu svojich tvrdení nenavrhol. Rovnako tak žalobca v rámci administratívneho konania prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania nevyužil možnosť nahliadnutia do administratívneho spisu a podkladov rozhodnutí a taktiež na podporu svojich tvrdení o nenaplnení skutkovej podstaty správneho deliktu § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení konaním jeho prevádzky v inkriminovanom čase nenavrhol doplnenie dokazovania.
102. V tomto ohľade zistenia skutkového stavu kontrolným orgánom (Mestskou políciou mesta Trnava), ako orgánom na to zo zákona a na základe VZN č. 511 oprávneným (§ 3 zákona o obecnej polícii v spojení s čl. 6 písm. d/ VZN. č. 511), nie je dôvod spochybňovať. Preto nie je možné prisvedčiť námietke žalobcu napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci vyvodenia jeho deliktuálnej zodpovednosti za porušenie VZN č. 511.
103. Za daných okolností prípadu možno konštatovať, že príslušný orgán územnej samosprávy a následne žalovaný v odvolacom konaní správne kvalifikovali protiprávne konanie žalobcu (prostredníctvom jeho prevádzky, resp. jej zodpovedných vedúcich) ako porušenie ustanovení čl. 4 ods. 1 písm. d/ a čl. 4 ods. 2 písm. b/ VZN mesta Trnava č. 511 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Trnava, za čo mu bola v súlade s § 27b ods. 1 písm. a) zákona o
obecnom zriadení uložená peňažná pokuta na spodnej hranici rozpätia peňažnej sankcie stanovenej v § 27b ods. 2 citovaného zákona (pokuta bola uložená vo výške ani nie 1/12-tiny, resp. 7,53 % z maximálnej sumy sankcie stanovenej zákonom o obecnom zriadení). Z dikcie ustanovenia § 27b ods. 2 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že za porušenie všeobecne záväzného nariadenia obce, resp. za spáchanie čo i len jedného správneho deliktu, uvedeného v ustanovení § 27b ods. 1 zákona o obecnom zriadení, je uloženie peňažnej sankcie obcou stanovené obligatórne a nejde o fakultatívny spôsob ukladania trestu podľa uváženia príslušnej obce. 104. Primeranosť výšky uloženej peňažnej pokuty správny súd neskúmal a rovnako sa nezaoberal ani možnosťou využitia peňažnej alebo sankčnej moderácie (§ 192 SSP, § 198 SSP), pretože neprimeranosť výšky uloženej pokuty žalobca žalobnými bodmi nenapádal a použitie súdnej moderácie nenavrhol. 105. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonné náležitosti, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorého logické vyhodnotenie v nadväznosti na aplikáciu relevantných ustanovení príslušných zákonov a všeobecne záväzného nariadenia mesta zodpovedá požiadavkám ustanovení § 47 správneho poriadku. 106. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil také závažné porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu a ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 107. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 108. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).