Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-35-2023.pdf
PDF · 150.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. D. E., t. č. F. XXX, XXX XX G., zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, proti žalovanej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX A. D. E., zastúpenej spoločnosťou KOTRUSZ – BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, o určenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh žalovanej na zastavenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % a znalcovi A. J. K. priznal právo na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku v rozsahu 100 % voči žalovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 155n ods. 1, § 155p ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 228 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 02.11.2016 domáhala zrušenia vecného bremena a určenia primeranej náhrady. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. A. D. E., a to konkrétne parciel registra "C" katastra nehnuteľností: parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 349 m2 a parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 400 m2 a stavieb rodinný dom č.X, so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX/X a rodinný dom č.X, so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX/ X. V časti "ťarchy" LV č. XXXX kat. úz. A. D. E. je okrem iného zapísaná ťarcha vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti registra C - parc. č. XXX/X, XXX/X s rodinným domom č. X, súp. č. XXX v prospech žalobkyne podľa V 4495/11-203/11, 89/2012. Uvedené vecné bremeno bolo zriadené na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.07.2011. Žalobu odôvodnila tak, že zmeny v pomeroch sú subjektívneho a aj objektívneho charakteru. Subjektívne zmeny spočívajú v úplnom rozvrate vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou, v dôsledku čoho žalobkyňa dlhodobo nemôže riadne a hlavne nerušene vykonávať práva z vecného bremena. Žalovaná sa začala voči nej správať tak, že ju vyštvala z nehnuteľnosti, vyzvala ju, aby si zobrala všetky osobné veci, ktoré
presťahovala do jednej miestnosti, a oznámila jej, že vymení zámky. Odpojila ju aj od dodávok plynu a elektriny. Objektívne zmeny spočívajú vo vykonanej rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovanou, ktorá zrejme účelovo z pôvodne dvoch samostatných bytových jednotiek vytvorila jednu, čím ju pripravila o súkromie v bytovej jednotke.
2. Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020 tak, že súd vecné bremeno zrušil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % a rozhodol aj o náhrade nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v druhom výroku o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena a vo výrokoch o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre bol už len žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena. Súd vyzval znalca, aby odstránil vadu doplnenia znaleckého posudku č. 17/2019 zo dňa 15.04.2019, t.j. doplnil znaleckú doložku s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku. Znalec podaním zo dňa 22.06.2022 doplnil znalecký posudok a súd ho predvolal i na pojednávanie. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo znaleckého posudku A. J. K., ktorý odstránil vadu znaleckého posudku a ktorý určil hodnotu vecného bremena zriadeného na nehnuteľnostiach na sumu vo výške 33.800 eur (s prípojkami a pozemkami). Súd mal za to, že znalec v znaleckom posudku a na pojednávaní dostatočne vysvetlil v znaleckom posudku, ako stanovil hodnotu, a je osobou s odbornými znalosťami potrebnými na výpočet hodnoty vecného bremena. Znalec na pojednávaní uviedol, ako sa vysporiadal s námietkou žalovanej o započítaní obdobia využívania vecného bremena, keďže vecné bremeno bolo zriadené na neobmedzenú dobu a musí sa preto postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. V doplnku k znaleckému posudku uvažoval s celou dobou 20 rokov presne podľa vyhlášky, pričom v obidvoch alternatívach nebol zrealizovaný žiadny odpočet. Žalovaná nenavrhla a nepredložila relevantný dôkaz, ktorým by iná odborne spôsobilá osoba potvrdila, že spôsob výpočtu hodnoty vecného bremena vykonaný znalcom v posudku je nesprávny. Zároveň je nepochybné, že znalec nevzal do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku hodnotu celých prípojok, ale vzal do úvahy 50 % hodnoty prípojok. Je zrejmé, že nehnuteľnosť sa bez prípojok nedá užívať. Žalobkyňa mala zriadené vecné bremeno k rodinnému domu a súd mal za to, že prípojky, či už vody, elektriny a plynu sú spoločnými časťami a zriadeniami oboch rodinných domov, pričom nebol dôvod na zníženie primeranej náhrady ani s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka a nebolo preukázané také konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tiež nebolo preukázané vytváranie majetkovej škody s poukazom na správanie sa žalovanej. Súd mal za to, že žalovaná potrebuje primeraný čas na plnenie určené súdom vzhľadom na jej sociálnu a majetkovú situáciu, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 296,30 eura, avšak prihliadnuc na skutočnosť, že žalovaná už po rozhodnutí odvolacieho súdu vedela, že súd sa bude zaoberať zaplatením primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno, súd považoval lehotu na plnenie v dĺžke 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku za primeranú.
4. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola úspešná, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z výsledku sporu, zo spôsobu vedenia sporu a ani z iných procesných situácii nevyplynul dôvod na použitie moderačného práva § 257 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobkyni sa náhrada za zrušenie vecného bremena vzhľadom na okolnosti jeho vzniku neprizná vôbec, prípadne pri prijatí záveru, že žalobkyni patrí náhrada, tak priznanú náhradu určenú na základe znalcom určenej všeobecnej hodnoty nech súd primerane zníži. Zároveň žiadala, aby súd žalobkyňu zaviazal na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a aj na náhradu nákladov znalca spojených s vypracovaním znaleckého posudku. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V podanom odvolaní opísala priebeh narušenia vzťahov so žalobkyňou, ich problematické spoločné užívanie nehnuteľnosti. V skoršom rozsudku súdu prvej inštancie sa súd vôbec s touto argumentáciou nevysporiadal a toto svoje pochybenie nenapravil, keď sa po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nezameral na nič iné, len na zopakovanie znaleckého dokazovania, výsledkom čoho je vydanie napadnutého rozsudku,
ktorý je v týchto otázkach absolútne nepreskúmateľný. Súd sa stotožnil len s opisom okolností uvádzaných žalobkyňou a v bode 17. odôvodnenia len opakoval, že o jej argumentácii už rozhodol v zrušujúcom uznesení odvolací súd. Toto tvrdenie je však nepravdivé, pretože odvolací súd zrušil skorší rozsudok z dôvodu potreby zopakovania a doplnenia dokazovania. Odvolací súd sa vôbec nevyjadril k jej odvolacím dôvodom smerujúcim k právnemu posúdeniu nároku, a to konkrétne že žalobkyňa spôsobila havarijný stav nehnuteľnosti, jej znehodnotenie, vyvolanie súdnych konaní, úmysel žalobkyne nevyužívať zriadené vecné bremeno doživotne, že hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena bola výrazne nižšia, než suma požadovaná žalobkyňou ako odplata za zrušenie vecného bremena, skutočnosť, že právo má byť zrušené až po určitej dobe od jeho zriadenia, počas ktorej žalobkyňa skutočne toto právo využívala. Žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha zrušenia zriadeného vecného bremena z dôvodu, že by jej bolo odopierané nehnuteľnosť využívať, ale z dôvodu že sama nemá záujem sa do nehnuteľnosti nasťahovať. Dôvodom prečo žalobkyňa žiadala zrušiť zriadené vecné bremeno nie je skutočnosť, že by jej bolo bránené nehnuteľnosť využívať a ani skutočnosť, že by bola nehnuteľnosť odpojená od energií. Nehnuteľnosť má preukázateľne zapojené energie a žalobkyňu dokonca po vykonaní nevyhnutnej rekonštrukcie vyzvala na nasťahovanie sa. Nie je preto zrejmé, na základe akých podkladov súd prvej inštancie prišiel k záveru, že ona svojím konaním spôsobila, že žalobkyňa nehnuteľnosť nemôže využívať. Súd sa pri rozhodovaní vôbec nevysporiadal s argumentami, ktorými poukazovala na nepriznanie náhrady vzhľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1330/2011, z ktorého je zrejmé, že oprávnenému z vecného bremena patrí náhrada za zrušenie vecného bremena iba v prípade, že poskytnutie náhrady nie je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, a teda v prípade, ak bolo zriadené za protihodnotu. Z toho analogicky vyplýva, že primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena možno požadovať iba v prípade, že toto bolo zriadené za odplatu. Opätovne zdôraznila, že hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia práva doživotného užívania bola výrazne nižšia, než suma požadovaná žalobkyňou ako odplata za zrušenie zriadeného práva doživotného užívania. Znalec dospel k záveru, že žalobkyňa užívala nehnuteľnosť 4 roky a 136 dní. Následne uvedené odžité roky a dni odpočítal od dvadsiatich rokov, z ktorých sa vypočítava výška primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno a dospel k sume vo výške 26.387,64 eura. Takýto postup znalca bol zjavne nesprávny, keďže žalobkyňa mohla nehnuteľnosť užívať až doposiaľ, avšak na základe svojho vlastného rozhodnutia sa rozhodla toto svoje právo nevyužívať. Všeobecná hodnota stanovená pre obdobie 20 rokov sa mala znížiť o „odžité obdobie“, teda o dobu trvania vecného bremena, ktoré je v katastri nehnuteľností zapísané ešte aj do dnešného dňa a bude tak existovať až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení tohto práva, a teda o 7 rokov a 7 mesiacov a 9 dní. Z formy ako aj obsahu vyjadrenia znalca je pritom zrejmé, že nejde o doplnenie znaleckého posudku, pretože predložené vyjadrenie nespĺňa formálne náležitosti doplnenia znaleckého dokazovania ako úkonu znaleckej činnosti. Napriek tejto skutočnosti si súd následne osvojil názor znalca prezentovaný v podanom vyjadrení. Záverom žalovaná zopakovala, že pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady, ktorá by mala byť žalobkyni za zrušenie vecného bremena vyplatená, súd nedostatočne zohľadnil okolnosti samotného vzniku vecného bremena a vôbec sa v rámci napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s predloženou judikatúrou. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s odžitým obdobím, počas ktorého žalobkyňa mala možnosť svoje právo využívať, so správaním žalobkyne spočívajúcom v jej neochote podieľať sa na nákladoch vznikajúcich v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, ako aj s jej správaním podnecujúcim vzájomné nezhody. Bez zohľadnenia vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyni patrí náhrada len vo výške, ktorá výrazne prevyšuje aj samotnú nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti a vo výške, ktorá vôbec nezohľadňuje časové obdobie odžité žalobkyňou, počas ktorého mohla nehnuteľnosť plne užívať.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Upozornila, že väčšinu odvolacích dôvodov žalovaná v jej aktuálnom odvolaní len opakuje, napriek tomu, že odvolací súd ich už raz posudzoval a odmietol. Odvolací súd v poslednom rozhodnutí jasne ustálil, že jej nárok na primeranú náhradu patrí a že tento nie je dôvod znižovať z dôvodov, ktoré dookola opakuje žalovaná. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a pripomenula, že žalovaná bola odsúdená za trestný čin, ktorého sa voči nej dopustila, a to práve v súvislosti s výkonom práva z vecného bremena. Žalovaná ju úmyselne odpojila od plynu a elektriny a niekoľko mesiacov žila v nehnuteľnosti ako v stredoveku. Ako pre odvolací súd, tak aj pre každého je pochopiteľné, že nemohla inak konať; nikto predsa nemôže spravodlivo očakávať, že sa vráti po tom, čo na nej páchala žalovaná trestnú činnosť, a to v priamej súvislosti s výkonom práva nerušene užívať predmet vecného bremena. Aj keby chcela, tak návrat nebol možný, pretože žalovaná nehnuteľnosť prerobila úmyselne tak, že
jej bytová jednotka a zaručené súkromie v dome prestali existovať. Napriek tomu, že odvolací súd už raz rozhodoval o vyššie uvedených odvolacích dôvodoch žalovanej, žalovaná ich opakuje podsúvajúc ich odvolaciemu súdu ako doteraz neriešené, či dokonca súdom prvej inštancie opomenuté. Doplnenie znaleckého posudku znalec vykonal prísne v súlade s požiadavkami odvolacieho súdu a § 17 zákona o znalcoch. Doplnenie znaleckého posudku obsahuje znaleckú doložku a číslo, pod ktorým je zapísaný v denníku znalca. Vierohodnosť a správnosť tohto dôkazu umocňuje aj súdom prvej inštancie zvolený postup, kedy sa neuspokojil len s písomným vyhotovením doplnenia, ale znalca na pojednávaní aj osobne vypočul. Znalec svoj písomný posudok nielenže potvrdil, ale aj obhájil pred súdom, kedy všetky argumenty žalovanej čo do výšky primeranej náhrady odmietol a svoje stanovisko odborne odôvodnil. Vzorec výpočtu primeranej náhrady určuje vyhláška a nie žalovaná. Zníženie primeranej náhrady, ktoré navrhla v odvolaní žalovaná, nie je dôvodné. Ak je právo doživotné, tak logicky nemôže byť obmedzené na určitý čas.
7. Žalovaná v následnej reakcii zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a argumentácii. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne o tom, že s väčšinou argumentov uvádzaných v odvolaní sa už odvolací súd vysporiadal vo svojom predchádzajúcom uznesení. Dôvodom pre vydanie uznesenia a pre zrušenie skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie bol nezákonný dôkaz v podobe výsledkov znaleckého dokazovania a potreba jeho doplnenia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na skutočnosti, ktoré boli následne uvedené v jej odvolaní, a preto je zrejmé, že sa s týmito podstatnými argumentmi pre posúdenie celej veci nemohol ani vysporiadať.
8. V priebehu odvolacieho konania žalovaná doručila súdu podanie označené ako Návrh na zastavenie konania. V tomto podaní oznámila, že Okresný súd Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníčky pod sp. zn. 23OdK/222/2023 dňa 30.10.2023. Keďže je predmetom tohto konania uplatňovaná peňažná pohľadávka, mala za to, že sú splnené podmienky na zastavenie súdneho konania podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu na zastavenie konania uviedla, že zákonné podmienky pre zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie sú splnené. Poukázala na znenie § 166a tohto zákona s tým, že nie sú splnené dôvody na uspokojenie tejto pohľadávky v konkurze podľa písmen a) až f). Osobitne zdôraznila, že jej pohľadávka voči žalovanej ešte nevznikla a ak súd konanie zastaví, ani nikdy nevznikne. Ustanovenie § 167e v súbehu s § 166a písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii predpokladá už existujúcu pohľadávku. Jej pohľadávka však vznikne až právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu v tomto konaní. Z totožných vyššie uvedených dôvodov vzniku pohľadávky nemožno tiež uvažovať o aplikácii § 167e v súbehu s § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Aplikácia § 166b nie je možná aplikujúc § 166b ods. 2 v súbehu s § 166c ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože primeraná náhrada je zabezpečená záložným právom, a teda ide o tzv. nedotknutú pohľadávku, pri ktorej sa na nevymáhateľnosť neprihliada. Rozhodnutím Okresného súdu Nitra č. k. 18C/422/2016-515 zabezpečil pohľadávku / primeranú náhradu a trovy konania z neprávoplatného rozsudku súdu prvej inštancie. Zabezpečovacie záložné právo, ktoré súd zriadil na nehnuteľnostiach žalovanej, môže navodzovať dojem, že pohľadávka existuje, ale nie je to tak. Zastavením konania by jej nárok na primeranú náhradu zanikol a rovnako tak by zanikla neprávoplatne priznaná primeraná náhrada a aj jej zabezpečenie. Skutočné dôvody, pre ktoré žalovaná navrhuje zastavenie tohto konania, sú čisto špekulatívneho charakteru. Dosiahla by totiž presne to, o čo v konaní usiluje. Vecné bremeno zaniklo a zastavením konania by súčasne zanikol akýkoľvek nárok na primeranú náhradu voči žalovanej, pričom by súčasne zaniklo zabezpečovacie právo, ktoré bolo zriadené na nehnuteľnosti. Zastavením konania by sa žalovaná pohodlne zbavila hrozby úhrady trov konania. Doložila aj odborné stanovisko J. L. M., advokáta a správcu konkurznej podstaty.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že návrh žalovanej na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je dôvodný, preto ho odvolací súd zamietol, a následne po zistení, že podané odvolanie žalovanej je nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zrušenia vecného bremena zriadeného v jej prospech, a to doživotného užívania nehnuteľností reg. "C" parc. č. XXX/X, XXX/X s rodinným domom č.1, súpisné číslo XXX, v k. ú. A. D. E., podľa V 4495/11-203/11, 89/2012, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Za zrušenie vecného bremena požadovala primeranú náhradu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nie je sporná otázka zrušenia vecného bremena, keďže obe strany s jeho zrušením súhlasili, no sporným medzi nimi bolo určenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena. S poukazom na uvedené súd rozsudkom č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020 vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. A. D. E., a to právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností reg. "C" parc. číslo XXX/X, XXX/X s rodinným domom číslo X, N. O. XXX v prospech A. B. C., B. P., nar. XX.XX.XXXX, podľa V 4495/11-203/11, 89/2012, zrušil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku vo výroku o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena a v súvisiacich výrokoch o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Z dôvodu, že proti výroku o zrušení vecného bremena žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala, tento výrok v zmysle § 227 ods. 1 CSP nadobudol právoplatnosť. Po podaní odvolania žalovanou podala žalobkyňa v tomto konaní dňa 13.05.2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a uznesením č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach a to na parcele registra “C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 125 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 101 m2 a na stavbu „rodinný dom č. 1“ so súp. č. XXX v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej pohľadávky z rozsudku OS Nitra sp. zn. 18C/422/2016 vo výške 33.800 eur spolu s trovami konania. Aj proti tomuto uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. O podaných odvolaniach žalovanej smerujúcich proti rozsudku č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020 a uzneseniu č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a súčasne aj tiež proti uzneseniu zo dňa 09.01.2020 o uložení poriadkovej pokuty rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 12Co/107/2020, 12Co/108/2020, 12Co/66/2021-556 zo dňa 21.09.2021, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 v napadnutej časti zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolanie proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty odmietol a uznesenie č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia ako vecne správne potvrdil.
12. Po vrátení veci odvolacím súdom o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena a v súvisiacich výrokoch o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % a znalcovi A. J. K. voči žalovanej priznal právo na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Počas prebiehajúceho odvolacieho konania žalovaná podaním zo dňa 22.11.2023 navrhla zastaviť konanie podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
13. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
14. Podľa § 166a ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
15. Podľa § 166b ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
16. Podľa § 166c ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.
17. Odvolací súd sa pri prejednaní predmetnej veci ako prvou otázkou zaoberal procesným návrhom žalovanej na zastavenie konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone o konkurze a reštrukturalizácii dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Ustanovenia štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii o oddlžení fyzických osôb predstavujú vysoko liberálnu právnu úpravu na oddlženie fyzických osôb. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu odvolací súd zdôrazňuje, že súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa bez zbytočného odkladu zastavujú (§ 167e), a to bez ohľadu na procesné štádium konania. Konania, ktorých predmetom sporu je pohľadávka, ktorá nie je dotknutá oddlžovacím konaním, sa neprerušujú ani nezastavujú.
18. V predmetnom spore s ohľadom na priebeh tohto konania je pri posúdení návrhu žalovanej na zastavenie konania vychádzať z nasledujúcich skutočností. O zrušení vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020, právoplatným dňa 24.03.2020, pričom o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena rozhodol súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom rozsudkom č. k. 18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Tento rozsudok v dôsledku podania odvolania žalovanou ešte nenadobudol právoplatnosť, pretože o odvolaní žalovanej do dnešného dňa odvolacím súdom nebolo rozhodnuté. Predtým, ako rozsudok o priznaní náhrady za zrušenie vecného bremena nadobudol právoplatnosť, Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 23OdK/222/2023 dňa 30.10.2023 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 212/2023 dňa 07.11.2023. Na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej žalovaná v predmetnom konaní podala návrh na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
19. S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie sú splnené zákonné podmienky na jeho zastavenie v zmysle § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby súd z úradnej povinnosti prihliadol na vyhlásený konkurz žalovanej a v zmysle § 167e zákona o konkurze a reštrukturalizácii predmetné konanie zastavil. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). V súlade s uvedeným ustanovením súd skúmal, či predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Podľa § 166a ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené zákonom špecifikované pohľadávky, a to pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“); budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom; alebo pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávka žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania, nie je ani jednou zo špecifikovaných pohľadávok, ktoré by mohli byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Žalobkyňa sa v tomto konaní po právoplatnom zrušení vecného bremena domáha priznania primeranej peňažnej náhrady za zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že o priznaní primeranej peňažnej náhrady za zrušenie vecného bremena rozhoduje podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka výlučne súd, k vzniku takejto pohľadávky titulom priznania primeranej peňažnej náhrady dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý strane prizná nárok a stanoví konkrétnu výšku tohto nároku (v danom prípade primeranej náhrady). Ku vzniku pohľadávky žalobkyne voči žalovanej titulom priznania primeranej peňažnej náhrady za zrušenie vecného bremena teda dochádza až konštitutívnym rozhodnutím súdu.
20. Keďže v predmetnom spore o priznaní tejto náhrady do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté nebolo, pretože rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 ešte nie je právoplatný, nemožno prijať záver o vzniku, resp. existencii pohľadávky žalobkyne voči žalovanej. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanej vznikne až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena. Uvedené totožne platí aj v súvislosti s pohľadávkou žalobkyne titulom priznanej náhrady trov konania, keď o priznaní nároku na náhradu trov konania v tomto spore do dnešného dňa ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Je preto zrejmé, že pohľadávka žalobkyne, ktorá vznikne až v budúcnosti (ak súd žalobkyni tento nárok prizná), nie je pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nie je daný zákonný dôvod na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 v spojení s § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Rovnako v danej veci nejde o pohľadávku podľa § 166a ods. 1 písm. b) a c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to budúcu pohľadávku ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, ani o pohľadávku, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Preto nie je daný ani zákonný dôvod na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 v spojení s § 166a ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
21. Ďalším dôvodom, pre ktorý by súd bez zbytočného odkladu zastavil konanie podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, že ide o konanie, v ktorom sa uplatňuje nevymáhateľná pohľadávka podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd preto preskúmal, či je naplnená táto podmienka pre zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne, ktorá vznikne v tomto konaní nespĺňa charakter pohľadávok, ktoré ustanovenie § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii definuje ako pohľadávky nevymáhateľné, a teda nejde o: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávku zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania nenapĺňa ani jednu z charakteristík nevymáhateľných pohľadávok, preto nie je daný zákonný dôvod ani na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 v spojení s § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že definovanie pohľadávky ako nevymáhateľnej sa podľa § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky, pričom pohľadávka žalobkyne je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom (zriadeným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/107,108/2020, 12Co/66/2021-556 zo dňa 21.09.2021), a teda pohľadávkou oddlžením nedotknutou podľa § 166c ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Aj keď ustanovenie § 166c ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou, v predmetnom prípade si žalobkyňa v konkurze žalovanej svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania uplatniť nemôže, pretože táto pohľadávka vznikne až právoplatným rozhodnutím súdu. Uvedené nevylučuje, aby sa žalobkyňa v budúcnosti po právoplatnom rozhodnutí súdu o priznaní jej nároku na primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena domáhala svojho nároku jeho uspokojením mimo konkurzného konania výkonom zriadeného záložného práva (§ 166c ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V prípade, ak by súd predmetné konanie zastavil, žalobkyňa by si svoj nárok na primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena už nemohla žiadnym spôsobom uplatniť a došlo by k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae a k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
22. Odvolací súd na základe uvedeného urobil záver, že v danom spore neboli naplnené predpoklady na to, aby odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadol na vyhlásený konkurz žalovanej a v zmysle § 167e zákona o konkurze a reštrukturalizácii toto konanie zastavil.
23. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
24. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
25. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
26. Podľa § 208 ods. 1, 2, 3 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.
27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“) znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Písomne podaný znalecký posudok môže byť v listinnej podobe alebo po vzájomnej dohode znalca so zadávateľom, a ak je to technicky možné, aj v elektronickej podobe. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 17 ods. 6 zákona o znalcoch znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
29. Podľa § 17 ods. 7 zákona o znalcoch, na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu: a) ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ, b) na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa.
30. Podľa § 17 ods. 8 zákona o znalcoch, znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu podľa odseku 7 písm. b) bez zbytočného odkladu a bez nároku na odmenu. K doplneniu znaleckého úkonu sa pripája znalecká doložka s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku.
31. Po prijatí záveru, že nie je daný dôvod na zastavenie tohto konania odvolací súd preskúmal podané odvolanie žalovanej a ňou uvádzané odvolacie námietky, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne, keď v súlade s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu a v ňom vyjadrených názorov doplnil vykonanie znaleckého dokazovania, a to tak, že odstránil vadu doplnenia znaleckého posudku č. 17/2019. Súd prvej inštancie v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyzval súdneho znalca na doplnenie znaleckej doložky k doplneniu znaleckého posudku spolu s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je tento úkon doplnenia znaleckého posudku zapísaný v denníku znalca. Na základe výzvy súdu súdny znalec dňa 22.06.2022 súdu doručil Doplnenie znaleckého posudku č. 17/2019 zo dňa 21.06.2022 obsahujúce už aj znaleckú doložku a číslo úkonu č. 84/2022. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2019 doplneného dňa 21.06.2022. Okrem uvedeného súd prvej inštancie tiež predvolal súdneho znalca na pojednávanie na deň 24.10.2022, kde bol vypočutý a objasnil doplnenie znaleckého posudku tak, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že pri opätovnom rozhodovaní o finančnej náhrade súd prvej inštancie vychádzal z dôkazu, ktorý už obsahoval všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že z formy a obsahu vyjadrenia znalca zo dňa 14.04.2019 je zrejmé, že nejde o doplnenie znaleckého posudku, pretože nespĺňa formálne náležitosti doplnenia znaleckého dokazovania, k tejto námietke sa odvolací súd vyjadril už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom konštatoval, že v prípade vyjadrenia znalca zo dňa 14.04.2019 (č. l. 344) ide o doplnenie znaleckého posudku, ktoré však neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, čo bolo aj samotným dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie. Po vrátení veci odvolacím súdom však súd prvej inštancie v súčinnosti so znalcom nedostatky doplnenia znaleckého posudku odstránil. Súd prvej inštancie tiež správne vychádzal z prvej alternatívy výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena obsahujúcej zahrnutie prípojok rodinného domu vo výpočtu, pretože tak ako uviedol súdny znalec, prípojky sú súčasťou rodinného domu a jeho príslušenstvom, pričom zriadením vecného bremena v podobe doživotného bývania a užívania rodinného domu mala žalobkyňa aj právo na užívanie prípojok tvoriacich súčasť tohto rodinného domu, preto je dôvodné, aby vo všeobecnej hodnote vecného bremena bola obsiahnutá aj hodnota prípojok rodinného domu.
32. Žalovaná v súvislosti so znaleckým posudkom namietala, že znalec odžité roky žalobkyne v nehnuteľnosti - 4 roky a 136 dní odpočítal od dvadsiatich rokov, z ktorých sa vypočítava výška primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno a dospel k sume vo výške 26.387,64 eura. Takýto postup žalovaná považovala za zjavne nesprávny, keďže mala za to, že žalobkyňa mohla nehnuteľnosť užívať až doposiaľ, avšak na základe svojho vlastného rozhodnutia sa rozhodla toto svoje právo nevyužívať. Podľa žalovanej sa všeobecná hodnota stanovená pre obdobie 20 rokov mala znížiť o dobu trvania vecného bremena, ktoré je v katastri nehnuteľností zapísané ešte aj do dnešného dňa a bude tak existovať až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení tohto práva. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z doplnenia znaleckého posudku zo dňa 21.06.2022 a aj z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 24.10.2022 je zrejmé, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena vychádzal zo základu výpočtu z obdobia dvadsiatich rokov, pretože ide o vecné bremeno zriadené na neobmedzenú dobu, a teda v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. ide o závadu neobmedzeného trvania. Na pojednávaní znalec zdôraznil, že v doplnení znaleckého posudku zo dňa 21.06.2022 opravil svoju chybu, keď prvotne nerešpektoval znenie vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a znížil základ výpočtu o 4 roky odžité žalobkyňou, no následne bral znenie vyhlášky striktne a od doby 20 rokov nič neodpočítaval. Nie je preto správne tvrdenie žalovanej, že znalec nesprávne odpočítal odžité 4 roky a 136 dní, pretože v doplnení znaleckého posudku zo dňa 21.06.2022 k žiadnemu odpočítaniu nedošlo. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že všeobecná hodnota stanovená pre obdobie 20 rokov sa mala znížiť o dobu trvania vecného bremena, t.j. až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení tohto práva. Ako uviedol súdny znalec, vyhláška č. 492/2004 Z. z. striktne pre vecné bremeno zriadené na neobmedzenú dobu stanovuje základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov a neustanovuje povinnosť, ani možnosť znižovať tento základ za obdobie trvania vecného bremena. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdneho znalca, že pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena vyhláška za základ výpočtu stanovuje obdobie dvadsiatich rokov bez možnosti odpočítania času reálneho užívania vecného bremena. Vzorec na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena je určený touto vyhláškou a neobsahuje žiadne premenné pre odpočítanie obdobia trvania vecného bremena v minulosti.
33. Po ustálení záveru o správnosti vykonania znaleckého dokazovania sa odvolací súd ďalej zaoberal odvolacími námietkami žalovanej týkajúcimi sa priznania primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena. Tu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s väčšinou uplatnených odvolacích námietok žalovanej sa už odvolací súd zaoberal vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pričom len podporne k rovnakým odvolacím námietkam opätovne opakuje, že o nepriznaní náhrady za zrušenie vecného bremena možno výnimočne uvažovať s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (rozpor s dobrými mravmi). Žalovaná nepreukázala také konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa vyvolávala konflikty v medziľudských vzťahoch, nestotožnil, pretože to bola práve žalovaná, ktorá sa voči žalobkyni dopustila konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná bránila žalobkyni v užívaní domu po dlhší čas v období od 02.10.2013 do 18.04.2016 tým, že odpojila nehnuteľnosť od dodávky elektrickej energie a v období od 30.10.2013 do 22.04.2016 nechala prostredníctvom inej osoby zastaviť prívod plynu do nehnuteľnosti. Za toto konanie bola aj právoplatne odsúdená v konaní sp. zn. 33T/1/2018. Je nepodstatné, že žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovanú v čase, keď už žalovaná energie zapojila. Rovnako nemožno žalobkyni vyčítať iniciovanie súdnych konaní vzhľadom na situáciu, v ktorej sa v dôsledku počínania žalovanej ocitla. Ďalšie konanie žalovanej, ktoré odvolací súd považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, bolo vykonanie rekonštrukcie rodinného domu tak, že bola zrušená priečka oddeľujúca rodinný dom č. 1 a č. 2, ktoré dovtedy tvorili samostatné bytové jednotky, a na miesto tejto priečky žalovaná osadila dvere pre umožnenie prístupu do priestorov, ktoré v zmysle vecného bremena užívala žalobkyňa. Odvolací súd sa vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí tiež vyjadril, že žalobkyňa má nárok na primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena, hoci ju žalovaná vyzvala na nasťahovanie sa do nehnuteľnosti a žalobkyňa to odmietla. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že je pochopiteľné, že žalobkyňa odmietla ponuku žalovanej sa do nehnuteľnosti opäť nasťahovať vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi stranami sporu, preto ani do budúcnosti nebolo možné predpokladať žiadne harmonické spolunažívanie v jednej nehnuteľnosti. Nemožno od žalobkyne spravodlivo očakávať, že sa vráti po tom, čo na nej páchala žalovaná trestnú činnosť, a to v priamej súvislosti s výkonom práva nerušene užívať predmet vecného bremena. Navyše po rekonštrukcii nehnuteľnosti došlo k odstráneniu steny vytvárajúcej dve samostatné bytové jednotky, preto by žalobkyňa nemohla vykonávať vecné bremeno tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 18.07.2011.
34. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalovanej, že žalobkyňa spôsobila havarijný stav nehnuteľnosti, jej znehodnotenie, pretože takéto konanie žalobkyne, ktorým by došlo k znehodnocovaniu, či ničeniu nehnuteľnosti, kde v tom čase bývala, nebolo zo strany žalovanej preukázané. Žalovaná okrem uvedeného nepreukázala ani úmysel žalobkyne využívať zriadené vecné bremeno len dočasne, pričom pokiaľ by toto vecné bremeno bolo zriaďované len na určité časové obdobie, ako uvádzala žalovaná, odzrkadlilo by sa to aj v samotnej kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 18.07.2011, v ktorej by len dočasnosť zriadeného vecného bremena bola vyjadrená. Ani skutočnosť, že hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena bola výrazne nižšia než suma požadovaná žalobkyňou ako odplata za zrušenie vecného bremena, nebola preukázaná, pretože v celom konaní sa hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena neskúmala. Kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 18.07.2011 nemožno považovať za skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, pretože ide o cenu dohodnutú medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím na zriaďované vecné bremeno, a nie o reálnu hodnotu nehnuteľnosti v čase jej predaja. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha zrušenia zriadeného vecného bremena z dôvodu, že by jej bolo odopierané nehnuteľnosť využívať, ale z dôvodu že sama nemá záujem sa do nehnuteľnosti nasťahovať, uvedená námietka je pre rozhodovanie o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena irelevantná. K právoplatnému rozhodnutiu o zrušení vecného bremena došlo už predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom pri stanovení primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena táto skutočnosť nie je rozhodujúca. Navyše dokazovaním bolo preukázané konanie žalovanej, ktorá znemožňovala užívanie nehnuteľnosti žalobkyni, preto sa s takýmto tvrdením ani nemožno stotožniť.
35. Žalovaná opätovne v odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1330/2011, z ktorého vyplýva, že oprávnenému z vecného bremena patrí náhrada za zrušenie vecného bremena iba v prípade, že poskytnutie náhrady nie je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, a v prípade, ak bolo zriadené za protihodnotu, resp. odplatu. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí vyjadril názor, že v predmetnom spore bolo vecné bremeno zriadené za protihodnotu, nie bezodplatne. Za určitú formu protihodnoty v tomto prípade súd považoval uzatvorenie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, pričom ak by ku zriadeniu vecného bremena v prospech žalobkyne nedošlo, potom by žalobkyňa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú neprevádzala.
36. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady, ktorá by mala byť žalobkyni za zrušenie vecného bremena vyplatená, súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil jednak okolnosti samotného vzniku vecného bremena, správanie sa oboch strán sporu v období pred podaním žaloby, ako i počas prebiehajúceho súdneho konania, a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, že je dôvodné v predmetnom spore za zrušenie vecného bremena priznať žalobkyni primeranú náhradu vo výške 33.800 eur. Správnosť tohto záveru nie je spôsobilá ovplyvniť ani tá skutočnosť, že vecné bremeno má byť zrušené až po určitej dobe od jeho zriadenia, počas ktorej žalobkyňa skutočne toto právo využívala (4 roky). Výšku primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vypočítal súdny znalec vzorcom na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., pričom súd z tohto znaleckého posudku vychádzal. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody na zníženie znalcom určenej výšky všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktorá sa javí ako primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne, a to aj s prihliadnutím na správanie žalovanej voči žalobkyni a konanie žalovanej, ktoré odvolací súd už vo svojom predošlom rozhodnutí považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobkyňa sa finančne nepodieľala na rekonštrukcii rodinného domu, taktiež nie je dôvodom na zníženie náhrady za zrušenie vecného bremena, pretože nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovanej a neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by sa žalobkyňa mala finančne podieľať na rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti, ku ktorej nemá vlastnícke právo. Umocnene to platí v prípade, keď žalobkyňa pred rekonštrukciou túto nehnuteľnosť prestala užívať, odsťahovala sa a viac sa tam už nevrátila. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody na nepriznanie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena žalobkyni, pretože konanie žalobkyne zo žiadneho uhľa pohľadu nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
37. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom aj túto jej odvolaciu námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú, pretože napadnuté rozhodnutie v spojení s prvým rozsudkom vo veci samej, ktorým bolo vecné bremeno právoplatne zrušené a v spojení s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, spĺňa požiadavky presvedčivosti a preskúmateľnosti vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola procesne úspešnou v odvolacom konaní, priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).