Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-15-2020.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: B. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, T., právne zastúpená JUDr. Iva Pavlíková, Advokátska kancelária Žilina, J. Milca 11, Žilina, proti odporcovi: Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, T., právne zastúpený JUDr. Lucia Krausová, advokát so sídlom Námestovo, Bernolákova 403/50, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky o určenie výživného na manželku v sume 200 eur mesačne z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2020 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by povinnému z výživného bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného mesiaca k jej rukám, a to do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že žije s povinným z výživného v spoločnej domácnosti spolu s ich synom F.. Navrhovateľka pracovala ako manažér dispečingu Slovenskej pošty s priemernou mzdou v čistom cca 1.000 eur a povinný z výživného je živnostníkom - kuriérom pre Slovenskú poštu a dosahuje príjem cca 4.000 eur v čistom po zdanení. Navrhovateľke vo februári 2018 diagnostikovali zhubný nádor, následkom čoho bola operovaná a dňa 3.9.2018 zostala na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne invalidnou, a to na 75 %, avšak poberala dávky nemocenského poistenia ako práceneschopná cca 470 eur mesačne. V septembri 2018 nastúpila do svojho zamestnania, nakoľko potrebovala dosahovať vyšší príjem a až do januára 2020, pričom po celú dobu sa starala o mal. syna F.. Povinný z výživného od r. 2016 prestal prispievať na spoločnú domácnosť a prestal aj nakupovať potraviny do spoločnej domácnosti. Platí služby spojené s bývaním v spoločnom byte cca 125 eur. Platí synovi jazykovú školu cca 33 eur mesačne a v r. 2020 kúpil synovi bicykel. Navrhovateľka sa snažila všetky náklady na syna hradiť zo svojich prostriedkov, ale z necelých 500 eur mesačne je pre ňu problematické uhrádzať aj bežné výdavky, nakoľko každodenne musí variť, zakupovať špeciálne hygienické potreby kvôli svojej oslabenej imunite a tiež si sama zakupuje prípravky na podporu imunity a liečby svojho ochorenia. Snažila sa s povinným dohodnúť, ale tento nereaguje na jej požiadavky.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení (č.l. 118) s návrhom nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľky o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania a maloletého považuje za skreslené a zavádzajúce. Odporca sa pokúsil o komunikáciu s navrhovateľkou ohľadom aj rozvodu manželstva a došli k zhode, kedy v júni 2020 podal návrh na rozvod manželstva a navrhovateľke boli známe všetky okolnosti, na ktoré poukazuje v návrhu. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka naďalej disponuje účtom odporcu a značnú časť výdavkov aj maloletého syna sú hradené práve z účtu odporcu. Spoločný byt, v ktorom účastníci žijú, nie je zaťažený žiadnou hypotékou ani žiadnym úverom, a preto náklady bývania spočívajúce v nákladoch na energiu, teda nájomného a prostriedkov na údržbu bytu, sú hradené výlučne odporcom, a to nájomné
vo výške 155 eur mesačne, internet 8 eur mesačne, ale aj poplatok za odpad cca 80 eur ročne. Z nákladov na syna Lukáša sú odporcom hradené náklady na mimoškolskú aktivitu, ale aj náklady iné voľnočasové aktivity. Platí stravu v škole, životnú poistku 45 eur mesačne, ako aj stavebné sporenie vo výške 100 eur mesačne. Počnúc mesiacom september začal odporca osobitne uhrádzať na účet navrhovateľky sumy vo výške 250 eur, ktorá zodpovedá výške výživného pre mal. syna, na ktorom sa s navrhovateľkou v júni 2020 dohodol. Navrhovateľka žiaden zo svojich návrhov na určenie výživného nepodložila relevantnými dôkazmi, a to výdavkami či už na spoločnú domácnosť, ani nedeklarovala, resp. nevyčíslila a riadne nepreukázala výšku svojho príjmu ani skutočnosť, že jej príjem nepostačuje na pokrytie aspoň deklarovaných jej výdavkov. Teda, nie sú splnené dôvody pre určenie výživného, a preto žiadal návrh zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a prebiehajúce chemoterapie, keď jej príjem bol iba invalidný dôchodok vo výške 470 eur mesačne, a to od januára do septembra 2020 a jej finančná situácia bola kritická. Chodí do zamestnania a jej príjem je cca 1.000 eur mesačne v hrubom, avšak stále nie je zdravotný stav stabilizovaný, nie je v remisii a má pravidelné zdravotné komplikácie priamo súvisiace s jej aktuálnym stavom. Náklady navrhovateľke k liečbe k sprievodnej liečbe, ktoré uviedli, predstavujú položku nad 500 eur. Navrhovateľka spláca lízing na osobný automobil vo výške 420 eur mesačne počas januára až septembra, s lízingom jej finančne vypomáhala sestra, nakoľko kvôli zníženej imunite je to jediný možný prepravný prostriedok, pričom odporca si náklady na lízing účtuje vo svojom účtovníctve ako náklad z podnikania. Navrhovateľka disponuje s účtom odporcu iba v rozsahu dovolenej úhrady jazykovej školy pre syna Lukáša a úhradu faktúr, ktoré odporca potrebuje uhradiť. Navrhovateľka je chorá od r. 2018, kedy podstúpila prvú operáciu, v septembri 2020 išla do práce, avšak opätovne bola práceneschopná. Pravidelne užíva doplnkové vitamíny, ktoré si objednáva, v septembri zaplatila sumu 2.166 eur a priemerne ju tieto náklady stoja 800 eur mesačne. Taktiež má zvýšené výdavky spojené s nákupom pohonných hmôt a v súvislosti s dochádzkou do zamestnania a k lekárovi, a to 90 eur mesačne. Zároveň 400 eur mesačne sú jej výdavky na stravu, pričom neráta hygienu, drogériu, a pokiaľ ide o jej príjem aktuálne od septembra 2020 pracuje, má priemerný zárobok 1.000 eur, poberá invalidný dôchodok a keď nepracovala, poberala nemocenské dávky, pričom bežné nemocenské bolo okolo 500 až 600 eur. Platí elektrinu, plyn 40 eur a bežné výdavky na svojho syna. Potvrdila, že odporca jej platí 250 eur titulom výživného na syna, avšak navrhovateľka musí splácať ešte aj lízing na osobné motorové vozidlo vo výške 420 eur.
5. Odporca zotrval na svojich vyjadreniach, návrh žiadal zamietnuť. Uviedol, že v daňovom priznaní za rok 2020, ako aj z výpisov jeho účtu od januára 2021 po júlové obdobie, kedy predkladal výpisy s príjmami a výdavkami, poukázal na tú skutočnosť, že počnúc januárom 2021 v dôsledku organizačných zmien spoločného zamestnávateľa došlo k poklesu príjmu na strane odporcu, a to z dôvodu, že bol zmenený spôsob doručovania zásielok. Výdavky odporcu v súvislosti s predloženými a vyčíslenými výdavkami predstavujú osobné výdavky mesačne 1.380 eur, a to strava 300 eur, hygiena 50 eur, oblečenie 50 eur, lekár 30 eur, keďže dochádza do zamestnania vo Vavrečke platí nájom za byt 150 eur, v Žiline platí byt 155 eur, fond cca 11,30 eur, dane a poplatky 10 eur mesačne, internet, ďalej platí životné poistenia a sporenie 230 eur a výživné na syna 250 eur + 40 eur voľnočasové aktivity a 100 eur sporenie. Pokiaľ sa jedná jeho nákladov spojených s podnikaním, odvody predstavujú mesačne cca 2.050 eur, a to odvody mesačne 290 eur, telefón 56 eur, pohonné hmoty cca 600 eur, výpomoc 500 eur, DPH 600 eur. Teda aj zo samotných výpisov sú to pravidelné výdavky odporcu súvisiace s podnikaním, a teda s prihliadnutím na príjmy, ktoré dosahuje navrhovateľka a ňou deklarované nesvedčia tomu, že príjmy a výdavky na strane odporcu svedčia o tom, že životná úroveň je vyššia, ale je približne rovnaká, teda nie je dôvod na to, aby platil výživné navrhovateľke.
6. Z dodatku k pracovnej zmluve navrhovateľky súd zistil, že s účinnosťou od 1.10.2019 sa zamestnávateľ Slovenská pošta, a.s. spolu so zamestnancom dohodli na základnej mzde 1.000 eur. Z predložených potvrdení zamestnávateľa navrhovateľka v decembri 2019 mala príjem 1.219,02 eur, v januári 2020 príjem 994,40 eur a vo februári 2020 príjem 323,14 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.9.2018 vyplýva, že navrhovateľke od 12.7.2018 vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume 473,73 eur mesačne. (č.l. 12-17).
7. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 (čl. 53) odporcu (povinného z výživného) vyplýva, že jeho celkové príjmy predstavovali 139.886,82 eur, výdavky 132.126,36 eur a základ dane predstavoval 7.760,46 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 (čl. 157) odporcu (povinného z výživného) vyplýva, že jeho celkové príjmy predstavovali 191.118,54 eur, výdavky 165.1125,70 eur a základ dane predstavoval 25.992,84 eur.
8. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželia od 22.7.2006 a ich manželstvo naďalej právne trvá a z manželstva pochádza maloletý F., nar. XX.XX.XXXX. Prebieha konanie o rozvod manželstva sp. zn. 21P /122/2020, ktoré nie je skončené. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinný z výživného pravidelne mesačne uhrádza na maloletého syna k rukám navrhovateľky výživné 250,- eur, ďalej mesačné náklady spojené s užívaním bytu v Žiline 155 eur, cca 11,30 eur (dane a poplatky) 10 eur mesačne internet. Navrhovateľka deklarovala lekárskymi správami svoj nepriaznivý zdravotný stav, pravidelne užíva doplnkové vitamíny a v septembri zaplatila sumu 2.166 eur, okrem toho uhrádza mesačne platby elektriny a plynu 40 eur. Odporca vykonáva podnikateľskú činnosť.
9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, ktorá nastáva až v prípade nezhody, a to v prípade, keď manželia spolu nehospodária. Napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť, nakoľko inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Rozsah vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov a pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov.
12. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje aj na plnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
13. V prejednávanej veci navrhovateľka sa domáhala voči odporcovi platenia manželského výživného vo výške 200 eur mesačne a to od podania návrhu. Rozhodujúce v danej veci bolo posúdenie či má v možnostiach a schopnostiach odporca (povinný z výživného) vzhľadom na svoj príjem (základ dane za rok 2020 25.992,84 eur) uhrádzať navrhovateľke manželské výživné v požadovanej výške. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že počas prehodnocovaného obdobia v konaní je nepochybné, že účastníci konania sú naďalej manželia, ktorí v spoločnej domácnosti naďalej žijú, obaja majú zabezpečení zdroj príjmu pričom náklady bývania hradí odporca vo výške 155 eur a navrhovateľka 40 eur, každý z nich si zabezpečuje stravu sám, odporca sa v spoločnej domácnosti zdržiava len počas víkendov. Okrem nákladov na bývanie odporca hradí výživné na syna 250 eur mesačne, keďže výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Hoci zásada rovnakej životnej úrovne manželov neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich príjmu, tieto odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sú zásadným kritériom pri určovaní. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné poznamenať, že navrhovateľka má zabezpečený zdroj príjmu zo zamestnania a v konaní nebolo preukázané, že by odporca mal iný zdroj príjmu, resp. úspor tak, aby prispieval navrhovateľke (v aktívnom produktívnom veku) na jej výživu a že jeho príjem je vyšší ako príjem navrhovateľky.
14. Vychádzajúc zo zákonných hľadísk citovaného ustanovenia Zákona o rodine a podľa zisteného skutkového stavu jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie manželského výživného. Súd za posudzované obdobie nezistil taký nepomer v životnej úrovni oboch manželov, ktorý by opodstatňoval zaviazanie odporcu povinnosťou plnenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke titulom manželského výživného ani len minimálnou sumou, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii zákonných ustanovení § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak). V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania vo veci vyživovacej povinnosti manželov súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2020 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by povinnému z výživného bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného mesiaca k jej rukám, a to do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že žije s povinným z výživného v spoločnej domácnosti spolu s ich synom Lukášom. Navrhovateľka pracovala ako manažér dispečingu Slovenskej pošty s priemernou mzdou v čistom cca 1.000 eur a povinný z výživného je živnostníkom - kuriérom pre Slovenskú poštu a dosahuje príjem cca 4.000 eur v čistom po zdanení. Navrhovateľke vo februári 2018 diagnostikovali zhubný nádor, následkom čoho bola operovaná a dňa 3.9.2018 zostala na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne invalidnou, a to na 75 %, avšak poberala dávky nemocenského poistenia ako práceneschopná cca 470 eur mesačne. V septembri 2018 nastúpila do svojho zamestnania, nakoľko potrebovala dosahovať vyšší príjem a až do januára 2020, pričom po celú dobu sa starala o mal. syna Lukáša. Povinný z výživného od r. 2016 prestal prispievať na spoločnú domácnosť a prestal aj nakupovať potraviny do spoločnej domácnosti. Platí služby spojené s bývaním v spoločnom byte cca 125 eur. Platí synovi jazykovú školu cca 33 eur mesačne a v r. 2020 kúpil synovi bicykel. Navrhovateľka sa snažila všetky náklady na syna hradiť zo svojich prostriedkov, ale z necelých 500 eur mesačne je pre ňu problematické uhrádzať aj bežné výdavky, nakoľko každodenne musí variť, zakupovať špeciálne hygienické potreby kvôli svojej oslabenej imunite a tiež si sama zakupuje prípravky na podporu imunity a liečby svojho ochorenia. Snažila sa s povinným dohodnúť, ale tento nereaguje na jej požiadavky.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení (č.l. 118) s návrhom nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľky o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania a maloletého považuje za skreslené a zavádzajúce. Odporca sa pokúsil o komunikáciu s navrhovateľkou ohľadom aj rozvodu manželstva a došli k zhode, kedy v júni 2020 podal návrh na rozvod manželstva a navrhovateľke boli známe všetky okolnosti, na ktoré poukazuje v návrhu. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka naďalej disponuje účtom odporcu a značnú časť výdavkov aj maloletého syna sú hradené práve z účtu odporcu. Spoločný byt, v ktorom účastníci žijú, nie je zaťažený žiadnou hypotékou ani žiadnym úverom, a preto náklady bývania spočívajúce v nákladoch na energiu, teda nájomného a prostriedkov na údržbu bytu, sú hradené výlučne odporcom, a to nájomné vo výške 155 eur mesačne, internet 8 eur mesačne, ale aj poplatok za odpad cca 80 eur ročne. Z nákladov na syna Lukáša sú odporcom hradené náklady na mimoškolskú aktivitu, ale aj náklady iné voľnočasové aktivity. Platí stravu v škole, životnú poistku 45 eur mesačne, ako aj stavebné sporenie vo výške 100 eur mesačne. Počnúc mesiacom september začal odporca osobitne uhrádzať na účet navrhovateľky sumy vo výške 250 eur, ktorá zodpovedá výške výživného pre mal. syna, na ktorom sa s navrhovateľkou v júni 2020 dohodol. Navrhovateľka žiaden zo svojich návrhov na určenie výživného
nepodložila relevantnými dôkazmi, a to výdavkami či už na spoločnú domácnosť, ani nedeklarovala, resp. nevyčíslila a riadne nepreukázala výšku svojho príjmu ani skutočnosť, že jej príjem nepostačuje na pokrytie aspoň deklarovaných jej výdavkov. Teda, nie sú splnené dôvody pre určenie výživného, a preto žiadal návrh zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a prebiehajúce chemoterapie, keď jej príjem bol iba invalidný dôchodok vo výške 470 eur mesačne, a to od januára do septembra 2020 a jej finančná situácia bola kritická. Chodí do zamestnania a jej príjem je cca 1.000 eur mesačne v hrubom, avšak stále nie je zdravotný stav stabilizovaný, nie je v remisii a má pravidelné zdravotné komplikácie priamo súvisiace s jej aktuálnym stavom. Náklady navrhovateľke k liečbe k sprievodnej liečbe, ktoré uviedli, predstavujú položku nad 500 eur. Navrhovateľka spláca lízing na osobný automobil vo výške 420 eur mesačne počas januára až septembra, s lízingom jej finančne vypomáhala sestra, nakoľko kvôli zníženej imunite je to jediný možný prepravný prostriedok, pričom odporca si náklady na lízing účtuje vo svojom účtovníctve ako náklad z podnikania. Navrhovateľka disponuje s účtom odporcu iba v rozsahu dovolenej úhrady jazykovej školy pre syna Lukáša a úhradu faktúr, ktoré odporca potrebuje uhradiť. Navrhovateľka je chorá od r. 2018, kedy podstúpila prvú operáciu, v septembri 2020 išla do práce, avšak opätovne bola práceneschopná. Pravidelne užíva doplnkové vitamíny, ktoré si objednáva, v septembri zaplatila sumu 2.166 eur a priemerne ju tieto náklady stoja 800 eur mesačne. Taktiež má zvýšené výdavky spojené s nákupom pohonných hmôt a v súvislosti s dochádzkou do zamestnania a k lekárovi, a to 90 eur mesačne. Zároveň 400 eur mesačne sú jej výdavky na stravu, pričom neráta hygienu, drogériu, a pokiaľ ide o jej príjem aktuálne od septembra 2020 pracuje, má priemerný zárobok 1.000 eur, poberá invalidný dôchodok a keď nepracovala, poberala nemocenské dávky, pričom bežné nemocenské bolo okolo 500 až 600 eur. Platí elektrinu, plyn 40 eur a bežné výdavky na svojho syna. Potvrdila, že odporca jej platí 250 eur titulom výživného na syna, avšak navrhovateľka musí splácať ešte aj lízing na osobné motorové vozidlo vo výške 420 eur.
5. Odporca zotrval na svojich vyjadreniach, návrh žiadal zamietnuť. Uviedol, že v daňovom priznaní za rok 2020, ako aj z výpisov jeho účtu od januára 2021 po júlové obdobie, kedy predkladal výpisy s príjmami a výdavkami, poukázal na tú skutočnosť, že počnúc januárom 2021 v dôsledku organizačných zmien spoločného zamestnávateľa došlo k poklesu príjmu na strane odporcu, a to z dôvodu, že bol zmenený spôsob doručovania zásielok. Výdavky odporcu v súvislosti s predloženými a vyčíslenými výdavkami predstavujú osobné výdavky mesačne 1.380 eur, a to strava 300 eur, hygiena 50 eur, oblečenie 50 eur, lekár 30 eur, keďže dochádza do zamestnania vo Vavrečke platí nájom za byt 150 eur, v Žiline platí byt 155 eur, fond cca 11,30 eur, dane a poplatky 10 eur mesačne, internet, ďalej platí životné poistenia a sporenie 230 eur a výživné na syna 250 eur + 40 eur voľnočasové aktivity a 100 eur sporenie. Pokiaľ sa jedná jeho nákladov spojených s podnikaním, odvody predstavujú mesačne cca 2.050 eur, a to odvody mesačne 290 eur, telefón 56 eur, pohonné hmoty cca 600 eur, výpomoc 500 eur, DPH 600 eur. Teda aj zo samotných výpisov sú to pravidelné výdavky odporcu súvisiace s podnikaním, a teda s prihliadnutím na príjmy, ktoré dosahuje navrhovateľka a ňou deklarované nesvedčia tomu, že príjmy a výdavky na strane odporcu svedčia o tom, že životná úroveň je vyššia, ale je približne rovnaká, teda nie je dôvod na to, aby platil výživné navrhovateľke.
6. Z dodatku k pracovnej zmluve navrhovateľky súd zistil, že s účinnosťou od 1.10.2019 sa zamestnávateľ Slovenská pošta, a.s. spolu so zamestnancom dohodli na základnej mzde 1.000 eur. Z predložených potvrdení zamestnávateľa navrhovateľka v decembri 2019 mala príjem 1.219,02 eur, v januári 2020 príjem 994,40 eur a vo februári 2020 príjem 323,14 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.9.2018 vyplýva, že navrhovateľke od 12.7.2018 vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume 473,73 eur mesačne. (č.l. 12-17).
7. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 (čl. 53) odporcu (povinného z výživného) vyplýva, že jeho celkové príjmy predstavovali 139.886,82 eur, výdavky 132.126,36 eur a základ dane predstavoval 7.760,46 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 (čl. 157) odporcu (povinného z výživného) vyplýva, že jeho celkové príjmy predstavovali 191.118,54 eur, výdavky 165.1125,70 eur a základ dane predstavoval 25.992,84 eur.
8. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželia od 22.7.2006 a ich manželstvo naďalej právne trvá a z manželstva pochádza maloletý Lukáš, nar. 26.12.2006. Prebieha konanie o rozvod manželstva sp. zn. 21P /122/2020, ktoré nie je skončené. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinný z výživného pravidelne mesačne uhrádza na maloletého syna k rukám navrhovateľky výživné 250,- eur, ďalej mesačné náklady spojené s užívaním bytu v Žiline 155 eur, cca 11,30 eur (dane a poplatky) 10 eur mesačne internet. Navrhovateľka deklarovala lekárskymi správami svoj nepriaznivý zdravotný stav, pravidelne užíva doplnkové vitamíny a v septembri zaplatila sumu 2.166 eur, okrem toho uhrádza mesačne platby elektriny a plynu 40 eur. Odporca vykonáva podnikateľskú činnosť.
9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, ktorá nastáva až v prípade nezhody, a to v prípade, keď manželia spolu nehospodária. Napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť, nakoľko inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Rozsah vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov a pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov.
12. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje aj na plnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
13. V prejednávanej veci navrhovateľka sa domáhala voči odporcovi platenia manželského výživného vo výške 200 eur mesačne a to od podania návrhu. Rozhodujúce v danej veci bolo posúdenie či má v možnostiach a schopnostiach odporca (povinný z výživného) vzhľadom na svoj príjem (základ dane za rok 2020 25.992,84 eur) uhrádzať navrhovateľke manželské výživné v požadovanej výške. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že počas prehodnocovaného obdobia v konaní je nepochybné, že účastníci konania sú naďalej manželia, ktorí v spoločnej domácnosti naďalej žijú, obaja majú zabezpečení zdroj príjmu pričom náklady bývania hradí odporca vo výške 155 eur a navrhovateľka 40 eur, každý z nich si zabezpečuje stravu sám, odporca sa v spoločnej domácnosti zdržiava len počas víkendov. Okrem nákladov na bývanie odporca hradí výživné na syna 250 eur mesačne, keďže výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Hoci zásada rovnakej životnej úrovne manželov neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich príjmu, tieto odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sú zásadným kritériom pri určovaní. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné poznamenať, že navrhovateľka má zabezpečený zdroj príjmu zo zamestnania a v konaní nebolo preukázané, že by odporca mal iný zdroj príjmu, resp. úspor tak, aby prispieval navrhovateľke (v aktívnom produktívnom veku) na jej výživu a že jeho príjem je vyšší ako príjem navrhovateľky.
14. Vychádzajúc zo zákonných hľadísk citovaného ustanovenia Zákona o rodine a podľa zisteného skutkového stavu jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie manželského výživného. Súd za posudzované obdobie nezistil taký nepomer v životnej úrovni oboch manželov, ktorý by opodstatňoval zaviazanie odporcu povinnosťou plnenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke titulom manželského výživného ani len minimálnou sumou, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii zákonných ustanovení § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak). V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania vo veci vyživovacej povinnosti manželov súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).