Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/125/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: : ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so sídlom Holubyho 1/ A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, za ktoré koná JUDr. Michal Bohunický, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100697009/2021 zo dňa 27.04.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.06.2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.06.2021, elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 04.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100697009/2021 zo dňa 27.04.2021, ktorým žalovaný, podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "daňový poriadok"), potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100082164/2021 zo dňa 19.01.2021, ktorým bol v zmysle daňového poriadku vyrubený žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 vo výške 10.000,- eur. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom napádaného rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a finančná škoda a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Argumentoval tým, že vždy plní všetky svoje dôvodné záväzky riadne a včas a rovnaká je aj jeho platobná disciplína na úhrade jednotlivých daní. Aj preto síce pred podaním tejto žaloby dlžnú sumu podľa prvostupňového rozhodnutia v záujme predchádzania škodám uhradil, ale to len z dôvodu splnenia prevenčnej povinnosti žalovaného, nakoľko neuhradenie tejto sumy by spôsobilo, že by bol vedený na zozname daňových dlžníkov, čo by ho automaticky diskvalifikovalo ako subjekt oprávnený zúčastňovať sa na verejných obstarávaniach. Zároveň by sa tiež uvedením na zoznam daňových dlžníkov významne znížil kreditný rating u financujúcich partnerov žalobcu, čo by zároveň priamo zvýšilo náklady žalobcu na úverové zdroje. Ďalej uviedol, že úhrada peňažného plnenia v zmysle (nezákonného) prvostupňového rozhodnutia ho značne obmedzuje na jeho disponibilných prostriedkoch. Tvrdil, že v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť nielen sumu vyrubenú jednotlivým rozhodnutím napádaným touto správnou žalobou, ale celkovú sumu vyrubenú všetkými devätnástimi (19) nezákonnými rozhodnutiami, ktorými správca

dane v rámci zdaňovacích období marec až december 2015, február 2016, marec 2016 a máj až november 2016 vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške až 190.000,00 eur, ktoré napáda samostatnými správnymi žalobami. Ďalej poukázal na to, že majetok daňového subjektu poskytuje dostatočnú záruku úhrady sumy uloženej prvostupňovým rozhodnutím aj v budúcnosti a prakticky vylučuje riziko, že by neskoršie vymoženie vyrubenej dane mohlo byť ohrozené, pričom žalobca taktiež neuskutočňuje žiadne úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Záverom návrhu poukázal na tú skutočnosť, že je spoločnosťou s legitímnou históriou, dobrou povesťou a stálou sieťou dlhodobých a spoľahlivých obchodných partnerov, dodržuje dobrú platobnú disciplínu a svoje peňažné záväzky riadne spláca, a teda správca dane by neznášal žiadne reálne riziko, že neskôr nebude možné vyrubenú daň vymôcť.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 19.07.2021, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 19.07.2021. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom

pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom vzniku závažnej ujmy a finančnej škody. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že úhrada peňažného plnenia v zmysle (nezákonného) prvostupňového rozhodnutia ho značne obmedzuje na jeho disponibilných prostriedkoch (žalobca uhradil sumu vyrubenú napadnutým rozhodnutím správcu dane pred podaním správnej žaloby), a to všetko s poukazom na výšku sumy vyrubenej jednotlivým rozhodnutím napádaným touto správnou žalobou, ale i celkovú sumu vyrubenú všetkými rozhodnutiami správcu dane v rámci zdaňovacích období marec až december 2015, február 2016, marec 2016 a máj až november 2016. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Správny súd je preto toho názoru, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe finančnej škody (obmedzenie disponibilných prostriedkov v dôsledku úhrady peňažného plnenia v zmysle prvostupňového rozhodnutia, ktoré uskutočnil pred podaním žaloby) neosvedčujú priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy a finančnej škody na strane žalobcu v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

13. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Záverom tunajší súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. V danom prípade žalobca dobrovoľne svoju daňovú povinnosť už splnil. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .