Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1336-2019.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1336/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 357 814, v konaní zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava-Ružinov, proti povinnému: A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 09, IČO: 50 491 300, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Petrom Stanom, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, pod č. 262EX 609/19, o vymoženie 1.849,73 Eur s príslušenstvom, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 23Ek/1336/2019 zo dňa 26. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1336/2019 zo dňa 26. marca 2020 z a m i e t a.
II. Súd povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1336/2019 zo dňa 26. marca 2020.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.03.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. 23Ek/1336/2019, ktorým vo výroku I. vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora a vo výroku II. zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu výdavkov sp. zn. 262EX 609/19 zo dňa 5.11.2019, vydané súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.849,73 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2T/115/2010-106 zo dňa 9.11.2011, pričom predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.10.2012 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 01.10.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Stanovi, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod č. 262EX 609/19. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 5.11.2019 podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora spolu vo výške 72,- Eur. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, v ktorých uviedol, že súdny exekútor nepostupoval správne pri vydávaní upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekútora. V rámci predmetného exekučného konania si oprávnený uplatnil pohľadávku na náhradu škody spôsobenej úmyselným trestným činom podvodu, čo je zrejmé už z exekučného titulu,
ktorým je odsudzujúci trestný rozsudok. Nepochybne ide teda o pohľadávku nedotknutú oddlžením, nič preto nebráni jej exekučnému vymáhaniu. Oprávnený preto žiadal, aby súd upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia potvrdil, že na povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/44/2017 zo dňa 24.8.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 167/2017 dňa 31.8.2017. Ďalej uviedol, že účinky vyhlásenia konkurzu v tomto prípade nastali odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 1.9.2017. Po preskúmaní súd dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je konkurzom nedotknutá, pretože sa jedná o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Vzhľadom k uvedenému exekučný súd konštatoval, že pohľadávka môže byť vymáhaná v exekúcii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora za dôvodné, preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietkam vyhovel a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu náhrady výdavkov sp. zn. 262EX 609/19 zo dňa 5.11.2019.
3. Napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61n ods. 1, ods. 3, ods. 4,, § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovením § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“) a ustanoveniami § 166, § 166a ods. 1, písm. a), § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi povinného dňa 26.03.2020, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.04.2020 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť povinného bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
5. V podanej sťažnosti povinný žiadal, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a aby exekúciu zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa stotožňuje s konaním súdneho exekútora, ktorý v exekúcii vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 5.11.2019 podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu vyhláseného konkurzu na povinného. Ďalej uviedol, že Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 36OdK/44/2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 31.08.2017 pod č. 167/2017, súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v konkurze. Tvrdí, že vymáhaná pohľadávka je štandardnou pohľadávkou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. Vzhľadom na uvedené ju nemožno ďalej v exekúcii vymáhať, pretože oprávnený si ju mal uplatniť v konkurze. Ďalej povinný poukazuje na Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/115/2010-172 zo dňa 25.3.2013, ktorým sa na neho vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky a odo dňa tohto rozhodnutia sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Tvrdí, že odsudzujúci rozsudok bol zrušený týmto rozhodnutím o amnestii a oprávnený si mal náhradu škody uplatňovať iným spôsobom, pretože odsudzujúci rozsudok už nemôže byť exekučným titulom ani iným základom na uplatňovanie akýchkoľvek nárokov voči povinnému. Preto považuje uplatnenú pohľadávku za nevymáhateľnú. Ďalej poukazuje na to, že sám oprávnený si pohľadávku prihlásil v uvedenom konkurze. Výkon exekúcie teda považuje za nemorálny, keďže je tu predpoklad, že oprávnený bude uspokojený v konkurze, a tak by mohlo dôjsť k duplicite plnenia oprávnenému. Na základe vyššie uvedeného povinný má jednoznačne za to, že nárok oprávneného je v tomto prípade nevymáhateľný a exekúcia je nedôvodná. V závere povinný namieta skutočnosť, že napadnuté uznesenie nebolo dostatočne odôvodnené, nakoľko bolo vyhotovené stroho a nezaoberalo sa všetkými predloženými argumentmi.
6. K sťažnosti zaslal svoje vyjadrenie aj oprávnený, ktorý žiada, aby súd sťažnosť zamietol. Poukázal na to, že pohľadávka je nedotknutou pohľadávkou v zmysle Ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, pretože sa jednalo o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Táto škoda vznikla v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu podvodu tak, ako je to uvedené v exekučnom titule. Zdôrazňuje, že si neuplatňuje pohľadávku titulom peňažného trestu. K prihláseniu pohľadávky v konkurze uvádza, že ZoRK ho na to oprávňuje a teda považuje ho za súladný so zákonom. Pohľadávky prihlásené v konkurze sa uspokojujú z majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorým je majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Naopak, v exekúcii sa pohľadávky uspokojujú z majetku, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení konkurzu. Uvádza, že nie je namieste obava, že by bol oprávnený uspokojený duplicitne. Aj v konkurze aj v exekúcii je totiž vymáhaná tá istá pohľadávka a jej úplné či čiastočné uspokojenie sa samozrejme procesne prejaví v
každom konaní, v ktorom je vymáhaná. Práve v takomto prípade by sa povinný mohol úspešne domáhať zastavenia exekúcie. Rozporuje prihlášku v konkurze, z ktorej vyplýva, že pohľadávka bola prihlásená ako nezabezpečená. Na záver poukazuje na to, že rozhodnutím prezidenta o amnestii bol povinnému iba odpustený trest, nebolo mu však odpustená náhrada škody a nedošlo k zániku exekučného titulu.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 166 ods. 1 ZoKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
16. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
17. Podľa § 166c ods. 3 ZoKR, oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.
18. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
19. Podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.
20. Podľa § 474 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
21. Podľa § 17 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
22. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
23. Sudca má po preskúmaní sťažnosti povinného za to, že vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Na základe zisteného skutkového stavu veci správne pristúpil k prieskumu vymáhanej pohľadávky a po posúdení týchto zistení dospel k správnemu právnemu záveru, keď vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zo dňa 05.11.2019, keď tieto protokoly súdneho exekútora zrušil.
24. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii oprávneného v podanej sťažnosti uvádza, že lustráciou v registroch zistil, že Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/44/2017 zo dňa 24.08.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného). Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 167/2017 dňa 31.08.2017. Preto bolo v konaní dôležité zaoberať sa vymáhanou pohľadávkou z pohľadu, či spadá do konkurzu, je nevymáhateľná alebo sa jedná o nedotknutú pohľadávku.
25. K oddlženiu súd vo všeobecnosti uvádza, že v štvrtej časti ZoKR zákonodarca upravil dva možné spôsoby riešenia osobného bankrotu fyzickej osoby, a to konkurz a splátkový kalendár. Zákonodarca tiež definoval (kategorizoval) jednotlivé pohľadávky proti dlžníkovi do troch kategórií, a to v závislosti od ich „kvality“ a na túto kvalitu nadväzujúceho právneho režimu, ktorým sa majú po vyhlásení osobného bankrotu spravovať. Uvedenými tromi kategóriami sú: 1. tzv. „bežné pohľadávky", t.j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v § 166a ZoKR), 2. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t.j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b ZoKR, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a 3. oddlžením nedotknuté pohľadávky (enumerované v § 166c ZoKR). Základnou premisou, na ktorej je uvedená zákonná úprava zákonodarcom vystavaná, je pravidlo o favorizácii (v prípade ich stretu) osobného bankrotu pred konaním exekučným, avšak len v prípadoch taxatívne vymedzených (týkajúcich sa konkrétnych "typov" pohľadávok), pričom uvedené bude mať v procesnej rovine za následok zastavenie prebiehajúceho exekučného konania. V prípade, ak ide o oddlženie v podobe konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. 2 ZoKR zakotvuje zreteľné rozlíšenie vo vzťahu k rôznym kategóriám pohľadávok a (prípadným) následkom pri strete konkurzu a exekučného konania prostredníctvom pravidla, ktorého obsahom je pozitívna enumerácia pohľadávok, ktoré nemajú byť po vyhlásení konkurzu naďalej vymáhané v exekučnom konaní - vyhlásenie konkurzu pri oddlžení je dôvodom, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekučného konania, v ktorom a) sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo b) sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného použitím argumentu a contrario jednoznačne vyplýva, že tretia kategória pohľadávok, t.j. oddlžením nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZoKR), nie je účinkami vyhlásenia konkurzu z hľadiska ich vymáhania v exekučnom konaní nijako dotknutá a tak pokiaľ sa vymáhaná pohľadávka identifikuje ako nedotknutá, neexistuje tu žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť takéto exekučné konanie zastavené (inými slovami v prípade takýchto pohľadávok nie je vyhlásenie konkurzu právne relevantnou skutočnosťou, existencia ktorej by mala za následok zastavenie exekučného konania).
26. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla v trestnom konaní z titulu náhrady škody. Z pohľadu oddlženia je pri náhrade škody dôležité stanoviť, či bola škoda spôsobená úmyselným konaním, pretože nie všetky škody sú nedotknutými pohľadávkami. V danom prípade bola náhrada škody judikovaná Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2T/115/2010-106 zo dňa 9.11.2011, pričom predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.10.2012. K náhrade škody došlo v dôsledku spáchania trestného činu podvodu povinným. Posúdením tohoto typu trestného činu súd dospel k záveru, že na jeho spáchanie bolo potrebné úmyselné konanie povinného. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že škoda ktorá je predmetom vymáhania v tejto exekúcii bola škoda, ktorá vznikla v dôsledku úmyselného konania povinného. Preto je možné ju subsumovať pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, čiže sa bude jednať o pohľadávku nedotknutú
27. K argumentu povinného o tom, že došlo k zrušeniu exekučného titulu v dôsledku amnestie prezidenta SR súd uvádza, že takéto právne posúdenie je neakceptovateľné. Amnestia je právny inštitút, ktorý umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, pričom na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády Slovenskej republiky alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia). O tom, či konkrétna osoba je účastná amnestie rozhodne súd, ktorý rozhodol v prvom stupni (čiže v danom prípade Okresný súd Dunajská Streda). Ak je taká osoba v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. V prejednávanej veci súd zistil, že Okresný súd Dunajská Streda vydal Uznesenie č.k. 2T/115/2010-172 zo dňa 25.3.2013, ktorým rozhodol, že povinný je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013, a teda že sa mu podľa článku I rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky odpúšťa uložený trest odňatia slobody a z tohto dôvodu sa na povinného (odsúdeného) hľadí ako keby nebol odsúdený. Z dikcie uvedeného rozhodnutia o amnestii ako aj z charakteru právneho inštitútu amnestie vyplýva, že táto neruší exekučný titul. Amnestiou došlo len k odpusteniu uloženého trestu. A teda amnestia nemá vplyv na nárok na náhradu škody, ktorá je vymáhaná v prebiehajúcej exekúcii. Priznaná náhrada škody nie je trestom, ako to bolo špecifikované v niektorých podaniach povinného. Navyše uvedená skutočnosť vxplýva aj z Odpisu registra trestov povinného, ktoré tvorí obsah exekučného spisu.
28. Ďalším argumentom povinného bola námietka týkajúca sa prihlásenia vymáhanej pohľadávky do konkurzu. Súd na tomto mieste uvádza, že sa plne stotožňuje s právnym názorom oprávneného, pretože zákon takéto konanie veriteľov nezakazuje. Navyše explicitne v ustanovení § 166c ods. 3 ZoKR na to navádza, keď umožňuje prihlásenie aj nedotknutých pohľadávok v konkurze podľa štvrtej časti ZoRK. Súd nepovažuje konanie oprávneného za nemorálne, ale za logické, pretože je jeho povinnosťou konať so starostlivosťou riadneho hospodára.
29. Dňa 25.10.2019 bol súdu predložený návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súd o tomto návrhu nerozhodoval, pretože zo strany súdneho exekútora bolo vydané Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov zo dňa 05.11.2019. Keďže boli zo strany oprávneného vznesené námietky voči týmto protokolom súdneho exekútora, a týmto námietkam bolo vyhovené, súd sa bude návrhom na zastavenie exekúcie zaoberať po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia v spojení s týmto uznesením o sťažnosti.
30. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
31. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.
32. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
33. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného voči napadnutému Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1336/2019 zo dňa 26.03.2020 ako nedôvodnú zamietol.
34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri námietkach voči upovedomeniu o zastavení exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd námietkam oprávneného vyhovel a Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov zo dňa 05.11.2019 zrušil, povinný nemá nárok na náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešnou stranou. (výrok II.)
38. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplynulo, že oprávnený si v sťažnostnom konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie je konaním návrhovým, súd o nároku na náhradu trov exekúcie oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).