Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-3-2021.pdf
PDF · 103.11 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
C. súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: L. proti žalovanému: X., o zaplatenie: 2500 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2000 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 500 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 28.10.2020 podal na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 2000 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2000 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 500 Eur. Návrh odôvodnil tým, že žalovanému poskytol dňa 25.10.2019 peňažnú pôžičku vo výške 2000 Eur, ktorú si žalovaný prevzal do vlastných rúk a zaviazal sa ju vrátiť do jedného roka od poskytnutia pôžičky a teda lehota splatnosti nastala dňa 25.10.2020. K danému dátumu neevidoval žalobca ani len čiastočnú úhradu. Okrem istiny vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 Eur s poukazom na čl. I bod 4 zmluvy o pôžičke ako aj na zákonný úrok z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 10.11.2020 platobný rozkaz č.k. 20 Up 1025/2020. Žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor ( na č.l. 22 spisu), v ktorom uviedol, že s pánom Jurkovičom spísal zmluvu o pôžičke za účelom preklenutia zlého obdobia v podnikaní na sumu 2000 Eur. Tvrdil, že podmienkou poskytnutia pôžičky bolo podpísanie zmluvy o pôžičke a následná spolupráca formou jazdenia na 12T aute pre firmu Y... Uviedol, že k tejto podmienke dobrovoľne pristúpil, pričom pôžičku mal splácať formou odpočtu z faktúr vystavených na firmu Y.. jeho firmou V. Poukázal na faktúry č. XX/R/XXXX, XX/R/XXXX, XX/R/XXXX. . Ďalej nad rámec prejednávanej veci opísal pracovné podmienky u žalobcu s tým, že spoluprácu s ním ukončil. Bránil sa predovšetkým tým, že pôžičku splatil formou odpočtu z faktúr a má za to, že záväzok voči pánovi Y. splatil.
3. Upomínací súd výzvou zo dňa 17.12.2020 ( na č.l. 28 spisu) vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 dní navrhol pokračovanie v konaní podľa CSP v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní. Žalobca zastúpený zástupcom v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní ( na č.l. 32 spisu) a súčasne sa vyjadril k podanému odporu. Žalobca považuje odpor za nedôvodný, pričom z podaného odporu vyplýva, že žalovaný potvrdil, že od žalobcu prevzal finančnú pôžičku 2000 Eur. Žalobca poprel, že by mu bola pôžička splatená a uviedol, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že by došlo k zmene veriteľa alebo dlžníka zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
pôžičke. Pričom sa žalovaný v rámci obrany odvoláva na tretie subjekty, ktoré nie sú v spore nositeľmi uplatneného práva. Procesnú obranu žalobcu považoval za účelovú.
4. Následne bola vec postúpená dňa 13.01.2021 tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku. Súd doručil žalovanému repliku žalobcu ( na č.l. 47 spisu) a vyzval ho na vyjadrenie. Žalovaný súdu dňa 11.06.2021 doručil písomné podanie, ktoré sa obsahom zhoduje s podaným odporom.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.08.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Zástupcovi žalobcu a žalovanému bolo predvolanie riadne doručené dňa 13.07.2021, pričom sa pojednávania obe strany zúčastnili.
6. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami strán a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doručenými stranami sporu a to príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom ( na č.l. 9 spisu), zmluvou o pôžičke ( na č.. 10 spisu ), faktúrami č. XX/R/XXXX, XX/R/XXXX, XX/R/E. a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.
7. Z príjmového pokladničného dokladu a výdavkového pokladničného dokladu ( na č.l. 9 spisu) súd zistil, že na oboch dokladoch sú uvedené iba fyzické osoby bez toho, aby na nich bola akákoľvek zmienka o právnických osobách. Taktiež je na ich uvedený účel poskytnutia peňazí zmluva o pôžičke. Na príjmovom doklade je uvedená popis prijaté od L.. Suma je uvedená vo výške 2000 Eur s dátumom vyplatenia 25.10.2019. Na výdavkovom doklade je uvedené v kolónke firma L. a vyplatené komu X., suma 2000 Eur, deň 25.10.2019, účel zmluva o pôžičke. Oba doklady sú riadne podpísané stranami sporu.
8. Z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2019 ( na č.l. 10 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi veriteľom L., dlžník X., s uvedením aj rodného čísla, bytom U.. Zmluva bola datovaná dňa 25.10.2019, pričom podľa potvrdenia o osvedčení pravosti podpisov bola žalovaným podpísaná dňa 28.10.2019 a žalobcom dňa 25.10.2019. V článku I bod 3 zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje pôžičku vo výške 2000 Eur vrátiť veriteľovi k jeho rukám, resp. na účet, z ktorého mu bola poskytnutá v lehote do jedného kalendárneho roka odo dňa poskytnutia pôžičky. B čl. I bode 4 bolo obsiahnuté písomné dojednanie, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s vrátením pôžičky podľa bodu 3. Tohto článku vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500€. Podľa čl. II bodu 2 zmluvy je zmluva platná a účinná dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami.
9. Ako svoju obranu žalovaný predložil súdu faktúry K. ( na č.l. 19 - 20 spisu). Z predložených faktúr súd zistil, že ide všetko o faktúry vystavené dodávateľom spoločnosťou V. a odoberateľom firmou JD.. V faktúrach sú uvedené fakturované sumy a potom na každej z nich je uvedené splátka zmluva o pôžičke a to na faktúre XX/R/XXXX vo výške 200 Eur, na faktúre XX/R/XXXX vo výške 200 Eur a na faktúre č. XX/ R/XXXX vo výške 1700 Eur. Faktúry boli v dolnej časti podpísané a opatrené pečiatkou spoločnosti V. 10. Žalovaný na súdnom pojednávaní uviedol, že zmluvu o pôžičke spísal zástupca žalobcu. Žalobca mu sľúbil pôžičku na rozbeh firmy, pôžičku uznal, pričom pán Y. mu ju poskytol. Žalovaný má spoločnosť s ručením obmedzeným s predmetom podnikania jazdenie nákladným vozidlom. Pán Y. mu strhával peniaze s faktúr, povedal mu, že je to zbytočné, aby mu vracal peniaze, ale že sa mu budú strhávať. Ako zamestnávateľa ho nezaujímal oddych vodičov. To strhávanie mu poradil jeho advokát, že to nebude komplikované. Neuznal sťažnosti zamestnancov, preto skončil u neho s prácou. So žalobcom sa chcel dohodnúť, že zvyšok pôžičky mu doplatí. Povedal mu, že mu zvyšok výplaty nepošle a je to vybavené. Chcel vlastne nanovo platiť peniaze, keďže tie sumy odpisoval z faktúr. Uviedol, že z jeho pohľadu je pôžička vyrovnaná.
11. Ďalej na pojednávaní žalovaný potvrdil, že mu bolo odovzdaných 2000 Eur a podpísal aj zmluvu o pôžičke. Pôvodne chcel, aby bola zmluva medzi firmami. Nijakú inú pôžičku nemal uzatvorenú zo žalobcom. Žalovaný taktiež potvrdil, že sa so žalobcom dohodli, že mu peniaze vráti do jedného roka od poskytnutia peňazí. Advokát žalobcu mu poradil, aby si strhával 200 Eur priebežne z faktúr a tým sa pôžička uhradí do jedného roka, od kedy mu boli peniaze poskytnuté. Uviedol, že na zmluve bola adrese Sama Chalúpku, kde sa nachádza firma. Žalovaný napriek tomu, že bol poučený v zmysle § 154 CSP žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať. O možnosti zastúpenia bol opakovane v konaní poučený a túto možnosť nevyužil.
12. Podľa § 11 ods. 1) zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
13. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
14. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti,
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia
19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému dňa 25.10.2019 sumu 2000 Eur. Predmetnú skutočnosť mal súd taktiež jednoznačne preukázanú z predložených príjmových a pokladničných dokladov vystavených dňa 25.10.2019 ( na č.l. 9 spisu). Taktiež bolo nesporné, že išlo o bezúročnú pôžičku žalovanému, pričom strany sporu sa dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi požičanú sumu do jedného roka od poskytnutia peňazí. Žalovaný na súdnom pojednávaní výslovne potvrdil, že mu bola poskytnutá pôžička v sume 2000 Eur ako aj to, že sa dohodli na vrátení poskytnutých peňazí do jedného roka od poskytnutia peňazí. Taktiež bolo nesporné, že strany taktiež podpísali zmluvu o pôžičke v písomnej forme, pričom žalobca podpísal predmetnú zmluvu dňa 25.10.2019 a žalovaný podľa potvrdenia o osvedčení jeho podpisu dňa 28.10.2019.
21. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako záväzkový občianskoprávny vzťah medzi dvomi fyzickými osobami vzniknutý na základe zmluvy o pôžičke podľa hmotnoprávneho ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. V danom prípade mal súd preukázané zmluvné strany zmluvy o pôžičke a to žalobcu ako veriteľa fyzickú osobu a žalovaného ako dlžníka fyzickú osobu, taktiež mal súd nesporne preukázané reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému dňa 25.10.2019, dočasnosť zmluvného vzťahu ako dohodu strán o povinnosti žalovaného vrátiť peňažné prostriedky vo výške 2000 Eur žalobcovi do jedného roka od ich poskytnutia. Súd z listinného dôkazu príjmového a výdavkového dokladu mal preukázané, že k odovzdaniu a prevzatiu finančnej sumy 2000 Eur došlo medzi fyzickými osobami žalobcom a žalovaným, pričom na predmetných dokladoch nie je žiadna zmienka o právnickej osobe, prípadne o tom, že by predmetné osoby iba konali za právnickú osobu. Taktiež v podpísanej písomne vyhotovenej zmluve o pôžičke je veriteľ označený ako žalobca - fyzická osoba s uvedením dátumu narodenia a dlžník ako fyzická osoba s uvedením dátumu narodenia. Žalovaný nepreukázal, že by išlo o obchodnoprávny vzťah a zo všetkých vykonaných dôkazov vyplýva, že išlo o občianskoprávny vzťah medzi dvomi fyzickými osobami.
22. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, závisí od vôle strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne či spíšu len dôkaz o jej existencii - dlžobný úpis. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu
odovzdaniu veci. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. Opačnú situáciu, pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na skutočnú vôľu strán. / viď taktiež rozsudok Krajského súdu Nitra č.k. 9 Co 159/2019 zo dňa 20.08.2020, IČS: 4114230379/. V prejednávanej veci bolo písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke podpísané žalovaným až dňa 28.10.2019, pričom k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo už dňa 25.10.2019 a teda súd má za to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne dňa 25.10.2019, keďže v tento deň sa strany nesporne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke a súčasne došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky žalovanému. Uzatvorenú písomnú zmluvu o pôžičke podpísanú dňa 28.10.2019 je potrebné vyhodnotiť ako písomné potvrdenie o uzatvorenej zmluve o pôžičke ako aj ako písomnú dohodu o zmluvnej pokute v prípade nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke.
23. Žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno ako aj bremeno tvrdenia a preukázal, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke a že mu poskytol predmet pôžičky, t.j. peňažnú sumu 2000 Eur. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že pôžičku žalobcovi vrátil ( negatívna dôkazná teória). Súd dospel k záveru, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný sa bránil tým, že pôžičku žalobcovi vrátil tak, že jeho firma V. skrátila fakturované sumy za poskytnuté služby pre firmu žalobcu Y. Súd predmetnú argumentáciu žalovaného nemohol akceptovať, keďže vykonané zápočty medzi inými subjektmi ( tretími osobami) nemôžu spôsobiť zánik záväzku žalovaného ako fyzickej osoby voči žalobcovi ako fyzickej osobe. Hoci žalovaný predložil súdu faktúry medzi predmetnými právnickými osobami, v ktorých sú skutočne uvedené splátky zmluvy o pôžičke takéto započítanie medzi tretími osobami nie je pre preukázanie úhrady dlhu žalovaného voči žalobcovi relevantné. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal a nepreukázal, že by došlo k zmene subjektov jeho záväzkového vzťahu, či už na strane veriteľa alebo dlžníka. Žalobca tvrdenia žalovaného o úhrade pôžičky poprel. Žalovaný ani nepreukázal svoje tvrdenia, že na predmetné zápočty splátok prostredníctvom právnickej osoby, ho naviedol zástupca žalobcu a ani nepreukázal akúkoľvek dohodu so žalobcom ohľadne inej formy úhrady dlhu. Taktiež jeho tvrdenia, že pôvodne chceli uzatvoriť zmluvu medzi právnickými osobami a že na zmluve je uvedené ako jeho bydlisko aj sídlo firmy zostali v rovine tvrdenia a navyše sú vzhľadom na už konštatované závery z predložených listinných dôkazov pre posúdenie veci irelevantné. Súd má za to, že v spore nebolo ani preukázané prípadné konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol okrem predložených listinných dôkazov vykonať žiadne dôkazy, hoci bol súdom poučený o koncentrácii konania ako aj opätovne poučený o možnosti zastúpenia v súdnom konaní. Súd musí konštatovať, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej procesnej obrany v spore. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal, že žalobcovi požičanú sumu vrátil, pričom lehota na vrátenie požičanej sumy z ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke mu už uplynula dňa 25.10.2020, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2000 Eur.
24. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 Eur, súd dospel k záveru, že aj tento nárok uplatnil žalobca dôvodne. Zmluvná pokuta je dohodou strán určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy ( § 544 OZ). V praxi ide najčastejšie práve o prípady, keď dlžník dlh nesplní vôbec alebo nie včas alebo riadne. Pokiaľ ide o formu, dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzatvorená písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na dlžníkovom zavinenom porušení povinnosti, pričom dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na dlžníkovi. / viď napríklad z hľadiska dôkazného bremena dlžníka uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27.11.2013, č.k. 3 Cob 271/2012 / V danom prípade mal súd preukázané, že strany uzatvorili písomnou formou dohodu o zmluvnej pokute dňa 28.10.2019 s poukazom na článok I bod 4 predloženej zmluvy o pôžičke podpísanej žalovaným dňa 28.10.2019, v ktorej boli jednoznačne a určito vymedzené zmluvné strany, zmluvná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje ( čl. I bod 4 zmluvy o pôžičke) a bola jednoznačným spôsobom určená aj výška zmluvnej pokuty. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky, ktorú nevrátil do jedného roka od jej poskytnutia ( t.j. do 25.10.2020). Žalovaný teda zavinil porušenie zmluvnej povinnosti tým, že žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v dohodnutej dobe a dostal sa do omeškania, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak. 25. Súd pre úplnosť uvádza, že aj keď bolo súdom konštatované, že pôžička bola poskytnutá skôr ako bola podpísaná zmluva o pôžičke, zmluvná pokuta bola dojednaná platne a to dodatočne v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie včasného vrátenia už skôr poskytnutej pôžičky splatnej v
budúcnosti. / rovnako konštatoval v odôvodnení rozsudku napríklad Krajský súd v Bratislave č.k. 15 Co 96/2019 zo dňa 25.11.2020, IČS: 1418200913 / Súd má za to, že výšku zmluvnej pokuty určenej pevnou sumou 500 Eur, t.j. 25% z poskytnutej sumy pôžičky ( zmluvnou pokutou zabezpečenej pohľadávky), ktorá bola dojednaná so splatnosťou jedného roku od jej poskytnutia a navyše ako bezúročná, nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimeranú, pričom ani dlžník výšku zmluvnej pokuty nenamietol. Čo sa týka moderačného oprávnenia, súd je navyše oprávnený rozhodovať o výške zmluvnej pokuty až na základe návrhu strany sporu, ktorý v konaní podaný nebol. / viď napríklad uznesenie Krajského súdu Košice č.k. 5 Co 425/2017 zo dňa 08.03.2018, IČS: 7513214716/ V danom prípade si strany sporu ako fyzické osoby dojednali zmluvnú pokutu za omeškanie s platením peňažného záväzku a to pevnou sumou vo výške 500 Eur, pričom súd mal preukázané zavinené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktoré spočívalo v omeškaní s vrátením pôžičky žalobcovi. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 Eur.
26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dojednanie či zaplatenie zmluvnej pokuty, aj pokiaľ je viazané na omeškanie dlžníka, nevylučuje povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania. Vychádza sa z toho, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty má samostatné právne dôvody. Zatiaľ čo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vyplýva zo zákona ( § 517 ods. 1 OZ), právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva z dohody medzi veriteľom a dlžníkom. / Rc 6/2000, rozsudok Krajského súdu Trnava z 10.11.2009, sp. zn. 21 Cob 40/2009/ Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2000 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia. Dátum omeškania súd stanovil ako nasledujúci deň po uplynutí jednoročnej lehoty na vrátenie pôžičky plynúcej od poskytnutia pôžičky dňa 25.10.2019, ktorá uplynula dňa 25.10.2020 a teda žalovaný sa nasledujúci deň po splatnosti dňa 26.10.2020 dostal do omeškania. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).