Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého V. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa otca: Mgr. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpený Mgr. Klaudiou Szekeres, advokátkou so sídlom Široká 569, 925 82 Tešedíkovo a matky: Mgr. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX,XXX XX M., toho času P. J. M. XXX/X, XXX XX M., zastúpená Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -306 zo dňa 23. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o výške výživného a jeho splatnosti p o t v r d z u j e.

II. Výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o dlžnom výživnom odvolací súd m e n í tak, že dlžné výživné za obdobie od 11. júna 2019 do 23. marca 2021 v sume 1.800 eur sa povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa. Neuhradenie čo i len jednej mesačnej splátky dlžného výživného má za následok splatnosť celého dlhu.

III. Výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku s maloletým dieťaťom odvolací súd m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny týždeň v utorok od 14.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý kalendárny rok dňa 25. decembra od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 12.00 hod..

Otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdá.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu zastavil. Výrokom II. maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180 eur mesačne, počnúc od 11.06.2019, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť dlžné výživné za obdobie od 11.06.2019 do 23.03.2021 vo výške 1.500 eur zaplatiť k rukám matky do 31.12.2021. Výrokom V. upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,

že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny týždeň v utorok od 14,30 hod. do 18,00 hod., a v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdá. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , a , , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“), , (ďalej len „C. m. p.“), (ďalej len „“).

1.2. Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, preto návrh v časti určenia otcovstva s poukazom na ustanovenie § 109 C. m. p. zastavil, pričom predmetnom konania zostala úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, keď toto konanie je obligatórne spojené s konaním o určenie otcovstva.

1.3. Vecne dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí spolu od júna 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, a tak nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa. Konštatoval, že uznesením súdu prvej inštancie č. k. -197 zo dňa 25.02.2020, právoplatným dňa 04.03.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo maloleté dieťa ponechané v osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Týmto neodkladným opatrením bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom v každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky. Návrh otca na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa súd vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že maloleté dieťa má čase rozhodovania 2 roky a 8 mesiacov, nenavštevuje predškolské zariadenie, je v celodennej osobnej starostlivosti matky, je zdravé, len s bežnými ochoreniami, výdavky na jeho život sú bežné, veku primerané. Matka maloletého dieťaťa je slobodná, má ukončené magisterské štúdium v odbore sociálna práca, ako aj doplnkové pedagogické štúdium. Je na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho poberá rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 25,50 eura mesačne. Príjmy nepokrývajú potreby matky a potreby maloletého dieťaťa, na domácnosť im prispieva starý otec maloletého dieťaťa z matkinej strany sumou 100 eur mesačne, s tým, že v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia matke na maloleté dieťa prispieva aj otec dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Okrem maloletého dieťaťa, o ktorom sa koná, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zdravá. Je vlastníčkou dvojizbového bytu v M., v ktorom spolu s maloletým dieťaťom býva. Byt je zaťažený hypotekárnym úverom, zároveň vlastní osobné motorové vozidla zn. Ford Focus, rok výroby 2010. Iný nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty nemá. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, okrem maloletého dieťaťa, o ktorom sa koná inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zdravý. Od 01.02.2015 je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti DUSLO, a.s. so sídlom v Šali, v pracovnej pozícii zámočník v jednozmennej prevádzke, s priemerným čistým mesačným príjmom v rozmedzí 997 až 1.200 eur. Vlastní trojizbový rodinným dom v C., ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, v ktorom býva a osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, rok výroby 2008. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa a vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloleté dieťa v podstate od jeho narodenia stará výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, v súlade s návrhom otca, vyjadrením matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

1.4. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie vychádzal jednak z veku maloletého dieťaťa a jeho odôvodnených potrieb, ktoré boli vyčíslené vo výške cca 439 eur, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 180 eur, ktorá výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Výživné súd prvej inštancie určil odo dňa podania návrhu, t. j. od 11.06.2019, pretože výživné patrí maloletému dieťaťu, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa nepremlčuje, je možné ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pokiaľ nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade súd prvej inštancie nevzhliadol. Súd prvej inštancie vychádzal z možností a schopností otca, pričom zohľadnil aj zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 %

na všetky vyživovacie povinnosti s ohľadom na okolnosti daného prípadu, čo pri zohľadnení priemerného čistého mesačného príjmu otca v rozpätí cca 997 eur až 1.200 eur predstavuje rozmedzie 250 až 360 eur mesačne. resp. pri vekovej kategórii od 0 - 5 rokov, je to 11 % až 15 % (110 eur až 180 eur), z čoho vyplýva, že rozpätie medzi hornou hranicou podľa vekovej kategórie a dolnou hranicou v zmysle ustálenej súdnej praxe je 180 eur až 250 eur mesačne, pričom súdom určené výživné pre otca (180 eur) nedosahuje dolnú hranicu z príjmu povinného rodiča podľa ustálenej súdnej praxe (250 eur). Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 180 eur a matka prispeje polovicou, t. j. sumou 90 eur, keď druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na maloleté dieťa vo výške 25,50 eura, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná čiastka vo výške 295,50 eura mesačne (180 + 90 + 25,50), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu prvej inštancie korešponduje aktuálnym potrebám maloletého a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

1.5. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 11.06.2019 do 23.3.2021 - od doručenia návrhu na začatie konania po vyhlásenie napadnutého rozsudku, (ktorý bol znížený o platby, ktoré otec za toto obdobie prispieval matke, čo medzi rodičmi nebolo sporné), na maloleté dieťa vo výške 1.500 eur [určené výživné 180 eur mesačne, alikvotná časť za mesiac 6/2019 predstavuje 180 eur : 30 dní = 6 eur/deň x 20, teda 120 eur + 180 eur x 21 mesiacov (7/2019 až 3/2021) = 3.780 eur, t. j. spolu 3.900 eur mínus 2.400 eur (otcom zaplatené výživné za obdobie 6/2019 až 2/2020, po 50 eur x 9 mesiacov = 450 eur + otcom zaplatené výživné za obdobie 3/2020 až 3/2021, po 150 eur x 13 mesiacov =1.950 eur) = 1.500 eur]. V danom prípade súd prvej inštancie za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo veci samej započítal všetky zrealizované platby zo strany otca, teda aj tie, ktoré matka nepreberala, resp. vrátila, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie bolo úmyslom otca prispievať matke na maloleté dieťa titulom výživného, ktoré však matka otcovi bezdôvodne vrátila. Vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce, možnosti resp. schopnosti otca a výšku dlhu, súd prvej inštancie zaviazal otca na jeho úhradu do 31.12.2021 k rukám matky maloletého dieťaťa v súlade ustanovením . Podľa názoru súdu prvej inštancie je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť tento dlh v súdom určenej lehote, bez ohrozenia jeho vlastnej výživy, pričom v danom prípade súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné povoliť otcovi zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach podľa ustanovenia , a to vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o výživné na maloleté dieťa.

1.6. V časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa súd prvej inštancie nestotožnil s návrhom matky, aby sa styk otca s maloletým dieťaťom realizoval v jej prítomnosti, ale upravil ho v súlade s návrhom otca a odporúčaním kolízneho opatrovníka bez prítomnosti matky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi. V prípade, ak rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nevytvára priaznivé podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je súd toho názoru, že je potrebné, aby bol vzťah medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom naďalej budovaný, keďže dieťa je už v takom veku, kedy je schopné si zvykať aj na osobu inú, než je jeho matka a to aj v jej neprítomnosti. V konaní bolo preukázané, že po nariadení výchovného opatrenia, tento vzťah otca a maloletého dieťaťa sa začal budovať a v tomto smere je potrebné pokračovať.

1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku III., výroku IV. a výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec poukazom na a , z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Dôvodil, že matka zapríčinila svojím konaním predmetné súdne konania tým, že odmietala ísť na matriku za účelom určenia jeho otcovstva a neumožňovala otcovi styk s maloletým dieťaťom. Matka nebola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu v žiadnom rozsahu a úmyselne nepreberala platby, ktoré posielal ako dobrovoľné výživné. Obštrukcie matky pokračovali aj v tom, keď jeho prvý styk s maloletým matka zmarila s odôvodnením, že ešte im nebola doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti neodkladného opatrenia a následne sa ďalší týždeň vyhovárala na mimoriadnu situáciu COVID-19. Otec ďalej uviedol, že matka veľa krát meškala na ich stretnutia, prípadne sa vôbec nedostavila. Pre problémy s realizáciou obmedzeného styku s maloletým bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia, v dôsledku ktorého matka začala dôslednejšie rešpektovať otcove právo styku s maloletým. Matka z dôvodu neprávoplatného rozhodnutia umožňuje styk otca s maloletým iba na základe neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nezaslal na matriku zápisnicu zo dňa 25.02.2020, v ktorej bolo zachytené spoločné vyhlásenie rodičov o otcovstve, oficiálne nie je otec nikde zapísaný ako otec maloletého, a preto považuje určenie výživného vo výške 180 eur spätne od podania jeho návrhu na začatie konania za absolútne nespravodlivé a nemorálne. Predmetné rozhodnutie má voči nemu represívny charakter, nemôže ísť na úkor otca ak prvoinštančné rozhodnutie bolo vydané až takmer po dvoch rokoch od podania návrhu. Čo sa týka výšky výživného podľa otca je prijateľné výživné v sume 150 eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozsahom určenia styku s maloletým, pretože súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia neprihliadol na jeho návrh, podľa ktorého žiadal upraviť styk od piatku 14.30 do soboty 18.00 plus ďalší pracovný deň poobede napr. utorok od 14.30 do 18.00 a len v prípade, ak by súd prvej inštancie mal za to, že dieťa by zatiaľ nemalo prespávať v jeho domácnosti, určiť styk v rozsahu uvedenom v napadnutom rozsudku (každý týždeň v utorok od 14.30 hod do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod) na obdobie 6 mesiacov a po tomto prechodnom období stanoviť styk s prespávaním maloletého u otca. Otec uviedol, že takouto úpravou by sa predišlo tomu aby v krátkom čase podával návrh na zmenu styku s maloletým.

2.2. Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výrokov III. až VI. tak, že výživné na maloletého určí v sume 150 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Stretávanie s maloletým navrhol upraviť tak, že po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia každý kalendárny týždeň v utorok od 14.30 do 18.00 hod a v sobotu od 9.00 do 18.00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku ho matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdá. Po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň od piatku 14.30 do soboty 18.00 hod a každý utorok od 14.30 do 18.00 hod.

3. Matka uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, že predmetné odvolanie považuje za nedôvodné, a podľa obsahu jeho podania, za výlučne subjektívne, pričom však pre posúdenie veci súdom, je potrebné vychádzať z objektívneho stavu, ktorý vyplýva jednak z obsahu spisu a jednak z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Matka odkázala na svoje odvolanie k napadnutému rozsudku, v rámci ktorého zaujala postoj k rozsudku. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, súd prvej inštancie v rozsudku jasne a úplne odôvodnil rozsah určenia vyživovacej povinnosti, ako aj skutočnosti, ktoré boli pre súd prvej inštancie významné. Vyživovacia povinnosť otca je zákonná, prvoradá a otec je povinný si ju plniť aj na úkor vlastných potrieb. Celkový postoj otca k plneniu výživného je zrejmý, aj z toho, že na jednej strane matke vyčíta, že výživné nepreberala, na druhej strane však už otec neuvádza, prečo matke posielal takmer minimálne výživné (v sume 50 eur), hoci ako zo spisu vyplýva, že jeho príjmy odôvodňovali hradenie výživného vo výške 3 x vyššej, ktoré mohol plniť dobrovoľne aj bez nariadeného neodkladného opatrenia. Ak dnes má otec určené zameškané výživné, nie je to len z dôvodu na strane matky, ale aj sám si zavinil vznik situácie, keď sa k svojej vyživovacej povinnosti postavil v minimálnom rozsahu. Antagonistický postoj otca k matke, sa naplno prejavoval ako počas konania, tak sa prejavil aj v podanom odvolaní, avšak pre súd sú podstatné objektívne skutočnosti podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, a nie subjektívny postoj otca k matke, cez ktorý nazerá otec aj na svoje zákonné povinnosti. Podľa názoru matky je otec schopný plniť výživné v súdom určenej výške a takto určené výživné je v súlade s § 75 Zákona o rodine. Rovnako je tomu tak aj v časti podaného odvolania, čo do určenia styku otca s maloletým dieťaťom. Na jednej strane otec uviedol, že pre neplnenie povinnosti matky styk umožňovať podľa neodkladného opatrenia, podal návrh na výkon rozhodnutia (), na druhej strane už neuviedol, že v samotnom konaní pred ÚPSVaR uviedol, že styk prebieha, a rodičia sa vedeli dohodnúť na zmene času výkonu styku (viď. aj správa ÚPSVaR zo dňa 14.01.2021). Otec žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom v širšom rozsahu, ako to urobil súd prvej inštancie v rozsudku, avšak na druhej strane návrh otca presahuje schopnosti

rodičov kooperovať na samotnom styku, a zvádza časové údaje (6 mesiacov), ktoré ani sám otec nevie garantovať, že o 6 mesiacov bude situácia iná, a aj otec zmení svoj postoj k matke a maloletému dieťaťu. Matka uviedla, že rozsudok súdu má byť jasný, a vykonateľný, a nikdy by nemal vytvárať priestor na ďalšie spory rodičov, a tým prehlbovať krízu ich vzájomného vzťahu. Matka sama vo svojom odvolaní uviedla, že ako najlepšie aktuálne riešenie, vníma úpravu styku podľa neodkladného opatrenia, v znení vzájomnej dohody rodičov k zmene času výkonu styku, práve preto, že takto určený styk vedia všetci garantovať a vedia ho dodržiavať ako rodičia, tak aj maloleté dieťaťa. V prípade, ak postupom času dôjde k zmene vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom, otec má vždy možnosť podať návrh na zmenu výkonu styku. Vzhľadom na vyššie uvedené, má matka za to, že odvolanie otca je nedôvodné, v celom rozsahu.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca v plnej miere stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch potvrdil.

5. Proti výroku IV. a výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka poukazom na a , z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5.1. Vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podľa matky správne zistil obdobie, za ktoré priznal zročné (zameškané) výživné, a to od podania návrhu (11.06.2019) do rozhodnutia súdu (23.03.2021), nesprávne však určil výšku zameškaného výživného. Súd prvej inštancie ustálil dlh na výživnom tak, že do uhradeného výživného započítal aj výživné, ktoré otcom uhradené nebolo. Nie je sporné (a z obsahu spisu vyplýva), že matka prevzala od otca iba výživné za 12/2020 až 02/2020 v sume 3x 50 eur a za 03/2020 až 03/2021 v sume 13x 150 eur spolu teda bolo uhradené výživné iba v sume 2 100 eur, a nie v sume 2 400 eur ako uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v rozpore s hmotným právom (Zákonom o rodine, ale aj ustanoveniami ), započítal do uhradeného výživného aj výživné za mesiace 06/2019 až 11/2019 v sume 6x 50 eur (300 eur), ktoré síce otec matke posielal poštovými poukážkami, avšak matka toto výživné neprevzala, a toto sa vrátilo otcovi ako neprevzaté. Súd prvej inštancie v bode 43 rozsudku uviedol, že výživné má za uhradené, vzhľadom na vôľu otca výživné hradiť, a matku takto sankcionuje za to, že pre vzťahy s otcom, výživné neprevzala. Takýto názor súdu je však v rozpore so zákonom, najmä základným princípom výživného, a jeho účelom. Matka uviedla, že výživné na maloleté dieťa nepatrí matke ale maloletému dieťaťu, jeho zákonným príjemcom a oprávneným je maloleté dieťa a nie matka, ktorá je iba platobným miestom. Je teda ex lege vylúčené, aby maloleté dieťa nemalo nárok na výživné, z dôvodu (narušených) vzťahov medzi rodičmi, nehovoriac o tom, že maloleté dieťa sa nemôže výživného vzdať, a nemôže sa ho vzdať ani matka za maloleté dieťa, pretože oprávneným subjektom na plnenie je maloleté dieťa a nie matka. Ustanovenie jasne deklaruje, že dlh zaniká iba jeho riadnym a včasným plnením, a podľa ustanovenia , ak je dlh plnený prostredníctvom poštového podniku, považuje sa dlh za uhradený až vyplatením dlhu veriteľovi v hotovosti. Matka dieťaťa je len platobné miesto, a hoci od otca dieťa plnenie výživného neprijala za obdobie od 06/2019 až 11/2020, nemožno považovať tento dlh za splnený iba z dôvodu „úmyslu“ otca výživné hradiť, nakoľko podľa ustanovenia dlh nezanikol, a otec dieťaťa ako povinná osoba mohol plniť dlh aj iným spôsobom, napríklad na bankový účet matky, alebo zriadiť bankový účet na meno mal. dieťaťa, a na takto vytvorený účet zasielať plnenia výživného, alebo dlžné výživné plniť k rukám matky po zániku omeškania matky s poskytnutím súčinnosti, nakoľko je nesporné, že matka od mesiaca 12/2019 výživné od otca dieťaťa riadne preberala. Otcovi tak nič nebránilo, aby po odpadnutí prekážky (omeškania) výživné za obdobie od 06/2019 do 11/2019 k rukám matky doplatil. Vzhľadom na uvedené mal byť dlh na výživnom určený vo výroku IV. rozsudku v sume 1. 800 eur (t.j. suma 3.900 eur ako výživné za 06/2019 až 03/2021 v sume 21x 180 eur +120 eur za 06/2019 mínus (-) suma 2.100 eur ako suma skutočne uhradeného výživného), a preto výpočet súdu v bode 43 rozsudku, ktorým bolo určené ako uhradené výživné až v sume 1.950 eur, nie je správny.

5.2. Matka ďalej v odvolaní uviedla, že styk určený súdom nezodpovedá reálnemu stavu veci, pretože zo žiadneho dôkazu v súdnom spise nevyplýva tvrdenie otca (aj kolízneho opatrovníka), že dieťa má s otcom vytvorené úzke puto. Je nesporné, a z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené, pričom práve z tohto dôvodu bolo v konaní vydané neodkladné opatrenie a súčasne

výchovné opatrenie, ktoré však splnili svoj účel iba čiastočne v tom, že po absolvovaní výchovného opatrenia, boli rodičia schopní sa dohodnúť aspoň na zmene času výkonu styku, oproti nariadenému neodkladnému opatreniu. Kolízny opatrovník počas celej doby vedeného konania, nevidel a nevnímal skutočný vzťah otca a maloletého dieťaťa, pretože takéto šetrenie sa nevykonalo, a tvrdenie otca o úzkom pute s dieťaťom pri styku 2 hodiny každý týždeň je nereálne. V čase narodenia dieťaťa už otec nežil v domácnosti matky (spolužitie ukončili v 06/2018), pričom maloleté dieťa sa narodilo dňa 27.07.2019, teda v čase, kedy rodičia dieťaťa už spolu nežili. U otca a maloletého dieťaťa sa tak mohol začať vzťah vyvíjať až po nariadení neodkladného opatrenia, t.j. po 25.02.2020, s tým, že dieťa otca vnímalo a stále vníma ako cudziu osobu. Preto matka, vzhľadom na vek dieťaťa, trvá na svojej prítomnosti počas styku. Otec dieťaťa nemá rodičovské zručnosti, a nevie sa o dieťaťa počas styku postarať, čo bolo zrejmé aj počas styku, ktorý prebiehal na základe neodkladného opatrenia. Otec si čas styku skracoval, posielal dieťa za matkou, s tým, že sa už nevládze dieťaťu venovať, alebo styk nebol realizovaný, pričom uvedené sa nezmenilo ani postupom času. Matka preto žiada, aby bol styk určený v rovnakom rozsahu, ako v neodkladnom opatrení s prihliadnutím na aktuálnu dohodu rodičov o výkone styku, ktorý prebieha každú nedeľu od 10.00 hod. do 12.00hod..

5.3. Matka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, tak, že vo výroku IV. určí zameškané výživné za obdobie od 11.06.2019 do 23.03.2021 v sume 1.800 eur, ktoré zaviaže otca uhradiť do 31.12.2021 k rukám matky a vo výroku V. určí styk otca s maloletým dieťaťom, tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým každú nedeľu od 10. hod. do 12.00 hod.

6. Otec ani kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - otec a matka dieťaťa ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( C. m. p.) a dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca i matky je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie čiastočne potvrdil ako vecne správne a čiastočne zmenil.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh otca na určenie jeho otcovstva k maloletému V., pričom s konaním o určenie otcovstva je v súlade s ustanovením § 110 C. m. p. spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý po tom, ako pred súdom na pojednávaní dňa 25.02.2020 bolo určené otcovstvo navrhovateľa - otca k maloletému V. súhlasným vyhlásením rodičov, rozhodol napadnutým rozsudkom o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180 eur mesačne odo dňa doručenia návrhu na začatie konania (11.06.2019) s povinnosťou dlžné výživné za obdobie od 11.06.2019 do 23.03.2021 vo výške 1.500 eur zaplatiť k rukám matky do 31.12.2021. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil súd prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny týždeň v utorok od 14,30 hod. do 18,00 hod. a v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod. Odvolací súd sa zameral predovšetkým na preskúmanie námietok otca a matky, uplatnených v odvolaní.

12. Odvolacie námietky otca spočívali najmä v tom, že určenie výživného vo výške 180 eur spätne od podania jeho návrhu na začatie konania považuje za nespravodlivé a nemorálne, keď nemôže ísť na jeho úkor, ak prvoinštančné rozhodnutie bolo vyhlásené takmer po dvoch rokoch od podania návrhu. Za prijateľnú výšku výživného považuje sumu 150 eur. Otec namietal aj úpravu styku s maloletým, keď žiadal upraviť styk od piatku 14.30 hod do soboty 18.00 hod a ďalší pracovný deň poobede napr. v utorok od 14.30 hod do 18.00 hod. len v prípade, ak by súd prvej inštancie mal za to, že dieťa by zatiaľ nemalo prespávať v jeho domácnosti, určiť styk v každý týždeň v utorok od 14.30 hod do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod na obdobie 6 mesiacov a po tomto prechodnom období stanoviť styk s prespávaním maloletého u otca.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

18. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého dospel k tým skutkovým zisteniam, že maloletý V. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú. Maloletý V. žije s matkou v dvojizbovom byte vo vlastníctve matky. Náklady na domácnosť matky tvoria zálohové platby za elektrinu vo výške 65 eur štvrťročne, za plyn vo výške 20 eur štvrťročne, platby spojené s užívaním bytu vrátane vody vo výške 100 eur mesačne, poplatok za TV a internet vo výške 30 eur mesačne a poplatok za odvoz komunálneho odpadu vo výške 35 eur za osobu za rok. Matka je slobodná, má ukončené magisterské štúdium v odbore sociálna práca a doplnkové pedagogické štúdium. Okrem maloletého V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Poberá rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 24,95 eura mesačne. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2020 jej na maloleté dieťa prispieva aj otec dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, rok výroby 2010. Osobné výdavky vyčíslila zo sumy 160 eur mesačne za splátku hypotéky a poplatku za mobilný telefón vo výške 15 Eur mesačne. Maloletý V. je zdravé dieťa, iba s bežnými ochoreniami. Otec maloletého dieťaťa je výlučným vlastníkom rodinného domu v C., v ktorom býva a osobného motorového vozidla zn. Renault Clio, rok výroby 2008. Mesačné výdavky na domácnosť otec vyčíslil v sume 532,45 eura a sú tvorené poplatkom za elektrinu vo výške 31,50 eura, za plyn vo výške 80 eur, vodné + stočné vo výške 19 eur, DIGI TV vo výške 12,40 eura, poplatok za RTVS vo výške 4,64 eura, internet vo výške 16 eur, telefónne poplatky vo výške 30 eur, daň z nehnuteľnosti a poplatok za tuhý komunálny odpad vo výške 3,63 eur, povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo vo výške 7,61 eura, životné poistenie vo výške 36,60 eura, poistenie domu a domácnosti vo výške 10,42 eura, splátka hypotéky vo výške 182,10 eura a dva spotrebiteľské úvery vo výške 67,36 eura a 31,19 eura. Na výživu maloletého V. prispieva od marca 2020 sumou 150 eur mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Otec je slobodný, má ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore biológia. Okrem maloletého V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od 01.02.2015 je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti DUSLO, a.s. so sídlom v Šali, v pracovnej pozícii zámočník v jednozmennej prevádzke, s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie marec 2020 až február 2021 vo výške 1.019,69 eura. Mesačné výdavky na maloleté dieťa matka vyčíslila v sume 439 eur a pozostávajú z poplatku za bývanie vo výške 71 eur, stravu vo výške 120 eur, oblečenie vo výške 50 eur, hračky vo výške 25 eur, lieky a vitamíny vo výške 3 eurá, plienky, kozmetiku vo výške 50 eur, plávanie zo zdravotných dôvodov vo výške 100 eur, voľnočasové aktivity - pohybové a jazykové výške 5 eur a denné centrum 15 eur. Otec náklady na maloletého vyčíslené matkou nerozporoval.

20. Na základe vyššie uvedeného skutočného stavu, zisteného súdom prvej inštancie ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku, odvolací súd považuje sumu 180 eur mesačne za primeranú potrebám maloletého a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka maloletého poberala iba rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 24,95 eura, maloletému poskytovala celodennú osobnú starostlivosť. Otec maloletého zo zamestnaneckého pomeru dosahoval priemerný čistý príjem mesačne v sume 1.019,69 eura. Porovnaním dosahovaných mesačných príjmov rodičov v uvedenom období je možné dôjsť k záveru, že matka nebola - nie je schopná zabezpečovať výživu dieťaťa bez pomerne vyššieho príspevku zo strany otca. Potreby maloletého dieťaťa môžu byť uspokojované vyšším podielom finančného príspevku otca, ktorého majetkové pomery, možnosti a schopnosti platenie výživného vo výške 180 eur mesačne nepochybne umožňovali a umožňujú, a to vzhľadom na zistené mesačne príjmy a výdavky otca, ktorého je maloletý V. jediným dieťaťom, otec viac vyživovacích povinností nemá. Na druhej strane maloletý V. je vo veku, keď je výlučne odkázaný na starostlivosť - osobnú a aj formou výživného - svojich rodičov, pretože nie je schopný sám sa živiť. Práve i z tohto dôvodu odvolací súd na základe preskúmania napadnutého výroku rozsudku o určení výšky výživného nezistil okolnosti, pre ktoré by malo byť vyhovené odvolaniu otca v časti výšky výživného. Treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd má tiež za to, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletému V. sú dané dostatočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery, aby bolo možné

prispievať na výživu maloletého v sume určenej súdom prvej inštancie, pričom matka sa na plnení potrieb maloletého podieľa väčšou mierou osobnej starostlivosti.

21. Podľa článku 5 Zákona o rodine, do ktorého sú premietnuté medzinárodné normy, týkajúce sa starostlivosti o maloletých, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Aplikujúc túto základnú zásadu konania vo veciach maloletých detí v spojení s § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie správne rozhodol, ak priznal výživné odo dňa začatia súdneho konania - teda od 11.06.2019, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne za dobu troch rokov od podania návrhu nezistil. Odvolací súd tu konštatuje, že priznanie výživného len odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia by bolo v rozpore so záujmom maloletého V.. Napadnuté rozhodnutie je prvým meritórnym rozhodnutím o rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého V. po tom, ako bolo súhlasným vyhlásením rodičov určené otcovstvo k maloletému a je v jeho záujme, aby tento rozsah bol primeraný jeho potrebám - nielen, čo do výšky výživného, ale aj z hľadiska časového. Za určitých podmienok zákonodarca pripustil priznať výživné spätne tri roky odo dňa začatia konania - podania návrhu vo veci. Súd prvej inštancie nezisti dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, je preto správne a v súlade s najlepším záujmom maloletého, ak výživné bolo priznané aspoň odo dňa začatia konania na súde prvej inštancie, je totiž potrebné si uvedomiť, že dieťa je svojou výživou odkázané na rodičov odo dňa svojho narodenia.

22. Odvolacie námietky otca týkajúce sa výšky výživného a jeho priznania odo dňa začatia konania nie sú s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dôvodné, odvolací súd preto napadnutý výrok III., týkajúci sa výživného potvrdil postupom podľa ako vecne správny.

23. Dôvodná je odvolacia námietka matky, týkajúca s výšky dlžného výživného za obdobie od 11.06.2019 do 23.03.2021. Súd prvej inštancie určil správne dlžné výživné za obdobie od 11.06.2019 do 23.03.2021 v sume 3.900 eur, táto suma sporná nebola, nesprávne však započítal na uhradené výživné aj sumu 300 eur za mesiace 06/2019 až 11/2019 (6 x 50 eur), ktoré v skutočnosti uhradené nebolo. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že matka prevzala od otca výživné na maloletého iba za mesiace 12/2020 až 02/2020 v sume 3 x 50 eur a za mesiace 03/2020 až 03/2021 v sume 13 x 150 eur, spolu teda bolo otcom uhradené výživné iba v sume 2 100 eur, a nie v sume 2 400 eur ako uviedol súd prvej inštancie. Nie je daný žiadny relevantný právny dôvod na započítanie platby výživného, ktorá v skutočnosti zaplatená nebola. Tu dáva odvolací súd za pravdu matke v tom, že započítanie sumy 300 eur súdom prvej inštancie je v rozpore s účelom výživného, ktoré má predovšetkým spotrebný charakter, ale je najmä v rozpore s už spomínaným najlepším záujmom dieťaťa, ktorému je určené. Nie je správna úvaha súdu prvej inštancie o tom, že súd za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo veci samej započítal všetky zrealizované platby zo strany otca, teda aj tie, ktoré matka nepreberala, resp. vrátila, pretože podľa názoru súdu bolo úmyslom otca prispievať matke na maloleté dieťa titulom výživného, ktoré však matka považujúc výšku výživného za neadekvátnu, podľa názoru súdu tak otcovi bezdôvodne vrátila. Správna výška zročného dlžného výživného je preto po započítaní skutočne uhradených platieb otcom v sume 1.800 eur.

24. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. V zmysle citovaného ustanovenia súd povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v celkovej sume 1.800 eur v splátkach po 100 eur, pričom vzal do úvahy možnosti otca - jeho finančný príjem, pomery a výšku určeného bežného výživného v sume 180 eur a dospel k záveru, že reálne nie je v možnostiach otca zaplatiť dlžné výživné jednorazovou sumou, resp. vyššou splátkou tak, aby bolo celé dlžné výživné zaplatené do 31.12.2021, ako rozhodol súd prvej inštancie. Súd vzal do úvahy aj potreby maloletého a zastáva názor, že potreby maloletého budú uspokojené jednak bežným výživným, jednak splátkou dlžného výživného, povolením splátok tak nedôjde k ohrozeniu jeho výživy. Naviac nie je v záujme maloletého, aby bol otec vystavený prípadnej finančnej tiesni a s tým spojenému nebezpečenstvu neplatenia (dlžného) výživného a prípadnému trestnému stíhaniu. Záujmy maloletého sú chránené aj tým, že splátky sú otcovi povolené pod hrozbou straty výhody splátok v prípade riadneho nesplácania dlhu na výživnom.

26. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že dlžné výživné za obdobie od 11.06.2019 do 23.03.2021 určil vo výške 1.800 eur a povolil otcovi toto zročné výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok.

27. Ďalšie odvolacie námietky otca aj matky smerovali voči úprave styku s maloletým, keď otec namietal rozsah styku a žiadal, aby maloletý u neho aj prespával, matka trvala na svojej prítomnosti počas styku, naviac žiadala, aby bol styk určený v rovnakom rozsahu, ako v neodkladnom opatrení s prihliadnutím na aktuálnu dohodu rodičov o výkone styku, ktorý prebieha každú nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod..

28. Odvolací súd konštatuje, že aj pri rozhodovaní súdu o úprave styku s maloletým dieťaťom sa prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa a berú sa do úvahy jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita výchovného prostredia. a dbá sa, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi.

29. V súvislosti s uvedenými odvolacími námietkami odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia o úprave styku súdom prvej inštancie s ktorým sa stotožňuje. K návrhu otca na úpravu styku počas prvých 6 mesiacov bez prespania a následne s prespávaním u otca, odvolací súd konštatuje, že súd môže vyhlásiť svoje rozhodnutie až na základe spoľahlivo zisteného skutkového základu - skutočného stavu veci (§ 35 C. m. p.). 30. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že po nariadení výchovného opatrenia sa začal budovať vzťah otca a maloletého dieťaťa a v tomto procese je potrebné pokračovať. Aj s prihliadnutím na návrh kolízneho opatrovníka maloletého upravil styk otca s maloletým V. bez prespania. Je však možné predpokladať, že sa vzťah otca s maloletým upevní natoľko, že bude pre maloletého prijateľné stráviť s otcom nepretržite čas aj cez noc, vtedy bude možné styk otca s maloletým upraviť novým spôsobom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie však nebolo možné použitím noriem C. m. p. zistiť skutočný stav veci tak, aby bolo možné upraviť styk otca s maloletým na obdobie, ktorý nastane po uplynutí 6 mesiacov. K odvolacej námietke matky odvolací súd dodáva, že pre budovanie vzťahu otca s maloletým je prirodzené, aby trávili spolu čas niekoľko hodín bez prítomnosti matky, naviac, rodičom nič nebráni v tom, aby si styk s maloletým dohodli pružne podľa aktuálnych možností a potrieb.

31. Na základe obsahu odvolaní oboch rodičov odvolací súd dospel k názoru, že medzi rodičmi maloletého, s poukazom na ich konfliktné vzťahy, môže prísť k nezhode o trávení významných sviatočných dní s maloletým. Postupom podľa preto zmenil napadnutý výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie o styku s maloletým a doplnil úpravu styku o oprávnenie otca stretávať sa s maloletým V. aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa C. m. p. v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).