Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_35C-7-2021.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Subarea
35C/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: N.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, X., právne zastúpená: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., Panenská 5, Bratislava, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, O., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa v prospech žalobkyne zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXXX, pre k. ú. G., byt č. XX-F, vchod G. 2, 7. posch., bytový dom s. č. XXXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu patriaceho k bytu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu a zastavaných pozemkoch vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/28-ina z celku na nebytovom priestore č. XXXX, vchod G. X,XA,XB, 1. posch., bytový dom s. č. XXXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu patriaceho k nebytovému priestoru na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu a zastavaných pozemkoch vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX, na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne proti žalovanému v celkovej výške 14.063,09 eur, uplatnenej žalobkyňou proti žalovanému v konaní vedenom pred Okresným súdom X. X., sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 26.07.2021 sa žalobkyňa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 2. Návrh odôvodnila tým, že za žalovaného uhradila dlh v celkovej výške 14.063,09 eur. Keďže plnila za žalovaného jeho peňažné záväzky, ktoré mal plniť žalovaný, je povinný vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktorý jej ale do dňa podania návrhu nevydal. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa preto uplatňuje v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom X. X. pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný je zrejme vlastníkom jedinej hodnotnej veci, a to nehnuteľnosti popísanej vo výroku, pričom na liste vlastníctva sú vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti zapísané aj dve plomby o vkladovom a záznamovom konaní. Z toho vyplýva, že žalovaný vykonáva so svojím majetkom dispozičné úkony. V prípade, ak by sa žalovaný svojho jediného hodnotnejšieho majetku zbavil, k čomu môže vzhľadom na prebiehajúce vkladové a záznamové konanie v krátkej dobe dôjsť, pohľadávka žalobkyne by bola nevymožiteľná. Existencia obavy z ohrozenia exekúcie vyplýva z toho, že žalovaný podľa verejne dostupných registrov je v zlej finančnej kondícii, keďže z výpisu z registra poverení vyplýva, že voči žalovanému je vedené exekučné konanie, teda žalovaný kumuluje dlhy. Navyše žalovaný má sklony k exekúciám, keďže aj pohľadávka žalobkyne vznikla tak, že za žalovaného uhradila dlhy vymáhané v exekučnom konaní. Žalovaný navyše podniká v oblasti realít, teda má skúsenosti a znalosti v danej oblasti. Keďže žalovaný dobrovoľne nesplnil ani pohľadávky, ktoré sú predmetom ďalšieho exekučného konania, existuje skutočné riziko, že vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne je reálne ohrozená. Na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy, a to e-mailovú komunikáciu so súdnym exekútorom Zelískom z februára 2021, potvrdenie VE. s., o vklade hotovosti na účet súdneho exekútora vo výške 9.090,26 eur, 4.418,25 eur a
554,58 eur, zrušenie exekučného záložného práva v exekučných konaniach vedených pred súdnym exekútorom Zelískom pod sp. zn. XXXEx/XXX/XX, XXXExXXX/XX, XXXEx/XXX/XX, potvrdenie Okresného súdu X. X. o začatí konania strán totožných so stranami v tomto konaní o vymoženie 14.063,09 eur, vedenom pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcií z 08.07.2021, LV č. XXXXX pre k. ú. G., výpis z OR SR týkajúci sa obchodnej spoločnosti R. G., s. r. o. 3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 5. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 6. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 11. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. 12. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie (peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, c) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená (zmarená). Okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom (nad nevyhnutný rozsah). 13. Súd poukazuje najmä na to, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia síce nevykonáva dokazovanie vo veci samej, ktorým by mal jednoznačne preukázanú oprávnenosť nároku žalobcu uplatneného návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobou vo veci samej, je však potrebné, aby mal osvedčenú aspoň danosť práva uplatneného žalobou, ktorému má súd poskytnúť ochranu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, teda takej naliehavosti, či hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. 14. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia svoj nárok osvedčuje tou skutočnosťou, že za žalovaného uhradila jeho záväzky pôvodne vymáhané v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Ľudovítom Zelískom, a to pohľadávku oprávnenej spol. Allianz vo výške 554,58 eur, exekučné konanie pôvodne vedené pod 194Ex XXX/XX a pohľadávky
oprávneného T. B. vo výške 4.418,25 eur, exekučné konanie pôvodne vedené pod 194Ex 350/18 a vo výške 9.090,26 eur, exekučné konanie pôvodne vedené pod 194Ex 401/18. Keďže žalovaný neuhradil to, čo za neho žalobkyňa plnila, žalobkyňa si nárok voči žalovanému v celkovej výške 14.063,09 eur uplatňuje v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská X. pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, návrhom podaným 16.07.2021. S ohľadom na uvedené mal súd nárok žalobkyne za dostatočne osvedčený. 15. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením je stanovený čo najširšie a koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a § 118 ods. 2 OZ, ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva iné majetkové hodnoty. Z dikcie ustanovenia § 151d ods. 1 OZ vyplýva, že podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Žalobkyňou označené nehnuteľnosti, a to byt a spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore sú spôsobilým zálohom a je možné na nich zriadiť záložné právo. 16. Následne súd skúmal, či žalobkyňa osvedčila existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jej prípadnej súdnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku povinnej osoby, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby. V konaní žalobkyňa preukázala, že voči žalovanému bola ku dňu 08.07.2021 vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa. Súd nahliadnutím do verejného Registra poverení na vykonanie exekúcií vedenom Okresným súdom Banská Bystrica (súd tak postupoval v súlade s § 185 ods. 2 C. s. p.), zistil, sú voči žalovanému ako povinnému vedené, okrem exekúcie označenej žalobkyňou, aj ďalšie dve exekúcie na vymoženie peňažných nárokov oprávneného spol. H. SK, s dátumom vydania poverenia dňa 03.08.2021 a oprávneného A. poisťovňa, a. s., s dátumom vydania poverenia dňa 15.07.2021. Súd tak mal preukázané, že v krátkom čase od podania návrhu sú voči žalovanému ako povinnému vedené ďalšie exekúcie. Je pritom zrejmé, že do finančných problémov sa žalovaný dostal opätovne len v krátkom čase po tom, čo boli voči nemu vedené predchádzajúce exekučné konania, pričom tieto boli ukončené len z dôvodu, že za žalovaného ako povinného vymáhané pohľadávky uhradila žalobkyňa. 17. Z uvedených skutočností vyplýva, že vymáhané záväzky žalovaného v súčasnosti odôvodnene zakladajú obavu žalobkyne z ohrozenia uspokojenie jej peňažnej pohľadávky. 18. Základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má slúžiť zmierneniu obavy veriteľa doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak povedané, zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu svojho nároku voči žalovanému, ako aj skutočnosti, že ekonomická situácia žalovaného nie je zrejme priaznivá, nakoľko si riadne neplní svoje peňažné záväzky a jeho veritelia sú nútení svoje pohľadávky uplatňovať v súdnom a exekučnom konaní a zároveň žalovaný uskutočňuje dispozičné úkony so svojím hodnotnejším majetkom. Súd dospel k záveru, že takéto rizikové správanie žalovaného by mohlo mať v prípade, ak by žalobkyňa so svojím nárokom uspela, v priebehu výkonu rozhodnutia negatívne dôsledky na výšku uspokojenia jej prípadnej pohľadávky. Zároveň má súd za to, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevzniká celkom zjavný nepomer v takom rozsahu, že by to súd považoval za zjavne neproporcionálny a neprimeraný zásah do majetkových pomerov dlžníka. 19. Vzhľadom na uvedené, keď z podaného návrhu žalobkyne a predložených listinných dôkazov mal súd za dostatočne osvedčenú pravdepodobnosť jej nároku voči žalovanému, pričom vzhľadom na správania žalovaného v súvislosti s neplnením jeho záväzkov a dispozičných úkonov s nehnuteľnosťami v poslednom období možno považovať obavu žalobkyne z ohrozenia možnej budúcej exekúcie za dôvodnú, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a nárok žalobkyne voči žalovanému zabezpečil záložným právom (I. výrok). 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 357 písm. d/ C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).