Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-36-2021.pdf
PDF · 124.68 KB
Case nature
Subarea
15CoP/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o mal. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., J. G. A. XXX/X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov: otca T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., D. XXX, prechodne bytom v R., G. mieru XX, a matky Mgr. J. A., R..art., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., J. G. A. 954/1, zast. JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Terézie Vansovej 446/8, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. mája 2021, č. k.: 13P/22/2021 - 21, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh podala matka dňa 14. 5. 2021. Vo veci samej prebieha na konanie o úpravu práv a povinnosti k maloletej pod sp. zn. 5P/347/2017. Do rozhodnutia vo veci samej je maloletá zverená starostlivosti matky. Teraz je neodkladným opatrením sp. zn. 5P/172/2019-18 dočasne upravené stretávanie sa otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každú párnu sobotu v mesiaci od 15:00 hodiny do 16:30 hodiny bez prítomnosti matky. 3. Tvrdila, že od začiatku bol styk otca s maloletou problematický, pretože maloletá sa otca bojí, nechce s ním tráviť žiadny čas, má z neho stres a traumu. Otec maloletú vydiera a zastrešuje ju. Psychický stav maloletej sa zhoršil natoľko, že táto musí pravidelne užívať lieky. Maloletá otca odmieta, odmieta nosiť jeho priezvisko, bojí sa ho. Z tohto dôvodu je toho názoru, že môže dôjsť k následkom na zdraví maloletej, pretože otec sa maloletej neustále vyhráža, že ak ho neposlúchne ona ako matka, pôjde do väzenia dajú jej pokuty. Maloletá doma plače, máva zlé sny. Otec jej vykrikuje, že musí robiť čo súd a on nakáže, maloletá tomu nerozumie, nevie sa sústrediť na školu. Vzhľadom na svoj vek maloletá nevie vyhodnotiť, čo sa okolo nej odohráva (súdne konania). Toto všetko má negatívny vplyv na prospech maloletej, ktorý sa za posledné obdobie zhoršil. 4. Poukázala na lekársku správu zo psychiatrickej ambulancie, z ktorej vyplýva, že tu je vplyv otca na zdravotný stav maloletej. 5. Základná škola na požiadanie matky podala správu zo dňa 12. 5. 2021, podľa ktorej maloletá je vždy pripravená na vyučovací proces, konštatuje sa však, že od marca do apríla spozorovali výrazné zhoršenie učenia a sústredenia, tiež došlo k zhoršeniu známok zo slovenského jazyka a matematiky, v pravopise zaznamenali veľa chýb a takmer nečitateľné písmo. Pri pohovore s pedagogičkou sa maloletá zdôverila o problémoch, ktoré ju zaťažujú. Správa konštatuje, že maloletá odmieta stretávanie s otcom, v prítomnosti ktorého sa necíti dobre a ťažko prežíva toto stretnutie. 6. Z tohto dôvodu vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav a školský prospech matka musí dbať o najlepší záujem maloletej. Keď sa otec začal matke vyhrážať, že pôjde do basy a podal návrh na výkon rozhodnutia, prekročil hranice zdravého rozumu a ide proti vlastnej dcére, o ktorú nemá vážny záujem. Stretnutia s otcom sú iba o jeho názoroch. Matka okrem návštev psychologickej a psychiatrickej
ambulancie navštevuje aj s centrum R., kde sa snažia maloletej pomôcť prekonať strach z otca. Otec podáva návrhy na výkon rozhodnutia, ktoré sú založené na klamstvách. Podľa jej názoru treba skúmať dôvody, prečo maloletá nechce byť s otcom. Poukázala na to, že povinnosť využiť donucovacie opatrenia nemôže byť neobmedzená a musia sa zohľadniť záujmy, práva a slobody dotknutých osôb, pričom poukázala na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznila najlepší záujem dieťaťa. Vyslovila názor, že použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je nežiadúce. Uviedla, že stretávaniu maloletej s otcom nebráni, avšak pokiaľ dieťa výslovne otca odmieta, treba to rešpektovať. Stretávanie sa maloletej s otcom sa snažila riešiť cez rôzne centrá, čo to stroskotalo na otcovi maloletej, ktorý odmieta spolupracovať s odborníkmi. 7. Okresný súd poukázal na to, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. 8. Dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Konštatoval, že v súčasnosti sa styk realizuje na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 14. 8. 2019, č. k. 5P/172/2019-18. Matka dočasný zákaz styku odôvodňuje odmietavým postojom maloletej k otcovi, čo má za následok zhoršenie jej zdravotného a psychického stavu, zhoršenie prospechu, pričom musí navštevovať psychiatra. 9. Okresný súd mal osvedčené zo spisu tamojšieho súdu sp. zn. 5P/347/2017, že prebieha konanie vo veci samej, ktoré sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, keď na pojednávaní dňa 30. marca 2021 bolo toto odročené z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. 10. Tiež, že medzi účastníkmi prebiehajú ďalšie konania, a to konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 14 P/6/2021, konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 6P/17/2021. Prebieha aj konanie na základe návrhu otca doručeného 16. apríla 2021, sp. zn. 15 Em/4/2021. 11. Na základe uvedených konaní súd poukázal na to, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, konfliktné, rodičia nevedia nájsť zhodu na výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom matka maloletej sa snaží návrhom na zákaz styku dosiahnuť zmenu úpravy styku otca s maloletou, ktorý sa realizuje na základe uznesenia zo dňa 14. augusta 2019, č. k. 5P/172/2019-18. Zo spisu 15 Em/4/2021 mal osvedčené z podania matky, že styk otca s maloletou sa nerealizuje podľa súdneho rozhodnutia, nakoľko maloletá styk odmieta. 12. Zo správy Centra sociálnych služieb KA zo dňa 5. 5. 2021 vyplynulo, že maloletá má voči otcovi odpor, ktorý nevie zdôvodniť. 13. Matka v návrhu na preukázanie potreby neodkladnej úpravy predložila listinné dôkazy, a to lekársku správu L.. F. D., psychiatrická ambulancia zo dňa 4. mája 2021 a správu Základnej školy zo dňa 12. 5. 2021. Vo vzťahu k lekárskej správe súd uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi skutočnosťami a ťažkosťami, ktoré lekárovi referuje matka maloletej a medzi zhodnotením zdravotného stavu zo strany samotného lekára. Z tohto potvrdenia nevyplýva, že poruchy v psychike maloletej sú výlučne len dôsledkom kontaktu otca s maloletou. 14. Taktiež z predloženej správy základnou školou vyplýva, že táto bola vydaná na žiadosť matky maloletej, ktorá obsahuje zmenu správania a zhoršenie prospechu maloletej, nedá sa však z nej vyvodiť vzťah príčiny a následku v tom zmysle, že zmeny v správaní boli výlučne z dôvodu kontaktu maloletej s otcom. Styk otca s maloletou je upravený uznesením od augusta 2019, pričom oba listinné dôkazy pochádzajú z obdobia po tom, čo súdu bol 16. 4. 2021 doručený návrh otca na výkon rozhodnutia vedený pod sp. zn. 15 Em/4/2021. 15. Pokiaľ maloletá dlhodobo odmieta stretávanie sa s otcom, ide o dôsledok istej príčiny, čo je potrebné skúmať, pričom pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemá priestor na vykonanie dokazovania v takom rozsahu, aby bola príčina správania maloletej náležite identifikovaná. Toto je predmetom dokazovania vo veci samej v konaní 5P/347/2017. 16. V súčasnosti sa styk otca s maloletou realizuje v režime 1,5 hodiny raz za 2 týždne, teda ide o úpravu v minimálnom rozsahu. Absolútny, i keď dočasný zákaz styku predstavuje krajný prostriedok riešenia a veľmi vážny zásah do rodičovských práv otca. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o úprave styku nie je ani subjektívne prejavená vôľa maloletej s otcom sa nestýkať, pretože táto nemusí korešpondovať so skutočným najlepším záujmom maloletej. Súd nemal preukázanú podstatnú zmenu skutočností oproti stavu, ktorý predchádzal poslednej úprave styku. Súd okrem iných náležitých ustanovení aplikoval § 324 ods. 1, § 362 ods. 1 CMP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP. 17. Proti uzneseniu sa odvolala matka. Odvolanie odôvodnila v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP, § 62 ods. 1 CMP. 18. Namietala, že okresný súd sa dostatočne nezaoberal zdravotným stavom maloletej. Namietala záver súdu, podľa ktorého súd nespochybňuje v plnej miere zlý zdravotný stav maloletej, ale podľa jeho názoru
nie je dostatočne preukázané, že tento je spôsobený výlučne v dôsledku kontaktu otca s maloletou. Je presvedčená, že zlý zdravotný stav maloletej je spôsobený správaním sa otca voči maloletej. Otec maloletej sa s ňou chce stretávať bez prítomnosti iných osôb, napr. pracovníčky centra Dália. Maloletá odmieta stretávanie sa s otcom osamote, nakoľko práve vtedy dochádza k jeho verbálnym útokom voči maloletej. Maloletej vo vzťahu k opätovnému odmietaniu ísť k nemu domov povedal, že: „Veď uvidíš, keď budeme sami.“. Ide nielen o hrubé správanie a otca voči maloletej, ale aj o vyhrážanie, zastrašovanie a psychické týranie. Podľa jej názoru súd musí brať do úvahy lekárske správy, ktoré jednoznačne potvrdzujú negatívny vplyv otca na maloletú. Je neakceptovateľné, aby sa súdy iba prizerali na to, ako sa maloletá trápi, ako je jej ubližované a ako sa zhoršuje jej zdravotný stav. Maloletá vo veku 9 rokov musí brať ťažké lieky predpisované psychiatrom. Z lekárskych správ je zrejmé, že tieto stavy prežíva maloletá práve z dôvodu psychického nátlaku a týrania jej otca voči nej. 19. Žiadala odvolací súd, aby si položil otázku, dokedy má maloletá trpieť takéto zaobchádzanie, či naozaj je potrebné dospieť do štádia, kedy už nebude pomoci a nadobro príde o mladé, šikovné a nadané dieťa. Kto bude niesť za to všetko zodpovednosť? Je presvedčená, že ak teraz sa maloletej R. pomôže, jej zdravotný stav sa rapídne zlepší a opäť bude šťastné a spokojné dieťa. 20. Upozornila na fakt, že súd vôbec nebral do úvahy názory maloletej. Maloletá sama bez podnetu písala listy, resp. odkazy, kde konštatovala, že sa otca bojí. Ďalší list adresovala sudkyni vo veci samej, kde jej svoju obavu zopakovala, uviedla, že jej trhal vlasy a k tomu nakreslila obrázok. Takéto veci si dieťa nevymyslí. Posledný list adresovala jej ako matke, a to po poslednom stretnutí s otcom, kde písala, že na budúce má zavolať volať políciu a pripojila k tomu smutnú tvár, ktorá plače. Podľa jej názoru súdy musia brať na zreteľ názor detí. Svoje tvrdenie opiera o § 43 ods. 1 Zákona o rodine. 21. Taktiež poukázala na to, že v doterajšom priebehu nebol zohľadnený názor maloletej ani jej najlepší záujem. Podľa uznesenia okresného súdu tento viac pozerá na záujem otca ako na samotnú maloletú. Preto je potrebné apelovať na najlepší záujem maloletej R. a zamedziť styk s otcom, ktorý ju svojím konaním ničí. Je potrebné dbať na duševné ako aj fyzické zdravie, ak nechceme dospieť k záveru, že o maloletú prídeme navždy. Tiež zastáva názor, že tunajší súd vôbec nebral do úvahy Dohovor o právach dieťaťa. 22. Vzhľadom na to, že je vážne ohrozené a už aj narušené duševné ako aj fyzické zdravie maloletej, pričom reálne je ohrozená jej ďalšia existencia v zmysle normálneho zdravého dieťaťa, musí dbať na najlepší možný záujem dieťaťa a trvať na neodkladnom opatrení. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že dočasne zakáže styk otca s maloletou až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen. 23. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý, odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie okresného súdu ako aj o odvolanie matky doručil otcovi maloletej ako aj kolíznemu opatrovníkovi. 24. Otec včas zaslal vyjadrenie. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil. Považuje ho za správne, keď okresný súd dostatočne preveril a zistil skutkový stav veci, na základe čoho zákonne rozhodol. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. S odvolaním matky vyslovil nesúhlas. Návrh matky považuje za špekulatívny s cieľom na neho zaútočiť a opäť ho ponížiť nielen pred súdom, ale aj pred samotnou maloletou, vykresľuje ho ako akéhosi „netvora“, ktorý týral svoju dcéru. Matka ho vykreslila tak, že sa maloletej vyhráža a zastrašuje ju. Tieto tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde. Je pravdou, že vzťahy s matkou maloletej sú dlhodobo narušené, avšak toto nemôže mať vplyv na maloletú dcérku. Odpor, ktorý voči nemu cíti, vsugerúva maloletej, ktorá má potom o ňom zjavne tú najhoršiu mienku. Akú mienku môže mať deväťročná maloletá, s ktorou sa stretáva maximálne 30 minút do mesiaca. 25. Považuje za nevyhnutné, aby s matkou našli spoločnú dohodu týkajúcu sa výkonu ich práv a povinností k maloletej. Počas súdnych konaní apeluje na to, aby mohol tráviť s maloletou viac času, čo mu nie je umožnené, nakoľko matka maloletú nepripraví na stretnutie a nemôže s ňou stráviť ani to minimum času, ktorý je súdom určené. Matka stále tvrdí, že maloletú na stretnutie riadne pripraví a v prípade, ak sa maloletá nepýta, oznámi jej deň pred stretnutím, že je párna sobota, a to je čas, kedy mal prísť otec na stretnutie. Nevie, či matka správne pochopila výraz riadne a načas pripraviť, ale oznámiť maloletej deň pred stretnutím, že sa má stretnúť s otcom, nie je adekvátna príprava. Od matky vyžaduje predovšetkým to, aby materiálne nezabezpečila maloletú najmä vhodným oblečením, prípadnými zdravotnými potrebami a inými vecami potrebnými pre dieťa. Tento pojem znamená aj psychickú prípravu dieťaťa tak, aby nedošlo k narušeniu vzťahov medzi dieťaťom a druhým rodičom. Aj vzhľadom na zdravotný stav maloletej, ktorý prezentuje matka, je nevyhnutné, aby maloletú psychicky pripravovala neustále. Oznámenie, že na druhý deň príde na stretnutie otec, nie je riadna a včasná príprava. Pokiaľ však oznámi deň pred stretnutím, že má prísť, prečo sa potom maloletá má báť po celý
čas, celý mesiac a mal by sa jej zhoršoval zdravotný stav. Z vyjadrenia matky pochopil, že maloletá trpí psychickými poruchami, stavmi úzkosti ako aj stresom z jeho osoby dlhodobo. On však nemôže byť príčinou, pretože s maloletou je v kontakte iba 30 minút do mesiaca, aj to za jej prítomnosti. Maloletá si mala pohoršiť známky v škole, pokiaľ je to tak, môže sa s maloletou pripraviť na vyučovanie a aj známky sa jej môžu polepšiť. Nevie to posúdiť, pretože maloletú takmer vôbec nevída. 26. Tvrdenia matky o tom, že maloletá odmieta nosiť jeho priezvisko, bojí sa ho a že pôjde matka do väzenia, nemôžu byť z hlavy 9 ročného dieťaťa. Nič takého nikdy nepovedal ani nepovie. Vychoval 2 ďalšie deti, z ktorých sú samostatní, zdraví a úspešní jedinci. Ich matka na neho nikdy nepodala trestné oznámenie tak, ako matka maloletej R., keď išlo o krivé obvinenie zo sexuálneho zneužívania maloletej, z týrania blízkej a zverenej osoby, z prenasledovania, pričom všetky trestné oznámenia voči nemu boli odmietnuté. Poukázal aj na to, že zo žiadnej správy K. R. nevyplynuli skutočnosti, ktoré tvrdí matka. 27. Okresný súd správne poukázal na správu Centra sociálnych služieb KA zo dňa 5. 5. 2021, podľa ktorej maloletá má voči nemu odpor, ktorý nevie zdôvodniť. ,obáva sa o matku kvôli konfliktným situáciám s otcom a často sa prejavuje jej neschopnosť prirodzene detsky (s ohľadom na jej vek) popísať, čo práve prežila alebo prežíva. Z tejto správy je zrejmé, že maloletá nevie sama zdôvodniť, čo prežíva a ako sa cíti, a to svojimi bezprostrednými slovami. Tvrdenia matky, v ktorých poukazuje na to, čo a kedy mala maloletá povedať, považuje za rozporné, pretože nemusia vyjadrovať to, čo maloletá povedala, ale skôr to, ako tieto slová maloletá prevzala a interpretovala matka. 28. K predloženým lekárskym správam matkou uviedol, že ani z jednej lekárskej správy nevyplynulo, že práve on má maloletú psychicky týrať, prípadne na ňu vyvíjať nátlak. Žiadna zo správ neuvádza, že on je príčinou poruchy v psychike maloletej. Matka však tvrdí, že kvôli jeho správaniu sa zdravotný stav maloletej zhoršuje. Je nepochopiteľné, ako môže matka niečo také uviesť. Nedôveru voči nemu navodzuje samotná matka a je to práve ona, ktorá s maloletou navštevuje poradne a ambulancie namiesto toho, aby pozitívne vplývala na maloletú ohľadom názorov na neho. 29. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok číslo 37/2020 vypracovaný U.. T. F., Ph.D. znalec z odboru psychológie zo dňa 18. 12. 2020. Z neho vyplýva, že matka bývalého partnera nenávidí, mstí sa mu tak, že mimoriadne primitívnym spôsobom indoktrinuje ich spoločné dieťa, mystifikuje lekárov, políciu a pedagogičky. Títo profesionáli v dobrej viere opíšu jej tvrdenia do svojich nálezov, ktoré potom pred súdom ona predkladá ako objektívne dôkazy. Vo vzťahu k dieťaťu prenáša svoje osobné problémy, na dcéru nemá dosť času, výchovu do značnej miery deleguje na druhých (5 záujmových krúžkov). Robí všetko pre to, aby sa otec, ktorý má záujem sa dcére osobne venovať, nemohol s ňou byť. Pozitívne zážitky súvisiace s otcom matka neguje, čím falzifikuje kontakt dieťaťa s objektívnou realitou. 30. Posudok obsahuje názor znalca, že je včas na radikálne riešenie, keď medzi maloletou a jej matkou jestvuje patologická väzba. Matka ju ochraňuje pred fiktívnymi nebezpečím, čím ju v skutočnosti poškodzuje. Znalec u matky dieťaťa konštatoval histriónsku osobnosť, ktorá je znalecký posudok číslo 51/2018 zo dňa 14. 8. 2018 vypracovaný znalcom L.. F. N., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, z ktorého vyplynulo, že dieťa preberá symptomatiku prejavov osobnostnej štruktúry matky, pričom maloletá vyžaduje emočnú istotu a pevne stanovené hranice, ktoré jej vie poskytnúť otec a kontakt s ním je pre dieťa prínosom, je podnecujúci a pre oboch nevyhnutný. Matka vykresľuje otca v negatívnom svetle, riešenie ťažkostí a vlastných chýb vo výchove odborníkmi psychiatrami a psychológmi, na ktorých prenáša svoju zodpovednosť za výchovu, rovnako ako na otca dieťaťa. Pre lepšie celkové prospievanie dieťaťa, jeho zdravší duševný vývin je intenzívnejší a pravidelnejší kontakt s otcom nevyhnutný. 31. Z týchto záverov jednoznačne vyplýva, že kontakt s ním je nevyhnutný pre zdravý vývoj maloletej. Nevie, akým spôsobom má preukázať, aby mohol s maloletou tráviť viac času. Čím dlhšie súdne konania trvajú, tým viac sa mu bude maloletá odsudzovať. Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že nejde o skutočnosti a ťažkosti maloletej priamo ňou podané, ale o interpretovanie matkiných slov lekárom, ktorý píše iba jej vyjadrenia. 32. Vo vzťahu k správe Základnej školy v Detve uvádza, že z citovaných pasáži je zrejmé, že maloletá je veselej povahy, rada sa hrá, spolupracuje, vie spontánne nadviazať kontakt s inými. Je pre neho záhadou, prečo musí maloletá navštevovať psychológov, psychiatrov a rôzne poradne, keď tretia osoba ju opíše ako dieťa šťastné a usmievavé. Toto bola správa zo dňa 26. 2. 2021, pričom matka si následne dala vypracovať ďalšiu správu 12. 5. 2021, na ktorú poukazuje matka. Je pre neho prekvapivé, že k zhoršeniu prospechu malo dôjsť po tom, ako bolo súdne pojednávanie vo veci určenia rodičovských práv a povinností k maloletej, ako podal návrh na výkon rozhodnutia. Zo správy jednoznačne nevyplývajú tvrdenia matky, že má byť príčinou k zmene správania maloletej ako aj príčinou zhoršenia jej prospechu. 33. Pokiaľ matka súdu predložila na preukázanie jej tvrdení listy, ktoré mala nakresliť maloletá, uviedol, že tieto boli už predložené v roku 2019 v konaní o určenie rodičovských práv a povinností k maloletej
a odvtedy prešli už 2 roky a teraz ich matka používa ako prostriedok na to, aby mu bol zakázaný styk s maloletou. Zamýšľa sa nad listom, ktorý mala napísať maloletá v znení, "oco, ja sa ťa bojím. Mám s tebou zlé sny … Je možné, aby vtedy približne 7 ročné dieťa napísalo list v tomto znení s použitím slov „občas“ a „kontaktu“? 34. Tiež pokiaľ ide o kresbu, na ktorej má maloletej ťahať vlasy, poukazuje na to, že tento obrázok bol predložený aj v znaleckom dokazovaní, pričom bol vypracovaný znalecký posudok číslo 37/2020, v ktorom uvádza znalec U.. T. F., Ph.D., že o tvrdeniach typu, že si spomína, ako spolu s jeho matkou jej trhal vlasy, keď mala 2 roky 8 mesiacov, sa nedá vážne diskutovať. Traumatické zážitky, ktoré vznikajú pri pokusoch o styk s dieťaťom sú dôsledkami matkinho inscenačného talentu. Z toho je zrejmé, že maloletá kreslí niečo (vypadávanie vlasov otcom), na čo si sama nemôže ani pamätať. Podľa neho súdny znalec vysvetlil veľmi jasne a zrozumiteľne, preto tieto kresby a listy, ktoré mala maloletá sama kresliť a majú vyjadrovať strach z otca, považuje za nič nepreukazujúce. 35. V konaní vedenom pod sp. zn. 5P/347/2017 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, s ktorým súhlasil. S týmto dôkazom má problém a matka, pretože ona sama podala námietky na ustanoveného znalca, pretože má za to, že ho môže ovplyvniť. Matka uviedla, že všetky doteraz vyhotovené posudky boli vyhotovené v jeho prospech a nešlo o objektívne znalecké posudky. To poukazuje na to, že matka ako učiteľka musí mať psychologický profil v poriadku, aby mohla vykonávať svoje povolanie a preto sa pravidelne podrobuje psychotestom. Pokiaľ tomu tak je a je v poriadku, nevidí problém v tom, aby sa podrobila aj znaleckému dokazovaniu a nie neustále napádala znalcov len preto, aby znalecké dokazovanie oddialila. 36. Maloletá bola vypočutá sudkyňou v konaní 15 Em/4/2021, pričom sa maloletá so sudkyňou dohodla, že môže realizovať stretnutie s ním sama bez prítomnosti matky, ale môže si na stretnutie priniesť kamarátku alebo jeho vnučku, pokiaľ sa bude cítiť bezpečnejšie. Môžu ísť spolu na zmrzlinu a rozpráva sa. Takéto stretnutie sa zatiaľ neuskutočnilo, ale dúfa, že k nemu príde. Matka mu oznámila listom, že stretnutie sa nemôže realizovať, nakoľko maloletá v čase stretnutia bude mať prvé sväté prijímanie, pričom navrhla iný termín nasledujúcu nedeľu, následne mu oznámila, že bude s maloletou na dovolenke na Cypre od 29. 7. 2021 do 5. 8. 2021, v tomto už náhradný termín neuviedla. 37. Otec na preukázanie týchto tvrdení predložil oznámenie matky o účasti maloletej na 1. svätom prijímaní a o náhradnom termíne ako aj oznámenie o dovolenke s maloletou na K.. Tiež pripojil popis jednotlivých stretnutí s maloletou, pričom poukazuje na skutočnosť, že vždy sa ich zúčastnila matka, hoci podľa rozhodnutia malo byť stretávanie s maloletou bez prítomnosti. 38. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 CSP potvrdil. 39. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP). 40. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). 41. Matka s odvolaním pripojila dôkazy, z ktorých vyplýva: 42. Podľa Lekárskej správy L.. F. D. zo dňa 4. 5. 2021 priloženej už k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že matka uvádza, že majú problémy s nútením k návštevám u otca, maloletá je plačlivá, zhoršila si prospech, bola odporučená spolupráca s nadáciou R. v R., pričom na prvom stretnutí bol výstup s afektívnym výbuchom maloletej. Otec toto riešenie odmieta, pričom nasledujú citové vydierania a vyhrážky otca. Lekárka v objektívnom náleze konštatuje, že u maloletej sleduje nepokoj končatín, známky sekundárnej neurotizácie a sociálnej maladaptácie zvýraznené pri náročnosti rodinnej situácie s depresívnym vývinom do OCD. 43. Z charakteristiky maloletej zo základné školy zo dňa 12. 5. 2002 ods. 1 (priloženej s návrhom) predovšetkým vyplýva, že táto sa vydáva na žiadosť matky, pričom z nej vyplýva, že počas mesiaca
marec - apríl bolo pozorované výrazné zhoršenie v učení a sústredení, kedy si maloletá pohoršila známky. Maloletá učiteľke naznačila vzniknuté problémy vo vzťahu s otcom. Zo správy vyplýva názor maloletej, ktorá odmieta stretnutia s otcom, necíti sa v jeho prítomnosti dobre a ťažko prežíva stretnutia s ním. 44. Matka pripojila ďalšie dôkazy, a to fotokópie listov maloletej, kde uvádza: „Oco ja sa ťa bojím. Mám s tebou zlé sny. Občas sa v noci pocikám keď idem z kontaktu.“ 45. V ďalšom liste uvádza: „Paní sudkiňa ja sa naozaj bojím occa. Trhal mi vlasy.“ 46. Nasleduje list, kde mal. píše: „Zavolaj nanho políciu (nabudúce) prosím.“ 47. Z lekárskej správy z 25. 5. 2020 vyplýva, že lekárka v závere poukazuje na emočné poruchy tak, ako v predchádzajúcej správe. Matka referuje lekárke, že posledné návštevy prebehli aj celkom v kľude, keďže bola prítomná na stretnutí. Maloletá uvádza, že lepšie je s mamou. Poukazuje na návštevy, ktoré ju unavujú a má z toho stres. 48. Podľa lekárskej správy zo dňa 17. 8. 2020 vyplýva, že matka referuje, že maloletá sa naučila plávať, bola spokojná, cez prázdniny bola s otcom, v prítomnosti mamy sa jej vyhrážal, po stretnutí máva nočné mory, odmieta ísť na stretnutie. Z odporúčania vyplýva kontakt maloletej v prítomnosti matky či iného blízkeho dospelého. 49. 34. Podľa lekárskej správy z 21. 10. 2020 maloletá je naďalej odmietavá k návštevám, iba za prítomnosti s matkou, otec jej hovorí zlé veci na mamu, aká je hlúpa. 50. Zo správy zo psychoterapeutických sedení zo dňa 20. 10. 2020, správa podpísaná klinickým psychológom a L.. A. P., vyplýva popis sedení s maloletou, avšak bez podstatného zhodnotenia a prínosu pre súdne konanie. 51. V psychologickej správe zo dňa 2. 10. 2019, zrejme podľa údajov matky, dieťa chce ísť vypovedať na súd, prevažuje depresívny výraz. 52. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane (účastníkom) uložiť najmä, aby podľa písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Okrem daného rámca vo vzťahu k jedinečnosti riešenej veci možno uložiť aj iné opatrenie s prihliadnutím na uplatnený nárok a potrebu dočasnej úpravy medzi účastníkmi. 53. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Okresný súd, ale aj odvolací súd nemal osvedčené, že by existovali podmienky pre zákaz styku otca s maloletou, pretože tieto skutočnosti nevyplývajú z predložených dôkazov, pričom vypovedacia hodnota je silne determinovaná osobnými vyjadreniami matky a nie objektívnymi poznatkami tretích osôb. Je pravdou, že okresným súdom uvádzané dôkazy jednoznačne nevypovedajú o tom, že príčinou popisovaného psychického stavu maloletej je otec dieťaťa. Je pravdou, že dané správy popisujú psychický stav maloletej, ktorý je potrebné riešiť. Je však pravda, že predložené lekárske správy matkou v odvolaní obsahujú vyjadrenia matky, ktoré lekárka prevzala do lekárskej správy (dekurz), avšak z jej záverov nevyplýva, že zdravotný stav maloletej je spôsobený správaním sa otca k maloletej a vedomosti o týchto skutočnostiach objektívne zistené nemala. Lekárka sa venuje liečbe daného stavu, nie príčinám. 54. Z fotokópií listov, ktoré mala vyhotoviť maloletá, nevyplýva, kedy boli tieto vyhotovené a za akých okolností, naviac, ako uvádza otec vo vyjadrení, ide o staršie kresby a boli podrobené znaleckému skúmaniu. 55. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že chýba jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy. Je nepochybné, že vzhľadom na vzájomné vzťahy rodičov nejde o neočakávanú situáciu, pretože bolo osvedčené, že rodičia vedú viaceré súdne konanie, pričom treba zvýrazniť, či tieto sú na prospech dieťaťa a ako vplývajú na dieťa a na jeho psychiku, a ako vplývajú na dieťa vzťahy medzi rodičmi, prípadne prejavy matky v rámci domácnosti a výchovy maloletej, ktoré nie sú preukázateľné. Matka tvrdí určité skutočnosti, avšak je logické tvrdenie otca, ako môže mať negatívny vplyv na maloletú, s ktorou sa stretáva minimálne v rozsahu tridsiatich minút a vždy za prítomnosti matky. Je potrebné zvážiť a zamyslieť sa, či skutočne príprava matky maloletej na stretnutie s otcom je správna a dostatočná a napĺňa zákonom predpokladaný účel, kedy pod prípravou je potrebné rozumieť nielen fyzickú prípravu, ale aj prípravu psychickú. Podľa vyjadrenia otca sa nezdá pravdepodobné, že by dieťa otca priamo odmietalo, je otázkou znaleckého dokazovania, či v prítomnosti matky dieťa nekoná stresovo a nie podľa svojej vôle a vlastného pocitu, ale má na mysli vždy osobnú predstavu matky o stretnutí. Nie je zrejmé, prečo sa matka stretnutia zúčastňuje, resp. svojou prítomnosťou môže narúšať rozvoj vzťahu otca s maloletou. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka zjavne odmieta rešpektovať výkon rozhodnutia a pred rozhodnutím neprejavuje žiadny rešpekt. 56. Z návrhu matky nevyplýva, že by došlo k podstatnej zmene skutočností, ktoré by predpokladali zmenu rozhodnutia oproti stavu, ktorý predchádzal poslednej úprave styku. Ak rodičia majú na mysli
najlepší záujem dieťaťa, potom je ťažko pochopiteľné opakované podávanie návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 14 P/6/2021 a 6P/17/2021, keď prebiehajú viaceré konania, hoci sa týkajú jedného maloletého dieťaťa. Odvolací súd potom zvažuje záver, či je v záujme rodičov blaho dieťaťa alebo iba osobná predstava o vzťahoch, ktorá sa negatívne odráža na psychike maloletej. V konaní neboli osvedčené žiadne také skutočnosti, ktoré by osvedčili tvrdenia matky, na základe ktorých by otec mal taký negatívny vplyv na maloletú, že stretávanie sa s maloletou by mal súd zakázať. Zaiste tieto skutočnosti by vyšli najavo už v doterajších konaniach. Preto možno zvážiť záver, či skutočne nejde o ďalšiu reakciu matky na konanie otca, keď sa návrhom domáhal výkonu rozhodnutia. K tejto situácii by nemuselo dochádzať, pokiaľ by matka rešpektovala súdne rozhodnutie. 57. Je dôvodný argument otca, že podobným chovaním matka môže dosiahnuť odlúčenie otca od maloletej, tento vzťah sa nerozvinie, čo môže byť sledovaným cieľom, hoci latentným, a ktorý porušuje základné práva maloletej, ale aj otca upravený Dohovorom. Odvolací súd považuje rozhodnutie za správne, preto ho potvrdil, pričom apeluje na rodičov, aby mali na mysli najlepší záujem dieťaťa, ktorým je aj rozvíjanie vzťahu otca a dieťaťa, tomu však nemôže matka brániť a musí si uvedomiť aj úlohu otca v živote maloletej. Vo veci samej je nariadené znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynie postoj rodičov, ich skutočný vzťah k maloletej, príčina problémov maloletej. Sú to iba rodičia, ktorí priamo ovplyvňujú psychiku maloletej pri svojej výchove. Oni môžu maloletú motivovať, ale aj demotivovať, ovplyvňovať, klamať, dávať zlý príklad, ktorý dieťa môže prevziať do budúcna. 58. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).