Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-147-2020.pdf
PDF · 80.97 KB
Case nature
Subarea
8Csp/147/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol. s r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: L. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXC, T., občan J. I. S., o zaplatenie 172,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať vo veci a konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi vrátenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie zúčtovania správnych a súdnych poplatkov Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 172,45 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
2. Súd doručoval žalovanému žalobu na adresu uvedenú v žalobe, neskôr na adresu prechodného pobytu uvedenú Prezídiom policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Odboru analýzy rizík a koordinácie, Oddelenia koordinácie spracovania údajov. Dopytom uvedeného orgánu bolo tiež zistené, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky prechodný pobyt od 18.04.2016 do 20.12.2019, ktorý bol ukončený, a momentálne sa nachádza v zahraničí, v J. I. S., na adrese I. S. J. K. X.
3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
8. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
9. Podľa § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je výlučne daná
a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
10. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
11. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
12. Podľa čl. 4 nariadenia č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
13. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
14. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
15. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania,
súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí, okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
16. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Sýrie, čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. Súd ďalej zistil, že žalovaný má od 20.12.2019 ukončený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Žalovaný si zásielky na adrese prechodného pobytu nepreberá (zásielku prevzal splnomocnenec).
17. Keďže v predmetnom konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
18. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.
19. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorý v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa § 37d zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ust. § 37a až § 37c zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských súdov mohli prichádzať do úvahy, okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c/ zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko žalovaný, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy - zo zmluvy o preprave). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o dohodu o založení právomoci slovenského súdu na riešenie daného sporu, takáto nebola v konaní ani tvrdená, ani preukázaná.
20. Ďalej bolo potrebné skúmať, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom
na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska žalovaného, pričom podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až 7 tejto kapitoly nariadenia určujú právomoc súdu, napr. vo veciach náhrady škody, poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z čl. 18 ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Sýrskej arabskej republiky.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný, ktorý vystupuje v pozícii spotrebiteľa, má pobyt v Sýrskej arabskej republike, súd podľa § 9 Civilného sporového poriadku s poukazom na čl. 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl. 18 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1215/2012 konanie pre nedostatok právomoci slovenského súdu zastavil.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
23. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu vo výške 16,50 eur.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko dôvodom pre zastavenie konania bol nedostatok neodstrániteľnej procesnej podmienky, súd dospel k záveru, že žiadnej zo strán nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania, a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).