Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12C/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Mesto Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. X, XXX XX V. A., zastúpenej Mgr. Michalom Zálešákom, LL.M, advokátom, so sídlom Heyrovského 14, 841 03 Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať byt č. XX na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parcele CKN č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre k. ú. a obec V. A.Š., nachádzajúci sa vo V. A. na ulici Ž. Č.. X pozostávajúci z jednej izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia a to do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

II. Žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšieho súdu dňa 11.02.2021 domáhal voči žalovanej vypratania nehnuteľnosti - bytu. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná v právnom postavení nájomcu, uzavrela dňa 12.09.2012 s Mestom Veľký Krtíš, ako vlastníkom bytu č. XX na 2. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. C KN č. XXXX a zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre k. ú. a obec V. A., Zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX. Byt sa nachádza na ulici Ž.Á. X, V. A. na II. poschodí bytového domu a pozostáva z 1 izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2012 a štvrťročne predlžovaný, naposledy Dodatkom č. 31 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX do 30.09.2020 a skončil uplynutím tejto doby, v zmysle . Žalovaná bola písomne vyzvaná na vypratanie bytu, avšak byt naďalej bez právneho dôvodu užíva.

2. Žalobu s prílohami súd doručil do vlastných rúk žalovanej. Dňa 11.03.2021 žalovaná doručila súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť v celkom rozsahu. Žalovaná uviedla, že býva v byte už vyše 8 rokov. Mala záujem predĺžiť nájomnú zmluvu, pričom žalobca to odmietol. Poukázala na to, že jej zlý zdravotný stav, súčasná nepriaznivá situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu ako aj nedostatok voľných bytov vo V.A. A. jej znemožňujú nájsť si náhradné bývanie. Je všeobecne známou skutočnosťou, že bytový dom na Ž. R. Č.. X obývajú tie najslabšie a najviac znevýhodnené sociálne vrstvy obyvateľstva. Jedná sa o sociálne vylúčenú rómsku komunitu. Je náramne zriedkavé, ak si obyvateľ tohto domu nájde ubytovanie v inom bytovom, či rodinnom dome, a to či už z dôvodu chudoby, nedostatku ponuky na trhu s nehnuteľnosťami, či z dôvodu diskriminácie. V prípade, že dôjde k vysťahovaniu žalovanej, stane sa bezdomovkyňou. Žalovaná ďalej poukázala na to, že predmetné konanie je nevyhnuté vnímať vo svetle základných ľudských práv a slobôd garantovaných SR a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú v zmysle SR

prednosť pred zákonom, vrátane Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Nútené vypratanie nehnuteľnosti totiž nevyhnutne znamená vážny zásah do vyššie uvedených práv žalovaných. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu ČR. Tiež poukázala na to, že vysťahovanie žalovanej ako sociálne znevýhodnenej osoby ide proti záväzkom, ktoré si kladie žalobca vo svojich strategických dokumentoch (Programovací rozpočet mesta Veľký Krtíš na roky 2020-2022) a vysťahovanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.03.2021 zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že v danom prípade neobstojí výklad, v zmysle ktorého by vyhlásenie a trvanie núdzového stavu zakladalo pre žalobcu povinnosti napríklad v oblasti zabezpečenia ubytovania najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. V prípade žalovanej nejde o náhlu núdzu vyvolanú pandémiou ochorenia COVID - 19, ale o situáciu, kedy si aj na základe výzvy zo strany žalobcu musela byť vedomá toho, že uplynutím dohodnutej doby nájmu, počnúc 01.10.2020, užíva byt bez právneho dôvodu. Žalovanej bol poskytnutý dostatočný časový priestor k tomu, aby si mala možnosť nájsť nové bývanie, nakoľko žalobca sa domáha ochrany vlastníckeho práva až po uplynutí troch mesiacov od okamihu kedy tento zásah do žalobcových práv začal. Priamo úmerne s predlžovaním doby trvania zásahov žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu narastá aj ujma, ktorú žalobca znáša tým, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že predmet nájmu bezodplatne užíva od okamihu uplynutia dohodnutej doby nájmu. Vychádzajúc z predpokladu, že výška bezdôvodného obohatenia je rovná výške nájmu platí, že ku dňu 31.03.2021 dosiahla výška takto získaného bezdôvodného obohatenia čiastku 261,40 Eur. Žalovaná je matkou najmenej jedného dieťaťa, ktoré sa v dôsledku dosiahnutia schopnosti samostatne živiť osamostatnilo. Práve jemu je s odkazom na a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť pre prípad potreby zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Primeranosť výživy sa posudzuje vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, teda najmä s ohľadom na majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry a pod.. Žalobca je povinný hospodáriť so svojím majetkom v prospech rozvoja mesta a za tým účelom je povinný svoj majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Žalobca je v zmysle uvedeného povinný najmä: udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi a viesť majetok v účtovníctve.

4. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.05.2021 zotrvala na svojom vyjadrení. Ďalej uviedla, že aj mimo núdzového stavu má žalobca vo vzťahu ku svojím obyvateľom určité povinnosti v zmysle , o Obecnom zriadení. Poukázala na Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 - rámcový dokument, ktorý schválila vláda SR. Stratégia je národným záväzkom vlády SR definujúcim smerovanie verejných politík s cieľom zmien v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov. Vysťahovanie celej rómskej komunity z bytového domu na Ž. R. vo V. A. je v priamom rozpore s uvedeným dokumentom. Stratégia je pritom dokumentom, ktorý vytvára rámec nielen národných, ale aj regionálnych a lokálnych politík, a teda sa ňou majú riadiť mestá aj obce. Žalobca nerieši sociálne vylúčenie predmetnej rómskej komunity a nijakým spôsobom neprispieva k zlepšeniu kvality ich bývania, ktoré výrazne vplýva aj na iné oblasti života týchto osôb - vrátane prístupu k zamestnaniu, vzdelaniu a pod. Naopak, žalobca vedie súdne konania s cieľom vysťahovať celú komunitu o počte desiatok ľudí, nezaujíma sa, v akej situácii sú tieto osoby, či majú kam ísť. Je iluzórne si myslieť, že si bez akejkoľvek pomoci zo strany mesta nájde také množstvo ľudí zo sociálne vylúčenej komunity náhradné ubytovanie.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 12.08.2021. Poverený zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že dlh z titulu užívania bytu bol ku dňu 06. 08.2021 vo výške 350,90 Eur, avšak dva dni pred pojednávaním ho žalovaná uhradila. Žalobca neeviduje žiadnu žiadosť, že by žalovaná mala záujem o prenájom bytu zo strany žalobcu. Žalobca je vlastníkom bytov na ulici O.. Ide o 68 bytových jednotiek, ktoré prenajíma záujemcom o nájom. Mesto nedisponuje sociálnymi bytmi, čiže nájom v byte na O. ulici je odlišný od bytov na ulici Ž.. Minimálna výška tohto nájmu je vo výške 90,- Eur za mesiac, k tomu treba pripočítať zálohy za služby spojené s užívaním bytu vo výške 63,56 Eur, teda spolu je to 153,56 Eur za mesiac. Uvedená čiastka zodpovedá nájmu 1 - izbového bytu na prízemí. Táto čiastka 2,34 násobne prevyšuje čiastku, ktorú uhrádzala žalovaná do tejto doby. Vo vzťahu k týmto bytom na ulici O. je potrebné ešte zložiť aj dvojmesačnú zábezpeku vo výške 180,- Eur,

pričom výška príjmu žalovanej nedosahuje ani výšku životného minima. Žalovaná v priebehu konania nepreukázala takú mieru poklesu zárobkovej činnosti, aby dokázala, že nie je schopná si zabezpečiť iný príjem okrem čiastočného invalidného dôchodku. V minulosti žalovaná pracovala v rámci aktivačných prác, kde dosahovala príjem 100, - Eur, ale toho času ich nevykonáva, nakoľko nie je vedená na úrade práce. Čiže z tohto pohľadu absentuje akákoľvek aktivita žalovanej vo vzťahu k dosiahnutiu nejakých vyšších príjmov, ktoré by jej umožňovali nájsť si bývanie. V čase účinnosti nájomnej zmluvy vrátane dodatkov si žalovaná nájomné uhrádzala riadne a včas. Nájomné bolo vo výške 17,93 Eur, plus poplatky za služby spojené s užívaním bytu vo výške 47,42 Eur, spolu to bolo 65,35 Eur. Poverený zástupca žalobcu ďalej uviedol, že bytová politika je v samosprávnej pôsobnosti obce a je bežným štandardom v praxi samospráv rozhodovanie primátora v týchto veciach. Poukázal na VZN iných miest, kde je obdobný spôsob prideľovania bytov. Ďalej uviedol, že žalovaná nesprístupnila deratizérom vstup do svojho obydlia, čím zmarila účel vykonanej deratizácie. Žalobca sa nebráni poskytnutiu bytovej náhrady žalovanej, avšak bez aktívnej súčinnosti žalovanej mesto nemá možnosť ponúknuť nejaký byt, keďže jej príjem nedosahuje ani výšku nájmu za prenajímané byty.

6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ďalej uviedol, že žalovaná má zdravotné problémy, je sluchovo postihnutá, prekonala vrodené vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu. Výkon vlastníckeho práva žalobcu nie je právom absolútnym. Výkon tohto práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Vlastník si nemôže konať to, čo chce, ale je limitovaný medzinárodnými dohovormi, , a tiež Stavebným zákonom. Ustanovením v nájomnej zmluve, ktoré od počiatku stanovovalo dobu nájmu 3 mesiace bez ohľadu na to, aká bola individuálna situácia konkrétnej osoby, týmto spôsobom žalobca obchádzal zákon, preto je nutné považovať tieto zmluvy za zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú. Právny zástupca poukázal na stanovisko žalobcu, ktoré zaslal verejnej ochrankyni práv. Mesto uviedlo, že zmluvy o nájme bytu takto uzatvárala s nájomcami v uvedenej bytovke viac ako 10 rokov, takže bez ohľadu na individuálnu situáciu konkrétnych rodín. Takéto konanie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi s odkazom na ustanovenie . Toto ustanovenie by malo byť neplatné. V zmysle by mala nastať domnienka, v zmysle ktorej bol uzatvorený nájom na dobu neurčitú. Žalobca neoznámil v súlade s VZN č. 2/2018 v znení VZN č. 13/2019 možnosť uzatvoriť minimálne 3 mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu novú nájomnú zmluvu. Žalobca svojim prístupom nezohľadnil zraniteľnosť žalovanej, ktorá je zdravotne znevýhodnenou osobou, chorou, ktorá si zaslúžila osobitný prístup a asistenciu pri hľadaní ubytovania. Ďalej právny zástupca poukázal na upovedomenie o výsledku vybavenia podnetu, ktoré riešila verejná ochrankyňa práv, v ktorom skonštatovala, že konaním a nečinnosťou žalobcu došlo k porušeniu práva na ochranu pre nezákonný výkon vlastníckeho práva podľa čl. 20. ods. 3 SR a práva na adekvátne bývanie podľa čl. 11 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o hospodárskych sociálnych a kultúrnych právach. Verejná ochrankyňa práv uviedla, že generalizované nepredlžovanie nájomných zmlúv obyvateľov nájomného domu zo strany žalobcu bez individuálneho posúdenia a zdôvodnenia, nesplnenia podmienok na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy bolo v rozpore s ustanovením VZN žalobcu č. 2/2018 a s kritériom bezpečnosti právnych vzťahov vyplývajúcich z medzinárodného práva. Žalobca si nesplnil svojej povinnosti podľa , keďže mesto malo vedomosť o potrebe opráv v bytovom dome v rozpore so zásadou oficiality nepostúpilo vec v zmysle Stavebného zákona krajskému stavebnému úradu na konanie a rozhodnutie vo veci nariadenia nevyhnutných opráv, nariadenia neodkladných zabezpečovacích prác, nariadenia vypratania stavby, kedy by žalobca bol ako vlastník povinný zabezpečiť nájomcom bytovú náhradu. Ďalej poukázal na zápisnicu zo zasadnutia komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie Mesta Veľký Krtíš zo dňa 16. 07. 2019, kde komisia 2 mesiace predtým, ako došlo k predĺženiu nájomných zmlúv, odporučila prideliť byt jednému zo žiadateľov na ulici Ž. Č.. X. Ďalej poukázal na netransparentný spôsob prideľovania bytov vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš. Nie sú zverejnené vôbec žiadne kritériá, na základe ktorých dochádza k prideľovaniu bytov. Rozhoduje sa na základe odporúčaní bytovej komisie, ktorej zápisnice neobsahujú žiadne relevantné údaje, akým spôsobom rozhoduje, prečo prideľuje byty, komu prideľuje byty, za akých kritérií. Poukázal na zápisnicu zo dňa 18. 03. 2021. Tí obyvatelia, ktorí nemali žiadne dlhy, ktorí požiadali o pridelenie bytu ako náhradného bývania, boli neúspešní s tým, že ich žiadosti boli bez odôvodnenia vyradené z evidencie žiadateľov o pridelenie bytu. Ďalej poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vinterstein verzus Francúzsko, Stanková verzus Slovenská republika, tiež na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I , rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. . Osoby, ktoré obývajú bytový dom na Ž. R. Č.. X sú

ekonomicky negramotné, nevedia si sami pomôcť pri vybavovaní úradných záležitostí. Mesto im v tomto smere neposkytuje žiadnu súčinnosť.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že toho času poberá invalidný dôchodok vo výške 173,30 Eur mesačne. Iný príjem okrem toho nemá. V roku 2017 poberala dávku v hmotnej núdzi, avšak v tom čase bývala so synom, ktorý začal pracovať a dosahovať príjem od 450 do 500,- Eur mesačne a preto jej dávka v hmotnej núdzi bola odobratá, keďže žili spolu v spoločnej domácnosti a preto už nespĺňali podmienku na jej výplatu. Od roku 2017 do roku 2019 opakovane žiadala o poskytnutie dávky, avšak jej bola zamietnutá, pretože syn stále s ňou býval a zarábal. Toho času býva v predmetnom byte sama. 11. 08. 2021 podala žiadosť žalobcovi o poskytnutie nejakého náhradného ubytovania. Žiadosť nepodala skôr preto, pretože si z vlastnej iniciatívy hľadala bývanie, pretože byt, v ktorom býva, je v katastrofálnom stave. Má tri dospelé deti. Najstarší syn F. býva v Čechách, nemá o ňom žiadne informácie. Dcéra E. býva v Bratislave, tiež s ňou nie je v kontakte. Syn F. je dospelý, žije so svojou priateľkou v Pôtri so siedmymi deťmi. S týmto synom je v kontakte. Tento momentálne pracuje, chodí ju navštevovať, avšak finančne jej nijakým spôsobom nepomáha, ani neprispieva na jej výživu. V tom čase, keď uzatvárala dodatok č. 31 dňa 30. 06. 2020, nebola informovaná o tom, že jej opakovane nebude nájom predlžovaný. O tom sa dozvedela až po 30. 09. 2020, keď si chcela uzavrieť novú nájomnú zmluvu, potom následne v novembri 2020, keď dostala výzvu na vypratanie bytu. Od narodenia je sluchovo postihnutá, nepočujúca, prekonala viacej operácií aj v súvislosti so sluchom. Má pohybové obmedzenie v súvislosti s bedrovým kĺbom. Okrem nájomného 65,- Eur, ktoré uhrádza žalobcovi, si platí 25,- Eur za elektrinu, každý mesiac si kupuje plynovú fľašu, pretože v byte nie je zavedený plyn a za toto platí 16,- Eur mesačne. Poplatky za užívanie doposiaľ neplatila preto, pretože bola situácia v súvislosti s koronavírusom a nevedela, že sa dá platiť aj nejakým iným spôsobom ako poštovou poukážkou. Peniaze z dôchodku si odkladala a teraz ten nedoplatok vyrovnala. Žalovaná ďalej uviedla, že ju nikto z mesta s ničím neoslovil, nepomohol jej v súvislosti so zabezpečením nejakého náhradného ubytovania.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatkom č. 31 k Nájomnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvou na vypratanie bytu zo dňa 09.11.2020, doručenkou preukazujúcou doručenie výzvy žalovanej, Programovým rozpočtom Mesta Veľký Krtíš na roky 2020-2022, Komunitným plánom sociálnych služieb Mesta Veľký Krtíš, Stratégiou rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, lekárskou správou zo dňa 29.04.1998, Upovedomením o výsledkoch vybavovania podnetu, vypracovaným Verejnou ochrankyňou práv zo dňa 06. 05. 2021, Zápisnicou zo zasadnutia Komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie zo dňa 16. 07. 2020 a zo dňa 18.03.2021, Vyjadrením k žiadosti o pridelenie bytu z evidencie žiadateľov o pridelenie bytu zo dňa 24. 03. 2021, Potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku žalovanej, Stanoviskom k výsledkom vybavenia podnetu zo dňa 01.06.2021, Všeobecne záväzným nariadením Mesta Veľký Krtíš č. 2/2018 o prideľovaní a hospodárení s nájomnými bytmi vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš v znení VZN č. 13/2019. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

9. Žalobca ako vlastník bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. C KN č. XXXX a zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre k. ú. a obec V.Ý. A., uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX. Byt č. XX sa nachádza na ulici Ž. X, V. A. na 2. poschodí bytového domu a pozostáva z 1 izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2012 a následne predlžovaný, naposledy Dodatkom č. 31 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX do 30.09.2019. Žalovaná bola písomne vyzvaná na vypratanie bytu, pričom tento doposiaľ nevypratala. Žalovaná žije sama. Je invalidná dôchodkyňa, sluchovo postihnutá a s pohybovým obmedzením. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 173,30 Eur mesačne. Žalovaná počas celej doby nájmu uhrádzala nájomné riadne a včas. Z Upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu mimovládnej organizácie Európske centrum pre práva Rómov, Verejnou ochrankyňou práv SR zo dňa 06.05.2021, vyplýva, že konaním a nečinnosťou Mesta Veľký Krtíš ohľadne bytového domu súp. č. XXX na ulici Ž. Č.. X, V. A. došlo k porušeniu práva na ochranu pred nezákonným výkonom vlastníckeho práva podľa a práva na adekvátne bývanie podľa čl. 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Verejná ochrankyňa práv poukázala na to, že je neprípustné generalizované opakované uzatváranie nájomných zmlúv na dobu určitú v trvaní troch mesiacov bez individuálneho posúdenia bezpečnosti právneho vzťahu. Tiež je neprípustné generalizované nepredlžovanie nájomných zmlúv v prípade potreby posúdenia technického stavu nájomných bytov. Ďalej poukázala na to, že Mesto Veľký Krtíš malo v prípade zlého technického

stavu bytového domu postupovať niektorým zo spôsobov podľa ustanovení § 86 až § 96 stavebného zákona.

10. Podľa ; má každý právo vlastniť majetok.

11. Podľa ; obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

12. Podľa ; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podľa ; ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Podľa ; bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

15. Podľa ; náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

16. Podľa , pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.

17. Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami; pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu).

18. Podľa § 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Veľký Krtíš č. 2/2018 o prideľovaní a hospodárení s nájomnými bytmi vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš (ďalej len „VZN č. 2/2018“) v znesení VZN č. 13/2019; doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najmenej tri mesiace a najviac tri roky.

19. Podľa § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018; v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto nariadení. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude prenajímateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

20. Podľa § 5 ods. 5 VZN č. 2/2018; nájomca bytu, ak má záujem o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, je povinný 30 kalendárnych dní pred ukončením jej platnosti požiadať prenajímateľa o opakované uzavretie nájomnej zmluvy.

21. Podľa o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní; doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov, a) ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443/20210101>, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom; pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo b) ak nájomcom je osoba podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.

22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

23. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať sa nachádza v obytnom dome, ktorého vlastníkom je žalobca a žalovanej v čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by vznikol medzi nimi právny vzťah. V danom prípade žalovanej ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie bytu dohodnuté (od 01.07.2020 do 30.09.2020). Ustanovenie a nasl. upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia na nájom bytu, čo znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k platnému zániku nájmu bytu a po objektívnom posúdení vo vzťahu k povinnostiam nájomcu žalovanej právo na bytovú náhradu ani nevzniklo, keďže neboli splnené podmienky . Od 01.10.2020 po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu) žalovaná predmetný byt bez právneho dôvodu užíva, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaná i napriek výzve byt neodovzdala a dňom skončenia nájmu jej vznikla povinnosť byt a jeho príslušenstvo odovzdať prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzala.

24. Podľa ; výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem „dobré mravy“, ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických, kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

26. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2016).

27. V prejednávanej veci len s odkazom na ustanovenie prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktorá môže bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie bytu zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady (Nález Ústavného súdu SR ), resp. určením dlhšej než zákonnej lehoty k vyprataniu (zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.10.2009, sp. zn. Cpjn 6/2009). Súd je toho názoru, že zamietnutie žaloby v týchto prípadoch neprichádza do úvahy, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe by neobnovila nájomný vzťah medzi stranami a žalovaná by naďalej byt užívala bez právneho dôvodu.

28. Je nesporné, že žalovaná v predmetnom byte býva 8 rokov na základe opakovane predlžovaných nájomných zmlúv na dobu 3 mesiacov, pričom posledný rok užíva predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaná má 58 rokov, je sluchovo postihnutá a okrem toho trpí aj pohybovým ochorením (prekonala vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu). Žalovaná počas celej doby nájmu platila nájomné riadne a včas. Nedoplatok titulom užívania bytu po zániku nájmu žalobcovi uhradila v celom rozsahu. Nedoplatok jej vznikol v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19, keďže jej boli obmedzené možnosti ako platiť tieto poplatky. Toho času žije sama. Má príjem iba v podobe čiastočného invalidného dôchodku vo výške 173,30 Eur. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že táto je ekonomicky negramotná a potrebuje pomoc pri vybavovaní svojich ekonomických záležitosti aj v súvislosti so zabezpečením dávky hmotnej núdzi, ktorú si doposiaľ nebola schopná sama vybaviť. Žalovaná má síce tri plnoleté deti, avšak so synom F. a dcérou E. neudržiava žiadny kontakt, nevie kde sa nachádzajú. Syn F. žije v spoločnej domácnosti s družkou a so siedmimi deťmi. Žalovaná až teraz požiadala žalobcu o poskytnutie náhradného ubytovania, nakoľko sa doteraz sama snažila nájsť si nájomné bývanie, čo sa jej nepodarilo. Keďže o jej žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté, súd preto nepovažoval za potrebné bližšie skúmať systém prideľovania nájomných bytov Mestom Veľký Krtíš a preto ani nevykonal dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno konštatovať, že žalovaná nie je schopná si zabezpečiť sama adekvátne vlastné bývanie.

29. Súd tiež skúmal tú skutočnosť, či žalobca má taký dôvod dosiahnuť okamžité vypratanie žalovanej, že by od neho nebolo možné spravodlivo žiadať, aby vypratanie bytu súd viazal na zabezpečenie bytovej náhrady. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že všetkým nájomcov v bytovom dome súp. č. XXX nachádzajúcom sa na ulici Ž. Č.. X vo V. A., skončil nájom bytov uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalobca nepristúpil k opätovnému predĺženiu nájomných zmlúv. Je zrejmé, že tak urobil z dôvodu zlého technického stavu bytového domu. Zlý technický stav bytového domu je spôsobený v dôsledku jeho nezodpovedného užívania zo strany niektorých nájomcov. Pokiaľ aj boli v bytovom dome vykonané nejaké opravy, tak dochádzalo k opätovnému poškodzovaniu opravených častí a zariadení bytového domu. Súd je toho názoru od žalobcu nie je spravodlivé žiadať, aby donekonečna vykonával opravy v bytovom dome v podstate na vlastné náklady, keďže prevažná väčšina nájomcov v tomto bytovom dome, neuhrádzala riadne a včas nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytov. Povinnosťou žalobcu však bolo všetkých nájomcov už pri uzatváraní posledného dodatku k nájomnej zmluve na dobu 3 mesiace upozorniť na to, že ďalší dodatok s nimi už nebude uzatvorený a to s odkazom z ustanovenie § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018 . Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaná nepožiadala o predĺženie nájmu v zmysle § 5 ods. 5 VZN č. 2/2018, tak v tomto smere súd poukazuje na to, že takáto povinnosť žalovanej nie je upravená v Nájomnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ani v Dodatku č. 31 k nájomnej zmluve. Keďže v prípade žalovanej sa jedná o osobu úradne negramotnú o tejto povinnosti sa bez patričnej pomoci nemala ako dozvedieť.

30. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal neplatnosť ustanovenia VZN č. 2/2018 ohľadne opakovaného uzatvárania nájomných zmlúv na dobu určitú troch mesiacov s odkazom na ustanovenie , tak v tomto smere súd poukazuje na o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktoré tiež umožňuje uzatváranie nájomných zmlúv najviac na tri roky (okrem tam uvedených výnimiek). Podľa názoru súdu uzatváraním nájomných zmlúv na dobu určitú troch mesiacov žalobca neobchádza chránený nájom bytu s cieľom zjednodušeného ukončenia užívania bytu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , str. 6). Ustanovenie VZN č. 2/2018 preto nie je možné považovať za neplatné. Súd sa oboznámil aj s obsahom Upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu mimovládnej organizácie Európske centrum pre práva Rómov, Verejnou ochrankyňou práv SR zo dňa 06.05.2021. Toto upovedomenie nie je pre súd záväzné. Napriek tomu však súd musí tiež konštatovať, že žalobca postupoval v rozpore s ustanovením , pokiaľ teda rovnako pri všetkých nájomcoch uzatváral zmluvy na dobu určitú (tri mesiace), bez individuálneho posúdenia splnenia podmienok pre nájom bytu u konkrétneho nájomcu aj dobu dlhšiu ako tri mesiace. Tento rozpor súd tiež vidí aj v prípade hromadného vypratania bytového domu, bez náležitého individuálneho posúdenia splnenia podmienok na pridelenie bytovej náhrady, resp. na pridelenie nájomného bytu, v prípade ak takáto žiadosť o pridelenie nájomného bytu bola podaná.

31. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, súd dospel k záveru, že žalobca postupoval v predmetnej veci v rozpore so svojimi strategickými dokumentmi, (Programový rozpočet mesta na obdobie 2020-2022 a Komunitný plán sociálnych služieb). Žalobca disponuje jednoizbovými bytmi na ulici X.. H.. O. vo V. A.D.. Jedná sa o nájomné byty, kde nájomné je vo výške 90,- Eur, poplatky za služby spojené s užívaním

bytu sú vo výške 63,56 Eur, elektrina cca 20,- Eur, spolu vo výške 173,56 Eur. Toho času žalovaná platí žalobcovi za byt nájomné vo výške 17,93 Eur, poplatky za služby spojené s užívaním bytu vo výške 47,42 Eur, za elektrinu 25,- Eur (keďže v byte nie je kúrenie) a za plynovú fľašu platí 16,- Eur mesačne, spolu 106,35 Eur. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalovanej bude poskytnutá pomoc pri vybavení dávky v hmotnej núdzi a jednorazového príspevku na bývanie, tak žalovaná bude schopná uhrádzať náklady v nájomnom byte a tiež bude schopná žalobcovi zložiť zábezpeku v podobe dvojmesačného nájomného vo výške 180,- Eur. V tomto smere však súd tiež apeluje na žalovanú, aby zvýšila svoju aktivitu pri spolupráci so žalobcom pri riešení svojej situácie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd potom v predmetnej veci považoval za primerané viazať vypratanie bytu na poskytnutie bytovej náhrady, a to vo forme náhradného ubytovania v zmysle , s prihliadnutím na to, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že byty v bytom dome súp. č. XXX na ulici Ž. Č.. X vo V. A. sú v zlom technickom stave. Ako už súd uviedol, zamietnutie žaloby nepovažuje za efektívne, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe by neobnovila nájomný vzťah medzi stranami a žalovaná by naďalej byt užívala bez právneho dôvodu. Súd preto potom žalobe žalobcu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vypratať byt č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parcele CKN č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre k. ú. a obec V. A., nachádzajúci sa vo V. A. na ulici Ž. Č.. X pozostávajúci z jednej izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia a to do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

32. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak strana mala v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal síce vo veci úspech čo sa týka vypratania bytu, avšak toto vypratanie súd podmienil poskytnutím náhradného ubytovania žalovanej, čo možno považovať za polovičný úspech žalovanej v spore. Vzhľadom na uvedené súd potom žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ods. ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.