Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-22-2020.pdf
PDF · 166.26 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: NYESZO - TRADE s.r.o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101490252/2020 zo dňa 28. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2019. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.06.2019. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100747350/2020 zo dňa 03.04.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený fikciou doručenia dňa 01.05.2020. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.
2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 100950240/2020 zo dňa 28.05.2020 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 53 748,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 55,08 Eur a vyrubil daň v sume 53 692,92 Eur.
3. Žalobca v zdaňovacom období marec 2019 deklaroval dodanie tovaru - LED pások a tonerov v celkovej sume 322 488,00 Eur s oslobodením od dane pre odberateľa Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 103 7 Budapest, IČ DPH: HU26491646, Maďarsko (ďalej aj len „Hovi-Ker System Kft.“), a to na základe odberateľských faktúr: č. XX.XX.XXXX, zo dňa 01.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 04.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 05.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 06.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 07.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 08.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 11.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 13.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 14.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 18.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 22.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 25.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 26.03.2019, č. XXXXXXX zo dňa 28.03.2019 a č. XXXXXXX zo dňa 29.03.2019. Na faktúrach bol uvedený údaj: „Plnenie je oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty s možnosťou odpočítania
dane a forma úhrady „Príkazom“. Žalobca k faktúram doložil potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom a doklady o medzinárodnej preprave tovaru - CMR.
4. Správca dane po preverení žalobcom deklarovaných obchodných transakcií (aj prostredníctvom podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej maďarskej daňovej správe) dospel k záveru, že žalobca porušil § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) a nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru pre deklarovaný maďarský daňový subjekt. Podľa správcu dane splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH nebolo dostatočne preukázané. Žalobca na predložených listinách deklaroval dodanie tovaru pre maďarský daňový subjekt zmätočne, súčasne na dve adresy v Maďarsku, a to raz na sídlo Harang utca 12, 1037 Budapest (sídlo žalobcu u poskytovateľa sídla) a druhý raz (CMR) do obce Magyargéc. Ani na jednej z týchto adries sa prevzatie deklarovaného tovaru nepotvrdilo. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 23.01.2020 na predloženie dôkazov potvrdzujúcich jeho tvrdenia a odstránenie pochybností správcu dane neposkytol vyjadrenie ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Žalobcom predložené formálne doklady sa vo svetle vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly ukázali ako nehodnoverné, nepravdivé. Listiny predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy) sú použiteľné len ak je nepochybné, že odrážajú skutočnosť, avšak nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, že je uvedená formálne na listinách. Nakoľko správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nezistil splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, považoval dodávky tovaru pre deklarovaného dodávateľa Hovi-Ker System Kft. za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH.
5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101490252/2020 zo dňa 28.09.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH sú stanovené striktne, pričom musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky, a to: tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a zároveň musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v inom členskom štáte. Pri oslobodení od dane nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu (t. j. dodávateľ, odberateľ alebo iná osoba), ale je rozhodujúce na koho účet sa táto preprava vykonáva (t. j. na účet dodávateľa alebo odberateľa). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok ustanovených Zákonom o DPH. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje oslobodenie od dane na ním vyhotovených odberateľských faktúrach, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve pre osobu - platiteľa dane pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach, pričom na tohto odberateľa (ako nadobúdateľa tovaru v inom členskom štáte) musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník.
6. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že z dôvodu preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní predmetného tovaru žalobcom z tuzemska do iného členského štátu EÚ - do Maďarska (podľa § 43 Zákona o DPH), preveroval správca dane aj skutočnosti súvisiace s fakturovaným dodaním tovaru pre deklarovaného odberateľa Hovi-Ker System Kft. Za týmto účelom správca dane zaslal Maďarskej daňovej správe Žiadosť o MVI, ktorou žiadal preveriť žalobcom fakturované dodania tovaru pre predmetného odberateľa. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi na danú žiadosť uviedla, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. je nekontaktná (má status zmiznutého obchodníka), sídlo daňového subjektu sa nachádza u spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla. Na adrese sídla spoločnosť svoju činnosť nevykonáva, zahraničný správca dane nemá vedomosť, že by daná spoločnosť mala k dispozícii iné miesto podnikania alebo pobočku. Spoločnosť Hovi-Ker System Kft. podľa zahraničného správcu dane nepodala za zdaňovacie obdobie marec 2019 súhrnný výkaz, v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie deklarovala oslobodené intrakomunitárne nadobudnutia v sume 78 734 000,00 HUF. Maďarský správca dane uviedol aj skutočnosť, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. nepotvrdila, že tovar je predmetom jej účtovníctva, daň z neho nebola zaplatená. Žalovaný mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie
tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre.
7. Ďalej žalovaný uviedol, že k odvolaniu boli priložené dve kópie dokumentov, konkrétne: 1) „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÁFA BEVALLÁS“ (Potvrdenie o podaní DP DPH za zdaňovacie obdobie marec 2019), dokument bol podaný dňa 29.08.2019 o 21:42:43 (Beküldés dátuma), - v riadku 11 uviedol DS tovar oslobodený od dane v hodnote 78 734 tis. HUF a neuviedol zdanenie tohto tovaru, 2) „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÖSSZESÍTÖ NYILATKOZAT“ (Potvrdenie o podaní SV DPH), dokument bol podaný 23.01.2020 o 13:24:29 (Beküldés dátuma). (Maďarské daňové subjekty v SV DPH uvádzajú nadobudnutia tovaru - v danom prípade maďarský daňový subjekt uviedol nadobudnutie za mesiac 03/2019 v hodnote 78 734 tis. HUF od NYESZO-TRADE s.r.o., - podľa DIČ: 2120331411). Žalovaný poukázal na to, že predmetné dokumenty boli v zmysle údajov v nich uvedených podané (Beküldö) p. H. C., ktorý dokument aj schválil (S.). H. Vitálij bol konateľom len do 16.05.2019 a teda nebol osobou oprávnenou konať v dňoch 29.08.2019 a 23.01.2020 za daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.
8. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ - do Maďarska bolo, že žalobca vierohodne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. V tomto prípade žalobca ako dodávateľ bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane Potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a nie dokladom CMR (adresa dodania tovaru na dokladoch CMR bola uvedená len ako „Magyargéc“, bez špecifikácie ulice a ostatných náležitostí).
9. K tvrdeniam žalobcu ohľadom splnenia a preukázania zákonných podmienok na oslobodenie od dane žalovaný skonštatoval, že podľa odpovede na vyššie uvedenú žiadosť o MVI je jednoznačné, že zahraničný odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky. Zahraničný odberateľ nepreukázal, či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobcom predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval vyhotovenými dokladmi (odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR).
10. Ďalej žalovaný doplnil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Hovi-Ker System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.
11. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, ako aj v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.
12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
14. Žalobca tvrdil, že správca dane má vedomosť z iných konaní o tom, že potvrdenia vystavuje účtovná kancelária, ktorá pri vystavovaní dokladu pochybila, o čom už v iných konaniach žalobca predkladal čestné prehlásenie. Z uvedeného dôvodu je zmätočnosť na vystavených dokladoch odstránená.
15. Ďalej podľa žalobcu bolo otázne, akým právom správca dane neguje tvrdenie maďarského správcu dane zaslaného v rámci MVI kedy tvrdí, že potvrdenia o podaní DP DPH boli podané neoprávnenou osobou, pričom ich maďarský správca dane uznal. Skutočnosť, že boli podané účtovníkom oprávneným podať priznania po tom, kedy už konateľ nebol oprávnenou osobou podávať priznania neznamená, že tieto potvrdenia neboli vystavené v čase, keď bol H. C. konateľom, nakoľko ich sám schválil. Je potrebné rozlišovať medzi dátumom vystavenia a odoslania dokumentov a ich schválením. Pokiaľ by ich konateľ neschválil, ani by nebolo možné ich vypracovať, nakoľko by nemal kto účtovné doklady k zaúčtovaniu predložiť. Uvedené nespochybňuje ani maďarská daňová správa a správca dane nie je oprávnený na to, aby posudzoval zahraničné doklady a určoval ich vierohodnosť. Uvedené je len v kompetencii maďarských daňových orgánov a v prípade, že mal pochybnosti, mal si to preveriť cez MVI.
16. Žalobca mal za to, že dodanie tovaru dostatočným spôsobom preukázal a správca dane ani žalovaný dodanie tovaru nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR) a prijal všetky rozumné opatrenia, čo žalovaný ani správca dane nepoprel a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. V rámci MVI bolo prezentované, že odberateľ za mesiac 3/2019 deklaroval oslobodené IC nadobudnutia. Žalobca mal za to, že preukázal, že odberateľ mal k dispozícii skladové priestory, čím vyvrátil tvrdenia získané v rámci MVI. Týmto žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi a dôkazné bremeno sa v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH presunulo na správcu dane. Správca dane ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane odberateľa. Z daňovej kontroly však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Žalovaný ako aj správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako formálne, teda nie falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti
a žalovaný ich platnosť ani nespochybnil. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.
17. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH - faktúrami, CMR dokladmi. Zo strany žalovaného nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar a uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom odberateľovi nebolo potvrdené (vzhľadom na jeho nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), avšak nebolo ani vyvrátené.
18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu z úvodu žaloby sú všeobecné, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje z akého dôvodu je podľa neho rozhodnutie nezákonné, žalovaný neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Dané tvrdenia preto žalovaný považoval za nedôvodné.
19. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí spochybnil dodávky pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft. Správca dane z dôvodu preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane preveroval skutočnosti súvisiace s fakturovaným dodaním tovaru pre deklarovaného odberateľa Hovi- Ker System Kft. v Maďarsku, a preto bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. je nekontaktná (má status zmiznutého obchodníka), sídlo daňového subjektu sa nachádza u spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla, na adrese sídla spoločnosť svoju činnosť nevykonáva, zahraničný správca dane nemá vedomosť, že by daná spoločnosť mala k dispozícii iné miesto podnikania alebo pobočku. Maďarský správca dane tiež uviedol, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. nepodala za zdaňovacie obdobie marec 2019 súhrnný výkaz, v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie deklarovala oslobodené intrakomunitárne nadobudnutia v sume 78 734 000,00 HUF. Maďarský správca dane uviedol aj skutočnosť, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. nepotvrdila, že tovar je predmetom jej účtovníctva, daň z neho nebola zaplatená. Žalovaný na základe uvedených skutočností mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre.
20. Žalovaný poukázal na to, že podania, ktoré namieta v žalobe žalobca („Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÁFA BEVALLÁS“ - Potvrdenie o podaní DP DPH za zdaňovacie obdobie marec 2019 a „Elfogadó nyugta“ s prílohou „ÖSSZESÍTÖ NYILATKOZAT“ - Potvrdenie o podaní SV DPH) neboli predmetom MVI, ale predstavovali prílohu odvolania voči rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k daným dokumentom uviedol, že boli v zmysle údajov v nich uvedených podané (D.) p. H. C., ktorý dokument aj schválil (S.). Žalovaný poukázal na to, že H. C. bol konateľom len do 16.05.2019 a teda nebol osobou oprávnenou konať v dňoch 29.08.2019 a 23.01.2020 za daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu. Žalobcom nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že predmetné dodatočné podania boli zahraničným správcom dane aj akceptované, keďže daňový
subjekt Hovi-Ker System Kft. bol už v čase daných podaní zmiznutým obchodníkom (v zmysle odpovede na MVI).
21. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane žalobcovi zaslal dňa 27.01.2020 výzvu číslo 100250387/2020 zo dňa 23.01.2020, ktorou bol žalobca vyzvaný na odstránenie pochybností správcu dane a predloženie dôkazov týkajúcich sa dodania tovaru - LED pások a tonerov pre odberateľa Hovi- Ker System Kft. Výzva bola doručená do vlastných rúk splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 18.02.2020. Žalobca v stanovenej 15 dňovej lehote požadované listiny a doklady nepredložil, výzve nevyhovel v požadovanom rozsahu, pravdivosť a úplnosť predložených dokladov a pravdivosť údajov uvedených v dokladoch predložených ku kontrole nepreukázal.
22. Žalovaný mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre.
23. Vo vzťahu k určeniu hranice, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
24. Žalovaný zdôraznil, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca reálne dodal tovar odberateľovi uvedenému na faktúre - spoločnosti Hovi-Ker System Kft. Správca dane správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Hovi-Ker System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.
25. Podľa názoru žalovaného maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Deklarovaný odberateľ je nekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane nespolupracuje, nemá žiadnych zamestnancov, sídlo spoločnosti bolo len virtuálne, súhrnný výkaz za obdobie marec 2019 nebol spoločnosťou podaný. Žalobca žiadnym spôsobom okrem formálne vystavených dokladov nepreukázal, že odberateľ mal v kontrolovanom zdaňovacom období skutočne k dispozícii skladové priestory. Žalobca nepreukázal ani skladovanie tovaru v prenajatých priestoroch v obci Želovce.
26. Žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami, prípadne CMR dokladmi, nie je podľa žalovaného postačujúce, pretože faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe vlastných zistení spochybnil dodanie tovarov pre maďarského odberateľa Hovi--Ker System Kft., ktorý je podľa záverov zahraničného správcu dane uvedených v MVI zmiznutým obchodníkom.
27. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobcom predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch.
28. Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu.
29. Podľa žalovaného námietka týkajúca sa preukázania vedomosti žalobcu o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. zneužitia práva v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, je nedôvodná, pretože v danom prípade sa nejednalo o zneužitie práva a ani o účasť žalobcu na konaní vykazujúcom znaky daňového podvodu. Ako vyplýva zo žalobou napadnutých rozhodnutí a predloženého administratívneho spisu, správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole vyhodnotil žalobcom uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH ako neoprávnené.
30. Žalovaný skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, obsahujú uvedenie právnych predpisov, ktoré podľa daňových orgánov boli žalobcom porušené, ich vyhodnotenie vo väzbe na kontrolné zistenia, a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom, avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú spôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol.
31. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.
32. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 11.08.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 03.08.2021.
33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
37. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
38. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
39. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
40. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov
v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil. Pokiaľ žalobca len všeobecne, bez bližšieho ozrejmenia namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, takto uplatnený žalobný dôvod neumožňoval súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobná námietka bola nekonkrétna a všeobecná.
41. V zdaňovacom období marec 2019 si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH z dôvodu dodania tovaru do Maďarska odberateľovi Hovi-Ker System Kft. Správca dane vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.
42. Žalobné námietky, že daňové orgány nesprávne vec posúdili, keď dospeli k záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane a žalobca preukázal, že tovar dodal nadobúdateľovi, ktorý bol v danom čase platiteľom DPH v inom členskom štáte a preukázal aj prepravu tohto tovaru do iného členského štátu predložením faktúr, CMR a dodacích listov, považuje správny súd za nedôvodné.
43. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva.
44. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
45. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
46. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
47. Žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore a administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nie sú dôvodné. Žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského
štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych aj materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.
48. Pokiaľ žalobca namietal, že zmätočnosť dokladov spôsobila účtovná kancelária, ktorá ich vystavovala, toto svoje tvrdenie v daňovom konaní nijako nepreukázal. Žalobca ním spomínané čestné vyhlásenie daňovým orgánom v predmetnom daňovom konaní nepredložil a nepriložil ho ani k správnej žalobe. Preto uvedená námietka ostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia žalobcu. Navyše, je zodpovednosťou žalobcu ako daňového subjektu, aby doklady ním predložené boli vypracované bezchybne a v súlade so skutočným stavom.
49. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nad rámec svojich kompetencií spochybnil žalobcom predložené potvrdenie o podaní DP DPH odberateľom z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, hoci ho maďarský správca dane uznal. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol informáciu poskytnutú maďarskou daňovou správou, že maďarský odberateľ Hovi-Ker System Kft. podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2019, ale nepodal súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie marec 2019. Tieto skutočnosti vyplynuli z odpovede na MVI zo dňa 20.12.2019 a žalovaný ich nijakým spôsobom nenegoval. Žalovaný len vyjadril svoje pochybnosti o vierohodnosti žalobcom k odvolaniu priložených dokladov v maďarskom jazyku, ktoré neobsahovali potvrdenie maďarského správcu dane o ich schválení/uznaní a boli podané v čase, kedy na nich uvedenému konateľovi odberateľa už zanikla funkcia konateľa.
50. Žalobca predloženými dokladmi deklaroval dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v Maďarsku, pričom tovar mal byť reálne dodaný (prepravený) žalobcom ako dodávateľom, a to splnomocneným zástupcom žalobcu W. W. na motorovom vozidle s ev. č. MFS 176. Smerodajným dôkazom v prípade žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru. Žalobca takéto potvrdenia o prijatí tovaru ku každej z predložených faktúr priložil. Na potvrdeniach je ako odberateľ uvedená spoločnosť Hovi-Ker System Kft., identifikovaná adresou sídla a IČ DPH a ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenia prepravy je taktiež uvedený odberateľ Hovi- Ker System Kft. s adresou sídla: Harang utca 12, 1037 Budapest. V spodnej časti potvrdenia je uvedená dodacia adresa: 3133 Magyargéc, Rákoczi út 62/B. Je teda nepochybné, že na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré sú podstatným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, boli zmätočne uvedené 2 miesta dodania/dodacie adresy. Pokiaľ ide o adresu sídla odberateľa v Budapešti, išlo o adresu, na ktorej ani nebolo reálne sídlo spoločnosti deklarovaného odberateľa, pretože išlo len o miesto určené pre doručovanie zásielok, na tomto mieste nemal deklarovaný odberateľ kancelárske ani skladové priestory a nemal tam ani zamestnancov. Pokiaľ ide o adresu v obci Magyargéc, správcovi dane sa z vykonaného dokazovania nepotvrdilo, že by maďarský odberateľ mal k dispozícii a reálne využíval skladové priestory na uvedenej adrese. Všetky tieto zistenia daňových orgánov preto dostatočne spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi preukazované faktúrami a potvrdeniami o prijatí tovaru.
51. Žalobca mal za to, že preukázal, že odberateľ mal k dispozícii skladové priestory, čím vyvrátil tvrdenia získané v rámci MVI. Pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že odberateľ mal v Maďarsku skladové priestory, v tomto smere bol žalobca v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania nečinný. Žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil ani k ním podanému odvolaniu. Zrejme za účelom preukázania uvedeného tvrdenia žalobca k správnej žalobe pripojil čestné vyhlásenie R. D., konateľa spoločnosti Magyargéc-2000 Kft, zo dňa 04.03.2020, v ktorom tento vyhlásil, že spoločnosti Hovi-Ker System Kft. poskytol vo svojej prevádzke v Magyargéc skladové priestory a pravidelne tu táto spoločnosť prijímala a odosielala tovar, pričom bol prítomný I. Tóth. Ide však o dôkaz na preukázanie takých tvrdení, ktoré mal žalobca prednášať a preukazovať v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo v konaní pred daňovými orgánmi. Správny súd nie je súdom skutkovým a nedopĺňa zisťovanie skutkového stavu vykonané orgánmi verejnej správy. Žalobca mal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ťažiskový priestor pre to, aby v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo, predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že ani týmto predloženým dôkazom neboli vyvrátené
závery daňových orgánov, pretože nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom odberateľovi Hovi-Ker System Kft. v zdaňovacom období marec 2019 a nie je spôsobilý zvrátiť závery daňových orgánov, ktorými spochybnili deklarované dodanie tovaru.
52. Ani žalobcom uvedená skutočnosť, vyplývajúca z odpovede na MVI, že odberateľ v zdaňovacom období marec 2019 deklaroval oslobodené intrakomunitárne nadobudnutia, nie je spôsobilá zvrátiť závery daňových orgánov a nepreukazuje, že k prevzatiu tovaru odberateľom reálne došlo.
53. Žalobca predložil okrem faktúr a potvrdení o dodaní tovaru aj CMR doklady, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia opakovane aj v správnej žalobe. K CMR dokladom je potrebné uviesť, že predloženie takéhoto dôkazu by bolo na mieste v prípade, ak by žalobca tovar prepravoval do iného členského štátu EÚ prostredníctvom iného subjektu a nie sám. Preto aj žalovaný správne vyhodnotil tieto dôkazy ako podporné. Smerodajným dôkazom v prípade žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru.
54. Aj pri akceptovaní CMR dokladov ako podporných dôkazov je nutné konštatovať, že na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru a na predložených CMR dokladoch nie sú uvedené rovnaké údaje. Na potvrdeniach o prijatí tovaru je ako miesto dodania tovaru uvedená adresa sídla deklarovaného odberateľa - adresa Harang utca 12, 1037 Budapest a na niektorých súčasne aj adresa 3133 Magyargéc, Rákoczi út 62/B a na CMR dokladoch je uvedená nekonkrétna adresa Magyargéc, HU. Nie je teda uvedené jedno a to isté miesto dodania tovaru na potvrdeniach o dodaní tovaru a na CMR dokladoch, navyše v CMR dokladoch nie je uvedená konkrétna adresa s uvedením ulice a popisného čísla v obci, na ktorej mal byť tovar odovzdaný. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konkrétnostiach vôbec nepopísal, na základe akej dohody malo byť dohodnuté miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc a ako by vedel na akú konkrétnu adresu v tejto obci mal tovar dopraviť.
55. Pokiaľ ide o dodanie tovaru na základe faktúry č. XXXXXXX žalobcom deklarovanému odberateľovi Hovi-Ker System Kft., k tomuto sa žalobca konkrétne nevyjadril. Zo žalobcom predložených dokladov vyplynulo, že tovar prepravoval medzinárodný prepravca S. W. do logistického skladu v Biatorbágy. Na potvrdení o prijatí tovaru je uvedené ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenie prepravy: Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 1037 Budapest. Na tejto adrese mal odberateľ len prenajaté sídlo, nemal tam reálne priestory a ani zamestnancov. V dolnej časti potvrdenia je uvedené: Dodacia adresa: iLogistic Kft, C. Q. utca 2, 2051 Biatorbágy. V CMR je uvedené ako miesto dodania tovaru : Biatorbágy, HU bez konkrétnej adresy. Prepravu mal realizovať S. W., ktorý mal vystaviť CMR doklady. Týmito predloženými dokladmi dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi Hovi-Ker System Kft. nebolo bez pochýb preukázané. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz a ani popisom skutkových okolností deklarovaného dodania tovaru neobjasnil, na základe čoho (dohoda, objednávka, mailová komunikácia a podobne) mal byť tovar pre odberateľa dodaný do logistického skladu. Potvrdenia o prevzatí tovaru a ani CMR doklady neboli potvrdené deklarovaným odberateľom Hovi-Ker System Kft. a žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ani v správnej žalobe, nijako skutkové okolnosti týkajúce sa dohodnutia miesta dodania tovaru pre odberateľa v logistickom sklade neobjasnil ani inými dôkazmi sa nepreukázalo, na základe čoho mal byť tovar pre deklarovaného odberateľa dopravený do logistického centra, a teda na základe čoho bolo logistické centrum oprávnené prevziať tovar pre deklarovaného odberateľa.
56. V súvislosti s predložením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne. Potvrdenia o prevzatí tovaru aj CMR doklady boli v tomto prípade spochybnené a žalobca v tomto smere žiadne ďalšie dôkazy nepredkladal, preto závery daňových orgánov nevyvrátil.
57. Pokiaľ žalobca namietal, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru a daňové orgány dodanie nevyvrátili, pričom žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorých vierohodnosť a preukaznosť správca dane spochybnil, čím sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva pre daňové orgány postup pri hodnotení dôkazov. Ide o proces, v ktorom daňové orgány vyhodnotia každý dôkaz samostatne a následne v kontexte s inými dôkazmi. Tento proces teda zahŕňa vyvodenie skutkových zistení z dôkazu a následne konfrontáciu týchto skutkových zistení so skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov. V rámci tohto procesu daňové orgány taktiež vyhodnocujú hodnovernosť a dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ako aj ich schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. Takýto proces hodnotenia dôkazov bol vykonaný, daňové orgány uviedli, k akým skutkovým zisteniam po vyhodnotení dôkazov dospeli a ako vec právne posúdili. Hodnotenie dôkazov podľa úvahy daňových orgánov je kritériom vyplývajúcim pre proces hodnotenia dôkazov z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a preto je nedôvodná žalobná námietka, že rozhodnutie správcu dane je založené na domnienkach.
58. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že konal vedome s rizikovými partnermi alebo že nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo od neho možné očakávať. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným odberateľom a v tomto smere správnosť ich záverov žalobca argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nevyvrátil.
59. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, ak by tvrdil, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva, čo daňové orgány v preskúmavanej veci netvrdili, teda k takýmto záverom nedospeli. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že predkladané dôkazy sú zmätočné a nevierohodné, najmä pokiaľ išlo o údaje o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu.
60. Žalobca namietal, že nestačí prepravu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány v tejto veci ale mali vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o podvode na strane odberateľa. Správny súd k tejto skupine žalobných námietok uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie zaťažovalo žalobcu. Daňové orgány spochybnili ním predložené dôkazy a ich závery sú preskúmateľné a správne. Potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady obsahujú viacero neúplných a rozporných údajov. Nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, pretože tento dodanie tovaru nepotvrdil a nebolo ani preukázané, na základe čoho by bol tovar dodaný do skladu v obci Magyargéc, resp. do logistického centra v obci Biatorbágy.
61. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt
- žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.
62. V rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaného odberateľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanú príslušnému správcovi dane štátu, v ktorom mal sídlo deklarovaný odberateľ. Skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu reálne prevzal, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených Zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a tieto musia vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov.
63. Žalobca namietal, že predložil doklady preukazujúce oslobodené dodanie a ak žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako formálne, tak bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec bola nesprávne právne posúdená. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu.
64. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
65. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.