Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-40-2020.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: MEDIA MARKET TRNAVA, s.r.o., so sídlom Juraja Fándlyho 8154/2, Trnava, IČO: 36 235 083, zastúpený JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. J.. J. XXXX/XX, M., o zaplatenie 1.136,23 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.136,23 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.136,23 eur od 31.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.12.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 1.136,23 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.136,23 eur od 31.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol na základe zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní a prenájme ubytovacích jednotiek zo dňa 01.07.2017 a zmluvy o podnájme a zmluvy o ubytovaní zo dňa 01.11.2017 užívateľom bytu č.X na X. podlaží bytového domu súpisné č. XXXX na ulici T. Č.. XX v obci F. V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. V. (ďalej len „Byt“). V zmysle čl. III bod 5 zmluvy o spolupráci bol žalobca oprávnený prenechať Byt do podnájmu. Na základe zmluvy o podnájme bytu zo dňa 1.7.2017 odovzdal žalobca Byt žalovanej do dočasného užívania (v období od 1.7.2017 do 31.12.2017) a žalovaná sa zaviazala platiť za užívanie bytu nájomné vo výške 330 eur mesačne, ako aj platiť poplatky za plnenia spojené s užívaním Bytu v sume 50 eur mesačne. Žalovaná byt užívala aj po skončení podnájmu až do 21.2.2019, kedy byt odovzdala. Žalovaná platila riadne nájomné do novembra 2018, od decembra až do odovzdania bytu však už nezaplatila nič. Nezaplatené nájomné, resp. odplata za užívanie bytu žalovanou tak predstavuje sumu 895,71 eura (za mesiace december a január: 2x 330 eur a za časť mesiaca február 2019 suma 235,71 eura) a dlh na poplatkoch za plnenia spojené s užívaním bytu sumu 240,52 eura; spolu teda dlh žalovanej predstavuje 1.136,23 eura. Nakoľko žalovaná užívala byt aj po skončení nájomného vzťahu a za toto užívanie neplatila, bezdôvodne sa obohatila a toto obohatenie je povinná žalobcovi vydať. Výška obohatenia sa rovná výške nájomného, ktoré by žalovaná musela platiť za užívanie predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy, teda sume 330 eur mesačne. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu písomne listom zo dňa 18.10.2019 s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie do 30.10.2019, žalovaná však nereagovala. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená podľa §116 ods 2. CSP, k tejto sa písomne nevyjadril. Na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaná neplatila zálohové platby za služby dlhšie ako nájomné, a to približne 4 mesiace.
2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä Zmluvou o podnájme bytu, preberacím protokolom, zmluvou o spolupráci pri obsadzovaní a prenájme ubytovacích jednotiek, Zmluvou o podnájme a zmluvou o ubytovaní a nájomnou zmluvou, ako aj celým obsahom spisového materiálu. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd ich v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považuje za nesporné. Po vykonanom dokazovaní a z nesporných skutkových tvrdení súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca bol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2017 nájomcom bytov v F. V., o.i. aj bytu č. X na X. NP bytového domu súp. č. XXXX na ulici č. T. XX. Žalovaný prenechal predmetný byt do podnájmu žalovanej na základe Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 01.07.2017. V podnájomnej zmluve bola dohodnutá doba nájmu do 31.12.2017, cena za podnájom vo výške 330,- eur vrátane DPH mesačne, pričom v cene podnájmu nie sú dohodnuté platby za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré je podnájomník povinný uhrádzať nájomcovi mesačnými preddavkami vo výške 50,- eur. Žalovaná užívala byt aj po skončení nájmu, a to až do 21.02.2019, kedy byt žalobcovi odovzdala. Žalovaná nezaplatila žalobcovi odplatu ani náhradu za užívanie bytu za mesiace december 2018, január a časť mesiaca február 2019 (od začiatku mesiaca do odovzdania bytu). Žalobca si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia náhradu za užívanie bytu vo výške nájomného za predmetné obdobie spolu 895,71 eur a náhradu za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 240,52 eur, t.j. spolu sumu 1.136,23 eur. Žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila ani v dodatočne poskytnutej lehote.
3. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 666 ods. 1 OZ, Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
Podľa § 671 ods. 1 OZ Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 696 ods. 2 OZ Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 451 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 OZ Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
4. Z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je dôvodne podaná a je potrebné jej v celom rozsahu vyhovieť. Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, keď žalovaná v období vymedzenom žalobcom užívala byt bez platnej nájomnej (resp. podnájomnej zmluvy) zmluvy a zároveň užívala plnenia - služby spojené s užívaním bytu, čím sa na úkor žalobcu, ako nájomcu bytu bezdôvodne obohatila. Výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca stanovil v rovnakej výške, ako bolo stanovené nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu v podnájomnej zmluve, uzavretej medzi stranami sporu, na základe ktorej žalovaná byt v predchádzajúcom období užívala a plnila žalobcovi nájomné
a platby za služby. Súd dospel k záveru, že takto určená výška náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavuje obvyklú cenu nájmu a cenu plnení za služby spojené s užívaním bytu, keď medzi stranami sporu bola v minulosti dohoda na tejto cene nájmu a žalovaná v minulosti takúto cenu nájmu za predmetný byt plnila. Súd zároveň posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca pri uzatváraní podnájomnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ, keď ide o právnickú osobu, ktorá uzatvára podnájomné vzťahy na viaceré byty v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň žalovaný v danom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Hoci v prejednávanom prípade nejde o nárok na plnenie zo zmluvy samotnej, ale z bezdôvodného obohatenia, súd dospel k záveru, že tento nárok preukázateľne súvisí s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou, keď základom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je užívanie bytu po skončení platnosti danej spotrebiteľskej zmluvy a žalobca sa domáha plnenia, ktoré je v rovnakej výške, ako bolo plnenie z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy. Vo vzťahu k dĺžke užívania bytu žalovanou bez právneho dôvodu, dĺžke omeškania s plnením platieb za služby spojené s užívaním bytu a vyčíslením výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným nijakým spôsobom popreté, a preto sa považujú za nesporné. Súd preto priznal žalobcovi nárok v celom rozsahu, keď z nesporných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom hodnota náhrady za toto bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1.136,23 eur, a to ako hodnota nájomného za 2 celé mesiace a alikvotnú časť tretieho mesiaca (2x 330 eur + 235,71 eur) a hodnota plnení spojených s užívaním bytu predstavuje 240,52 eur ako nezaplatené zálohy za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 50,- eur mesačne.
5. Súd žalobcovi priznal tiež uplatnený úrok z omeškania, keď žalovaný sa dostal do omeškania celého dlhu dňa 31.10.2019 (deň nasledujúci po lehote stanovenej vo výzve žalobcu na zaplatenie, keď iný termín plnenia nebol medzi stranami dohodnutý), kedy základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0%. Žalobca má teda nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 31.10.2019 do zaplatenia.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).