Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Pc-8-2020.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v právnej veci navrhovateľky : M. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXX/XX, Q.T., X. H. : I. Z. Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. XX K. U., J. E., C.. E. D., o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 19.08.2020 návrh na určenie manželského výživného, ktorým žiadala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu výživným vo výške 400,-€ mesačne počnúc dňom 01.08.2020. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa 09.10.2013 v Írsku, u nej sa jedná o manželstvo prvé a pokiaľ ide o odporcu, nevie a koľké manželstvo u neho ide. Od začiatku uzatvorenia manželstva bývali v Írsku u manželových príbuzných a zo vzťahu s manželom nepochádzajú žiadne deti. Po siedmich rokoch manželstva sa dozvedela, že manžel má v Pakistane manželku a syna, sám jej to oznámil. Následne ho v auguste 2019 opustila a odcestovala späť na Slovensko, čím vzťah s manželom ukončila. Od uvedenej doby nie je s manželom v kontakte, ani s jeho príbuznými a ani manžel ju nikdy nekontaktoval. Vzťah s manželom považuje za ukončený, preto v júni 2020 požiadala o rozvod manželstva.
2. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti žije u svojich rodičov, ktorí sú nezamestnaní a poberajú dávku v hmotnej núdzi. Ona je tiež nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu, preto si požiadala o dávku v hmotnej núdzi a preto žiada o manželské výživné.
3. Odporcovi bol návrh spolu s procesnými poučeniami a s uznesením s výzvou na vyjadrenie doručený, pričom k návrhu nezaslal žiadne vyjadrenie.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa odporca napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil, svoju neúčasť nijako neospravedlnil, na základe čoho súd konal v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a obsahom listinných dôkazov.
5. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu s odôvodnením, že peniaze potrebuje, pretože má nízky príjem z dávky, nemá z čoho žiť. Potrebuje peniaze na výživu, bývanie, hygienu a myslí si, že odporca má z čoho výživné pre ňu platiť. Od kedy sa vrátila na Slovensko, tak nepracuje, v podstate nikdy na Slovensku nepracovala. Pracovala len v zahraničí spolu s manželom v pizzerii ako pomocná sila, ale bez dokladu o tom, že bola zamestnaná. Na Slovensku sa nezamestnala, pretože nemá doklady, že už bola zamestnaná a aj kvôli pandémii si prácu nehľadala. Uviedla, že odporca pracoval v pizzerii
ako riadne zamestnaný, pretože tam pracoval jeho strýko a vie, že zarábal 60,-€ denne. Od kedy od manžela odišla, tak jej žiadne peniaze nedal.
6. Zo sobášneho listu súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa 09.10.2013 v Írsku. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. 13Pc/6/2020 v ktorom bol dňa 10.08.2021 vyhlásený rozsudok, ktorým súd manželstvo rozviedol. Rozhodnutie o rozvode nie je doposiaľ právoplatné.
7. Výzvou zo dňa 13.08.2020 bola navrhovateľka Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyzvaná na odstránenie nedostatkov jej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, a to o predloženie rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti od manžela alebo potvrdenie súdu o podaní návrhu na určenie výživného od manžela s tým, že pokiaľ uvedený nedostatok neodstráni, bude konanie o jej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zastavené.
8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že navrhovateľka je od augusta 2020 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorej výška bola v mesiaci august a september 2020 suma po 144,80€, v mesiaci október až november 2020 suma po 78,50€, v mesiaci január až apríl 2021 suma po 148,-€, v mesiaci máj a jún 2021 suma po 162,90€ a v mesiaci júl a august 2021 suma po 186,10€.
9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
15. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
16. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
17. Po zistenom skutkovom stave a právnom posúdení návrhu dospel súd k záveru, že dôvodnosť nároku navrhovateľky na manželské výživné nemal súd preukázanú. Z obsahu podaného návrhu ako aj priloženého listinného dôkazu - výzvy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že hlavným dôvodom, prečo navrhovateľka návrh na určenie manželského výživného podala, bola tá skutočnosť, že si podala žiadosť o priznanie dávky v hmotnej núdzi, ku ktorej bolo potrebné predložiť rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že spoločnú domácnosť s odporcom opustila v auguste 2019, pričom až o rok neskôr, teda v auguste 2020 začala riešiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o dávku v hmotnej núdzi. Z uvedeného je možné rozumne predpokladať, že navrhovateľka musela disponovať finančnými prostriedkami na
svoju výživu. Z tvrdení navrhovateľky vyplynulo, že v zahraničí pracovala, pričom po návrate na Slovensko nepracovala, ani si prácu nehľadala a v podstate nikdy na Slovensku nepracovala. Súd nemal preukázané, že by navrhovateľke bránila nejaká objektívna prekážka zamestnať sa a vlastným úsilím tak získať finančné prostriedky na svoju výživu s poukazom na to, že v zahraničí dokázala pracovať.
18. Súd nemal žiadnym relevantným dôkazom preukázané tvrdenia navrhovateľky o tom, že príjem manžela odôvodňuje určenie výživného pre ňu vo výške 400,-€ a tiež nemal preukázané tvrdenia navrhovateľky o násilnom správaní jej manžela voči jej osobe.
19. V zmysle Zákona o rodine obaja manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a až keď si ju jeden z manželov neplní, súd na návrh jedného z manželov určí jej rozsah tak, aby životná úroveň manželov bola rovnaká. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od augusta 2019, manželia nie sú v žiadnom kontakte a vzájomne si neplnia voči sebe vyživovaciu povinnosť, teda nielen odporca vo vzťahu k navrhovateľke, ale ani navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi si neplní vyživovaciu povinnosť. V zmysle Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na dobré mravy súd uvádza, že za konanie v súlade s dobrými mravmi považuje to, ak sa obaja manželia snažia o svoju vyživovaciu povinnosť v rámci svojich schopností a možností, a to aj v prípade, že už nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže u navrhovateľky súd nemal preukázanú žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by jej bránila nájsť si prácu resp. brigádu, je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky zlepšiť si svoju finančnú situáciu aj tým, že sa zamestná.
20. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť, preto návrh zamietol.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu rov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
25. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
26. Vzhľadom k tomu, že odporca je cudzím štátnym príslušníkom, konal s ním súd v jazyku, ktorému rozumie, a to v angličtine. Za týmto účelom bol v konaní ustanovený tlmočník a prekladateľ, ktorému patrí odmena za tieto úkony, preto súd v zmysle § 155 ods. 2 CSP rozhodol tak, že trovy spojené s vyplatením tejto odmeny znáša štát, ktorý nemá nárok na náhradu týchto trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.