Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Tk-1-2021.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tk/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. augusta 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F. F., nar. XX.XX.XXXX V. O., K. B. O., Q. XX, X. B. B. X. O., A. X, K.. Č.. Ú. T. Ú. X.,
je vinný
- z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak,
že
- dňa 25.12.2020 v čase okolo 14.00 hod. v byte č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na ulici A. Č.. X v O. , ktorý v tom čase obýval spoločne so svojou družkou K. O. I. O., tejto pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, najprv vulgárne nadával, následne ju začal fyzicky napádať a to takým spôsobom, že ako ležal na posteli, tak K. O., ktorá sa snažila popri ňom prejsť, ju najmenej trikrát kopol do oblasti hrude a brucha a potom, ako sa K. O. otočila chrbtom k nemu a oprela sa o umývadlo, F. F. z postele vstal, spoza chrbta K. O. vybral zo stojana nachádzajúceho sa pri umývadle kuchynský nôž s čiernou platovou rukoväťou o celkovej dĺžke noža 28 cm s dĺžkou čepele 15 cm, ktorým v okamihu, ako sa K. O. otočila čelom k nemu, ju F. F. týmto nožom v úmysle usmrtiť ju spôsobom zhora nadol, ako aj v približne horizontálnej rovine proti telu K. O., v krátkom časovom slede za sebou päťkrát bodol malou až stredne veľkou silou a intenzitou do oblasti prednej strany hrudníka vpravo a hornej časti brucha vpravo, čím jej takto spôsobil bodnú penetrujúcu ranu prednej hrudnej steny vpravo s prepichnutím pleury o veľkosti cca 2 cm, bodnú ranu prednej hrudnej steny vpravo o veľkosti cca 1,5 cm, bodnú penetrujúcu ranu prednej hrudnej steny vpravo s prepichnutím osrdcovníka - perikardu o veľkosti cca 1,6 cm s bodným kanálom dĺžky cca 4 cm, bodnú ranu prsníka vpravo o veľkosti cca 2,5 cm, bodnú ranu prednej brušnej steny v hornej časti brucha - epigastriu vpravo o veľkosti cca 2 cm, pričom K. O. počas útoku zo strany F. F. kričala a bránila sa takým spôsobom, že sa snažila kryť a dávala ruky pred seba, kde jej F. F. tým istým nožom taktiež spôsobil reznú ranu chrbta pravej ruky o veľkosti cca 1 cm, reznú ranu ľavej lakťovej jamky o veľkosti cca 15 cm a reznú ranu nad lakťovým výbežkom vľavo o veľkosti cca 8,5 cm, pričom K. O. sa podarilo z bytu ujsť vonku na spoločnú chodbu bytového
domu, kde spadla na zem, pričom počas útoku na K. O. došlo k poraneniu životne dôležitých orgánov srdca a pľúc, kde ku smrti K. O. z dôvodu zakrvácania do osrdcovníka - perikardu, ktorou bola ohrozená činnosť srdca, čo mohlo viesť k zástave srdca a smrti K. O. nedošlo len z dôvodu poskytnutia rýchlej zdravotnej pomoci s následnou hospitalizáciou, čím takýmto konaním spôsobil K. O.A. I. O. poranenia s dobou liečenia a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života najmenej 28 dní,
teda
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, pričom k jeho dokonaniu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona za prevahy jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá ochranný dohľad nad obžalovaným v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - A. Z. Q. Č. J. H. C. L. XX C. T. L. Č. XX C. vedenej na tunajšom súde ako doličná vec č. 15/2021.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť poškodeným:
- Q. X., Z. Q. XX, O. škodu v sume 408,30 Eur a
- V. I. X., T..Q.., Q. Q. X.Z. C. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX škodu v sume 2.341,88 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal dňa 14.06.2021 na tunajší súd obžalobu na F. F. pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Splnomocnenec Q. X. si v prípravnom konaní riadne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 408,30 Eur, z titulu vyplatenia nemocenských dávok poškodenej K. O.. Rovnako splnomocnenkyňa poškodenej V. I. X. si v prípravnom konaní riadne uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.341,88 Eur, čo predstavuje výšku nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej K. O..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. F., prečítaním znaleckých posudkov č. 5/2021 a č. 37/20211, prečítaním správ o povesti obžalovaného, správy z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov.
Obžalovaný sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní na otázky súdu, položené podľa ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v
rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, resp. ochranných opatreniach.
Pretože obžalovaný vyhlásili, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obžalovaný.
Právna kvalifikácia
Po právnej stránke kvalifikoval súd konanie obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, pričom k jeho dokonaniu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.
Tento čin spáchal na svojej družke K. O., s ktorou v čase spáchania skutku žil v spoločnej domácnosti, kde družku možno považovať za blízku osobu obžalovaného, pričom blízka osoba je v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou.
Konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, keďže uskutočnil konanie opísané v skutkovej podstate trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (objektívna stránka), avšak jeho konanie nebolo natoľko intenzívne, aby došlo k spôsobeniu zákonom predpokladaného následku, ktorý daná skutková podstata trestného činu predpokladá. Z tohto dôvodu súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokus trestného činu vraždy v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný spáchal uvedený obzvlášť závažný zločin vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, nakoľko jeho konanie smerujúce k úmyselnému usmrteniu svojej družky napĺňalo vedomostnú (intelektúálnu) zložku zavinenia, avšak vôľová zložka bola naplnená nepriamym úmyslom (dolus eventualis). U obžalovaného bola jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje konanie v čase spáchania skutku zmenšené len nepodstatne pod vplyvom alkoholu.
Súd ustálil formu zavinenia po zvážení všetkých okolností, ktoré predchádzali spáchaniu skutku, ako aj spôsobu spáchania predmetného skutku. Poškodená K. O. aj napriek konfliktnému spolužitiu s obžalovaným, kde došlo v nedávnej minulosti ku trom menej závažným fyzickým napadnutiam voči jej osobe, žila s obžalovaným F. F. dlhší čas v spoločnej domácnosti ako jeho družka. Súd u obžalovaného nezistil žiadny motív (napr. pomsta, peňažný prospech, iný partner etc.), pre ktorý by chcel usmrtiť poškodenú. Pohnútkou, ktorá viedla obžalovaného k spáchaniu predmetného skutku bol s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou situačný vzájomný konflikt s poškodenou v stave opitosti, keď po prvotnom silnom negatívnom impulze obžalovaný ventiloval okamžite svoje dlhodobo silne potláčané emočné napätie práve extrémne agresívnym konaním voči poškodenej. Na druhej strane však obžalovaný pritom konal za takých okolností a takým spôsobom, že z jeho konania možno jednoznačne usudzovať, že bol uzrozumený stým, že môže svojím konaním usmrtiť poškodenú K. O.. Útok totiž smeroval na jej životne dôležité orgány - srdce, pľúca, dôležité cievy a brušné orgány. Na útok použil ostrý predmet (kuchynský nôž) o celkovej dĺžke 28 cm s čepeľou o veľkosti 15 cm a týmto pôsobil malou až stredne veľkou silou a intenzitou v krátkom časovom slede za sebou päťkrát na oblasť hrudníka a horného brucha poškodenej. Svetelné pomery boli v čase činu dostatočné na rozoznanie časti tela, na ktoré útočil, a to s možnosťou rozoznania detailov na krátku vzdialenosť. Vzhľadom na tieto okolnosti mohol predpokladať spôsobenie smrti, nakoľko aj bežnému človeku, ktorý nemá lekárske vedomosti je známe, že takto vedený útok do oblasti hrudníka (kde sú uložené pre život nevyhnutné orgány) vedie obvykle k smrti napadnutého. Predvídateľnosť následku (smrti) je vzhľadom na použitý prostriedok (nôž a jeho rozmery) a konanie (päťkrát v krátkom časovom slede bodnutie malou až stredne veľkou silou a intenzitou smerom na životne dôležitý orgány - srdce, pľúca, dôležité cievy a brušné orgány) primeraná a adekvátna. Naviac obžalovaný sa priviedol do stavu opitosti sám a mal už z minulosti skúsenosti so svojim agresívnym správaním pod vplyvom alkoholu. V tomto smere možno preto považovať za dostatočne preukázané uzrozumenie obžalovaného F. F. s možnosťou vzniku smrti, teda že pokiaľ bude konať vyššie uvedeným spôsobom, môže poškodenú K. O. aj usmrtiť a napriek tomu takto konal.
Objektívna stránka obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona je naplnená tým, že konanie obžalovaného smerovalo k usmrteniu človeka, čím sa rozumie zbavenie života živého človeka, bez ohľadu na použité prostriedky, avšak nedošlo k usmrteniu poškodenej, a tým k dokonaniu trestného činu
Hodnotenie obžalovaného
Obž. F. F. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je majiteľom žiadnych hnuteľných, ani nehnuteľných vecí. Pred vzatím do väzby pracoval ako robotník v technických službách v meste O. s čistým mesačným príjmom 600 Eur. V súčasnosti nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Ak by mu bolo uložené ambulantné protialkoholické liečenie, bol by ochotný sa mu podrobiť. Svoje konanie ľutuje, a ospravedlnil sa poškodenej, aj senátu. Poukázal na skutočnosť, že poškodená mala v krvi stopy po psychotropných látkach, čím ho aj vyprovokovala k jeho konaniu. Poškodenú nikdy nevidel užívať drogy, napríklad ich šnupaním alebo ich podaním injekčnou striekačkou. Drogy v jej krvi si vie vysvetliť jediným spôsobom a to tým, že bývali v zariadení pre sociálne odkázaných, kde bývalo viacero mladých ľudí, od ktorých si tieto drogy mohla zabezpečiť. V rámci záverečného návrhu obžalovaný uviedol, že sa chce ešte raz poškodenej ospravedlniť. Ľutuje čo spravil, nemal v úmysle ju zabiť, vyprovokovala ho a on konal pod vplyvom alkoholu nerozvážne, nevediac čo robí.
K osobe obžalovaného F. F. súd zistil, že nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR, nakoľko v období od 01.08.2011 bol zamestnaný u zamestnávateľa K. Q. F. O., až do 28.02.2021, kedy bol pracovný pomer prerušený z dôvodu výkonu väzby. Z pracovného posudku vyplynulo, že obžalovaný pracoval o. i. ako robotník pri zvoze a separácii komunálneho odpadu. Svoju prácu vykonával dôsledne a spoľahlivo a v prípade potreby aj mimo pracovného času. Do práce chodil načas. V práci sa neprejavoval agresívne. Súkromné správanie a rodinné pomery zamestnávateľovi neboli známe. Podľa správy od Mestskej polície O. obžalovaný býva v sociálnom byte spolu so svojou priateľkou. Pracuje v technických službách mesta O.. Alkoholické nápoje požíva dosť často a po požití je agresívny. K spolubývajúcim v dome sa správa slušne pokiaľ je triezvy. O požívaní iných návykových, alebo psychotropných látok nemajú v mieste bydliska znalosť. V evidencii priestupkov MsP O. má obžalovaný jeden záznam, kedy sa v roku 2019 dopustil priestupku proti verejnému poriadku.
Obžalovaný sa počas doterajšieho výkonu väzby v ÚVV a ÚVTOS A. správa slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia obžalovaného v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere. Doposiaľ mu nebola uložená žiadna disciplinárna odmena ani trest. Sociálny kontakt udržiava prostredníctvom telefonovania a korešpondencie. Vo výkone väzby je od 28.12.2020 a väzba mu začala plynúť 25.12.2020, kedy bol zadržaný.
Ústredná evidencia priestupkov vedená MV SR zachytáva tri priestupky spáchané obžalovaným, kde dňa 15.03.2019 porušil ustanovenie § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 tak, že v byte na adrese Č.. T. XX V. O., hrubým správaním vulgárne vynadal svojej družke K. O. a taktiež ju fyzicky napadol a to tak, že ju dvakrát udrel uzavretou päsťou do oblasti krku a tváre, za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 30 Eur. Dňa 15.07.2018 porušil ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 tak, že v byte na adrese Č.. T. XX V. O., hrubým správaním vulgárne vynadal svojej družke K. O. a taktiež ju fyzicky napadol a to tak, že ju udrel päsťou do oblasti tváre, za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 20 Eur. Dňa 26.06.2018 porušil ustanovenie § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 čím spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 15 Eur.
V odpise registra trestov má obžalovaný F. F. dva záznamy, kde prvé odsúdenie je ešte z roku 1979, ktorý skutok spáchal ako mladistvý a toto odsúdenie je zahladené. Druhé odsúdenie je z roku 2005 a na páchateľa sa hladí, akoby nebol odsúdený. Z dôvodu, že obe odsúdenia sú zahladené súd na tieto neprihliadal.
Znalecký posudok č. 5/2021, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria F.. T. X., za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného F. F. dokazuje, že u
obžalovaný ide o osobnosť s emočne nestabilnou poruchou, impulzívny typ, v spojení so syndrómom závislosti od alkoholu v 3. vývinovom štádiu. Pri emočne nestabilnej poruche osobnosti ide o trvalú povahovú charakteristiku, prejavujúcu sa sklonom k zvýšenej dráždivosti, výbušnosti a agresívnej reaktivite pri frustrácii. Obžalovaný je však schopný tieto prejavy kontrolovať tak, aby sa nedopúšťal protispoločenského konania. U obžalovaného nebola v čase spáchania skutku zistená kvalitatívna porucha vedomia, ani patická opitosť. Jednalo sa o opitosť jednoduchú - simplexnú. Po zohľadnení afektívnej lability a ebriety obžalovaného v čase spáchania skutku, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku boli nepodstatne znížené a to len v dôsledku jednoduchej opitosti, ktorú si však privodil vedome a po dostatočných skúsenostiach o nepriaznivých dôsledkoch požitia alkoholu. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a nebola u neho zistená choroba či porucha odôvodňujúca nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby. V triezvom stave nie je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný, v stave po požití alkoholu by jeho pobyt na slobode mohol byť nebezpečný v zmysle, že sa dopustí obdobného správania ako je to, za ktoré je aktuálne stíhaný. Znalec z medicínskeho hľadiska odporučil nariadenie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Znalecký posudok č. 37/2021, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria F.. T. X., za účelom vyšetrenia duševného stavu poškodenej K. O.A. dokazuje, že u poškodenej zistil abúzy alkoholu v rámci škodlivého užívania podľa DSM-IV, pričom sa jedná o trvalý stav. V stavoch po požití alkoholu jej schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti môže byť znížená, rovnako môže u nej pod vplyvom alkoholu dochádzať k odbrzdeniu zábran, čo by mohlo viesť k interpersonálnym konfliktom. Poškodená je schopná sa zúčastniť trestného konania a chápať jeho zmysel. Vo všeobecnosti je poškodená z psychiatrického hľadiska schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, vrátane tých, ktoré sú predmetom trestného stíhania. V stavoch po požití alkoholu jej schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti môže byť znížená.
Ukladanie trestu
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorej kvalifikovanej skutkovej podstate zákon umožňuje uloženie trestu odňatia slobody od dvadsať do dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný vykonal vyhlásenie o vinne na hlavnom pojednávaní svoj skutok viackrát úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadne. Pretože prevažovali poľahčujúce okolnosti, súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby a trest tak ukladal v rozsahu od dvadsiatich rokov do dvadsiatich troch rokov a štyroch mesiacov. Pre ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie súd nezistil splnenie jednej zo základných podmienok -beznádejnosť predpokladu nápravy trestom odňatia slobody do dvadsaťpäť rokov. Podľa názoru súdu, vychádzajúceho zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie, aj keď u obžalovaného bola zistená emočne nestabilná porucha osobnosti, je schopný jej prejavy kontrolovať tak, aby sa nedopúšťal protispoločenského konania. Súd zároveň zohľadnil aj fakt, že na obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného a preto dospel k záveru, že aj trestom odňatia slobody do dvadsaťpäť rokov možno predpokladať dosiahnutie nápravy obžalovaného.
Vzhľadom na priznanie sa obžalovaného sústredil súd svoju pozornosť na ukladanie trestu a dospel k záveru, že aj keď bola konštatovaná jedna poľahčujúca okolnosť, a to priznanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho ľútosť nad spáchaným činom v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, táto okolnosť nebola tým aspektom, ktorý súd nakoniec doviedol k presvedčeniu o použití ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaný opakovane verbalizoval, že svoj čin úprimne ľutuje, neuniklo však pozornosti súdu, že zodpovednosť za svoje konanie opakovane prenášal z časti aj na poškodenú poukazovaním na provokáciu z jej strany, ktorá ho viedla k spáchaniu skutku. Súd však tieto tvrdenia
vo svetle vykonaného dokazovania považoval len za bagatelizovanie svojej viny a pokus o čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za vlastné protiprávne a neľudské konanie zo strany obžalovaného.
Súd pri ukladaní trestu svoju pozornosť sústredil na skutočnosť, že v tomto prípade nedošlo k následku trestného činu predpokladanému v základnej skutkovej podstate trestného činu vraždy, teda k smrti poškodenej. Súd vzal do úvahy aj relatívne krátku dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom živote poškodenej, kde táto bola v trvaní 28 dní. Uvedené svedčí o menej závažných poraneniach, ktoré poškodenú nevystavili dlhodobej bolesti, alebo útrapám a tiež nespôsobili trvalé následky na zdraví poškodenej. Tieto okolnosti, spoločne s ustálenou formou zavinenia v podobe tzv. nepriameho úmyslu, doviedli súd k záveru, že je v tomto prípade možné znížiť prísnu trestnú sadzbu za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorej kvalifikovanej skutkovej podstate spodná hranica trestnej sadzby je stanovená na dvadsať rokov. Súd pritom zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný v čase rozhodovania súdu dosiahol XX rokov veku. V zmysle § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd znížil trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby o dva roky a obžalovanému F. F., uložil trest odňatia slobody v trvaní osemnásť rokov.
V zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, by mal byť obžalovaný, ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaradený pre výkon trestu odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Súd však považoval takéto zaradenie vzhľadom na vek obžalovaného, jeho priznanie sa, ako jeho doterajšie správanie sa a postoj k podmienkam v ÚVV a ÚVTOS A., kde sa správal slušne, disciplinovane a v súlade s ústavným poriadkom, za neprimerane prísne. Preto súd využil ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona a zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, kde bude možné na obžalovaného prevýchovu vplývať neporovnateľne lepšie než v ústave s maximálnym stupňom stráženia, kam sú vo väčšine prípadov zaraďovaní nenapraviteľní páchatelia trestných činov, recidivisti, páchatelia organizovanej trestnej činnosti a členovia zločineckých skupín, ktorí páchali trestnú činnosť pravidelne, dlhodobo alebo vo veľkom rozsahu, resp. ide o osoby tzv. kriminálne závadové, u ktorých je šanca na ich prevýchovu nízka, alebo žiadna. Toto ale nie je prípad obžalovaného, u ktorého došlo s najväčšou pravdepodobnosťou len ku jednorazovému skratovému konaniu, ktoré nie je podložené predchádzajúcimi odsúdeniami za iné násilné trestné činy, ale len tromi menej závažnými priestupkami, kde všetky boli vyriešené v správnom konaní. V porovnaní s ústavom s maximálnym stupňom stráženia, bude v ústave s minimálnym stupňom stráženia na rovnakej úrovni zabezpečená ochrana spoločnosti pred páchateľom takto závažného trestného činu a individuálna prevencia páchateľa výchovou k riadnemu životu. Dokonca v minimálnom stupni stráženia je výchova k riadnemu životu umožnená lepšie u páchateľa, ktorý si uvedomuje závažnosť svojho konania, chce podstúpiť ochrannú protialkoholickú liečbu a ako to vyplynulo z hodnotenia zamestnávateľa je to pracovitý človek, kde jeho jediný doterajší problém, ktorý ho „vzďaľoval“ o vedenia riadneho života bol znalcom konštatovaný alkoholizmus.
Je pravdou, že v zaradení do miernejšieho stupňa stráženia súdu bráni kogentné ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého nemôže súd do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Na strane druhej sa však súd domnieva, že toto ustanovenie odporuje duchu Trestného zákona, keďže tento už v ods. 5 uvedeného § 48 umožňuje neriadiť sa týmto kogentným ustanovením v prípade napr. uzatvorenej dohody o vine a treste, a to bez ohľadu na to, či ide napr. o prvotrestaného páchateľa alebo recidivistu etc. V prípade obžalovaného pritom ide o osobu, na ktorú sa hľadí akoby nebol súdom trestaný, bol riadne zamestnaný a až na brachiálne konflikty v konkubinátnom pomere s poškodenou sa neprejavoval protispoločensky. Preto sa súd domnieva, že takto hodnotený páchateľ môže a má požívať rovnaké benefity vo vzťahu k zaradeniu do miernejšieho stupňa stráženia.
Uložený druh trestu a jeho dĺžka dostatočne napĺňa i požiadavku generálnej prevencie, pretože zabezpečí nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale povedie i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Ochranné opatrenia
V zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona, súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Ochranný dohľad v dlhšom trvaní, tak ako
to vyplynulo zo záverečnej reči prokurátora, podľa názoru súdu nie je potrebný, a to najmä s poukazom na vyšší vek obžalovaného a na skutočnosť, že obžalovaný nie je kriminálne závadovou osobou.
Na základe skutočností uvedených v znaleckom posudku č. 5/2021, s ohľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je ochotný absolvovať ochranné liečenie a skutočnosti, že obžalovaný páchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky a v súvislosti s jej užívaním, súd uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému F. F. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
V priebehu trestného konania bola zaistená doličná vec, ktorá je na tunajšom súde evidovaná pod č. 15/2021 - A. Z.Ô. Q. Č. J. H. C. L. XX C. T. L. Č. XX C.. Tento nôž bol použitý na spáchanie trestného činu a z dôvodu, aby nebol použitý na obdobný účel znovu, súd rozhodol o prepadnutí tejto veci v zmysle § § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Náhrada škody
Poškodené spoločnosti V. I. X., T..Q.. T. Q. X. si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Pretože náklady poškodeným spoločnostiam vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, zaviazal ho súd na náhradu spôsobenej škody.
Prokurátor navrhol rozhodnúť aj o náhrade škody pre poškodenú K. O.. Pretože si poškodená riadne a včas neuplatnila nárok na náhradu škody, súd o náhrade škody v jej prípade nerozhodol. Aj keď výška škody vyplýva zo znaleckého posudku, poškodená v prípravnom konaní v rámci výsluchu uviedla, že žiada náhradu škody tak, ako bude vyčíslená v znaleckom posudku. Právne záväzné predpisy ani judikatúra súdov SR takéto uplatnenie škody zo strany poškodeného neuznáva, resp. súd toto nepovažoval za riadne uplatnenie škody v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Vyjadrenie poškodenej v zápisnici z prípravného konania považoval súd len za „blanketový“ návrh poškodenej, ktorá žiadnym spôsobom nešpecifikovala z akých dôvodov a v akej konkrétnej výške si nárok na náhradu škody uplatňuje.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.