Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoCsp-20-2021.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému H. O., A.. X.X.XXXX, W. X., E. XXXX/X, o zaplatenie 3.232,14 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17Csp/79/2020-69 z 13.10.2020 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.127,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 29.9.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 % (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.232,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 29.9.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. v dôsledku zlúčenia spoločností nadobudol, okrem iného, aj pohľadávku voči žalovanému. Žaloba bola skutkovo odôvodnená tým, že dňa 3.5.2016 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 185191498, na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 3.900 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 108,70 € až do celkovej výšky úveru 6.522 €. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 24,90 %, priemerná RPMN vo výške 17,18 %, úroková sadzba 24,90 %, splatnosť jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20.6.2016 a termín konečnej splatnosti dňa 20.5.2021. Žalovaný na úver uhradil 1.772,81 €, ďalej však úver nesplácal, čím porušil svoje zmluvné povinnosti. Listom zo dňa 26.7.2017 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky, no žalovaný úhradu nevykonal. Následne dňa 19.9.2017 vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť úveru, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 23.9.2017. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu s prílohami do vlastných rúk, preto súd žalobu doručoval postupom podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd na vec aplikoval § 39, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 - 4 písm. k/, ods. 5, § 488, § 491, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 6, 9, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade so zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve uvedený úrok vo výške 24,90 % považoval za v rozpore
s dobrými mravmi, keď zo štatistiky priemerných úrokových mier pri obdobných úveroch v rozhodnom období (máj 2016) zistil, že úrokové miery sa v tom čase pohybovali na úrovni 5,80 %. Dohodu o výške úrokov preto posúdil v súlade s § 39 OZ ako neplatnú. Skonštatoval, že postup vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 OZ bol dodržaný, avšak z dôvodu absencie obsahových náležitostí považoval daný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie tak žalobe vyhovel len v časti, ktorá sa rovná istine úveru po odpočítaní úhrad vykonaných žalovaným (3.900 € - 1.772,81 € = 2.127,19 €). Zároveň žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.127,19 € od 29.9.2017 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, tak že žalobcovi priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 32 %.
4. Uznesením 17Csp/79/2020-112 zo dňa 12.11.2020 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., nadobudla pohľadávku od pôvodného žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2020.
5. Rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neprimeranosti odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver. Namietal, že jedinou odplatou za úver bol len úrok vo výške 24,90 %, čomu svedčí aj jej vyjadrenie vo výške RPMN, ktorá je zhodná s úrokovou sadzbou (24,90 %). Poukázal na štatistiku zverejnenú Ministerstvom financií SR v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ v Súhrnných infomáciách o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016 so stavom ku 31.3.2016, podľa ktorej priemerná výška RPMN predstavovala hodnotu 12,46 %. Najvyššia prípustná výška odplaty potom podľa § 53 ods. 6 v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia predstavovala dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN, t. j. 24,92 %. Mal za to, že dojednaná odplata vo výške 24,90 % potom neprevýšila maximálnu prípustnú výšku odplaty za spotrebiteľský úver. V závere zdôraznil, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.9.2017 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Žalobca odôvodnil odvolanie s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
9. Žalobca odvolaním napadol rozsudok len v rozsahu zamietavého výroku a výroku o trovách konania. Vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.
10. Odvolací súd preskúmaním napadnutých výrokov zistil, že uplatnený odvolací dôvod bol naplnený, keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil primeranosť odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver. Pri právnom posúdení nesprávne interpretoval aplikované ustanovenia a zároveň neaplikoval správne právne normy.
11. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
13. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
14. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
15. Podľa § 21 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
16. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí prijal záver, že výška úrokovej sadzby je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a podľa § 39 OZ je neplatná. Súd pri určení výšky stropu odplaty vychádzal z výšky úrokovej sadzby. Pri zmluvách uzavretých po 1.9.2014 sa výška stropu odplaty počíta nie podľa výšky úrokovej sadzby ale podľa RPMN. Takýto postup je upravený v zákone, konkrétne v § 53 ods. 6 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
17. V prejednávanej veci výška odplaty - RPMN bola za obdobie 60 mesiacov pri sume 3.900 € 24,90% ročne.
18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 3.5.2016. V zmysle § 1 ods. 4 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota RPMN bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, teda v tomto prípade by sa malo jednať o štatistiku za 1. štvrťrok 2016.
19. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016, pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, pre ostatné spotrebiteľské úvery, RPMN činila 12,46 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2
- násobok 12,46 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 24,92 %. Odvolací súd konštatuje, že dojednaná výška odplaty u tohto úveru (24,90 %) tak nepresahovala maximálne prípustnú odplatu, preto je výška odplaty v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú závery súdu prvej inštancie, že výška odplaty je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, nesprávne.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne preskúmať primeranosť odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s príslušnými právnymi normami a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci doplniť dokazovanie, pričom pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci bude viazaný názorom odvolacieho súdu. Zároveň rozhodne o trovách celého konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).