Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoKR-29-2021.pdf
PDF · 135.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci navrhovateľa: Artur J., nar. XX.X.XXXX, C. 2, G., V. republika, zastúpený: JUDr. Juraj Špirko, advokát, Nerudova 6, 040 01 Košice, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: BD Terasa, s.r.o., Obrody 21, 040 11 Košice, IČO: 36 596 248, zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2020, č.k. 26K/8/2020 - 136, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2020, č.k. 26K/8/2020 - 136.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi: BD Terasa, s.r.o., so sídlom: Obrody 21, 040 11 Košice, IČO: 36 596 248 (ďalej len „dlžník“) pre nesplnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 2.7.2020 žiadal vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz, keďže mal voči dlžníkovi pohľadávku 227.696,93 eur, titulom nevyplateného podielu na zisku, právoplatne priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2019, sp. zn. 9Up/1202/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2019. Navrhovateľ ako veriteľ Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 postúpil časť tejto pohľadávky vo výške 110.000,- eur na I. X. a postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi písomným oznámením zo dňa 7.3.2020. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu naposledy písomne vyzval dlžníka na zaplatenie listom zo dňa 12.6.2020. Navrhovateľ podal dňa 8.1.2020 návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie je vedené pod č. 214EX/43/20 v ktorom sa doposiaľ nepodarilo vymôcť pohľadávku, a to ani čiastočne. Napriek viacerým výzvam a prebiehajúcej exekúcii dlžník po lehote splatnosti nezaplatil veriteľovi ani postupníkovi dlžnú sumu a na výzvy nereagoval. Navrhovateľ poukázal, že podľa verejne dostupných zverejnených účtovných závierok je dlžník permanentne od roku 2012 v predĺžení. K 31.12.2016 činilo vlastné imanie dlžníka mínus 27.180,- eur; k 31.12.2017 mínus 9.355,- eur; k 31.12.2018 mínus 10.045,- eur. Z poslednej zverejnenej účtovnej závierky za rok 2018 je zrejmé, že dlžník mal k 31.12.2018 záväzky vo výške 163.768,- eur, avšak finančné prostriedky mal len vo výške 27.136,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že už v tomto období dlžník nemal z čoho uhrádzať svoje splatné záväzky. Za rok 2019 ešte dlžník do registra neuložil účtovnú závierku. Navyše dlžníkovi pribudol nový záväzok vo výške 227.696,93 eur, titulom nevyplateného podielu zo zisku o ktorom doteraz ani neúčtoval v účtovníctve, ani nevytváral rezervy. Uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že v prípade dlžníka existuje platobná neschopnosť, keďže dlžník je viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a navyše je podľa posledných účtovných závierok aj v predĺžení. Navrhovateľ poukázal aj na ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti, a to I. ako postupníka.
3. Uznesením zo dňa 17.7.2020, č.k. 26K/8/2020 - 46 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.7.2020 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.
4. Dlžník žiadal konkurzné konanie zastaviť s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, keď uviedol, že ku dňu začatia konkurzného konania eviduje len jeden peňažný záväzok voči jednému veriteľovi, s ktorého plnením bol v deň začatia konkurzného konania v omeškaní a to pohľadávku priznanú navrhovateľovi voči dlžníkovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018 vo výške 227.696,93 eur s príslušenstvom. Ďalej poukázal, že je vlastníkom bankového účtu IBAN: SK16 0900 0000 0004 7779 5816, vedeného: Slovenská sporiteľňa, a.s., na ktorom ku dňu 23.7.2020 evidoval debetný zostatok -183,38 eur a ku dňu 22.8.2020 eviduje zostatok 2,62,- eur. V pokladni eviduje hotovosť 0,- eur. Vo vzťahu k osvedčeniu svojej platobnej schopnosti dlžník uviedol, že v súlade s § 3 ods. 2 ZKR je platobne schopný, nakoľko má len jedného veriteľa. Dlžník poprel všetky tvrdenia navrhovateľa o pluralite veriteľov dlžníka, ktorých predstavuje osoba navrhovateľa a osoba p. I. X.. Pokiaľ ide o existenciu pohľadávky p. I. X., titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 medzi navrhovateľom ako postupcom a p. I. X. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi priznanej rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018, v časti vo výške 110.000,- eur s prísl., dlžník namietal, že Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu inicioval na Okresnom súde Bratislava III konanie o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom celej pohľadávky priznanej mu voči dlžníkovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018 vo výške 227.696,93 eur s príslušenstvom, ktoré sa vedie pod sp.zn. 24C/88/2020. Vzhľadom na uvedené má dlžník za to, že osvedčil spornosť navrhovateľom tvrdenej postúpenej pohľadávky. Preto v súlade s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu sa na ňu neprihliada, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Zároveň namietal, že zo strany navrhovateľa a jeho prístupom došlo k zneužitiu práva ktorému nie je možné priznať ochranu.
5. Ďalej dlžník uviedol, že nie je v predĺžení, s poukazom na § 11 ods. 2 a 3, § 95 ods. 3 a § 9 ods. 1 písm. b) ZKR. Poukázal, že záväzok dlžníka voči navrhovateľovi, ktorý je spriaznenou osobou dlžníka, by sa v konkurze stále uspokojoval ako podriadená pohľadávka, na základe čoho sa tento záväzok ani nezohľadňuje pri posudzovaní prípadného predĺženia dlžníka. Uvedené platí rovnako v prípade postúpenej pohľadávky na p. I. Dlžník preto neporušil ani zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 ZKR podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu a neprichádza do úvahy ani prípadné uloženie zákonnej zmluvnej pokuty konateľovi dlžníka.
6. Dlžník zároveň namietal, že doposiaľ mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, preto evidoval vo svojom účtovníctve len jedného veriteľa a to navrhovateľa, ktorému bol v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený plniť. Pri zachovaní odbornej starostlivosti sa mohol dozvedieť o svojom potenciálnom predlžení až dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom prvej inštancie.
7. Na nariadenom pojednávaní dňa 25.9.2020 sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a dlžníka, ktorí zotrvali na tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania. Právny zástupca navrhovateľa potvrdil, že mu bola doručená žaloba dlžníka podaná na Okresný súd Bratislava III, ktorá je podľa jeho názoru právne irelevantná. Poukázal, že dlžník je platobne neschopný a aj predlžený, pričom je na dlžníkovi, aby preukázal svoju platobnú schopnosť, čo dlžník neurobil. Konštatoval, že v posudzovanej veci na vyhlásenie konkurzu postačuje jedna pohľadávka.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 až 3, § 11 ods. 3, § 12 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), upravujúce definíciu úpadku dlžníka, veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu a jeho náležitosti, vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa, okruh účastníkov konkurzného konania.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že z vyjadrení účastníkov a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil svoju pohľadávku s ktorou je dlžník v omeškaní 30 dní po lehote splatnosti vo výške 117.696,93 eur, titulom nevyplateného podielu na zisku, ktorá pohľadávka navrhovateľa bola pôvodne vo výške 227.696,93 eur a bola priznaná platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2019, sp. zn.: 9Up/1202/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.2.2019. Navrhovateľ časť tejto pohľadávky vo výške 110.000,- eur postúpil na p. I. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020. Navrhovateľ pritom v návrhu označil ako ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti práve I..
10. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi je nesporné, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha pod sp. zn.: 24C/88/2020 konanie, kde žalobcom je dlžník, žalovaným v 1. rade navrhovateľ a žalovaným v 2. rade p. I.. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k pohľadávke, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že ide o pohľadávku, ktorá bola postúpená z navrhovateľa na p. I. X. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 vo výške 110.000,- eur s príslušenstvom. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že dlžník sa v pozícii žalobcu domáha, aby súd rozhodol, že žalovaný v 1. rade (v tomto konaní navrhovateľ) je vlastníkom celej pohľadávky priznanej mu voči žalobcovi (v tomto konaní dlžník) platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2019, sp.zn. 9Up/1202/2018. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.: 24C/88/2020 je teda pohľadávka veriteľa, ktorého navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 ZKR označil ako ďalšieho veriteľa s pohľadávkou voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti, pričom uvedené konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.
11. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) ZKR uviedol, že pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Poukázal, že povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vykonáva len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta.
12. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie uviedol, že otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom súd prvej inštancie zo súdneho spisu zistil, že takéto konanie, ktorého predmetom je pohľadávka, ktorú navrhovateľ označil v návrhu prebieha. Ide o pohľadávku veriteľa, ktorého navrhovateľ označil v návrhu ako ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Predmetné konanie doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník v prípade pohľadávky ďalšieho veriteľa označeného navrhovateľom, p. I., osvedčil jej spornosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.4.2014, sp. zn.: 4CoKR/15/2014, ktorý konštatoval, že je vecne správny právny záver spočívajúci v tom, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho konania, sa považuje za spornú.
13. Konštatoval súd prvej inštancie, že platobná schopnosť je opakom platobnej neschopnosti. Z legálnej definície platobnej neschopnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 2 ZKR možno vyvodiť, že jej základným predpokladom je pluralita veriteľov, t.j. existencia viac ako jedného veriteľa dlžníka, pričom dlžník zároveň nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti najmenej dva peňažné záväzky. Bez osvedčenia existencie aspoň jedného veriteľa dlžníka okrem navrhovateľa, nemožno dospieť k záveru o platobnej neschopnosti dlžníka.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o pohľadávku ďalšieho veriteľa označeného navrhovateľom, p. I. s pohľadávkou vo výške 110.000,- eur s príslušenstvom, dlžník osvedčil jej spornosť. Z dôvodu, že navrhovateľ neoznačil ďalších prípadných veriteľov dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a existencia ďalších veriteľov dlžníka okrem navrhovateľa nevyplýva ani z vyjadrenia dlžníka a jeho príloh, súd prvej inštancie z dôvodu absencie elementárnej materiálnej náležitosti pre vyhlásenie konkurzu, ktorou je pluralita veriteľov, nemohol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, preto v zmysle ustanovenia § 19 ZKR zastavil konkurzné konanie.
15. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo vyhlásil na dlžníka konkurz. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Uviedol, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávky I. voči dlžníkovi, nakoľko inicioval konanie o určenie vlastníckeho práva k pohľadávke, no opomenul ustanovenie štvrtej vety § 3 ods. 2 ZKR, podľa ktorej, ak nemožno peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že dlžník je platobne neschopný. V citovanom ustanovení § 3 ods. 2 ZKR boli zavedené dve vyvrátiteľné právne domnienky platobnej neschopnosti. Navrhovateľ pritom preukázal platobnú neschopnosť dlžníka aj neúspešnou exekúciou, keďže z vyhlásenia o majetku dlžníka nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, preto sa predpokladá, že dlžník je platobne neschopný. Uvedené ustanovenie je viazané iba na jednu pohľadávku, ktorú nie je možné vymôcť exekúciou. Navrhovateľ pritom v konaní preukázal, že pohľadávku v exekučnom konaní nebolo možné vymôcť. Navrhovateľ ďalej poukázal, že sám dlžník uviedol, že ku dňu 23.7.2020 evidoval na svojom účte záporný zostatok, čo znamená že je v omeškaní s ďalším finančným záväzkom voči ďalšiemu veriteľovi, ktorý je Slovenská sporiteľňa, a.s. Uvedené pritom potvrdzuje aj informácia o stave exekučného konania. Spornosť tejto pohľadávky dlžníkom preukázaná nebola, teda dlžník mal po dobu dlhšiu ako 30 dní splatný ďalší finančný záväzok voči ďalšiemu veriteľovi. Navrhovateľ zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, že z predložených účtovných závierok je zrejmé, že dlžník mal k 31.12.2018 záporné vlastné imanie vo výške 10.045,- eur. Zo štruktúry záväzkov vyplýva, že tieto sú dlhodobého charakteru a pochádzajú od viacerých veriteľov a z viacerých dôvodov. Záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neoznačil ďalšieho veriteľa a existencia ďalších veriteľov nevyplýva ani z vyjadrenia dlžníka sú preto nesprávne. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad ustanovení, čím bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Ďalej navrhovateľ poukázal, že vo veci rozhodoval iný ako zákonný sudca ako aj na účelovosť konania dlžníka, ktorý napadol spornosť postúpenej pohľadávky až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom samotný dôvod neplatnosti neuviedol a nepredložil v konaní ani podanú žalobu. Zároveň navrhovateľ poprel, že by mu bola žaloba dlžníka doručená. Navrhovateľovi bola v prebiehajúcom konkurznom konaní doručená len informácia o tom, že bola žaloba dlžníkom podaná. Napokon navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery odôvodnil nedostatočne, absentuje tu právne korektná odpoveď v otázke platobnej schopnosti dlžníka a preto je toto konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukázal, že podľa § 191 C.s.p. v spojení s § 220 ods.1 C.s.p. štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za (ratione materiae) za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v korelácii s článkom 46 (1) Ústavy SR. Nesprávny výklad ustanovení právnej normy je v rozpore s článkom 52 ods. 4 Ústavy SR a zároveň porušením článku 1 ods.1 Ústavy SR - princíp právneho štátu, ktorého imanentným znakom je princíp právnej istoty. Zákon by bol v rozpore s ideou právneho štátu, ak by oprávnenie postupovať podľa voľnej úvahy, ktoré sa poskytuje súdnej moci nemalo svoje medze. Súd sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Všeobecné súdy sú zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd. Navrhovateľ v konaní dostatočne preukázali úpadok dlžníka a to tak vo forme platobnej neschopnosti ako aj vo forme predlženia, zároveň preukázal aj pluralitu veriteľov a teda sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.
16. Dlžník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Zotrval na skutočnostiach uvádzaných v priebehu konania, že osvedčil spornosť navrhovateľom tvrdenej postúpenej pohľadávky, preto na túto súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. c) ZKR pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliada. Dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť a nie je zároveň v predlžený, keďže má iba jedného veriteľa. K námietke navrhovateľa o vyvrátiteľnej domnienke uvedenej vo štvrtej vete § 3 ods. 2 ZKR dlžník uviedol, že táto v žiadnom prípade neznamená, že ide o ďalšiu legálnu definíciu platobnej neschopnosti ako jednej z
foriem úpadku. Toto ustanovenie teda nijako nemení fakt, že z hľadiska hmotnoprávnych predpokladov pre vyhlásenie konkurzu je pri platobnej neschopnosti naďalej právne relevantná len pluralita veriteľov, ktorá je viazaná na dve splatné peňažné pohľadávky po lehote splatnosti viac ako 30 dní, ktoré dlžník nie je schopný plniť. Uvedený záver potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, podľa ktorej na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom. Dlžník opakovane uviedol, že eviduje len jeden peňažný záväzok voči jednému veriteľovi, s ktorého plnením bol v deň začatia konkurzného konania v omeškaní, a to pohľadávku priznanú navrhovateľovi voči dlžníkovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018 vo výške 227.696,93 eur s príslušenstvom, teda v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 ZKR nie je predĺžený, nakoľko nemá viac ako jedného veriteľa. Dlžník je vlastníkom bankového účtu IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného: W. sporiteľňa, a.s., na ktorom ku dňu 9.4.2021 evidoval zostatok vo výške 12,42 eur, čo preukazoval predložením potvrdenia peňažného ústavu. Dlžník je preto podľa § 3 ods. 2 ZKR a contrario platobne schopný nakoľko, má iba jedného veriteľa. Napokon dlžník konštatoval, že inicioval na Okresnom súde Bratislava III konanie o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom celej pohľadávky priznanej mu voči dlžníkovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018 vo výške 227.696,93 eur s príslušenstvom, ktoré je vedené pod sp. zn: 24C/88/2020. Dlžník preto osvedčil spornosť navrhovateľom tvrdenej postúpenej pohľadávky, preto na túto súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. c) ZKR pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliadal. Tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní, ktorým popiera, že by mu bola žaloba dlžníka podaná na Okresný súd Bratislava III pod sp. zn.: 24C/88/2020 doručená je zavádzajúce, nakoľko zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25.9.2020 vyplýva, že táto žaloba bola navrhovateľovi na pojednávaní doručená, mal možnosť sa s ňou oboznámiť, pričom následne sa k tejto aj vyjadril a označil ju za irelevantnú. Súdu prvej inštancie ako aj navrhovateľovi sú preto známe dôvody absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky.
17. Navrhovateľ repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 18.5.2021.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
19. Navrhovateľ podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 C.s.p. ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z hľadísk navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie navrhovateľa nemožno považovať za dôvodné, lebo súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne posúdil podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Skutočnosti a námietky, ktoré navrhovateľ uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli. Skutkové závery založil na logickom vyhodnotení dôkazov, na základe ktorých aj rozhodol.
25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu navrhovateľa a k podstatným tvrdeniam účastníkov v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
26. Zásadnou otázkou, ktorou bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či boli splnené zákonom predpokladané podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
27. Súd prvej inštancie konkurzné konanie zastavil z dôvodu absencie materiálnej náležitosti pre vyhlásenie konkurzu, ktorou je pluralita veriteľov, keďže dlžník osvedčil spornosť pohľadávky ďalšieho veriteľa označeného navrhovateľom, p. Ľubomíra Juríka, pričom existencia ďalších prípadných veriteľov dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti nebola v konaní preukázaná. Podľa súdu prvej inštancie preto neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR.
28. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
29. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
30. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
31. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
32. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, k návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Podľa § 19 ods. 1 ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,
c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
33. Pred rozhodnutím o návrhu na vyhlásenie konkurzu musí súd skúmať, či sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu tak, ako ich definuje ustanovenie § 3 ZKR. Patrí medzi ne predĺženie dlžníka, platobná neschopnosť dlžníka, pluralita veriteľov dlžníka a či hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
34. Charakteristickým znakom konkurzného konania na rozdiel od konania exekučného je práve pluralita veriteľov, ktorí si uplatňujú viacej majetkových nárokov spoločne v jednom konaní voči jednému dlžníkovi, z ktorého majetkovej podstaty sa podľa účelu ZKR títo uspokoja pomerne. Podľa požiadaviek ZKR na pluralitu veriteľov je možné tento zákonný predpoklad posudzovať oddelene od predpokladu plurality splatných záväzkov dlžníka, z čoho vyplýva, že pri podaní návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka musí mať dlžník najmenej dvoch veriteľov, z ktorých každý má proti nemu pohľadávku po lehote splatnosti. O úpadok žiadnej z foriem podľa ZKR preto nepôjde, ak má dlžník len jedného veriteľa, hoc s viacerými pohľadávkami po lehote splatnosti.
35. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.7.2020, č.k. 26K/8/2020 - 46 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.7.2020 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi na základe návrhu navrhovateľ - veriteľa, v ktorom navrhovateľ okrem svojej pohľadávky vo výške 117.296,93 eur (z pôvodnej pohľadávky 227.696,93,- eur, titulom nevyplateného podielu na zisku, právoplatne priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2019, sp. zn. 9Up/1202/2018), označil ďalšieho veriteľa p. I., ktorý mal nadobudnúť pohľadávku vo výške 110.000,- eur (z pôvodne sumy 227.696,93 eur) voči dlžníkovi práve Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 od navrhovateľa ako postupcu. Navrhovateľ v návrhu a v priebehu konania ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti neoznačil. Dlžník v konaní namietal, že ku dňu začatia konkurzného konania eviduje len jeden peňažný záväzok voči jednému veriteľovi, s ktorého plnením bol v deň začatia konkurzného konania v omeškaní a to pohľadávku priznanú navrhovateľovi voči dlžníkovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018 vo výške 227.696,93 eur s príslušenstvom. Existenciu pohľadávky navrhovateľom označeného ďalšieho veriteľa p. I. dlžník poprel z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 a zároveň v konaní predložil samotnú žalobu s potvrdením OS Bratislava III, z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že dlžník dňa 21.8.2020 podal na súde žalobu o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom celej pohľadávky priznanej mu voči dlžníkovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.1.2018, sp. zn.: 9Up/1202/2018 vo výške 227.696,93 eur s príslušenstvom, ktoré sa vedie pod sp.zn. 24C/88/2020. Zároveň namietal, že zo strany navrhovateľa a jeho prístupom došlo k zneužitiu práva ktorému nie je možné priznať ochranu.
36. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval, či sú splnené predpoklady na vyhlásenie konkurzu, teda aj to, či je daná pluralita veriteľov ako jedna z hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu nevylučuje, aby súd o skutočnostiach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, vykonával dokazovanie, no konkurzný súd nie je určený na riešenie sporu veriteľov a dlžníka ohľadne existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu. Úlohou konkurzného súdu je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi domôcť sa uspokojenia osvedčenej a nespornej pohľadávky, ktorú dlžník bez právne akceptovateľného dôvodu neplní. Na druhej strane aj v konkurznom konaní súd musí dbať na to, aby v konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov dlžníka a aby práva navrhovateľa ako veriteľa neboli zneužívané na jeho úkor v súlade s článkom 5 základných princípov C.s.p., čo napokon namietal v konaní aj sám dlžník.
37. K námietke navrhovateľa, že v posudzovanom prípade postačuje pre vyhlásenie konkurzu na dlžníka iba jeden veriteľ, resp. podľa § 3 ods. 2, štvrtá veta ZKR, ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, predpokladá sa, že je dlžník platobne neschopný, teda dlžník v konaní neosvedčil svoju platobnú schopnosť, odvolací súd udáva, že z hľadiska hmotnoprávnych predpokladov pre vyhlásenie konkurzu je pri platobnej neschopnosti právne relevantná pluralita veriteľov, ktorá je viazaná na dve splatné peňažné pohľadávky po lehote splatnosti viac ako 30 dní, ktoré dlžník nie
schopný plniť. Materiálna podmienka pre vyhlásenie konkurzu a to pluralita veriteľov musí byť daná aj v prípade predĺženia a to pred vyhlásením konkurzu ako aj po vyhlásení konkurzu.
38. Správne preto súd prvej inštancie mal za preukázané, že dlžník minimálne spochybnil (pohľadávku) ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo v danom prípade postačuje pre konštatovanie, že pohľadávka veriteľa, p. Ladislava Juríka je medzi účastníkmi konania sporná, teda nie je osvedčený ďalší veriteľ do takej miery, že o ňom nemožno pochybovať.
39. V praxi často dochádza k obchodovaniu s pohľadávkami formou ich postúpenia. Judikatúra musela zodpovedať otázku, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, ak dlžník mal len jediného veriteľa a tento postúpil niektorú svoju pohľadávku alebo časť jedinej pohľadávky inej osobe, čím sa splnila pluralita veriteľov a následne bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. V judikatúre Najvyššieho súdu SR bol vyslovený právny názor, podľa ktorého ide o účelový postup a druhého veriteľa, ktorý nadobudol pohľadávku, nie je možné považovať za veriteľa. Táto otázka je aktuálna aj podľa platnej právnej úpravy ZKR, pretože aj postúpenie pohľadávky skôr ako 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno považovať za účelový postup veriteľa, s cieľom dosiahnuť pluralitu veriteľov, teda za zjavné zneužitie práva.
40. Postup navrhovateľa ako pôvodného veriteľa pri postúpení časti jeho pohľadávky vo výške 110.000,- eur tretej osobe na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 (ktorá mala byť uzatvorená iba necelé 4 mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu) bez osvedčenia ekonomického záujmu navrhovateľa na takomto postúpení iba časti jeho pohľadávky, svedčí o navrhovateľom šikanóznom výkone práva a to aj s poukazom na to, že nie je ekonomická podstata takejto transakcie zrejmá už zo Zmluvy o postúpení pohľadávky a iné vysvetlenie navrhovateľ ako veriteľ nepodal.
41. K ďalšej námietke navrhovateľa, že sám dlžník uviedol, že ku dňu 23.7.2020 evidoval na svojom účte v peňažnom ústave záporný zostatok, čo znamená že je v omeškaní s ďalším finančným záväzkom voči ďalšiemu veriteľovi, ktorým je Slovenská sporiteľňa, a.s., odvolací súd udáva, že takéhoto ďalšieho veriteľa navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani v priebehu konania na súde prvej inštancie neoznačil. Navrhovateľ v priebehu konania ani netvrdil, že ide o ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a z obsahu spisu táto skutočnosť ani nevyplýva, keďže samotná existencia debetného zostatku na účte dlžníka v čase podania návrhu nedokazuje aj samotnú splatnosť a dobu omeškania dlžníka voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Navyše dlžník v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázal, že má na účte k 22.8.2020 kladný zostatok 2,62 eur, teda pre účely plurality veriteľov nebolo možné Slovenskú sporiteľňu, a.s. považovať za ďalšieho veriteľa dlžníka a z uvedeného dôvodu konštatovať úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia. Ak navrhovateľ tvrdí, že zo štruktúry záväzkov dlžníka vyplýva, že tieto sú dlhodobého charakteru a pochádzajú od viacerých veriteľov a z viacerých dôvodov, nič mu nebránilo týchto ďalších veriteľov dlžníka v priebehu konania označiť, čím by predišiel zastaveniu konania z dôvodu absencie plurality veriteľov.
42. Ak navrhovateľ označil postup dlžníka, ktorý po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu inicioval konanie voči veriteľom, ktoré je vedené pod sp.zn. 24C/88/2020, odvolací súd udáva, že navrhovateľ ani netvrdil, že dlžníkovi bol obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 známy už pred začatím konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorého prílohu bola práve sporná zmluva o postúpení časti pohľadávky, ktorá bola dlžníkovi doručovaná až súdom prvej inštancie. Teda o jej obsahu a prípadných namietaných dôvodoch neplatnosti sa mohol dlžník dozvedieť až v priebehu tohto konania, preto je logické, že inicioval konanie vedené pod sp.zn. 24C/88/2020 až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
43. Neobstojí ani námietka dlžníka, že v konaní na súde prvej inštancie dlžník svoju žalobu voči veriteľom nepredložil, táto nebola navrhovateľovi doručená a preto navrhovateľovi nie sú známe ani dôvody, pre ktoré dlžník považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2020 za neplatnú, keďže z obsahu spisu vyplýva, že uvedenú žalobu dlžník predložil v konaní dňa 25.9.2020, táto bola navrhovateľa doručená, čo právny zástupca navrhovateľa výslovne potvrdil na pojednávaní dňa 25.9.2020 a vyjadroval sa aj k jej obsahu, čo vyplýva zo zápisne o pojednávaní zo dňa 25.9.2020.
44. K námietke navrhovateľa, že vec bola pridelená sudcovi JUDr. Róbertovi Zsigovi a napadnuté uznesenie podpísal sudca JUDr. Július Tóth, odvolací súd udáva, že z úradného záznamu zo dňa 10.12.2020 (č.l. 131 spisu) vyplýva, že zákonný sudca JUDr. Róbert Zsiga bol dňa 10.12.2020 práceneschopný a vzhľadom na plynutie lehoty uznesenie vo veci vyhotovil a podpísal podľa článku 3, bod 6 v spojení s článkom 5 Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2020 zastupujúci sudca JUDr. Július Tóth, čo vyznačil aj pri svojom podpise skratkou „v.z.“
45. Odvolací súd poukazuje na to, že právo osoby „nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi“ nemožno interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel základného práva priznaného podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR sa splní, keď o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy (v tomto prípade obchodno-právny úsek).
46. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že navrhovateľ vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že navrhovateľ mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Navrhovateľ pritom v podanom odvolaní neuplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností).
47. Nemožno preto konštatovať, že by uznesenie súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu.
48. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, z dôvodu osvedčenia spornosti plurality veriteľov dlžníka, teda úpadku dlžníka definovaného podľa § 3 ZKR. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi a preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
49. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).