Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cbi-3-2020.pdf
PDF · 125.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cbi/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 046 594, proti žalovanému: R., správca konkurznej podstaty úpadcu: P., zast. LawService, s.r.o., so sídlom B. o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 20.04.2020 a opravená dňa 19.06.2020 sa žalobca domáha určenia popretej pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu P. - B. s.r.o., so sídlom S. ulica XXX, XXX XX S. B., IČO: XX XXX XXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/9/2019. Žalobu odôvodnil tým, že dôvody popretia pohľadávky žalobcu sú absolútne nedostatočné, nejasné, nezrozumiteľné a správca nepostupoval pri zostavovaní zoznamu pohľadávok s primeranou odbornou starostlivosťou ako to predpokladá ZKR, čo malo vplyv na skutočnosť, že došlo k popretiu tejto pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že údaj uvedený na faktúre, t.j. dátum Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 14.8.2019 je chybou v písaní, ktorá nastala zlyhaním ľudského faktora pri vystavovaní predmetnej faktúry. Uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ďalej uvádza, že žalobca disponuje o.i. aj uznaním dlhu zo strany úpadcu, ktoré prikladá v prílohe tohto podania. Nemožno rovnako súhlasiť s tvrdením správcu, podľa ktorého „...samotná Zmluva je v identifikácii predmetu právnych služieb, ktoré majú byť na jej základe klientovi poskytnuté, neurčitá, nakoľko na jednej strane pojednáva o poskytnutí právnych služieb „v právnej veci sprostredkovania pôžičky Klientovi treťou osobou a vypracovanie s tým súvisiacej právnej dokumentácie“, avšak na druhej strane neidentifikuje osobu, ktorá by mala Úpadcovi pôžičku poskytnúť a ani obvyklé podmienky poskytnutia takejto pôžičky (lehota splatnosti, úroková sadzba, lehota poskytnutia pôžičky, prípadné zabezpečenie, a pod.), na základe čoho možno dovodiť aj právny záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti.“ Je predsa čisto na advokátovi a klientovi aké právne služby a v akom rozsahu bude poskytovať, uvedené neprináleží v žiadnom prípade posudzovať správcovi. Vypracované právne dokumenty podliehajú zo zákona nielen GDPR, ale aj advokátskemu tajomstvu medzi advokátom a klientom v zmysle zákona o advokácií, a preto vyslovenie správcu o ich neplatnosti je nielen nepravdivé a zavádzajúce, ale aj v rozpore s platným právom a dobrými mravmi. Popretá suma pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi predstavuje celkovú sumu uplatnenej pohľadávky. Žalobca v prihláške pohľadávky do konkurzu uviedol, že celková suma uplatnenej pohľadávky predstavuje sumu 5.000,- eur za poskytnuté právne služby. Právny dôvod a výška pohľadávky vyplýva priamo zo Zmluvy (ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom a s tým súvisiace práva a povinnosti zmluvných strán), z uznania dlhu a
faktúry (napriek chybe v písaní). Z tohto dôvodu sa nie je možné stotožniť s názorom správcu uvedeného v Oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2020.
2. Žalovaný sa podaním zo dňa 21.09.2021 písomne vyjadril k žalobe, pričom uviedol, že podľa jeho názoru je podaná žaloba je neúplná a táto neobsahuje všetky náležitosti predpokladané zákonom. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že na základe výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (súdny spis - č.l. 6 a tiež č.l. 16) sa javí, že žaloba bola podpísaná R. Q., súkromnou fyzickou osobou. Ako žalobca je však v žalobe označená Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 046 594, v mene ktorej koná V.. R. Q., konateľka a advokátka. Rovnako aj v záverečnej časti žaloby, je na mieste kde sa zvyčajne uvádza podpis subjektu podávajúceho žalobu uvedený Žalobca, t.j. „Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o. V.. R. Q., konateľ, advokátka“. Z výpisu z obchodného registra SR vyplýva, že v mene právnickej osoby Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o. je oprávnená konať len V.. R. Q., konateľka. Z tohto dôvodu má Žalovaný za to, že predmetnú Žalobu mohla podpísať len V.. R. Q., konateľka právnickej osoby Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o. Žalovaný poukazuje na to, že je potrebné odlišovať konanie súkromnej fyzickej osoby od konania fyzickej osoby, ktorá koná ako štatutárny orgán právnickej osoby, nakoľko konanie týchto osôb a právne úkony urobené týmito osobami zaväzujú rôzne právne subjekty. Kým súkromná fyzická osoba môže svojim konaním zaväzovať jedine seba, právne účinky z konania urobených štatutárnym orgánom v mene právnickej osoby nevznikajú tejto fyzickej osobe - štatutárnemu orgánu, ale práve naopak vznikajú priamo právnickej osobe. To znamená, že z konania štatutárneho orgánu právnickej osoby konajúceho v mene právnickej osoby vznikajú práva a povinnosti priamo právnickej osobe. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že ak žalobu podpísala za žalobcu skutočne R., súkromná fyzická osoba (zrejme na základe svojho občianskeho preukazu), tak ako sa to javí, tak takto podanú žalobu nemožno akceptovať ako úplné podanie v zmysle § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko z takéhoto konania súkromnej fyzickej osoby nemohli vzniknúť právne následky právnickej osobe Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o.. To znamená, že žaloba potom neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 127 ods. 1 písm. e) CSP, a teda žaloba neobsahuje podpis žalobcu. Je síce možné, že v danom prípade je osoba, ktorá Žalobu podpísala, t.j. R. Q., totožná s osobou štatutárneho orgánu Žalobcu, t.j. Mgr. R. Q., konateľkou spoločnosti Advokátska kancelária Q. a partneri, s.r.o., avšak tak ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný má za to, že konanie súkromnej fyzickej osoby R. Q. nemožno považovať za konanie fyzickej osoby - štatutárneho orgánu právnickej osoby, t.j. Mgr. R. Q., konateľky spoločnosti Advokátska kancelária Q. a partneri, s.r.o. Navyše je potrebné tiež poukázať na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), v zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu i) samostatne (§ 12 ods. 1 písm. a) Zákona o advokácii) alebo (ii) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 12 ods. 1 písm. e) Zákona o advokácii). Pritom v zmysle ust. § 15 ods. 6 Zákona o advokácii platí, že advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzením nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne. Keďže žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá je ako právnická osoba zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, je zrejmé, že Mgr. R. Q. advokátka vykonáva advokáciu ako konateľka spoločnosti s ručením obmedzeným. Z tohto dôvodu sa môže Mgr. R. Q. konajúca v mene spoločnosti Advokátska kancelária Q. a partneri, s.r.o. podpisovať len ako konateľka tejto spoločnosti. Žalovaný v tejto súvislosti navyše uvádza, že Slovenská advokátska komora v spolupráci s ďalšou spoločnosťou, ktorá je akreditovanou certifikačnou autoritou v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z., zabezpečuje vydávanie advokátskych preukazov s kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta. Pričom podpis takýmto advokátskym preukazom potom obsahuje IČO subjektu (advokáta) ako aj číselné označenie profesijného zaradenia subjektu (v prípade advokátov je to číselné označenie „1042“). To znamená, že v prípade právnickej osoby obsahuje elektronický podpis údaj o mene a priezvisku štatutárneho orgánu právnickej osoby, označenie právnickej osoby a IČO právnickej osoby. Elektronický podpis na základe takéhoto mandátneho certifikátu potom nemôže vyvolať pochybnosti o tom, kto je osoba, ktorá daný dokument takto podpísala a v mene akého subjektu táto osoba koná. Žalovaný rovnako poukazuje aj na prípady, kedy jedna fyzická osoba môže vykonávať viacero profesií, napr. jedna fyzická osoba môže konať ako advokát ale zároveň v iných právnych veciach môže vystupovať ako správca konkurznej podstaty. Práve mandátny certifikát uložený na príslušnom preukaze potom slúži na odlíšenie, či daná osoba, vykonávajúca daný úkon, konala ako advokát alebo ako správca konkurznej podstaty, alebo dokonca ako súkromná fyzická osoba. Z poukazom na uvedené má preto žalovaný za to, že žaloba neobsahuje podpis žalobcu a z tohto dôvodu je potrebné žalobu
odmietnuť v zmysle § 129 ods. 3 CSP. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že v danom čase nemožno žalobcu vyzvať na opravu žaloby, či jej doplnenie, a to z dôvodu prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.4 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
3. Žalovaný zároveň uviedol, že má z obsahu súdneho spisu vedomosť, že uznesením zo dňa 13.05.2020, č.k. 18Cbi/3/2020 - 18 (ďalej len „Uznesenie“) súd vyzval Žalobcu na opravu Žaloby, a to tak, aby žalobný návrh (petit) spĺňal náležitosti v zmysle § 32 ods. 14 ZKR, keď súd v odôvodnení Uznesenia uviedol, že z petitu musí vyplývať konkrétny právny dôvod spornej pohľadávky, ak sa žalobca incidenčnou žalobou domáha určenia právneho dôvodu popretej pohľadávky, ako aj konkrétna výška spornej pohľadávky, ak sa žalobca incidenčnou žalobou domáha určenia výšky popretej pohľadávky, a rovnako aj konkrétne poradie spornej pohľadávky, ak sa žalobca incidenčnou žalobou domáha určenia poradia popretej pohľadávky. Žalobca dňa 19.06.2020 doručil súdu Doplnenie/zmena žaloby (návrh) zo dňa 18.06.2020 (ďalej len „Doplnenie“), ktorým žalobca upravil petit žaloby. Z dôvodu, že Doplnenie bolo doručené na súd až dňa 19.06.2020, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty, žalovaný má za to, že v zmysle princípu právnej istoty nemožno na toto Doplnenie prihliadať. Žalovaný má preto aj z tohto dôvodu za to, že žalobu je potrebné odmietnuť v zmysle § 129 ods. 3 CSP, nakoľko podanú Žalobu nemožno považovať za úplné podanie v zmysle ustanovení CSP, keď zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo ňou sleduje. Petit žaloby je podľa názoru žalovaného neurčitý a nevykonateľný, nakoľko nie je z neho zrejmé určenia akej pohľadávky sa žalobca domáha podanou žalobou, najmä nie je z neho zrejmý právny dôvod a výška pohľadávky, ktorej určenia sa žalobca domáha podanou Žalobou.
4. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca k žalobe pripojil len Oznámenie o popretí, pričom žiaden iný dôkaz nepredložil, t.j. Žalobca nepredložil ani prihlášku pohľadávky do konkurzu úpadcu a ani uznanie dlhu (o ktorom Žalovaný ani nemá vedomosť). Z dôvodu, že podanie žaloby je limitované časovým rámcom, a to prekluzívnou lehotou v zmysle § 32 ods. 9 ZKR, má žalovaný za to, že ak žalobca chcel predložil nejaké dôkazy, mal tak urobiť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie Žaloby, t.j. do dňa 23.05.2020. Prekluzívna lehota má okrem iného aj sankčný charakter, v zmysle ktorého ak žalobca neuplatní všetky námietky a dôkazy najneskôr do uplynutia lehoty na podanie žaloby, na neskôr uplatnené námietky a dôkazy žalobcu nemožno prihliadať. Vzhľadom k tomu, že žalobca najneskôr do 23.05.2020 nepredložil dôkazy, ktoré by eventuálne mohli preukazovať ním uvádzané tvrdenia, má žalovaný za to, že v zmysle zákonnej koncentrácie (t.j. uplynutie prekluzívnej lehoty) nemožno na neskôr predložené dôkazy Žalobcu prihliadať. Navyše argumentáciu žalobcu v žalobe je potom z tohto dôvodu nutné považovať za ničím nepreukázané tvrdenia. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobu považuje za absolútne nedôvodnú a nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznáva v celom rozsahu. V prvom rade nie je pravdou, že by si žalobca prihláškou pohľadávky uplatnil v konkurze úpadcu pohľadávku v celkovej výške 5.000,- EUR. Z obsahu konkurzného spisu totiž vyplýva, že dňa 20.01.2020 bola správcovi Úpadcu (v tom čase funkciu správcu úpadcu vykonával JUDr. Z. K., so sídlom M. C. XXX/XX, XXX XX D., správca zapísaný v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. B ďalej len „Predchádzajúci správca“) doručená prihláška pohľadávky Žalobcu v celkovej výške 5.107,40 EUR (ďalej len „Pohľadávka“), z toho istina vo výške 5.000,- EUR a úroky z omeškania vo výške 107,40 EUR. K prihláške Pohľadávky bola ako príloha pripojená len (i) Zmluva o poskytnutí právnych služieb zo dňa 30.04.2019 (ďalej len „Zmluva zo dňa 30.04.2019“), kde je ako klient označený Úpadca a ako advokátska kancelária je označený Žalobca a (ii) Faktúra č. XXXXXX zo dňa 22.08.2019, vystavená na sumu 5.000,- EUR, splatná dňa 29.08.2019 (ďalej len „Faktúra č. XXXXXX“). Žalobca si v konkurze Úpadcu doposiaľ uplatnil len jednu pohľadávku, a to práve vyššie uvedenú Pohľadávku. Ako právny dôvod vzniku Pohľadávky Žalobca uviedol v prihláške Pohľadávky, že „Veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 14.08.2019, na základe ktorej veriteľ fakturoval dlžníkovi odmenu za právne služby faktúrou č. XXXXXX vo výške 5.000,- Eur, vyhotovenej dňa 22.08.2019, splatnou dňa 29.08.2019. Dlžník do dnešného dňa predmetnú faktúru neuhradil, a teda veriteľ eviduje voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 5.000,- Eur. Predmetnou prihláškou si veriteľ prihlasuje do predmetného konkurzného konania pohľadávku vo výške 5.000,- Eur. Zároveň si veriteľ prihláškou uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy vo výške 5.000,- Eur od 30.08.2019 (deň nasledujúci po splatnosti predmetnej faktúry) do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. do 06.12.2019; teda úroky z omeškania spolu vo výške 107,40 Eur.“ Z obsahu prihlášky Pohľadávky vyplýva, že Pohľadávka vznikla titulom práva na odmenu za právne služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 14.08.2019 (ďalej len „Zmluva zo dňa 14.08.2019“). Žalobca však Zmluvu zo dňa 14.08.2019 nepriložil k prihláške Pohľadávky, a to napriek tomu, že túto Zmluvu zo dňa 14.08.2019
uvádza ako právny dôvod vzniku Pohľadávky v prihláške Pohľadávky a tiež, že na základe tejto Zmluvy zo dňa 14.08.2019 mala byť vystavená Faktúra č. XXXXXX. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že údaj ohľadom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí právnych služieb uvedený na Faktúre č. XXXXXX, t.j. dátum 14.08.2019 je len chybou v písaní, ktorá bola spôsobená zlyhaním ľudského faktora, tak toto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko je iracionálne, aby sa Žalobca pomýlil v tak podstatnom údaji na dvoch miestach (a to na prihláške Pohľadávky, ako aj na Faktúre č. XXXXXX). Zároveň je potrebné podotknúť, že ak majú zmluvné strany uzatvorených viacero zmluvných vzťahov, kde jediným rozlišovacím kritériom je dátum uzatvorenia zmluvy, tak rozhodne nemožno akceptovať tvrdenie, že mylné uvedenie dátumu uzatvorenia zmluvy je len chybou v písaní, nakoľko obsahom zmluvných vzťahov môže byť rôzne plnenie a tiež rôzne práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný má ďalej tiež za to, že žalobca rovnako nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky, keď žalobca nepreukázal poskytnutie právnych služieb. Aj keď Žalobca v žalobe namieta, že vypracované právne dokumenty podliehajú zo zákona GDPR a advokátskemu tajomstvu medzi advokátom a klientom, Žalovaný má za to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby k prihláške pohľadávky predložil vecnú a časovú špecifikáciu úkonov právnej služby, resp. špecifikáciu vykonanej práce. Žalobca však žiaden takýto dokument k prihláške Pohľadávky nepripojil. Rovnako je nutné konštatovať, že existencia pohľadávky žalobcu nevyplýva ani zo Zoznamu záväzkov datovaného ku dňu 05.09.2019 pripojeného k návrhu úpadcu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Vzhľadom na uvedené má žalovaný dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávky a pohľadávku žalobcu považuje čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu za spornú. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že pohľadávka žalobcu bola popretá čo do právneho dôvodu a čo do výšky v celom rozsahu dôvodne.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 12.08.2021, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, pričom pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom a vyjadrením sa právneho zástupcu žalovaného.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z verejne dostupného obchodného vestníka mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 02.12.2019 sp. zn. 3K/9/2019, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, pričom uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 06.12.2019.
8. Súd mal preukázané, že žalobca si v zákonnej lehote prihlásil pohľadávku do konkurzu vo výške 5.107,40 Eur, pričom ako právny dôvod prihlásenej pohľadávky uviedol, že s dlžníkom uzavrel Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 14.08.2019, na základe ktorej fakturoval dlžníkovi odmenu za právne služby faktúru č. XXXXXX vo výške 5.000,- eur, vyhotovenej dňa 22.08.2019, splatnou dňa 29.08.2019. Žalobca si zároveň prihlásil úrok z omeškania vo výške 107,40 eur.
9. Správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi listom zo dňa 18.03.2021 popretie jeho pohľadávky, ku ktorému došlo dňa 18.03.2021. Pohľadávka žalobcu bola popretá správcom čo do právneho dôvodu a výšky v celom prihlásenom rozsahu.
10. Žalobca podal dňa 20.04.2020 žalobu o určenie popretej pohľadávky.
11. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
12. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
13. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
14. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
15. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
16. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
17. Podľa § 32 ods. 10 ZKR, ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
18. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
19. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
20. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo podľa oboch strán sporu doručené žalobcovi dňa 19.03.2020 (dátum doručenia nebol medzi stranami sporný), pričom žaloba bola podaná elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená dňa 20.04.2021. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná včas. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by aj Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „Oznámenie o popretí“) bolo Žalobcovi doručené už dňa 18.03.2020, potom lehota na podanie žaloby v zmysle príslušných ustanovení § 32 ods. 9 ZKR v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. by uplynula až dňa 22.05.2020 (od 19.03.2020 do 26.03.2020 uplynulo 8 dní a od 01.05.2020 do 22.05.2020 uplynulo 22 dní, t.j. dňa 22.05.2020 uplynul posledný 30. deň). Na základe uvedeného možno bez ďalšieho konštatovať včasnosť podania žaloby.
- Pokiaľ žalovaný namietal podpis na žalobe a skutočnosť, že k odstráneniu vád žaloby došlo až po uplynutí prekluzívnej lehoty, súd sa s tým vysporiadal v bode 24 odôvodnenia tohto rozhodnutia a posúdil dané námietky ako neopodstatnené. (viď bod 24)
21. Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č.k. II. ÚS 409/2013-49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí).
22. V konkrétnej prejednávanej veci poprel správca prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na skutočnosť, úpadca nemá vedomosť o existencii Zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzavretej medzi Úpadcom ako klientom a veriteľom ako advokátom dňa 30.4.2019, na podklade ktorej si veriteľ uplatňuje predmetnú pohľadávku ani o poskytnutí akejkoľvek právnej služby zo strany veriteľa v prospech úpadcu s tým, že pohľadávka tohto veriteľa nie je evidovaná ani v účtovníctve úpadcu. Veriteľ pritom k prihláške pohľadávky nepripojil žiadne listiny, z obsahu ktorých by vyplývala časová a vecná špecifikácia úkonov právnej služby fakturovaných na základe Zmluvy. Z tohto dôvodu nemožno vylúčiť ani prípadnú absolútnu neplatnosť Zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z
dôvodu rozporu dojednaní o výške odmeny dojednanej Zmluvou s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Platí tiež, že faktúra č. XXXXXX zo dňa 22.08.2019, ktorú veriteľ priložil k prihláške pohľadávky a ktorou si vyfakturoval odmenu vo výške istiny predmetnej pohľadávky, odkazuje na Zmluvu o poskytnutí právnych služieb zo dňa 14.08.2019 a teda na zmluvný dokument, zjavne odlišný od priloženej Zmluvy. Napokon tiež platí, že samotná Zmluva je v identifikácii predmetu právnych služieb, ktoré majú byť na jej základe klientovi poskytnuté, neurčitá, nakoľko na jednej strane pojednáva o poskytnutí právnych služieb „v právnej veci sprostredkovania pôžičky Klientovi treťou osobou a vypracovanie s tým súvisiacej právnej dokumentácie“, avšak na druhej strane neidentifikuje osobu, ktorá by mala Úpadcovi pôžičku poskytnúť a ani obvyklé podmienky poskytnutia takejto pôžičky (lehota splatnosti, úroková sadzba, lehota poskytnutia pôžičky, prípadné zabezpečenie, a pod.), na základe čoho možno dovodiť aj právny záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy v zmysle § 37 ods. Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti.
23. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že predmetom sporu je určenie popretej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu titulom poskytovania právnych služieb. Žalobca si do konkurzu úpadcu prihlásil pohľadávku na podklade Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 14.08.2019, pričom priložil faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 22.08.2019, v ktorej odkazoval na Zmluvu zo dňa 14.08.2019 a zároveň predložil Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.04.2019 uzatvorenú medzi ním a úpadcom. Žalobca v žalobe tvrdí, že k označeniu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňom 14.08.2019 došlo iba chybou v písaní, pričom správne má ísť o Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.04.2019. Zároveň spochybnil popretie pohľadávky zo strany žalovaného aj pokiaľ ide o neidentifikáciu konkrétnych úkonov právnej služby uskutočnených na podklade predloženej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nakoľko má za to, že konkrétne označenie právnych dokumentov podliehajú jednak GDPR a aj advokátskemu tajomstvu.
24. Žalovaný procesnú obranu postavil na 3 bodoch, pričom súd túto obranu posúdil nasledovne: 1. žalovaný namietal, že žaloba nebola podpísaná kvalifikovaným mandátnym certifikátom žalobcu, ktorý je právnickou osobou, keďže bola podpísaná občianskym preukazom osoby - R. Q. a nie kvalifikovaným elektronickým podpisom konateľa žalobcu. Súd v rámci konania preveril a zistil, že osoba, ktorá podpísala žalobu, je totožná s osobou, ktorá je zapísaná ako konateľ žalobcu v Obchodnom registri - R. Q., nar. XX.XX.XXXX, preto námietku žalovaného v tomto ohľade nepovažoval za dôvodnú.
- Súd považuje za príliš formalistické považovať v takomto prípade žalobu za nepodpísanú, keď je možné danú osobu jednoznačne stotožniť, jej podpis bol overený ako platný a žaloba bola jednoznačne podaná v mene obchodnej spoločnosti, nie v mene osoby, ktorá žalobu podpísala. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na právne predpisy týkajúce sa advokátskej činnosti, súd toto nepovažoval za relevantné, nakoľko žalobca - obchodná spoločnosť poskytujúca právne služby nevystupuje v konaní ako právny zástupca ale ako strana v konaní. Teda žaloba bola riadne podaná a podpísaná konateľom žalobcu. 2. Žalovaný namietal, že k odstráneniu vád žaloby došlo až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, preto pôvodný petit má byť z dôvodu neurčitosti odmietnutý. Túto procesnú námietku považuje súd za nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná včas a opravou petitu žaloby došlo iba k jednoznačnému uvedeniu skutočností vyplývajúcich z obsahu žaloby, ktoré neboli pôvodne jednoznačne premietnuté do žalobného návrhu - petitu.
- S poukazom na ustálenú súdnu prax je dané, že žaloba nemusí mať striktne formálne formulovaný petit, ale postačuje, keď zo žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd skonštatoval, že žaloba spĺňala formálne náležitosti už pri jej podaní. Teda aj v tomto prípade námietka žalovaného je neopodstatnená.
3. Žalovaný trval na tom, že v prihláške označený právny dôvod vzniku pohľadávky nebol žalobcom preukázaný.
- V tejto časti sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, nakoľko ako právny dôvod vzniku pohľadávky je v prihláške pohľadávky označená Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 14.08.2019, na základe ktorej bola vystavená aj faktúra č. XXXXXX na sumu 5.000,- eur, pričom tak v prihláške pohľadávky, ako aj v tomto konaní bolo preukázané iba uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.04.2019, teda označený právny dôvod vzniku pohľadávky nebol preukázaný. V tomto ohľade nemožno prihliadať na vyjadrenie žalobcu k žalobe, že došlo iba ku chybe v písaní, nakoľko rovnaký dátum uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyplýva z predloženej faktúry, ako aj z prihlášky pohľadávky, pričom žalobca uvedenú skutočnosť nijako neopravil, ani nepreukázal, keďže po vyjadrení žalovaného k žalobe bol v konaní pasívny a ani sa nezúčastnil pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný.
- Súd pripúšťa, že môže dôjsť ku chybe v písaní, ale je vecou „autora“, aby chybu odstránil alebo relevantne vysvetlil a preukázal skutočný skutkový stav, aby sa predišlo prílišnému formalizmu pri posudzovaní chyby v písaní. Nepostačuje iba bez ďalšieho tvrdenie žalobcu, že došlo ku chybe v písaní, pričom žalovaný toto namietal, žalobca mal vedomosť o tejto námietke zo strany žalovaného a jednak žalovaný uviedol pochybnosť, či iba jedna zmluva existovala. Žalovaný uviedol, že nemá objektívnu vedomosť o počte zmlúv a pokiaľ žalobca tvrdí, že ide o chybu v písaní, tak považuje to za účelové tvrdenie, pričom žalovaný nepotvrdzuje, že by existovala iba jedna zmluva. Nemá objektívnu vedomosť o skutočnom počte zmlúv medzi žalobcom a úpadcom a nie je ani preukázané, či bola iba jedna zmluva alebo viac zmlúv. Žalobca túto spornosť neodstránil, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie existencie zmlúv a počet uzavretých zmlúv.
- Súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu.
- Súd poznamenáva, že správca konkurznej podstaty úpadcu postupoval správne, keďže z prihlášky a z faktúry vyplývala zmluva zo dňa 14.08.2019 a predložená bola zmluva zo dňa 30.04.2019. Teda žalobca predložil inú zmluvu, než z akej si uplatnil svoju pohľadávku v konkurze. Pokiaľ žalobca následne pred súdom tvrdil, že ide o chybu v písaní a že s úpadcom uzavrel iba jednu zmluvu, toto ničím nepreukázal, a to aj napriek vyslovenej pochybnosti a námietkam zo strany žalovaného o skutočnom počte uzavretých zmlúv. Žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, ako je výsluch a pod.
- Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že išlo o chybu v písaní, a že existovala iba jedná zmluva, teda že s úpadcom uzavrel iba 1 zmluvu.
25. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca nepreukázal nielen existenciu uzatvorenia iba 1 zmluvy, a to zo dňa 30.04.2019 a že skutočne došlo ku chybe v písaní a teda nepreukázal, že si uplatňuje pohľadávku titulom zmluvy zo dňa 30.04.2019 a nie zo dňa 14.08.2019, ale zároveň nepreukázal ani to, či skutočne boli vykonané úkony právnej služby. Žalobca nepreukázal, ani nešpecifikoval výšku, ani dôvod. Samotná zmluva nepreukazuje skutočné poskytnutie právnych služieb. Teda žalobca žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal.
26. Pokiaľ ide o neevidenciu pohľadávky žalobcu v účtovníctve úpadcu, tento dôvod popretia súd nepovažoval za dostatočný a dôvodný, nakoľko nemôže byť na ujmu veriteľa skutočnosť, že si jeho dlžník riadne neplní daňové povinnosti a svoje pohľadávky neeviduje vo svojom účtovníctve.
27. Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, určenia ktorej sa žalobou domáha, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
28. Súd záverom dodáva, že pokiaľ ide o popretie pohľadávky z dôvodu, že predložená Zmluva o poskytovaní právnych služieb je neurčitá a preto môže byť absolútne neplatná, súd sa tými skutočnosťami v konaní nezaoberal, nakoľko do konkurzu bola prihlásená pohľadávka titulom inej zmluvy - zmluvy zo dňa 14.08.2019 a zmluva, ktorej sa vytýkané nedostatky týkajú, je zmluva zo dňa 30.04.2019, preto nie je dôvodné, aby sa súd zaoberal náležitosťami tejto zmluvy.
29. Keďže došlo k rozhodnutiu vo veci samej, súd rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania, pričom žalovaný ako úspešná strana si v konaní uplatnil trovy konania.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% , nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
33. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).