Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/80/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného E. A., pre prečin krádeže podľa , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.7.2020, č.k. -288, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.8.2021 takto

rozhodol:

I. Podľa , súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa obžalovaný

E. A., narodený X.X.XXXX v T., trvalé bydlisko T., S. č. XXXX/XX

odsudzuje

podľa s použitím k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Dunajská Streda napadnutým rozsudkom zo dňa 20.7.2020, č.k. -288 rozhodol tak, že obžalovanému po uznaní viny rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.6.2014 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.6.2020 uložil podľa nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a to tým, že (citácia): „Podpísaný JUDr. Zsolt Hodosi, advokát so sídlom Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda ako ustanovený obhajca obž. E. A. týmto Vám predkladám dôvody odvolania. Odvolanie smeruje proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda ako prvostupňového súdu pod zo dňa 20.07.2020. Odvolanie proti tomuto rozsudku bolo zahlásené na hlavne pojednávaní ko anom dňa 20.07.2020. Toto odvolanie smeruje len proti výroku napadnutéh rozsudku o trest . Proti konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku, odvolanie nesmeruje. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o treste pre obžalovaného, pričom výrok o vine sa stal právoplatným skôr. Obžalovanému prvostupňový súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 2 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Úvahy súdu, ktoré sa týkajú uloženého trestu, sú zhrnuté na str. 3 napadnutého rozsudku v predposlednom odseku jeho odôvodnenia v rozsahu 8 riadkov. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že nepodmienečný rest odňatia slobody bolo treba obžalovanému uložiť preto, lebo trestný čin spáchal v skúšobnej dobe skoršieho podmienečného odsúdenia ako aj preto, lebo obžalovaný sa dopustil obdobnej drobnej krádeže aj v minulosti. Týmto sa v podstate vyčerpáva odôvodnenie výroku o uloženom treste. Obhajoba má za to, že uvedeným spôsobom bolo možné odôvodniť len uložený druh trestu ako nepodmienečného trestu odňatia slobody (s prihliadnutím na ust. § 49 ods. 2/ Tr. zák.). Do rozsudku poňaté odôvodnenie sa ale nijakým spôsobom nevysporiada s konkrétnou uloženou výmerou nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uloženú výmeru kritizovaná časť odôvodnenia rozsudku ani len nespomína. Za daný trestný čin je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 6 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému bola uložená výmera 12 mesiacov, avšak bez bližšieho vysvetlenia tejto konkrétnej výmery. Absentuje tu akékoľvek odôvodnenie konkrétnej výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody vrát. prípadného zvažovania iných okolností (napr. poľahčujúcich a priťažujúcich okolností). Z tohto hľadiska sa napadnutý rozsudok javí ako arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odvolaciemu súdu navrhujem, aby napadnutý rozsudok z dôvodu podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, najmä pre doplnenie odôvodnenia ku konkrétnej výmere trestu odňatia slobody.“ Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal vykázané doručenie upovedomenia o termíne verejného zasadnutia fikciou, pričom o termíne bol upovedomený aj telefonicky, tento zobral na vedomie a oznámil, že sa verejného zasadnutia nezúčastní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa meritórne zaoberal odvolaním obžalovaného v rozsahu napadnutého výroku o treste. Krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že Okresný súd v Dunajskej Strede (ďalej aj len ako „okresný súd“) odôvodnil svoje rozhodnutie nasledovne (citácia): „Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 25.9.2018 vyššie uvedené rozhodnutia boli zrušené vo výroku o treste a bolo vyslovené, že uvedeným Uznesením Krajského súdu v Trnave a Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda bol porušený zákon v ustanoveniach , , a v neprospech obžalovaného. Najvyšší súd vo svojom rozsudku konštatoval, že pri posúdení stavu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností najmä sa zohľadňuje opätovné páchanie trestnej činnosti, čo sa aplikuje v prípade všeobecnej recidívy, kde stačí, aby páchateľ už bol pred spáchaním trestného činu právoplatne odsúdený pre akýkoľvek iný trestný čin a vyžaduje sa odsúdenie. Ako priťažujúcu okolnosť podľa tohto ustanovenia možno hodnotiť predchádzajúce odsúdenie páchateľa len za predpokladu, že ide o odsúdenie tuzemským súdom a nebolo zahladené. Pri rozhodovaní Okresného súdu bol obžalovaný uznaný vinným podľa , , pričom súd mu uložil pri použití ust. a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Dovolací súd vo svojom rozsudku konštatoval, že okresný súd pochybil, keď obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu krádeže v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa , a súčasne pri ukladaní trestu prihliadol na priťažujúcu okolnosť, že bol už za trestný čin odsúdený, keďže obsahovo išlo o totožné okolnosti a iné právoplatné odsúdenie obvineného v tom čase neexistovalo. Teda súd nesprávne aplikoval hmotnoprávne ustanovenia a v nadväznosti na to i čím došlo k nezákonnému zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd v predmetnej veci vytýčil hlavné pojednávanie, pričom zistil, že obžalovaný, aj keď je vo väzbe v Rakúskej republike prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 6.7.2020 a prípisom zo dňa 17.3.2020 dal súhlas na pojednávanie v neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu aj v prítomnosti ustanoveného obhajcu a so súhlasom prokurátora sa súd uzniesol, že konanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného a pristúpil k oboznámeniu Odpisu Registra trestov obžalovaného z prípravného konania na čl. 220-221. Z pripojených Odpisov Registra trestov súd zistil, že obžalovaný ku dňu vykonania skutku bol 1-krát súdne trestaný a to Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda podľa k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou na 1 rok, pričom skúšobná doba trvala od 13.6.2013 do 13.6.2014. Súd vychádzajúc pri výmere výšky a druhu trestu najmä z ustanovenia a nasl. predovšetkým z osoby páchateľa, ktorý sa uvedeného skutku dopustil počas podmienečného odsúdenia za obdobný prečin s poukazom aj na spôsob vykonania činu a to drobnú krádež v predajni potravín, pričom aj v predchádzajúcej veci bol odsúdený za obdobný prečin, teda zvážiac najmä osobu páchateľa, ktorý takýmto spôsobom sústavne sa dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti obdobnej povahy, dospel k záveru, že iba uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody možno dosiahnuť nápravu a prevýchovu páchateľa ako aj účel trestu v zmysle individuálnej a všeobecnej prevencie. Pre výkon uvedeného trestu súd opätovne obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka obžalovaného o arbitrárnosti rozhodnutia (odôvodnenia) okresného súdu je plne dôvodná. Možno sa stotožniť s tým, že jedinú, a aj to v nedostatočnom rozsahu poskytnutú časť odôvodnenia týkajúcu sa ukladaného trestu, možno vztiahnuť len na prípadné odôvodnenie druhu ukladaného trestu ako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj keď úlohou súdu v odvolacom konaní nie je (namiesto prvostupňového súdu) vytvárať skutkový alebo právny stav z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ale jeho úlohou je preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov a to v rozsahu, ktorý stanovuje ustanovenie , a aj keď odvolaním napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok odôvodnenia, z ktorého by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti vzal okresný súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia opiera pri rozhodovaní o treste, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov (ohľadom ukladania trestu) a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu ( ),

odvolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia nevrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, ale vo veci sám rozhodol, keďže boli splnené podmienky uvedené v . Odvolací súd sa musel vysporiadať s tým, že vo veci obžalovaného Lévaia bolo už raz v tejto trestnej veci rozhodnuté o uložení nepodmienečného trestu vo výmere 16 mesiacov, keďže však okresný súd pochybil v tom, že tú istú okolnosť posúdil aj ako okolnosť priťažujúcu a aj ako okolnosť podmieňujúcu kvalifikovanú skutkovú podstatu, toto rozhodnutie bolo v dovolacom konaní zrušené (rovnako ako aj naň nadväzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu) Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo výroku o treste a vec bola vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu. Ďalšou skutočnosťou je, že proti opätovnému rozsudku okresného súdu bolo podané odvolanie len obžalovaným a to v jeho prospech. Z uvedených skutočností vyplýva povinnosť odvolacieho súdu rozhodovať tak, aby neprišlo k porušeniu zákazu reformatio in peius. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pri konštatovaní absencie poľahčujúcich či priťažujúcich okolnosti v zmysle . Obžalovaný bol trestne stíhaný v roku 2012, kedy bolo jeho trestné stíhanie podmienečne zastavené so skúšobnou dobou, v ktorej sa dňa 31.10.2013 osvedčil. Skutok pre ktorý bol stíhaný v tomto (prebiehajúcom konaní) spáchal dňa 5.1.2014, pričom pred rozhodovaním okresného súdu (pôvodne trestný rozkaz doručený obvinenému 7.1.2014 pod sp.zn. , rozsudok vyhlásený 23.6.2014) a pred spáchaním skutku bol právoplatne odsúdený v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. zo dňa 25.4.2013. Na toto odsúdenie však nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, nakoľko sa premieta ako okolnosť podmieňujúca použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty ( účinného v čase spáchania trestného činu). Napriek zisteniu, že obžalovaný spáchal aj iný, ďalší skutok, a to v čase pred prvým odsudzujúcim rozsudkom (trestným rozkazom) v tejto trestnej veci, a to skutok, za ktorý bol súdený v konaní Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. , čo znamená že do úvahy by prichádzalo ukladanie súhrnného trestu (vo vzťahu k obom skutkom ide o súbeh, teda pri skutku ohľadom aktuálneho trestného konania a konania Okresného súdu Bratislava III), odvolací súd neukladal trest súhrnný, pretože zohľadnením priťažujúcej okolnosti spáchania viacerých trestných činov by prišlo k zhoršeniu rozhodnutia v neprospech obžalovaného. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že prišlo k zmene upravujúceho trestný čin krá- deže, a to po spáchaní prejednávaného trestného činu obžalovaným. Trestný čin krádeže má tak už iba jednu základnú skutkovú podstatu (), pričom vrámci kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ustanovenia je aj okolnosť, že trestný čin páchateľ spáchal po predchádzajúcom odsúdení za taký čin. V zmysle ustanovenia sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Časová pôsobnosť zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti) , ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je však povinné ( a článok 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd). Ustanovenie o časovej pôsobnosti súčasne upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V prípade obžalovaného Lévaia nastala situácia, kedy bol tento uznaný za vinného zo spáchania trestného činu krádeže v kvalifikovanej skutkovej podstate, pričom v čase rozhodovania o vine, o právnej kvalifikácii a ukladaní trestu okresným súdom dňa 23.6.2014 bol spáchaný trestný čin v zmysle zákona účinného do 31.7.2019 právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa , , . Takýto postup bol správny vzhľadom na znenie účinné v čase rozhodovania okresného súdu. Medzi časom rozhodovania okresného súdu prvým odsudzujúcim rozsudkom a časom rozhodovania okresného súdu rozsudkom, ktorý bol napadnutý odvolaním, však prišlo k zmene , a následkom toho aj k povinnosti použiť zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V tomto prípade sa posudzovanie týka len rozhodovania o výroku o treste, ktorý bol napadnutý odvolaním. Výrok o vine nie je a nemôže byť predmetom skúmania odvolacieho súdu. Preto bolo potrebné ukladať obžalovanému trest

podľa účinného od 1.8.2019, pretože podľa aktuálneho znenia , trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil, je kvalifikovaný v zmysle ustanovení , a teda nie podľa . Zhrnúť možno teda, že trest bol u obžalovaného ukladaný za trestný čin, ktorý je aj podľa v súčasnosti účinného právne kvalifikovaný ako krádež pri spôsobenej malej škode, po predchádzajúcom priestupkovom a trestnoprávnom postihu (odsúdení), len je systematicky zaradený a označený ako ustanovenie a nie ako ustanovenie . Podstatou v tomto prípade je zmena číselného označenia tohto trestného činu krádeže. Priaznivejší z hľadiska ukladania trestu je tak pre obžalovaného účinný od 1.8.2019. Krajský súd ako súd odvolací je viazaný rozsahom podaného odvolania, teda jeho vymedzením len čo do trestu a zároveň právoplatným rozhodnutím o vine. Z uvedeného dôvodu postupoval krajský súd tak, že pri nezmenenom výroku o vine a teda aj právnej kvalifikácii trestného činu, podľa ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného, napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v rozhodol krajský súd o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a obžalovanému ukladal trest podľa účinného od 1.8.2019. U obžalovaného sú zrejmé sklony k páchaniu trestnej činnosti, od páchania trestnej činnosti ho neodradilo ani predchádzajúce podmienečného zastavenie trestného stíhania, a ani odsúdenie pre druhovo totožný trestný čin, preto odvolací súd vrámci zákonom ustanovenej sadzby 6 mesiacov až 3 roky ukladal trest v jej dolnej polovici. Od ukladania trestu vo vyššej výmere tak obžalovaného uchránilo len to, že odvolací súd je viazaný zásadou zákazu reformatio in peius. Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním (prejednávaného) trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.