Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-34-2021.pdf
PDF · 104.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/34/2021
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: D. X., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. N. P. XXXX/ XA, XXX XX Š., proti žalovaným: 1./ I. J. O. W., J..I.., X.: XX XXX XXX, I. I. K. XB, XXX XX D., 2./ B., O..I.., X.: XX XXX XXX, I. I. U. X, XXX XX D., 3./ K.. K. O. - I. J. N., I. I. P.Q. XXX/X, XXX XX I., 4./ N. D. I., O..I.., X.: XX XXX XXX, I. I. H. XX, XXX XX Ž., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným v 1./ až 4./ rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek nakladaní s vlastníckymi právami a predmetnými nehnuteľnosťami zapísanými sa na liste vlastníctva č. XXX O. XXX, katastrálne územie D. R. V., a to až do právoplatného ukončenia všetkých súdnych sporov týkajúcich sa týchto nehnuteľností uvedených v tomto návrhu.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje najmä tým, že konaním žalovaných v 1./ až 4./ rade s poukazom na skutočnosti uvedené v návrhu je zrejmé, že právo žalobcu bolo ohrozené a bolo zasiahnuté do jeho práva, vo všeobecnosti požívajúce najvyššiu právnu ochranu. Žalobca ďalej uviedol, že na základe právoplatne zapísanej pohľadávky je veriteľom obchodnej spoločnosti I. P., O.. I.. v konkurze s pohľadávkou vo výške 359.448,45 €. Žalovaný v 1./ rade je konkurzným správcom obchodnej spoločnosti O. I., I..W..V.. v konkurze, a zároveň je navrhovateľom dražieb na nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX O. XXX vo vlastníctve spoločnosti I. P., O..I... Žalovaný v 2./ rade je dražiteľom nehnuteľností. Žalovaný v 3./ rade je správcom konkurznej podstaty spoločnosti I. P., O..I... Žalobca uviedol, že dňa X.X.XXXX sa konala prvá schôdza veriteľov, ktoré uznesenie bolo napadnuté žalobcom ako veriteľom. Žalobca uviedol, že má vedomosť o tom, že sa vedie niekoľko súdnych sporov medzi spoločnosťou I. P., O..I.. a žalovaným v 4./ rade. Žalobca má za to, že dražbou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX O. XXX nebude uspokojený, nakoľko existuje vážne podozrenie o manipulácii dražieb zo strany žalovaných. Žalobca má za to, že žalovaný v 1./ až 4./ rade svojim postupom vytvorili existujúci skutkový stav, ktorý je nezlučiteľný s ústavnou zásadou o rovnosti všetkých subjektov v právach (Čl. 12 ods. 2 Ústavy SR). Uvedené konanie žalovaných v 1./ až 4./ rade, resp. ich spriaznených osôb, jednoznačne odôvodňuje dôvodnosť a opodstatnenosť podania predmetného podania o nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu a naliehavého právneho záujmu žalobcu. žalobca má za to, že jasne preukázal opodstatnenosť podaného podania, a to z dôvodu, že je osvedčená a naplnená skutočnosť, že konaním žalovaných v 1./ až 4./ rade je a bude ohrozené právo žalobcu ako strany sporu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a listinné dôkazy je podľa názoru žalobcu bezpochyby osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu a nevyhnutnosť neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k bezodkladnej úprave pomerov žalobcu a žalovaných v 1./ až 4./ rade tak, aby sa dočasne zakázali akékoľvek úkony k nakladaniu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve spoločnosti I. P., O..I.. ako treťou stranou, ktoré nehnuteľnosti vlastní, ale predať a dražiť ich chce iná spoločnosť a tým chce ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tým spôsobiť škodu veľkého rozsahu. V závere podania žalobca
uviedol, že vzhľadom na uvedené právne skutočnosti a predložené tvrdenia má za to, že osvedčil naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení. Žalobca k návrhu pripojil potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zo dňa XX.X.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, potvrdenie o zvolaní prvej schôdze veriteľov, návrh na zrušenie prvej schôdze veriteľov úpadcu zo dňa X.X.XXXX a námietky voči prijatým uzneseniam na opakovanej prvej schôdzi veriteľov úpadcu.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
11. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p.. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
13. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
14. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, ba dokonca aj faktických činov (napr. zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi.
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p.. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobcami osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je ako bolo už vyššie uvedené potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný. Neodkladným opatrením sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovaným v 1./ až 4./ rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania s vlastníckymi právami a predmetnými nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX O. XXX, a to až do právoplatného skončenia všetkých súdnych sporov týkajúcich sa týchto nehnuteľností. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal pravdepodobnosť svojho nároku a neosvedčil ani dôvodnosť svojich tvrdení. Žalobca v návrhu niekoľkokrát poukazuje na konanie žalovaných v 1./ až 4./ rade a uvádza, že má za to, že konanie žalovaných odôvodňuje naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, avšak toto konanie žalovaných vôbec neopísal a ani nekonkretizoval, t. j. súdu nie je známe aké konanie žalovaných v 1./ až 4./ rade odôvodňuje zásah súdu, ktorý neznesie odklad. Žalobca vo svojom návrhu uvádza jedine skutočnosť, že existuje podozrenie o manipulácii dražieb zo strany žalovaných v 1./ až 4./ rade, avšak uvedená skutočnosť nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná. Súd sa v štádiu predbežného posúdenia zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1./ až 4./ rade ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom povinnosti (práva), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že žalobca je veriteľom obchodnej spoločnosti I. P., O..I.., ktorá však stranou sporu nie je. Žalovaný v 1./ rade je konkurzným správcom obchodnej spoločnosti O. I., I..W..V.. v konkurze. Žalovaný v 2./ rade je dražiteľom nehnuteľností. Žalovaný v 3./ rade je správcom konkurznej podstaty spoločnosti I. P., O..I... Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX O. XXX mal súd za preukázané, že výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností je I. P., O..I... Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalovanému povinnosť. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd konštatuje, že na strane žalovaných v 1./, 2./ a 4./ rade absentuje pasívna vecná legitimácia, a to z dôvodu neexistencie právneho vzťahu medzi nimi a žalobcom, ako aj z dôvodu neexistencie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam alebo oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťami, t. j. žalovaný v 1./, 2./ a 4./ rade nie sú nositeľmi povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu o ktorú v predmetnej sporovej veci ide, pričom žalovaní v 1./, 2./ a 4./ rade nie sú a ani nikdy neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. V predmetnej veci možno prisvedčiť záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko ten ani nie je daný. Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaní v 1./, 2./ a 4./ rade nie sú vlastníkmi príslušných nehnuteľností, ako ani nositeľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom nie sú ani záložnými veriteľmi vlastníka nehnuteľností (t. j. spoločnosti I. P., O..I..) alebo iné. Tak ako žalobca uviedol vo svojom návrhu, nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, pričom uvedené platí aj podľa výkladu opaku v zmysle ktorého, nikto nemôže byť obmedzený na svojich právach v rozsahu väčšom ako má - vlastní. Súd má za to, že uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX O. XXX žalovaným v 1./, 2./ a 4./ rade, ktorí nie sú nositeľmi vlastníckeho práva by bolo nelogické a nemožné, pričom takéto rozhodnutie by nikdy ani nemohlo byť vykonateľné. Súd nemôže zaviazať osobu, ktorá nie je nositeľom vlastníckeho práva k tomu, aby sa zdržala výkonu vlastníckeho práva, ktoré mu ani nepatrí, resp. patrí inému subjektu, a to vlastníkovi. Vlastnícke právo k určitej veci, v tomto prípade nehnuteľnej, patrí jedine vlastníkovi, t. j. osobe, ktorá je ako vlastník zapísaný v príslušnej evidencii, ktorým je kataster nehnuteľností. Vlastnícke právo je možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Ide o absolútne právo, ktoré pôsobí voči všetkým (erga omnes). Z uvedeného teda vyplýva, že jedine vlastník, ktorým je spoločnosť I. P., O.. I.. môže príslušnou vecou disponovať a nakladať s ňou, pričom však vlastník stranou uvedeného sporu nie je. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným v 1./ až 4./ rade nakladať s vlastníckymi právami k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkmi nie sú. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu - I. P., O.. I.. súd konštatuje, že vyhlásením konkurzu, okrem iného, prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu podstaty (§ 14 ods. 1 ZKV). Speňažovanie podstaty patrí k hlavným úlohám správcu. Pri speňažovaní správca postupuje relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha kontrole súdu. Konkurzné konanie tak, ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. V rámci dohľadu môže súd postup správcu pri speňažovaní usmerňovať pokynmi podľa § 12 v spojení s § 66b ZKV. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003), podľa ktorého usmerňovať činnosť správcu podstaty, môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania. V prípade, ak by bolo správcovi zakázané nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty, bolo by to v rozpore s cieľom a účelom zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
17. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je však existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strany sporu. Vzhľadom k tomu, že z predbežného posúdenia veci súd dospel k záveru, že žalovanému v 3./ rade nie je možné v inom ako v konkurznom konaní zakázať nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými do súpisu podstaty a žalovaní v 1./, 2./ a 4./ rade nie sú pasívne vecne legitimovaný, t. j. nemajú a ani nikdy nemali vlastnícky alebo iný vzťah k sporným nehnuteľnostiam, nemôže žalobcovi bezprostredne hroziť ujma na jeho práve konaním žalovaných, a to nakladaním s nehnuteľnosťami, nakoľko ani nie sú vlastníkmi
nehnuteľností o ktorých v predmetnom spore ide, t. j. nie sú ani oprávnený s nehnuteľnosťami nakladať a na uvedené nie je potrebné osobitné rozhodnutie súdu.
18. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje k tomu, že esenciálnou náležitosťou spôsobilého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vykonateľný petit, ktorý musí byť formulovaný jednoznačne, konkrétne, jasne a zrozumiteľne, na základe čoho možno nepochybne určiť druh povinnosti, ktorá ním má byť uložená. Žalobcom žiadaný návrh rozhodnutia je však formulovaný príliš všeobecne, nakoľko žiada, aby súd žalovaným v 1./ až 4./ rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek nakladaní s vlastníckymi právami a predmetnými nehnuteľnosťami, pričom pojem „akékoľvek nakladanie“ je neurčitý a môže zahŕňať nespočetné množstvo nekonkretizovaných úkonov. Súd preskúmaním petitu návrhu taktiež zistil, že neurčitým bolo aj vymedzenie časovej pôsobnosti uvedeného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca uviedol, že navrhuje aby neodkladné opatrenie trvalo do právoplatného ukončenia všetkých súdnych sporov týkajúcich sa nehnuteľností uvedených v tomto návrhu. Súd preskúmaním návrhu žalobcu zistil, že žalobca vo svojom návrhu údajné prebiehajúce súdne konania súdu ani neozrejmil. Súd má za to, že ak by takto formulovanému návrhu vyhovel, povinnosť ním uložená by presiahla nevyhnutnú, ako aj možnú mieru zásahu.
19. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemá osvedčenú dôvodnosť chráneného nároku, z dôvodu ktorého nariadenie neodkladného opatrenia neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.