Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného O. vedenej pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 12. 8. 2021 takto

rozhodol:

Podľa súd o s l o b o d z u j e obžalovaného O., t. č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Košice, spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v období od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 2019 až do 22.5.2020 v obci U. ako aj inde, v rôznych časových intervaloch a v rôznej intenzite, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke Z. tým spôsobom, že ju opakovane, minimálne raz do mesiaca, fyzicky napádal bitím, a to údermi do rôznych častí tela, sácaním a poťahovaním za vlasy, v intervale minimálne 4 až 5 krát v mesiaci jej vulgárne nadával, obviňoval ju z nevery a vyhadzoval ju zo spoločnej domácnosti, čím u nej dlhodobo vyvolával psychické a fyzické utrpenie, ktoré poškodená pociťovala, a aj toho času pociťuje, ako ťažké príkorie, čo viedlo k zníženiu kvality jej života,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 19. februára 2021 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovaného O. t. č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Košice obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, a to na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Samosudca postupom podľa ods. v úvode hlavného pojednávania 29. 7. 2021 prítomné strany oboznámil s tým, že súd bude skutok uvedený v obžalobe posudzovať podľa , Tr. zákona a nie aj podľa Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona tak, ako je uvedené v obžalobe, keďže páchanie skutku v období od mesiaca jún 2019 do 22. 5. 2020 podľa názoru sudcu nemožno v prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby považovať za závažnejší spôsob spáchania činu - po dlhší čas, pretože skutková podstata trestného činu podľa Tr. zákona z podstaty veci predpokladá páchanie činu po určitú dlhšiu dobu, v zásade v rokoch, pričom obdobie necelého roka, ani v kontexte konštatovanej intenzity konania obžalovaného (raz do mesiaca fyzické napádanie, 4-5 krát do mesiaca slovné útoky) nemožno v tomto prípade považovať za dlhší čas.

Prokurátorka napriek uvedenému na hlavnom pojednávaní zotrvala na pôvodnej podobe obžaloby a tak ju aj predniesla, teda vrátane právnej kvalifikácie skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, čím bol vymedzený predmet súdneho konania.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovedí poškodenej z prípravného konania (keďže poškodená na hlavnom pojednávaní odoprela výpoveď, pozn.), prečítaním záverov znaleckých posudkov znalkyne z odvetvia psychológia k osobám obžalovaného a poškodenej, prečítaním záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria k osobe obžalovaného, prečítaním záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie z odvetvia psychiatria k osobe poškodenej, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spáchanie skutku uvedeného v obžalobe nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v , , , urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (v podstate) poukázal na nadmerné požívanie alkoholických nápojov jeho manželkou (poškodenou), v dôsledku ktorého býva agresívna (slovne aj fyzicky) a spôsobuje problémy. Obžalovaný vypovedal, že poškodenú nikdy neudrel, nenadával jej, nevyhadzoval ju z domu, polícia kvôli jeho správaniu voči poškodenej v minulosti nebola volaná. Obžalovaný pripustil, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam, ktoré boli spojené s užívaním alkoholu z jej strany. Ďalej uviedol, že poškodená mu písala listy do väzby a že si obvinenia (z týrania), ktoré voči nemu vzniesla, nevie vysvetliť.

Poškodená Z. na hlavnom pojednávaní ako manželka obžalovaného využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať, preto postupom podľa boli prečítané jej výpovede z prípravného konania.

Dňa 21. 9. 2020 poškodená v prípravnom konaní po tom, čo vyšetrovateľ neuznal jej dôvod na odopretie výpovede (strach z detí obžalovaného), okrem iného uviedla, že obžalovaný ju bil raz do mesiaca z dôvodu žiarlivosti, keďže poškodená mala mimomanželský pomer, zranenia jej však nespôsoboval, že ju štyri až päť krát do mesiaca vyháňal z domu, že raz od neho na 9 mesiacov odišla, ale z ľútosti sa k nemu vrátila. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaný sa k nej nespráva zle stále, že niekedy žijú dobre, niekedy zle. Priznala, že kameňmi rozbila okná na ich dome a triasla bránou, pretože ju obžalovaný znervózňoval. Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný nepožíva alkohol a ona pije nie vždy, „iba vtedy, keď jej prinesú a keď má čo piť“. K udalosti z 22. 5. 2020 (keď poškodená požiadala suseda L., aby zavolal políciu s tým, že ju poškodený fyzicky napadol, v dôsledku čoho utrpela poranenia pery a kolena, pozn.) uviedla, že si na to nepamätá, pretože bola opitá (poškodená si nepamätala ani to, ako k jej poraneniu došlo).

Pri výsluchu 10. 12. 2020 (už za účasti obhajcu obžalovaného) poškodená v podstate zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi, okrem toho potvrdila, že obžalovanému písala listy do väzby, k ich obsahu

sa ale nechcela vyjadriť, odmietla však, že by v listoch obžalovaného žiadala o peniaze. Tiež uviedla, že by chcela, aby sa obžalovaný vrátil domov, pretože jej chýba. Na otázku vyšetrovateľa aby uviedla dôvod, pre ktorý prednedávnom navštívila policajnú stanicu s tým, že chce vziať späť trestné oznámenie na obžalovaného uviedla, že ju nikto neovplyvňoval, ale obžalovaný jej chýba. Poškodená opäť uviedla, že dôvodom ich vzájomných hádok bola žiarlivosť obžalovaného.

K opísaným výpovediam poškodenej okresný súd uvádza, že sú v podstate jediným dôkazom svedčiacim proti obžalovanému, ktorý je však v podstatnej miere spochybnený ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V prvom rade, žiadny zo svedkov vypočutých v priebehu trestného konania vedeného proti obžalovanému nesvedčil o tom, že by obžalovaný sa mal k poškodenej správať takým spôsobom, ktorým by jej ubližoval a mohol jej spôsobovať fyzické a psychické utrpenie.

Zápisnice o výpovediach svedkov H. (ktorá nebola schopná vypovedať, pozn.) z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané podľa , teda so súhlasom obžalovaného (zastúpeného ustanoveným obhajcom) a prokurátorky s tým, že súd vzhľadom na jednoznačnosť obsahu ich výpovedí nepovažoval ich osobný výsluch za potrebný.

Svedok L. (sused obžalovaného a poškodenej) v prípravnom konaní vypovedal, že viackrát počul ako poškodená kričí na obžalovaného, že ho nechá zavrieť do basy, pričom rovnako sa mala vyjadriť svedkovi aj dňa 22. 5. 2020, predtým, než šla domov. Svedok sa ohradil voči tvrdeniu poškodenej, ktorá uviedla, že svedok videl, ako ju obžalovaný dňa 22. 5. 2020 zbil, čo však nebola pravda (toto tvrdenie poškodenej sa nachádza v úradnom zázname o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch z 22. 5. 2020 na č.l. 217, 218, pozn.). Svedok tiež uviedol, že neverí tomu, že by obžalovaný poškodenú bil, poukázal na to, že hádky v domácnosti obžalovaného a poškodenej boli časté, najmä vtedy, keď bola poškodená pod vplyvom alkoholu, pričom z jeho výpovede možno vyvodiť, že aktívnejšia pri týchto konfliktoch, resp. ich iniciovaní bola práve poškodená. Svedok tiež uviedol, že je pravda, že pri hádkach obžalovaný poškodenú viackrát vyhodil z domu, ale bolo to vtedy, keď poškodená robila doma cirkus a následne ju obžalovaný vždy šiel hľadať. Svedok napokon poukázal na to, že jeho samotného poškodená obviňovala zo znásilnenia po tom, čo mali spolu konsenzuálny pohlavný styk.

Svedkyňa T. matka poškodenej, vypovedala, že obžalovaný a poškodená sa zvykli pochytiť, nikdy však nevidela, že by obžalovaný poškodenú bil alebo ju udrel, ani na nej nebadala žiadne zranenia, a to ani vtedy, keď k nej poškodená prišla domov po hádke s obžalovaným. Aj v týchto prípadoch pritom poškodená svedkyni priznala, že obžalovaného provokovala ona. Svedkyňa napokon uviedla, že v minulosti poškodená rada požívala alkohol (ako je to v súčasnosti, už nevie).

Okrem výpovedí uvedených svedkov o nedôveryhodnosti poškodenej svedčí aj skutočnosť, že pri podávaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch (úradný záznam na č.l. 217, prečítaný na hlavnom pojednávaní, pozn.) uviedla, že pred hádkou s obžalovaným 22. 5. 2020 požívala alkohol doma s obžalovaným, pričom z výpovede svedka K.yplýva, že alkohol konzumovala s ním (čo tvrdil aj obžalovaný vo svojej výpovedi na hl. pojednávaní). Následne do záznamu tiež uviedla, že svedok K. jej mal povedať, že videl, ako ju obžalovaný zbil, čo však svedok (ako už bolo uvedené) poprel. Pri výpovedi v prípravnom konaní následne poškodená uviedla, že na priebeh udalostí z toho dňa si nepamätá, keďže bola opitá (čo preukazuje aj vykonaná dychová skúška so záznamom z nej na č.l. 219).

Poškodená tiež vo veci opakovane prejavila vôľu, aby obžalovaný nebol ďalej trestne stíhaný, čo taktiež spochybňuje relevantnosť jej prvotných výpovedí (hoci len do určitej miery, keďže stotožnenie sa obete s násilníkom nie je ojedinelé, dôležitý je však kontext vyplývajúci z ďalších dôkazov, pozn.). O prvom takom prípade svedčí (už spomenutá) otázka vyšetrovateľa pri výsluchu poškodenej 10. 12. 2020, keď sa jej pýtal na dôvod, pre ktorý prišla na políciu s tým, že chce stiahnuť svoje oznámenie. O druhom prípade svedčí vyjadrenie obhajcu obžalovaného pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby, že ho v advokátskej kancelárii navštívila poškodená s tým, že chce vziať späť svoje trestné oznámenie.

Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu vykonanému vo veci, okresný súd konštatuje, že znalci dospeli k vzájomne rozporným záverom ohľadne niektorých (ale podstatných) aspektov osobností obžalovaného a poškodenej.

Znalkyňa z odboru psychológia L.. v záveroch jej znaleckého posudku č. 58/2020 (okrem iného) uviedla, že depresivita poškodenej je v príčinnej súvislosti s opakovaným správaním sa obžalovaného voči nej, ktorým jej spôsobuje fyzické a psychické utrpenie. K zmenám v psychickom zdraví poškodenej podľa znalkyne došlo s vysokou mierou pravdepodobnosti v dôsledku útokov zo strany jej manžela, ako aj v dôsledku dlhodobých problémov v manželskom živote.

U obžalovaného (na rozdiel od poškodenej) znalkyňa Dr. O. v znaleckom posudku č. 71/2020 konštatovala vysoké L-lži skóre, sklony ku fabulácii a konfabulácii, snahu javiť sa v lepšom svetle a prispôsobovať sociálnu realitu vo svoj prospech. Znalkyňa tiež uviedla, že u menovaného je v popredí závislosť na alkohole, nie je prítomná adekvátne racionalizovaná vôľová a charakterová zložka osobnosti. Znalkyňa napokon dospela k záveru o zvýšenej verbálnej aj fyzickej agresivite obžalovaného.

Naproti tomu, znalecká organizácia FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r. o., v mene ktorej posudok vypracoval psychiater doc. MUDr. N., v znaleckom posudku č. 68/2020 konštatovala, že u obžalovanej bol zistený abúzus (zneužívanie) alkoholu, dosiaľ bez vzniku závislosti, ktorý ovplyvňuje jej správanie v čase po požití alkoholu. Znalecká organizácia zároveň konfrontovala závery psychologičky o depresivite poškodenej a konštatovala, že depresia je multifaktoriálna a nedá sa preukázať, že by len jeden jediný faktor (správanie obžalovaného) bol v priamej príčinnej súvislosti s psychickým stavom poškodenej, pričom k vzniku depresívneho stavu u poškodenej došlo nezávisle od konania obžalovaného. Rovnako podpriemerný intelekt poškodenej je podľa znalca stav trvalý, ktorý vzniká v ranom detstve a v žiadnom prípade nesúvisí s obžalovaným.

Znalec z odvetvia psychiatria MUDr. P.. k obžalovanému v záveroch jeho znaleckého posudku č. 103/2020 (v protiklade k záveru dr. O.j) uviedol, že u obžalovaného zistil príležitostné užívanie alkoholu, bez návyku a závislosti. Znalec tiež konštatoval u obžalovaného poruchu osobnosti, danú nevyrovnanou, simplexnou osobnosťou s intelektom v podpriemernom pásme.

Znalcov nebolo možné vypočuť na hlavnom pojednávaní za účelom odstránenia rozporov v ich záveroch, keďže dr. O. boli medzičasom vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, preto bolo potrebné závery znaleckých posudkov hodnotiť len v kontexte ostatných v konaní preukázaných skutočností.

Bez ohľadu na to, že na prípadné odsúdenie by (okrem iného) boli nevyhnutné jednoznačné závery znalcov ohľadne otázok podstatných pre meritórne rozhodnutie, pričom ich nejednoznačnosť, resp. nejednotnosť musí byť hodnotená v prospech obžalovaného, súdu sa javia ako dôveryhodnejšie závery znalcov z odvetvia psychiatria, teda znaleckej organizácie FORENZA a dr. Safka, a to v takej miere, že súd nepovažoval zo potrebné (a hospodárne) nariadiť kontrolné znalecké skúmanie (jeho vykonanie napokon nenavrhovala žiadna zo strán konania, pozn.). Závery znalcov z odvetvia psychiatria sú totiž podporené aj ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli z iných dôkazov (najmä z výpovedí svedkov, ale aj obžalovaného a poškodenej). Typickým príkladom je otázka konzumácie alkoholu, ktorého nadužívanie u poškodenej bol potvrdené svedkyňou B. (matkou poškodenej), svedkom K. obžalovaným, ako aj samotnou poškodenou (k takému záveru však dr. O. v jej znaleckom posudku nedospela). Naopak, zneužívanie alkoholu u obžalovaného netvrdil žiadny zo svedkov a ani sama poškodená (napriek tomu dr. O. v znaleckom posudku, na rozdiel od dr. U. konštatovala závislosť obžalovaného na alkohole.)

Zo znaleckých posudkov znaleckej organizácie FORENZA a dr. U., ktoré súd považoval za relevantné, pritom, vzhľadom na ich už opísané závery, nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že obžalovaný poškodenú týral.

Pokiaľ ide o priestupkovú históriu obžalovaného, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v období od júna 2015 do mája 2020 bol obžalovaný (raz, v roku 2019) uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči poškodenej tým, že jej vulgárne vynadal. Tým istým rozhodnutím bol zároveň uznaný za vinného z priestupku, ktorého sa popustil fyzickým napadnutím tety poškodenej, H.. Rozhodnutím z roku 2015 bol obžalovaný uznaný za vinného aj z priestupku, ktorého sa dopustil voči svojej bývalej družke (vulgárnym nadávaním a fyzickým napadnutím). Okrem toho boli v rovnakom období trikrát zastavené priestupkové konania vedené voči obžalovanému pre vynadanie alebo napadnutie poškodenej alebo jej tety, minimálne v jednom v prípade z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obžalovanému preukázané. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu jednak preukazujú náchylnosť obžalovaného k agresivite a jednak indikujú aj možnú tendenciu poškodenej

obviňovať obžalovaného aj z konaní, ktorých sa nedopustil, v žiadnom prípade však nepostačujú na usvedčenie obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.

Spáchanie žalovaného skutku neindikujú ani správy o povesti obžalovaného, a to napriek tomu, že starostka obce Solnička uviedla, že raz riešili situáciu, kedy obžalovaný poškodenú nechcel pustiť do domu. Uvedená správa totiž neobsahuje bližší opis okolností danej udalosti a sama osebe môže byť interpretovaná aj ako (ďalší) dôkaz o existencii konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou.

Podľa odpisu registra trestov, bol obžalovaný doteraz päťkrát súdne trestaný, v rokoch 1972 a 1975 za ublíženie na zdraví, v roku 1983 za prečin proti majetku a v roku 2017 dvakrát za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia, pozn.).

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, okresný súd dospel k záveru, že nebolo preukázané spáchanie žalovaného skutku obžalovaným. Je evidentné, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k nezhodám, hádkam a zrejme aj k fyzickým atakom, šlo však v zásade o vzájomné konflikty, vyvolané zväčša nadmernou konzumáciou alkoholu poškodenou.

Na vydanie odsudzujúceho rozsudku musí byť (okrem iného) bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané spáchanie žalovaného skutku, ktorý je vymedzený konaním obžalovaného a jeho následkom, k čomu, vzhľadom na už uvedené hodnotenie vykonaného dokazovania, v danom prípade nedošlo. Nebolo spoľahlivo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil jednotlivých čiastkových konaní uvedených v obžalobe (vrátane tam uvedenej intenzity týchto útokov) a nebol preukázaný ani žalobou tvrdený následok v podobe ťažkého príkoria spôsobeného poškodenej.

Súd preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.