Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, proti žalovanému: U. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XXX/X, B., právne zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 2.783,49 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.783,49 Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola dňa 04.09.2015 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2543.41 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 50.69 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6082.80 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 382.27 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 28.09.2016 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 26.11.2016 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 11.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2783.49 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. K žalobe priložil Zmluvu o pôžičke, Zmluvné podmienky, Prehľad splátok a úhrad, Predžalobnú upomienku + Doručenku, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).

2. Tunajší súd dňa 15.07.2019 vydal platobný rozkaz sp. zn.: , ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2.783,49 Eur s prísl. a nahradiť trovy konania alebo v tej istej lehote podať odpor na tomto súde.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor na tunajšom súde, v ktorom uviedol že Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 4.9.2015, na základe ktorej bola schválená pôžička 2543,41 €. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 49,26 €. Vzhľadom k tomu, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 26.11.2016 nazvanom Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru poskytnutý úver vypovedal ku dňu 26.11.2016. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor a je potrebné aplikovať v danej veci až 54 v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“) ako aj a nasl. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný následne citoval z kolónky č. III. označenej ako Účel použitia pôžičky a zároveň poukázal na , 8 a , 39, 103, 107, 110, 451, 457 . Ako vyplýva zo samotnej formulárovej zmluvy z časti nazvanej ako účel pôžičky, žalovaný uzavrel zmluvy: por. č. 1, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 3.9.2014, výška záväzku 470,33 €, por. č. 2, ev. č.: 6186588, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.9.2014, výška záväzku 927,30 €, por. č. 3, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku 567,28 €, por. č. 4, ev. č.: XXXXXXXX, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 1.5.2015, výška záväzku 578,50 €, ktorých výška pohľadávok zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Bez toho, aby on mal záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky, žalobca ho vyzval na uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu 2 543,41 € si navýšil ešte ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti mu žiadne finančné prostriedky nepožičal, čo vyplýva aj z Prehľadu splátok a úhrad, ale započítal si ich úvery, ktoré už žalovaný mal. Týmto si celkové náklady za poskytnutie tohto úveru vyčíslil na 3 367,79 € (celková čiastka pôžičky predstavovala 5911,20 €). To znamená, že ak by bol žalovaný riadne splácal úvery por. č. 1 až 4, ktoré boli započítané, bol by zaplatil za nich sumu 2 543,41 €, avšak žalobca mu klamlivou obchodnou praktikou nanútil zmluvu, o ktorú on záujem v žiadnom prípade neprejavil a ani nemal dôvod, a na základe ktorej mal zaplatiť dokonca o 3 367,79 € viac. Pokiaľ žalobca chcel iba administratívne zjednotiť úvery por. č. 1 až 4, ktoré bol povinný hradiť, nenavyšoval by si sumu celkových nákladov. Takéto jeho jednanie vôbec nebolo v záujme žalovaného ako spotrebiteľa a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tieto úvery, ktoré sa mali „spojiť“, by obstáli, ak by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v nich uvedených a či by sa nejednalo o neprimerané zmluvné podmienky, prípadne či by nešlo o neplatné úvery, či úvery bezúročné a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu, ktorý si vynútil pozornosť u žalovaného a dal mu podpísať ním vopred pripravený formulár zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v článku III. označenom ako účel použitia pôžičky, nebol uvedený konkrétny dlh žalovaného, ktorý navyše nemal a ani nemohol mať v spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra 31.12.2005. Zmluva je pre žalovaného ako spotrebiteľa zjavne nevýhodná, pôžička, ktorá mala byť na základe tejto zmluvy splatená, bola úročená, takisto ako predmetná sporná pôžička, teda žalovaný sa touto zmluvou ešte viac zadlžil (suma dlhu žalovaného z predchádzajúceho úveru vo výške 2 543,41 €, bola vyčíslená vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút apod., ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 22,02 % ročne, teda o sumu 3 367,79 €). V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako laesioenormis, pretože dlžník podpísaním tejto zmluvy nič nezískal, ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Postup právneho predchodcu žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi, je teda absolútne neplatný. Článok III. predmetnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže z neho nie je zrejmé, aké dlhy žalovaného majú byť na základe tejto zmluvy uhradené a to uvedením názvu a čísla zmluvy, veriteľa a špecifikácie záväzku. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že žalovaný ku dňu podpisu predmetnej zmluvy dlhoval banke VÚB, a.s., teda nie právnemu predchodcovi žalobcu ani spoločnosti Quatro a spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra ešte dňa 31.12.2005 sumu 2 543,41 €. Nemožno priznať právnu ochranu žalobcovi, lebo predmetná zmluva pre použitie nekalej obchodnej praktiky je neplatná. Žalovaný vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Žaloba bola podaná dňa 16.7.2019. Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Keďže nárok žalobcu je plnením z bezdôvodného obohatenia, t.j. z neplatného právneho úkonu, k bezdôvodnému obohateniu žalovaného voči žalobcovi došlo v deň uzatvorenia zmluvy dňa 4.9.2015. A teda právny predchodca žalobcu už deň nasledujúci mohol žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko účel poskytnutia finančných

prostriedkov je s poukazom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy tiež neplatná. Porovnaním dátumu 4.9.2015 s dátumom podania žaloby na súd 16.7.2019, je nevyhnutné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe. Prípadné právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by sa teda premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe dňa 5.9.2017. V prípade ak by sa aj vychádzalo zo skutočnosti, že sa pôvodný veriteľ o tom kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške najneskôr dozvedel dňa 26.11.2016, kedy vyzval žalovaného na jednorazové uhradenie všetkých splátok. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 27.11.2016, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 27.11.2018. Žalobca však žalobu na tunajšom súde podal až dňa 16.7.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

4. Žalobca v replike uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný rovnako tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva rovnako tak neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. V prejednávanom spore sa jedná o tzv. konsolidačnú pôžičku, kde došlo poskytnutím úveru k splateniu predchádzajúce záväzku žalovaného. V uvedenej zmluve je konsolidovaný záväzok riadne špecifikovaný aj s uvedením sumy, ktorá sa v jeho prospech uhrádza a ktorá tvorí sumu v jeho prospech uhradenú. Žalobca nepovažuje uvedenú zmluvu za neplatný právny úkon, pričom nemohlo tak v konaní dôjsť k naplneniu niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný uvádza, že mal byť žalobcom vyzvaný k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy, žalobca uvádza, že zo strany žalovaného nebol nateraz predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by osvedčoval jeho tvrdenie.

5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že keď sa spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle, len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. pôžičke, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy a ktorej uzavretie bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu možno usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do tohto iného zmluvného vzťahu so žalobcom ( rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17. mája 2012, sp.zn. ). V zmysle Smernice 2005/2009/ES takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku, a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, nakoľko v tomto prípade sa podstatne zhoršila sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa. Zo zmluvy je zrejmé, že finančné prostriedky žalobca žalovanému nepožičal, iba došlo k „prefinancovaniu“ jeho predchádzajúcich dlhov voči žalobcovi. Žalovaný po predchádzajúcich úveroch bral ďalší úver - pôžičku, ktorý je predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatil predchádzajúce, nesplatené úvery. Žalovaný zobral úver vo výške 2 543,41 EUR, pri úrokovej sadzbe 22,02 % ročne, pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 3 367,79 EUR. Pritom táto pôžička mala slúžiť žalovanému na vyrovnanie iných predchádzajúcich dlhov, ktoré voči žalobcovi mal a ktoré boli už taktiež úrokované, teda tým, že si predchádzajúce dlhy týmto spôsobom žalovaný „prefinancoval“ žalobca mu vlastne prirátal zmluvný úrok druhýkrát, tentoraz v sadzbe 22,02%. Zároveň, ak má žalovaný problémy so splácaním istiny úveru, je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. Za rozporné s dobrými mravmi považujeme, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne finančnú závislosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ). Žalovaný ďalej zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v odpore.

Žalovaný k duplike pripojil rozhodnutia súdov, a to rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn.: zo dňa 17.1.2018, rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn.: zo dňa 12.4.2018.

6. Dňa 07.01.2020 bolo tunajšiemu súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, o ktorom následne rozhodol súd uznesením, ktorým pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k duplike žalovaného uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by zmluvu podpísal pod nátlakom, ako ani to, že by bol k jej podpisu zo strany žalobcu donútený. Žalobca bol toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5025314 je platným právnym úkonom. Z tohto dôvodu zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca ďalej uviedol že zmluvou o spotrebiteľskom úvere e.č. XXXXXXX boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky na financovanie záväzkov z úverových zmlúv XXXXXXX (Slovenská požičovňa v sume 470,33 €, XXXXXXX (Slovenská požičovňa) v sume 927,30 €, XXXXXXX (Slovenská požičovňa) v sume 567,28 € a XXXXXXXX (Quatro) v sume 578,50 €. Pri takomto type pôžičiek dochádza k vyrovnaniu vyplácaných zmlúv len prostredníctvom tzv. technických úhrad (nefinančné transakcie v rámci spoločnosti), nakoľko predchádzajúci veriteľ pohľadávok - spoločnosť Consumer Finance Holding nevykonáva finančné operácie (si nezasiela finančné prostriedky) sám medzi sebou. Jedná sa tak o konsolidáciu „starých“ nesplatených úverov žalovaného pod jeden úver. Už zo samotného účelu pôžičky uvedeného v bode III. Zmluvy o poskytnutí pôžičky je jednoznačne preukázateľný jej účel, ktorým bola konsolidácia záväzkov žalovaného formou novácie záväzku. Žalobca bol toho názoru, že nováciou zanikli predošlé pohľadávky žalovaného, pričom tieto ako také nie sú predmetom tohto konania. Ďalej uviedol, že konsolidácia záväzku formou jej novácie umožnila žalovanému hradiť svoje záväzky prostredníctvom kumulovanej splátky, namiesto vykonávania viacerých úhrad dlžných splátok na viaceré pôžičky.

8. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

9. Žalobca súdu zaslal žalovaným podpísané Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov poskytnutého úveru. Taktiež súdu zaslal dokumenty preukazujúce skúmanie bonity žalovaného právnym predchodcom pred poskytnutím úveru.

10. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

11. Súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 13.08.2021, pričom strany sporu ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s rozhodnutím vo veci samej v ich neprítomnosti.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2019, Zmluvou o pôžičke, Zmluvnými podmienkami, Prehľadom splátok a úhrad, Predžalobnou upomienkou + Doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, a zistil tento skutkový stav veci:

13. Medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 04.09.2015 k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2543.41 Eur. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 50.69 Eur, a to až do celkovej čiastky vo výške 5.911,20 Eur. Ďalej bola v zmluve dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 22,02 %, RPMN vo výške 22,02 %, priemerná RPMN vo výške 15,44 % a termín konečnej splatnosti 9/2025. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 382.27 Eur.

14. Nesporné je, že sa medzi stranami sporu jedná o spotrebiteľský právny vzťah, čo vyplýva z povahy záväzku, ako aj z právneho postavenia strán sporu, pričom túto skutočnosť strany sporu nenamietajú. 15. Za spornú skutočnosť súd považuje otázku platnosti celej zmluvy o úvere.

16. Z čl. III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že účelom použitia pôžičky bolo splatenie záväzkov voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca, a to por. č. 1, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 3.9.2014, výška záväzku 470,33 €, por. č. 2, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.9.2014, výška záväzku 927,30 €, por. č. 3, ev. č.:

XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku 567,28 €, por. č. 4, ev. č.: XXXXXXXX, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 1.5.2015, výška záväzku 578,50 €.

17. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh vyplýva, že pôvodný žalobca postúpil spornú pohľadávku spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ku dňu 17.12.2019.

18. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

19. V prejednávanej veci sa jedná predovšetkým o vyriešenie otázky platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Sporným sa súdu javí najmä čl. III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého vyplýva účel poskytnutia pôžičky. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že pôvodný žalobca predložil žalovanému na podpis formulárovú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky, kde v spomínanom čl. III. zmluvy neboli uvedené konkrétne dlhy žalovaného, ktoré v čase uzatvorenia tejto zmluvy žalovaný nemal a nemohol mať v spoločnosti Slovenská požičovňa, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra 31.12.2005. Súd je toho názoru, že predmetná zmluva je pre žalovaného ako spotrebiteľa zjavne nevýhodná. Predmetná sporná pôžička bola úročená rovnako ako pôžičky, ktoré mali byť na základe tejto zmluvy splatené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa takýmto spôsobom ešte viac zadlžil (suma dlhu žalovaného z predchádzajúceho úveru vo výške 2 543,41 €, bola vyčíslená vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod., ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 22,02 % ročne, teda o sumu 3 367,79 €). Súd konštatuje, že sa v danom prípade jedná o laesioenormis, keďže žalovaný podpísaním tejto zmluvy nič nezískal, ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil.

20. Predmetná zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky nebola pre žalovaného výhodná , keďže právny predchodca žalobcu na základe úročenej pôžičky mal uhradiť dlhy žalovaného z iných úročených pôžičiek (vrátane úrokov), z ktorých mal benefit právny predchodca žalobcu. Na druhej strane právny predchodca žalobcu napriek tomu, že si bol vedomý akých účinkov dosahuje v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol žalovanému žiadny benefit (napr. odpustenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a podobne).

21. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

25. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúcej v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

26. Podľa , predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

27. Podľa , obchodná praktika sa považuje za nekalú, aka) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

28. Podľa , obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

29. Podľa , za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že postup právneho predchodcu žalobcu bol nekalou obchodnou praktikou, pričom takýto postup je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

31. Nekalá obchodná praktika, ktorej sa pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere dopustil spočíva v tom, že do formulárovej zmluvy zaviedol splatenie pôvodných úročených pôžičiek, a to novou úročenou pôžičkou, ktorú poskytol žalovanému. Zároveň právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne poučenie o možných následkoch spojených s podpisom tejto zmluvy, resp. pod zámienkou výhodnosti podpísania novej zmluvy o pôžičke, poskytoval spotrebiteľom na podpis formulárovú zmluvu, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami so skoršími dlhmi. Takýto postup pôvodného žalobcu je možné hodnotiť ako ľstivé zneužitie neznalosti spotrebiteľa a ich strachu pred prípadným súdnym, resp. exekučným konaním.

32. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.09.2015 je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku neurčitého čl. III. zmluvy mätúca. Z obsahu predmetnej zmluvy a jeho čl. III. vyplýva, že účelom použitia pôžičky bola úhrada záväzkov žalovaného voči VÚB, a.s., kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako správca. V tejto súvislosti súd konštatuje, že čl. III. zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže v ňom absentuje riadna identifikácia dlhov žalovaného, ktoré majú byť na základe tejto zmluvy uhradené. V uvedenom článku zmluvy nie je uvedený názov a číslo zmluvy, veriteľa a špecifikácia záväzku. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že žalovaný ku dňu podpisu predmetnej zmluvy dlhoval sumu 2 543,41 € banke VÚB, a.s., ani spoločnosti Slovenská požičovňa, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra dňa 31.12.2005. Keďže právny predchodca žalobcu naformuloval zmluvné záväzky žalovaného nasledovne: por. č. 1, ev. č.: 7141779, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 3.9.2014, výška záväzku 470,33 €, por. č. 2, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.9.2014, výška záväzku 927,30 €, por. č. 3, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku 567,28 €, por. č. 4, ev. č.: XXXXXXXX, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 1.5.2015, výška záväzku 578,50 €, súd považuje zmluvu v tejto časti za neurčitú a nezrozumiteľnú, a teda za absolútne neplatnú podľa .

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.09.2015 je v zmysle , 37, 39 absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

34. Podľa ods. 1,2, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36. Keďže sa v danom prípade jedná o absolútne neplatnú zmluvu, od ktorej odvodzuje svoj nárok žalobca, právnym následkom v zmysle vyššie citovaného je povinnosťou každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. žalobca v priebehu konania súdu nepreukázal úhradu sumy 2.543,41 Eur titulom údajných dlhov žalovaného.

37. Podľa až 3 , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

38. Podľa 107 ods. 1 až 3 , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

39. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným súd poukazuje na vyššie citovaný , z ktorého vyplýva, že pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa rozlišuje kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna 2 ročná a objektívna 3 ročná, resp. pri úmyselnom bezdôvodnom obohatí 10 ročná premlčacia doba. Začiatok plynutia, plynutie a skončenie plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je v tomto prípade nezávislé od seba. Pre ich plynutie je spoločné, že uplynutím jedenej z týchto premlčacích dôb právo sa premlčí, a to aj v tom prípade, ak oprávnenému subjektu plynie ešte druhá premlčacia doba. Zároveň platí, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

40. Ak by na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 04.09.2015 vzniklo žalobcovi voči žalovanému právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré by spočívalo v úhrade dlhov žalovaného, dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 2.543,41 Eur by začala plynúť dňa 05.09.2015 a uplynula by 05.09.2017, pričom žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 20.06.2019. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Právnym následkom úspešne uplatnenej námietky premlčania je nemožnosť priznania takéhoto plnenia oprávnenému subjektu.

41. Keďže žalovaný úspešne uplatnil námietku premlčania súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady

trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.