Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-45-2021.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému E. V., W.. X.X.XXXX, F. C., Č. H. XXXX/XXX, o zaplatenie 1.532,51 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 5Csp/16/2020-174 z 24.3.2021 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku o paričnej lehote a vo výroku o trovách konania.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 40 € (I.), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.532,51 € od 29.11.2017 do 15.1.2021, zo sumy 1.512,51 € od 16.1.2021 do 9.2.2021, zo sumy 1.492,51 € od 10.2.2021 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 40 € mesačne, s tým, že prvá splátka je splatná do 20.4.2021 a ďalšie vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok (II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.532,51 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.532,51 € od 29.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Žaloba bola skutkovo odôvodnená tým, že právny predchodca Všeobecnej úverovej banky, a. s. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili spolu dňa 14.2.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1720003653, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume 36,94 € až do splatenia celkovej sumy pôžičky vo výške 2.216,40 €. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy do podania žaloby uhradil len sumu 147,76 €, čím porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu preto listom z 27.9.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu preto dňa 19.11.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23.11.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.532,51 €. Zároveň si žalobca
uplatnil zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Konštatoval, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.680,27 €, z ktorej uhradil 147,76 € , ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad (stĺpec „Zostatok“) vo výške 1.710,91 €, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 178,40 €, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
4. Súd dňa 17.7.2020 vydal platobný rozkaz sp. zn. 5Csp/16/2020-36, proti ktorému podal žalovaný odpor dôvodiac, že nesúhlasí so zaplatením sumy 1.532,51 €, nakoľko už zaplatil 5 alebo 6 mesačných splátok po 36,94 €. Poukázal na to, že je starobný dôchodca s príjmom 276 €, z ktorého hradí nájom vo výške 150 €, životné poistenie vo výške 36 €, náklady na energie vo výške 54 €, náklady na lieky. Jeho manželka má starobný dôchodok vo výške 149 € mesačne. Z uvedeného dôvodu požiadal súd o povolenie platiť svoj záväzok žalobcovi vo forme pravidelných mesačných splátok vo výške 15 €.
5. Podaním doručeným súdu dňa 11.1.2021 spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. oznámila súdu, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka
- spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 21.12.2020. Zároveň spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu.
6. Súd uznesením 5Csp/16/2020-109 z 19.1.2021 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia, s.r.o.
7. Žalobca v ďalšom podaní oznámil súdu, že súhlasí s plnením záväzku formou primeraných mesačných splátok, ktorých výšku ustanoví súd pod následkom straty výhody splátok v prípade ich neplatenia. Oznámil súdu, že z dôvodu úhrady žalovaného, ku ktorej došlo počas súdneho konania berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 40 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Z uvedeného dôvodu upravil petit žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.492,51 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.532,51 € od 29.11.2017 do 15.1.2021, zo sumy 1.512,51 € od 16.1.2021 do 9.2.2021, zo sumy 1.492,51 € od 10.2.2021 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania.
8. Postupom podľa § 144, § 145 ods. 2 CSP súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 40 € zastavil.
9. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13.2.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1720003653, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 €, pričom v zmluve boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 716,40 €, celková čiastka úveru 2.216,40 €, výška splátky 36,94 €, pri počte splátok 60, počnúc dňom 20.3.2017, pri termíne konečnej splatnosti 20.2.2022, RPMN vo výške 17,90 %, priemerná hodnota RPMN 19 %, výška odplaty 17,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 22,78 %. Zmluva bola dojednaná bez poistenia. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, t.j. splácať úver riadne a včas neplnil, preto bol predžalobnou upomienkou zo dňa 27.9.2017 vyzvaný k úhradu nedoplatku na splátkach a zároveň upozornený na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Následne Consumer Finance Holding, a.s. oznámením z 23.11.2017 vyhlásila ku dňu úver za predčasne splatný a vyzvala žalovaného na úhradu sumy vo výške 1. 532,71 €. V dôsledku zlúčenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. sa právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. stala Všeobecná úverová banka a.s. (právny predchodca žalobcu). Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 21.12.2020 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovanému voči žalobcovi z titulu nesplácania úveru vznikol záväzok vo výške 1.492,51 € (8 splátok po 36,94 € do zosplatnenia, z ktorých žalovaný uhradil 4 splátky v sume spolu 147,76 € a suma vo výške 1.384,75 € z titulu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, z ktorej žalovaný uhradil sumu 40 €).
10. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 151 ods. 1 CSP a uzavrel, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorá obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. K námietkam žalovaného o výške žalobcom požadovanej sumy
1.532,51 €, vzhľadom na ním zaplatené platby súd uviedol, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 1.500 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť nielen výšku poskytnutej istiny vo výške 1.500 €, ale aj zaplatiť príslušenstvo pohľadávky, teda úroky a poplatky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 23.11.2017. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad ako aj samotnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 8-ich mesačných splátok 4x po 36,94 € (8.3.2017, 10.4.2017, 10.5.2017, 13.6.2017) a zo sumy 1.384,75 € z titulu zvyšnej časti úveru, vo vzťahu ku ktorej bola vyhlásená mimoriadna splatnosť žalobcom, žalovaný uhradil sumu 40 €. Voči žalobcovi z titulu nesplácania úveru tak vznikol žalovanému záväzok vo výške 1.492,51 € (147,76 €+1.344,75 €), teda vo výške, ktorú v tomto konaní žaloval žalobca. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, lebo žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.532,51 € od 29.11.2017 do 15.1.2021, zo sumy 1.512,51 € od 16.1.2021 do 9.2.2021, zo sumy 1.492,51 € od 10.2.2021 do zaplatenia. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o povolenie splácať svoj záväzok v splátkach a súhlas žalobcu s takouto formou úhrady, súd zohľadnil sociálne pomery žalovaného ako dôchodcu a jeho príjmy v sume 276 € a životné náklady vo výške 240 € a povolil žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 40 € mesačne, pričom prvá splátka je splatná do 20.4.2021 a ďalšie vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. Súd konštatoval, že nemohol vyhovieť žiadosti žalovaného o výške mesačnej splátky 15 € a to vzhľadom na výšku záväzku žalovaného voči žalobcovi (1.492,51 € a prísl.) a na potrebu splnenia záväzku žalovaného žalobcovi v primeranom čase.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
12. Rozsudok len proti časti vyhovujúceho výroku o lehote na plnenie uloženej peňažnej povinnosti napadol včas podaným odvolaním žalovaný poukazujúc na to, že so žalobcom sa dohodol na mesačných splátkach vo výške 20 € vždy k 15. dňu v mesiaci, tri splátky už zaplatil. Súd prvej inštancie o tomto nemal vedomosť a nesprávne mu určil splátky po 40 € mesačne. Zopakoval, že je starobným dôchodcom s mesačným príjmom 285 €, z ktorého hradí nájomné vo výške 150 €, životnú poistku 36 €, elektrinu 29 €, vodu 16 € a splátku pre žalobcu v sume 20 €. Teda mu ostane 34 € mesačne a s manželkou žijú z jej starobného dôchodku v sume 149 €, z ktorého sa hradia ďalšie výdavky a lieky. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal tiež, aby trovy konania hradil žalobca.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne rozhodnutie.
14. Odvolateľ v replike odvolania zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, podľa ktorých má so žalobcom písomnú dohodu o výške splátok po 20 € mesačne. K vyjadreniu predložil Dohodu a vydaný súhlas so splácaním dlžoby formou splátok v sume 20 € k 15. dňu v mesiaci, s tým, že zostatok dlžoby je 2.058,64 €, adresovanom žalovanému E. V., od spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o..
15. Žalobca tvrdil, že žalovaným predložená Dohoda bola porušená samotným žalovaným, preto žalobca súhlasí s rozhodnutím súdu o určení mesačnej splátky 40 € mesačne vzhľadom na výšku vymáhanej istiny.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.8.2021 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
17. Výroky rozsudku o čiastočnom zastavení konania a o peňažnej povinnosti žalovaného neboli odvolaním napadnuté. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
18. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP, tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu naplnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená výhoda povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.03.2013).
20. Dôvodom stanovenia dlhšej lehoty na plnenie takto sú okolnosti konkrétneho prípadu, kedy sa prihliada napríklad na sociálnu a rodinnú situáciu strany, či zdravotný stav osoby, ktorej sa ukladá povinnosť plniť. Záver o plnení v splátkach musí byť vždy podložený zistením potrebných skutočností, kedy podstatná je aj výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného, či jeho snaha o plnenie záväzku. Ani spotrebiteľ nie je zbavený povinnosti preukázať okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre umožnenie úhrady záväzku v dlhšej lehote.
21. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol tak, že žalovanému umožnil dlžnú sumu splácať v splátkach po 40 € mesačne, pretože mal za to, že u žalovaného boli dané dôvody na určenie dlhšej lehoty na plnenie resp. pre povolenie splátok rozsudkom priznanej sumy. Žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 2.8.2020 žiadal o umožnenie splácania dlhu v splátkach po 15 €, pričom dôvodil svojou nepriaznivou finančnou situáciou, avšak nezdokladoval svoj príjem ani uvedené výdavky. Žalobca v podaní doručenom súdu 27.1.2021 súhlasil s plnením záväzku formou primeraných mesačných splátok.
22. Hoci žalovaný aj v odvolaní opísal výšku svojich a manželkiných mesačných príjmov- 285 € a 149 € a výdavkov za nájomné v sume 150 €, za životnú poistku 36 €, za elektrinu 29 € a vodu 16 €, jediné, o čom žalovaný doložil súdu doklad, sú 4 úhrady splátok žalobcovi v sume 20 € mesačne.
23. Vzhľadom na súhlas žalobcu so splácaním dlhu žalovaného v splátkach súd správne rozhodol o určení splátok vo výške 40 €, pričom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že určená splátka 40 € odráža schopnosti a možnosti žalovaného splácať svoj záväzok a na druhej strane bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú by výška splátky po 20 € nereflektovala.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o paričnej lehote i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore, potvrdil.
25. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)