Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-12-2021.pdf
PDF · 117.48 KB
Case nature
Subarea
9Ek/12/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO:53255739 proti povinnému: C. F., U.: XX.X.XXXX, D.. R. XXXX/X, XXX XX U. Q., o vymoženie 377,27 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ivanom Jamborom, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 857 240, pod číslom 271EX 20/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.12.2020 domáhal od povinného vymoženia 377,27 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž dňa 11.09.2019, sp. zn. SRSAspA 01352/19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2020 a vykonateľnosť dňa 02.05.2020 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 11.01.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 857 240, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 271EX 20/21. 3. Súdny exekútor dňa 09.02.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 02.02.2021 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 03.02.2021. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke), a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Podľa povinného súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinný ďalej poukazuje na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného SR týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmavania rozhodcovskej doložky. Povinný uviedol, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa mohol vyjadriť k všetkým dôkazom a aby sa konalo v jeho prítomnosti. Vzhľadom k tejto skutočnosti a k tomu, že exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom, povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil. Povinný ďalej uviedol, že súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Zároveň tiež povinný uviedol, že súd udelil poverenie v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil. 5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že účelom exekučného konania je
nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený uviedol, že keďže zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené neoprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení bližšie uviedol skutočnosti týkajúce sa doručovania. Bližšie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 12. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 13. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohol ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 16. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 17. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž dňa 11.09.2019, sp. zn. SRSAspA 01352/19, nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2020 a vykonateľnosť dňa 02.05.2020. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Súd v danom prípade opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami. Súd poukazuje zároveň i na to, že je oprávnený a zároveň povinný pri každom exekučnom titule v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a to bez rozdielu či ide o rozsudok všeobecného súdu, alebo rozsudok rozhodcovského súdu. Do rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu patrí zisťovanie toho, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V rámci tohto rozsahu súd preskúmal predložený exekučný titul. 20. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a skutočností v ňom namietaných požiadal súd dňa 12.07.2021 o súčinnosť rozhodcovský súd, a to o predloženie spisu sp. zn. SRSAspA 01352/19. Odpoveď od rozhodcovského súdu bola doručená dňa 05.08.2021. 21. Podľa § 33 odsek 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoSRK“), písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. 22. Podľa § 33 odsek 2 ZoSRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená. 23. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je podľa povinného porušenie jeho ústavných a únijných práv pre jeho neprítomnosť v základnom konaní. Súd tu uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a zaoberať sa skutočnosťami, ktoré nastali pred jeho vydaním. Pokiaľ ide o porušenie jeho práv tak z predloženého rozhodcovského spisu mal súd za preukázané, že oprávnený
v postavení žalobcu sa žalobou zo dňa 18.06.2019 domáhal od povinného v postavení žalovaného zaplatenia sumy 377,27 Eur s príslušenstvom, a to na základe nevrátenia poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle zmluvy č. 8122895587. Zo žalobného návrhu súčasne vyplýva, že medzi stranami sporu a Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., spol. s r. o., došlo k uzatvoreniu dohody o začatí mediácie. Ďalej z obsahu žalobného návrhu ako i rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobca predložil spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v zmysle znenia ktorej je založená právomoc rozhodcovského súdu spor prejednať a rozhodnúť. Z obsahu rozhodcovského spisu mal súd za preukázané, že povinnému bolo umožnené uplatniť svoje práva v základnom konaní, keďže bol oboznámený s vedením rozhodcovského konania, a to z dôvodu, že mu bola doručená do vlastných rúk výzva na poskytnutie žalobnej odpovede, a to dňa 31.07.2019. Povinný však na doručenú výzvu rozhodcovského súdu v stanovenej 30 - dňovej lehote nereagoval, čo vyplýva aj zo samotného znenia exekučného titulu (z jeho odôvodnenia). Súd mal taktiež za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol doručovaný povinnému, pričom prvý pokus o doručenie sa vykonal dňa02.10.2019, opakovane sa povinnému doručovalo 03.10.2019 a následne sa zásielka vrátila Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž, a to dňa 22.10.2019. V danom prípade sa preto uplatnila fikcia doručenia, a teda, že exekučný titul sa považoval za doručený po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu. Uvedené je obsiahnuté priamo ZoSRK, v rámci ustanovenia § 33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, súd uvádza, že neobstojí argument povinného, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces a taktiež neobstojí argument o nedoručení písomností zo strany Stáleho rozhodcovského súdu. Súd túto námietku zo strany povinného považoval za nedôvodnú. 24. Ďalšou námietkou zo strany povinného bolo, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. K danej námietke súd v prvom rade uvádza, že tak ako bolo vyššie spomenuté exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2018). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. 25. Podľa § 53 odsek 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné. 26. Podľa § 3 odsek 1 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. 27. Podľa § 3 odsek 2 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. 28. Podľa § 3 odsek 3 ZoSRK, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101> a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
Súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má viesť na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je oprávnený skúmať exekučný titul iba v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Súd sa týmito podmienkami zaoberá už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom už pri tomto prvotnom posúdení návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd ale vzhľadom ku skutočnosti, že povinný tieto skutočnosti namietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, súd považoval za potrebné ich bližšie ozrejmiť. Súd pri posúdení jednotlivých podmienok vychádzal z predloženého rozhodcovského spisu a z podkladov predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie. Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola súdu predložená, vyplýva, že bola uzatvorená podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to dňa 28.11.2018. Súd preskúmal, či táto rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky obsiahnuté v osobitnom predpise, v tomto prípade ZoSRK. Súd mal z tejto zmluvy za nesporne preukázané, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená tak, ako to predpokladá ustanovenie § 3 odsek 2 ZoSRK. To znamená, že bola uzatvorená v písomnej forme, je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a zároveň obsahuje len dojednania, ktoré súvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Podpisom zmluvy nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, obsahujúcu poučenie v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva spĺňa všetky podmienky stanovené v § 3 ZoSRK, túto súd považuje za platnú, a preto i právomoc rozhodcovského súdu konať bola daná. Súd v ďalšom dodáva, že zmluvné strany, t.j. oprávnený ako veriteľ, tak i povinný ako dlžník v článku V bod. 4 rozhodcovskej zmluvy vyhlásili, že rozhodcovskú zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú a na znak súhlasu je vlastnoručnej podpisujú. Ďalej i z vyhlásenia povinného v spotrebiteľskej zmluve vyplýva, že tento bol osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd preto i vzhľadom na uvedené nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal exekúciu zastaviť. 29. Podľa § 4 odsek 1 ZoSRK, spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom (ďalej len "zoznam rozhodcov") a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spor rozhodnúť. 30. Podľa § 17 odsek 3 ZoSRK, Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, do ktorého zapisuje a) meno a priezvisko rozhodcu, b) adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný, c) číslo povolenia, d) deň zápisu do zoznamu rozhodcov, e) názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, v zozname ktorého je rozhodca zapísaný, f) deň a zákonný dôvod vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov alebo pozastavenia alebo dočasného pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a dobu, na ktorú bol výkon funkcie rozhodcu pozastavený alebo dočasne pozastavený, g) iné údaje. 31. Súd sa taktiež zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný dňa 11.09.2019, a to rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Súd vykonal lustráciu v Zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (<https://obcan.justice.sk/infosud-registre/-/isu-registre/ zoznam/rozhodca>). Z uvedenej lustrácie mal súd za preukázané, že Mgr. Peter Senovský je
zapísaný ako rozhodca od 26.09.2016, pričom je aktívny až dodnes. V zmysle ustanovenia § 4 odsek 1 ZoSRK, spotrebiteľské spory môže rozhodnúť len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname (vedenom ministerstvom) rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Súd mal vzhľadom na uvedené, za preukázané, že rozhodca, ktorý tento spor rozhodoval, bol v čase rozhodovania spotrebiteľského sporu (žaloba podaná na rozhodcovský súd dňa 27.06.2019) zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a teda súd konštatuje, že rozhodca mal právomoc takýto spor rozhodnúť. Na základe uvedeného mal súd za to, že ani v tejto podmienke neexistuje nedostatok, pre ktorý by mal súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť. 32. Podľa § 10 odsek 2 ZoSRK, spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona. 33. Podľa § 18 odsek 3 ZoSRK, Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam stálych rozhodcovských súdov, do ktorého zapisuje a) názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, b) číslo povolenia, c) názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa, d) deň zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov, e) deň a zákonný dôvod vyčiarknutia stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov, f) údaje o členoch zriaďovateľa a názve stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101>, g) iné údaje. 34. Ďalej sa súd zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Aj na preverenie tejto skutočnosti, súd vykonal lustráciu v Zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (<https://obcan.justice.sk/infosud-registre/-/isu-registre/zoznam/srSudS>). Exekučný titul bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Z lustrácie v zozname mal súd za preukázané, že Stály rozhodcovský súd je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a to odo dňa 26.06.2016. Tento rozhodcovský súd je činný až dodnes. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase rozhodovania (žaloba podaná na rozhodcovský súd dňa 27.06.2019) mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, má súd za to, že v tomto prípade neexistuje nedostatok, pre ktorý by mal súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť. 35. Podľa § 40 odsek 1 ZoSRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe. 36. Podľa § 40 odsek 2 ZoSRK, Rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 25 ods. 1 písm. a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101>, d) miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania, e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrok, g) odôvodnenie, h) poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2014/335/20190101> 37. Podľa § 40 odsek 3 ZoSRK, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni. 38. Podľa § 40 odsek 4 ZoSRK, stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 39. Podľa § 41 odsek 1 ZoSRK, doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. 40. Podľa § 41 odsek 2 ZoSRK, rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu. 41. Súd sa taktiež v rámci preskúmania zaoberal aj tým, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Osobitným predpisom sa rozumie ZoSRK, pričom náležitosti rozhodcovského rozhodnutia (konkrétne rozsudku) sú upravené v § 40 ZoSRK. Súd preskúmal tieto náležitosti rozhodcovského rozsudku, pričom mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vyhotovený v listinnej podobe, pričom súdu bol ako exekučný titul predložený spolu s vykonanou zaručenou konverziou. Zároveň tento rozhodcovský rozsudok obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 40 odsek 2 ZoSRK. Čo sa týka výroku samotného rozhodcovského rozsudku, tak obsahuje rozhodnutie vo veci a zároveň aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy rozhodcovského konania. Zároveň súd konštatuje, že rozsudok obsahuje aj riadne odôvodnenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 40 odsek 4 ZoSRK. Súd mal za preukázané, že tento rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky podmienky, ktoré stanovuje ZoSRK. Čo sa týka vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, súd poukazuje na úpravu obsiahnutú v § 41 ZoSRK. V zmysle tohto ustanovenia má doručený rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Zároveň rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu. Súd mal aj s poukazom na uvedené ustanovenie za to, že došlo k nielen k doručeniu rozhodcovského rozsudku, ale aj k uplynutiu lehoty na plnenie, čo malo za následok, že rozhodcovský rozsudok je právoplatný a vykonateľný (o uvedenom svedčí aj vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti), a preto môže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Vzhľadom na celý tento prieskum nielen spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ale aj rozhodcovského rozsudku v medziach stanovených ZoSRK a Exekučným poriadkom, mal súd za preukázané, že neexistuje žiadny dôvod na zastavenie exekúcie a tvrdenia povinného, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázal. 42. Súd naviac považuje za potrebné poukázať na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle ktorého, cit.: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.“ Rovnako i z ustanovenia § 41 ZoSRK vyplýva, že za splnenia zákonných podmienok (nadobudnutie právoplatnosti rozhodcovského rozsudku až po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný podľa osobitného predpisu (pozn. Exekučného poriadku). 43. Súd naviac, než bolo uvedené, považuje za potrebné uviesť, že povinný mal možnosť sa voči vydanému rozhodcovskému rozsudku brániť, o čom bol v predmetnom rozhodnutí riadne poučený. Povinnému, v prípade, ak sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňujú, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), Skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučujú. V prípade, keď je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, totiž princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria len bdelým“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek
procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súd však zároveň pre úplnosť dodáva, že ochrana spotrebiteľa je založená a rozsiahle upravená zákonom, preto ani spotrebiteľa nemožno chrániť v neobmedzenom rozsahu.. 44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok) 45. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.